Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 109/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-42

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti R. Š., zastúpenej JUDr.

Tomášom Tomčovčíkom, Nerudova 14, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti

Okresného súdu Košice-okolie, takto

rozhodol:

1. Základné právo R. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C

515/1999 konal bez zbytočných prieťahov.

3. R. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré

jej j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť R. Š. trovy konania v sume

417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. Tomáša Tomčovčíka, Nerudova 14, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. augusta 2013 doručená sťažnosť R. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, Nerudova 14, Košice, ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľka podala

okresnému súdu 30. júla 1999 návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“) po rozvode manželstva. Podľa názoru sťažovateľky okresný

súd v konaní nepostupuje dostatočne efektívne, keďže jeho „postup v priebehu takmer

15 rokov neviedol k odstráneniu stavu“ jej „právnej neistoty“.

Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľky zakotvené v článku 48 ods. 2 SR a v článku 6 ods. 1 vety

prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a

8, bolo v konaní pred Okresným súdom Košice-okolie pod č. k. porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd Košice-okolie vo veci

č. k. konal bez prieťahov.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke finančné zadosťučinenie

vo výške 20.000,- Eur.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľke trovy konania, ktoré

je povinný odporca sťažovateľke nahradiť.“

Ústavný súd uznesením č. k. -13 z 19. februára 2014 prijal sťažnosť

na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 1 a 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) a následne vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či trvajú na konaní ústneho

pojednávania, a okresný súd vyzval aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Vzhľadom na to, že ústavný súd v priebehu konania zistil, že v písomnom

vyhotovení tohto uznesenia došlo k zjavnej nesprávnosti, keď v záhlaví a v odôvodnení

na s. 2 v prvom a piatom odseku písomného vyhotovenia neboli uvedené všetky práva,

ktorých porušenie sťažovateľka namieta (konkrétne právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),

prijal 16. apríla 2014 opravné uznesenie č. k. -34 a v takto uvedenom

rozsahu namietaného porušenia práv sťažovateľky konal a rozhodol o sťažnosti

sťažovateľky.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr

z 18. marca 2014 uviedla:

„Konanie č. napadlo na tunajší súd dňa 30. 7. 1999. Predmetom

konania je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Aj keď konanie

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je právne zložitá natoľko,

aby sa to vymykalo bežnej rozhodovacej činnosti súdov, skutkovo právne zložitá bola,

nakoľko obaja účastníci konania boli samostatne zárobkovo činné osoby, v súvislosti s čím

vznikla potreba vykonania rozsiahleho znaleckého dokazovania.

Dĺžka konania bola aj ovplyvnená neúčasťami účastníkov konania na vytýčených

pojednávaniach, pre neúčasť sťažovateľky boli pojednávania 6 krát odročené, pre neúčasť

odporcu 9 krát. V záujme zachovania rovnosti procesných práv oboch účastníkov konania

súd ospravedlnenia účastníkov konania akceptoval. Následne neúčasť odporcu

na pojednávaniach sa súd snažil zabezpečiť predvedením. Sťažovateľka dva krát v konaní

namietala nezaujatosť prejedávajúcej sudkyne, čím bola tiež ovplyvnená dĺžka konania,

nakoľko spis musel byť na rozhodnutie o námietke zaujatosti predložený Krajskému súdu

v Košiciach.

V konaní č. bol dňa 11. 3. 2014 vo veci vyhlásený rozsudok,

účastníkom konania bolo doručené jeho písomné vyhotovenie a v súčasnosti plynie

účastníkom konania lehota na podanie odvolania.

Keďže dĺžka konania nebola ovplyvnená len činnosťou resp. nečinnosťou okresného

súdu, ale aj správaním sa účastníkov konania a potrebou dôsledného a rozsiahleho

zisťovania skutkového stavu veci mám za to, že sťažovateľkou žiadané finančné

zadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby v prípade

vyslovenia, že právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote porušené bolo, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie.“

Sťažovateľka vo svojom stanovisku doručenom 1. apríla 2014 uviedla, že vyjadrenie

okresného súdu považuje za účelové a argumentáciu okresného súdu za neopodstatnenú.

Zotrvala tiež na požadovanom finančnom zadosťučinení, ktoré považuje za primerané dĺžke

prieťahov v konaní v trvaní takmer 15 rokov.

Účastníci konania oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, a preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie

účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o vyporiadaní BSM.

Ústavný súd uznáva, že spor je skutkovo zložitejší a náročnejší na dokazovanie.

Z hľadiska právneho posúdenia nie je konanie podľa názoru ústavného súdu zložité,

k problematike existuje dostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov,

ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania uvedených majetkových

sporov. Okresný súd preto mohol pri sústredenejšom a najmä efektívnejšom postupe

v namietanom konaní postupovať plynulejšie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím správaním prispela k predĺženiu

namietaného konania (procesnými návrhmi, neúčasťou na pojednávaniach), čo malo vplyv

na vykonávanie dokazovania, dvakrát zmenila právneho zástupcu, čo však nezbavuje

okresný súd zodpovednosti za stav, v akom sa namietané konanie nachádza v čase

doručenia sťažnosti ústavnému súdu. Podiel sťažovateľky na zbytočných prieťahoch

ústavný súd zohľadnil pri priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v namietanom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu.

Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 11. marca 2014, a teda konanie pred súdom

prvého stupňa trvalo do vyhlásenia rozhodnutia viac ako 14 a pol roka.

Ústavný súd nepovažoval za potrebné osobitne vyhodnocovať priebeh postupu a jednotlivé

procesné úkony vykonané okresným súdom v namietanom konaní, pretože s poukázaním na

svoju prechádzajúcu judikatúru (napr. , ) je nútený

konštatovať, že z ústavnoprávneho hľadiska nie je akceptovateľné, aby namietané konanie

nebolo ani po viac ako 14 a pol roku od jeho začatia právoplatne skončené, a to aj napriek

tomu, že priebeh konania bol v zásade plynulý, avšak nie efektívny.

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojím postupom

v namietanom konaní vedenom pod sp. zn. spôsobil zbytočné prieťahy.

V nadväznosti na to ústavný súd rozhodol, že porušil základné právo sťažovateľky

na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -1043

z 11. marca 2014, konanie však nie je právoplatne skončené, podľa zistenia ústavného súdu

podala sťažovateľka proti rozsudku odvolanie, a preto ústavný súd prikázal okresnému

súdu, aby vykonával ďalšie úkony, na ktoré je príslušný, vo veci vedenej

pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo

alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia 20 000 € z dôvodu

neprimerane dlhej doby konania a poukazuje na to, že na základe postupu okresného súdu

nadobudla presvedčenie, že okresný súd v skutočnosti nemá záujem poskytnúť jej právam

zákonnú ochranu.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

S prihliadnutím na dĺžku konania okresného súdu vedeného

pod sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, podiel

sťažovateľky na predĺžení konania, ako aj skutočnosť, že konanie nebolo do rozhodnutia

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 5 000 €

sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony vykonané

v roku 2013 (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a za dva úkony vykonané

v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu)

spolu v sume 560,02 €, ktoré žiada poukázať na účet advokáta JUDr. Tomáša Tomčovčíka,

Nerudova 4, Košice. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľku zastupoval pôvodne

v konaní pred ústavným súdom advokát Mgr. Matej Čontofalský, Piešťanská 24, Košice,

ktorému bol neskôr pozastavený výkon advokácie, a sťažovateľka splnomocnila

13. februára 2014 na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokáta

JUDr. Tomáša Tomčovčíka, Nerudova 4, Košice.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá

bola 781 € (za dva úkony urobené v roku 2013), a z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za jeden úkon

urobený v roku 2014).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby urobené v roku 2013 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti) a za jeden úkon urobený v roku 2014 (prevzatie

a príprava zastúpenia) v súlade s relevantnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za

dva úkony vykonané v roku 2013 tak priznal po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 € a režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony po 7,81 €. Za úkon vykonaný v roku 2014 priznal

úhradu v sume 134 € a režijný paušál 8,04 €. Priznaná úhrada trov konania tak predstavuje

spolu sumu 417,98 €. Ústavný súd nepriznal uplatnenú úhradu trov za vyjadrenie k

stanovisku okresného súdu urobené v roku 2014, pretože ho nehodnotil ako úkon, ktorý

obsahoval ďalšiu ústavnoprávne relevantnú argumentáciu na rozhodnutie ústavného súdu.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2014