Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 501/2014
PDF · 666.37 KB
No categories available
II. ÚS 501/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta
a Ladislava Orosza (sudca spravodajca) vo veci sťažnosti obchodnej spoločnosti
MÁGERSTAV, spol. s r. o., Tonkovce 384, Nový Život, zastúpenej advokátom
JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 44, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001, za účasti Okresného súdu
Dunajská Streda, takto
rozhodol:
Základné právo obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 p o r u š e n é b o l i .
Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
Obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v
sume 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
MÁGERSTAV, spol. s r. o., trovy konania v sume 518,76 € (slovom päťstoosemnásť eur
a sedemdesiatšesť centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Miroslava Pekára,
Krížna 44, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2014
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MÁGERSTAV, spol. s r. o., Tonkovce 384, Nový
Život (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom
JUDr. Miroslavom Pekárom, Krížna 44, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka je účastníčkou
napadnutého konania vedeného okresným súdom v procesnom postavení žalobkyne,
v ktorom sa domáha zaplatenia istiny v sume 536 445,60 Sk s príslušenstvom (17 806,73 €
s príslušenstvom) z titulu uzatvorenia zmluvy o dielo. Predmetom zmluvy o dielo bola
výstavba predajnej jednotky v Dunajskej Strede za cenu dohodnutú v dodatku č. 2 k tejto
zmluve v sume 2 940 659,50 Sk (bez DPH). Sťažovateľka v žalobe tvrdila, že dielo
vyhotovila a odovzdala bez vád, na základe čoho si uplatnila nárok na zaplatenie ceny
2
za zhotovenie diela, ktorá však zo strany žalovaného nebola uhradená v celkovej
požadovanej sume.
Sťažovateľka v sťažnosti zdôrazňuje, že „Súdne konanie vo veci samej bolo začaté na
základe žaloby zo dňa 9. 7. 2001, čiže s rozdielom 1 mesiaca ku dňu spísania tejto sťažnosti
presahuje dĺžka konania dobu 13 rokov, pričom do dnešného dňa nie je vo veci právoplatne
rozhodnuté.“.
Vo vzťahu ku kritériám, ktoré ústavný súd štandardne uplatňuje pri rozhodovaní
o sťažnostiach, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažovateľka
uvádza:
„1. Právna a faktická zložitosť veci
Predmetom žalobného návrhu je vymáhanie peňažnej pohľadávky doplatenie ceny
diela. Vo všeobecnosti ide o právnu problematiku, ktorá patrí do bežnej rozhodovacej
činnosti súdov, aj keď v podmienkach prejednávanej veci vykazovala táto problematika
určité špecifiká. Po skutkovej stránke súd vo veci vykonal tri v zásade totožné znalecké
dokazovania, naviac ďalšie znalecké dokazovanie z odboru ekonomiky nebolo z neznámych
dôvodov vykonané, rovnako nebolo vykonané doplnenie posudku , naopak
bol vypracovaný nový znalecký posudok STÚ BA. Samotná potreba znaleckého posúdenia
v danom prípade netvorí podstatu problému a prieťahov v konaní, keďže je zrejmé, ako to
vyplýva zo zrušujúceho uznesenia KS TT, právne a odborné posúdenie veci spočíva v troch
jednoduchý krokoch:
z hľadiska včasnej notifikácie rozdelenie uplatnených vád na zjavné a skryté (čo
v zásade spravil KS TT vo svojom zrušujúcom uznesení)
identifikácia skrytých (následných vád) a zistenie prípadnej zodpovednosti najmä
z hľadiska zodpovednosti odporcu za predloženú projektovú dokumentáciu,
následne, ak sa za tú ktorú vadu zistí aj zodpovednosť navrhovateľa, tak vyčíslenie
nákladov na jej odstránenie.
Ide o jednoduchú štruktúru právneho posúdenia veci, ktorú súd za posledných
13 rokov nezrealizoval ani náznakom. Je faktom, že vo veci bolo vykonané znalecké
dokazovanie, avšak absolútne neefektívne, keďže prvé dva znalecké posudky sa vzhľadom
na závery KS TT stali nepoužiteľné, súd sa nepýtal znalcov to, čo pre svoje právne
posúdenie mal zistiť, ale to čo asi z neznámych dôvodov zisťovať chcel.
2. Správanie sa účastníka konania:
Sťažovateľ od začiatku konania postupuje vo veci aktívne, pričom počnúc od roku
2004 bol vo veci právne zastúpený. Sám navrhovateľ sa počnúc od roku 2003 ospravedlnil
len z dvoch pojednávaní, a to 25. 9. 2009 onkologické vyšetrenie a 30. 08. 2013
dlhodobo plánovaná dovolenka. V oboch prípadoch súd vytýčil tzv. krátke termíny v lehote
2 mesiacov.
3. Postup samotného súdu:
V danom prípade došlo k porušeniu základného práva účastníka konania
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov neefektívnou a nesústredenou činnosťou,
ako aj úplnou nečinnosťou súdu v konaní. Neefektívna a nesústredená činnosť pretrváva až
do dnešného dňa, je zrejmá z obsahu spisu a zo stručného popisu priebehu konania. Súd
v konaní svojou neefektívnou činnosťou a nedostatočnou organizáciou práce zapríčinil
jednak to, že celková dĺžka konania presahuje 13 rokov, súčasne vykazuje obdobia
neospravedlniteľnej nečinnosti.“
Sťažovateľka sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
12 500 €, a to z týchto dôvodov:
„ predovšetkým samotná skutočnosť porušenia práva sťažovateľa pokiaľ toto
porušenie bude vyslovené,
extrémne neprimeraná dĺžka súdneho konania,
postup súdu, ktorý je v mnohých obdobiach poznačený úplnou nečinnosťou, inak
neefektívnou a nesústredenou činnosťou,
predmet sporu, neuhradená istina 17. 000 EUR + 15 ročný úrok z omeškania a trov
konania.“
4
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu v Dunajskej Strede v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 porušené
bolo.
2. Okresnému súdu v Dunajskej Strede sa prikazuje, aby v konaní vedenom
5 Cb 281/2001 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 12.500 €, ktoré je Okresný
súd Dunajská Streda povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia...
4. Sťažovateľovi priznáva úhradu trov konania..., ktoré je Okresný súd Dunajská
Streda povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Miroslava Pekára... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Náklady právneho zastúpenia sú... 338,06 €.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 501/2014 25
z 10. septembra 2014 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedníčku okresného
súdu, aby sa vyjadrila k sťažnosti a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo
ústne pojednávanie. Predsedníčka okresného súdu v prípise sp. zn. Spr 265/2014
z 13. marca 2015 okrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní
uviedla:
„Podľa môjho názoru ide o vec skutkovo a právne zložitú, napriek tomu, že podľa
predmetu ide o zaplatenie istiny a jej príslušenstva. Pohľadávka sťažovateľa pochádza
z plnenia zmluvy o dielo. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie nariadením znaleckých
posudkov (aj na návrh žalobcu) a zadovážením listinných dôkazov. Nariaďoval
pojednávania, ktoré viackrát boli odročené z dôvodu neúčasti žalovaného a jeho pr.
zástupcu a z dôvodu neprítomnosti žalobcu (minimálne 3 krát). Je skutočnosťou, že súd
pojednávanie dva krát odročil aj z dôvodu zváženia ďalšieho postupu.“
Vo vzťahu k doterajšiemu (chronologickému) priebehu napadnutého konania
sa v prípise predsedníčky okresného súdu uvádza:
«... Súdna tajomníčka dňa 20. 7. 2001 vydala výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.
Žalobca výzvu prevzal 25. 7. 2001, súdny poplatok bol uhradený 30. 7. 2001.
Dňa 11. 9. 2001 súd vydal platobný rozkaz, ktorého písomné vyhotovenie zo súdu
bolo vyexpedované 13. 9. 2001. Žalobca platobný rozkaz prevzal 18. 9. 2001. Žalovaný
platobný rozkaz neprevzal, zásielka súdu bola vrátená 19. 9. 2001 s poznámkou, že adresát
nebol zastihnutý.
Dňa 3. 10. 2001 na základe pokynu súdnej tajomníčky, ktorý pokyn bol vykonaný
5. 10. 2001, bola požiadaná mestská polícia o súčinnosť pri doručovaní platobného rozkazu
žalovanému. Žalovaný platobný rozkaz prevzal dňa 22. 10. 2001 osobne na súde.
Dňa 5. 11. 2001 žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor.
Vec na základe pokynu súdnej tajomníčky dňa 5. 11. 2001 bola prevedená
do registra Cb a pod sp. zn. 5 Cb/281/2001 bola pridelená do oddelenia zákonnej sudkyne
JUDr. Márie Jačekovej Sziegel. Sudkyňa vo veci vykonala tieto úkony:
Dňa 11. 11. 2001 dala pokyn na doručenie opisu odporu žalobcovi na vyjadrenie
a na vydanie výzvy žalovanému na zaplatenie súdneho poplatku. Jej pokyn bol vykonaný
5. 12. 2001. Žalobca a pr. zást. žalovaného výzvu prevzali dňa 10. 12. 2001. Súdny poplatok
bol uhradený 13. 12. 2001.
Dňa 14. 1. 2002 sudkyňa určila termín pojednávania na 26. 2. 2002.
Dňa 26. 2. 2002 pojednávanie bolo odročené na 9. 4. 2002 z dôvodu, že
na pojednávania sa nedostavil žalovaný a jeho pr. zástupca, ktorý svoju neúčasť
ospravedlnil z dôvodu kolízie iného pojednávania.
Dňa 9. 4. 2002 pojednávanie opäť bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa
nedostavil žalovaný ani jeho pr. zást, ktorý svoju neúčasť písomne ospravedlnil z dôvodu
hospitalizácie.
Ďalší termín pojednávania bol určený dňa 7. 5. 2002 na 18. 6. 2002.
6
Dňa 18. 6. 2002 pojednávanie bolo odročené na 23. 8. 2002 z dôvodu, že sa
účastníci konania, ani pr. zástupcovia nedostavili.
Dňa 27. 8. 2002 pojednávanie opäť bolo odročené a to na 3. 10. 2002 z dôvodu, že
sa nedostavili účastníci konania, ani pr. zástupca žalovaného. Žalobca svoju neúčasť
písomne ospravedlnil.
Dňa 3. 10. 2002 pojednávanie opäť bolo odročené na neurčito z dôvodu, že sa
nedostavili účastníci.
Dňa 4. 10. 2002 sudkyňa určila termín pojednávania na 31. 10. 2002.
Dňa 31. 10. 2002 na pojednávaní boli prítomní účastníci konania, ktorí boli
vypočutí. Pojednávanie bolo odročené na 3. 12. 2002 za účelom predvolania svedkov.
Žalovanému bolo uložené doložiť do spisu kompletnú stavebnú dokumentáciu.
Dňa 3. 12. 2002 pojednávanie bolo odročené na 9. 1. 2003 z dôvodu, že sa
nedostavil žalobca, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil telefonicky dňa 3. 12. 2002 a žiadal
odročiť pojednávania z dôvodu, že chce byť prítomný pri vypočutí svedkov. Dodatočne
ospravedlnenie zaslal aj písomne.
Dňa 9. 1. 2003 na pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a predvolaní
svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého
dokazovania z odboru stavebníctva.
Dňa 3. 5. 2003 bolo vypracované uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania
a spisový materiál bol postúpený pribratému znalcovi, ktorý ho prevzal 4. 7. 2003. Znalec
dňa 4. 8. 2003 oznámil súdu, že od roku 2000 nie je už znalcom.
Dňa 16. 9. 2003 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pribratému znalcovi, aby
súdu vrátil spisový materiál, výzvu prevzal 29. 9. 2003.
Dňa 21. 10. 2003 súd do konania pribral iného znalca.
Dňa 12. 1. 2004 sudkyňa dala pokyn na urgovanie predloženia znaleckého
posudku. Jej pokyn bol vykonaný 12. 1. 2004.
Dňa 6. 2. 2004 znalec predložil na súd znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného.
Dňa 18. 2. 2004 súdnemu znalcovi bola priznaná odmena za vyhotovenie
znaleckého posudku. Vyjadrenie k znaleckému posudku na súd bolo doručené od
žalovaného 12. 3. 2004. Žalobca prostredníctvom pr. zástupcu dňa 17. 3. 2004 zaslal súdu
splnomocnenie pre pr. zástupcu, žiadal predĺžiť lehotu na vyjadrenie k znaleckému posudku
a zaslanie fotokópií zápisníc zo súdnych pojednávaní.
Dňa 13. 4. 2004 sudkyňa dala pokyn na vydanie urgencie pre žalobcu
na predloženie vyjadrenia k znaleckému posudku. Žalobca dňa 17. 5. 2004 žiadal predĺžiť
lehotu na podanie vyjadrenia k znaleckému posudku. Vyjadrenie žalobcu na súd bolo
doručené 18. 6. 2004.
Dňa 17. 5. 2004 sudkyňa určila termín pojednávania na 22. 6. 2004.
Dňa 22. 6. 2004 na pojednávaní súd krátkou cestou doručil vyjadrenie žalobcu
k znaleckému posudku pr. zást. žalovaného. Bol vypočutý aj pribratý znalec. Pojednávanie
bolo odročené na neurčito a znalcovi bolo uložené v lehote 10 dní vyjadriť sa k námietkam
účastníkov konania. Spis bol uložený na lehotu 4. 7. 2004.
Dňa 6. 7. 2004 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pre súdneho znalca
na predloženie vyjadrenia k námietkam účastníkov.
Dňa 16. 7. 2004 v spise bol urobený záznam o tom, že súdny znalec písomne
oznámil, že svoje vyjadrenie už zaslal. Následne do spisu bolo založené stanovisko znalca
k námietkam účastníkov, ktoré na súd bolo doručené 8. 7. 2004.
Dňa 5. 8. 2004 sudkyňa dala pokyn, aby stanovisko znalca bolo ofotené a doručené
pr. zástupcom účastníkov konania na vyjadrenie a predloženie ďalších dôkazov v lehote
15 dní.
Dňa 17. 9. 2004 sudkyňa určila termín pojednávania na 5. 11. 2004.
Dňa 5. 11. 2004 na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, bol prítomný jeho pr.
zást. Pr. zást. žalobcu navrhol nariadiť nové znalecké dokazovanie, z dôvodu, že podľa neho
znalecký posudok nevyriešil tie otázky, ktoré boli kladené znalcovi a žiadal prípade
nariadenia znaleckého dokazovania poskytnúť primeranú lehotu na predloženie otázok
pre znalca. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, s tým, že pr. zást. účastníkov bolo
uložené v lehote do 15. 11. 2004 predložiť súdu otázky, ktoré majú byť položené znalcovi.
Žalovaný otázky na súd doručil 15. 11. 2004 a žalobca otázky na súd doručil
dňa 27. 1. 2005.
Dňa 14. 3. 2005 súd vo veci opäť nariadil znalecké dokazovanie z odboru
ekonomiky, odvetvie účtovníctvo. Písomné vyhotovenie uznesenia zo súdu bolo
8
vyexpedované 16. 3. 2005. Pribratý znalec dňa 30. 3. 2005 oznámil súdu, že znalecký úkon
nemôže vykonať pretože pôsobí ako znalec v odbore ekonomika a podnikanie v odvetví
finančníctvo a nie účtovníctvo. Zároveň bol súdu vrátený aj spis.
Dňa 20. 3. 2006 súd do konania pribral dvoch znalcov z odboru stavebníctva,
odvetvie porúch stavieb a statika a projektovania stavieb,
a . Pribratý súdny znalec dňa 2. 5. 2006
požiadal súd o doplnenie materiálov k znaleckému posudku a o poskytnutie preddavku
na vykonanie znaleckého úkonu.
Dňa 28. 6. 2006 súd pribratému súdnemu znalcovi poskytol preddavok
na vykonanie znaleckého úkonu.
Dňa 13. 11. 2006 sudkyňa dala pokyn na urgovanie vyhotovenia znaleckého
posudku. Súdny znalec výzvu prevzal 28. 11. 2006 a jeho odpoveď na súd
bola doručená 15. 12. 2006.
Dňa 21. 1. 2007 sudkyňa dala pokyn, aby uznesenie o nariadení znaleckého
dokazovania bolo doručené aj druhému pribratému znalcovi s tým, že spisový materiál
v tom čase sa už nachádzal u znalca . O tejto úprave bol upovedomený aj
. Súdni znalci uznesenia súdu a oznámenia prevzali 16. 2. 2007.
Dňa 26. 2. 2007 súdny znalec oznámil súdu, že požiadal MS
SR o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov pre odvetvie projektovanie v stavebníctve. Na
základe uvedeného súd dňa 7. 3. 2007 vydal uznesenie, ktorým pozmenil svoje uznesenie zo
dňa 20. 3. 2006 a namiesto do konania pribral znalkyňu
.
Dňa 10. 5. 2007 pribratá znalkyňa oznámila súdu, že už nevykonáva
činnosť v oblasti projektovania v stavebníctve a požiadala Ministerstvo spravodlivosti SR
o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov v uvedenom odvetví.
Dňa 5. 5. 2007 súd zrušil svoje uznesenie zo dňa 7. 3. 2007 v časti poverenia
znalkyne a do konania ako druhého znalca pribral znalkyňu
.
Dňa 6. 7. 2007 pribratá znalkyňa oznámil súdu, že žiada
Ministerstvo spravodlivosti SR o vyčiarknutie zo zoznamu znalcov pre odvetvie
projektovanie v stavebníctve.
Dňa 19. 11. 2007 súd svoje uznesenie zo dňa 5. 5. 2007 v časti pribratia znalkyne
zrušil a do konania ako druhého znalca pribral
. Znalkyňa uznesenie súdu neprevzala, zásielka
na súd bola vrátená 5. 12. 2007.
Dňa 11. 3. 2008 sudkyňa dala pokyn na opätovné doručenie uznesenia uvedenej
znalkyni, ktorá uznesenie prevzala 19. 3. 2008.
Dňa 22. 4. 2008 sudkyňa dala pokyn na uloženie spisu na lehotu 15. 6. 2008.
Dňa 19. 6. 2008 sudkyňa dala pokyn na urgovania vykonania znaleckého úkonu. Súdni
znalci urgenciu prevzali 10. 7. 2008 a 12. 7. 2008. Na urgenciu reagoval znalec
a oznámil súdu, že doteraz sa mu nepodarilo spojiť s druhým pribratým
znalcom.
Dňa 5. 9. 2008 sudkyňa dala pokyn, aby bol vyzvaný druhý pribratý znalec
na oznámenie prečo sa nekontaktoval so znalcom . Jej pokyn bol
vykonaný 8. 9. 2008. Súdny znalec výzvu prevzal 2. 10. 2008. Na výzvu súdu znalec
nereagoval.
Dňa 20. 11. 2008 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pre znalca
, aby oznámil súdu, či už druhý pribratý znalec s ním spolupracuje. Súdny
znalec výzvu prevzal 29. 12. 2008. Reagoval na ňu oznámením doručeným na súd 5. 1. 2009
a oznámil, že znalecký posudok vyhotoví v priebehu februára 2009.
Dňa 12. 1. 2009 sudkyňa dala pokyn, aby spis bol uložený na lehotu 15. 2. 2009
a súdny znalec bol telefonicky upovedomený o tom, že súhlasí s tým, aby posudok bol
vyhotovený v mesiaci február.
Dňa 27. 2. 2009 súdny znalec predložil na súd znalecký posudok.
Dňa 2. 3. 2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie znaleckého posudku
pr. zástupcom účastníkov, ktorí znalecký posudok prevzali 5. 3. 2009 a 11. 3. 2009.
Vyjadrenia na súd boli doručené 23. 3. 2009 a 20. 5. 2009.
Dňa 31. 3. 2009 sudkyňa určila termín pojednávania na 26. 5. 2009.
10
Dňa 2. 4. 2009 súd rozhodol o odmene znalca.
Dňa 20. 5. 2009 znalec predložil na súd znalecký
posudok.
Dňa 26. 5. 2009 na pojednávanie sa nedostavil žalovaný, jeho neúčasť ospravedlnil
jeho pr. zást. Pojednávanie bolo odročené na neurčito, s tým, že bude vyžiadaný spis
bývalého Stavebného úradu, odbor životného prostredia.
Dňa 29. 5. 2009 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie spisu bývalého Stavebného
úradu, odbor životného prostredia od Mestského úradu Dunajská Streda.
Dňa 3. 6. 2009 bol spísaný úradný záznam o tom, že podľa oznámenia Mestského
úradu Dunajská Streda predmetný spis eviduje Obvodný úrad Dunajská Streda.
Dňa 9. 6. 2009 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie spisu bývalého Stavebného
úradu, odbor životného prostredia od Obvodného úradu Dunajská Streda. Oznámenie
na súd bolo doručené 26. 6. 2009 s tým, že v archíve predmetný spis sa nenachádza.
Dňa 14. 8. 2009 sudkyňa dala pokyn na doručenie výzvy pr. zást. žalovaného, aby
oznámil súdu adresu , projektanta stavby. Jej pokyn bol vykonaný 14. 8. 2009.
Odpoveď pr. zást. žalovaného na súd bola doručená 8. 9. 2009.
Dňa 16. 9. 2009 sudkyňa určila termín pojednávania na 27. 10. 2009.
Dňa 28. 9. 2009 pr. zást. žalobcu doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania.
Dňa 1. 10. 2009 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy pr. zást. žalobcu
na doručenie lekárskeho potvrdenia o hospitalizácii konateľa žalobcu. Odpoveď na súd bola
doručená 20. 10. 2009.
Dňa 27. 10. 2009 na pojednávaní pr. zástupcovia účastníkov predniesli konečné
návrhy a pojednávanie bolo odročené na 13. 11. 2009 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Dňa 13. 11. 2009 na pojednávaní bol vyhlásený rozsudok. Písomné vyhotovenie
rozsudku zo súdu bolo vyexpedované 13. 11. 2009.
Dňa 30. 11. 2009 žalobca podal proti rozsudku odvolanie.
Dňa 30. 11. 2009 sudkyňa dala pokyn na predloženie spisu vyššiemu súdnemu
úradníkovi, ktorý dňa 1. 12. 2009 dal pokyn na vydanie uznesenia na zaplatenie súdneho
poplatku za podané odvolanie a na vydanie výzvy pr. zást. žalovaného na vyjadrenie
k odvolaniu. Jeho pokyn bol vydaný 3. 12. 2009. Vyjadrenie žalovaného na súd bolo
doručené 16. 12. 2009 a žalobca súdny poplatok uhradil 14. 12. 2009. Spisový materiál
dňa 28. 12. 2009 bol doručený na Krajský súd v Trnave na rozhodnutie o odvolaní.
Dňa 31. 5. 2010 krajský súd napadnutý rozsudok prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, následne spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 9. 7. 2010.
Dňa 18. 8. 2010 sudkyňa dala pokyn na opakované vyžiadanie spisu bývalého
Okresného úradu. Jej pokyn bol vykonaný 19. 8. 2010.
Dňa 27. 8. 2010 bol na súd doručený spis od Obvodného úradu Dunajská Streda.
Dňa 25. 8. 2010 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu k uzneseniu krajského
súdu.
Dňa 23. 9. 2010 sudkyňa dala pokyn na doručenie vyjadrenia žalobcu pr. zást.
žalovaného, na vydanie výzvy pr. zást. žalovaného na predloženie ďalších dôkazov
a na vydanie žiadosti Obvodnému úradu Dunajská Streda.
Dňa 13. 12. 2010 pr. zást. žalovaného žiadal o predĺženie lehoty na predloženie
dôkazov.
Dňa 1. 2. 2011 sudkyňa určila termín pojednávania na 29. 3. 2011.
Dňa 23. 03. 2011 pr. zást. žalovaného predložil súdu požadované doklady, návrh
na výsluch svedkov a žiadosť o odročenie pojednávania.
Dňa 29. 3. 2011 na pojednávaní boli vypočutí znalec a svedok, pojednávanie bolo
odročené na neurčito s tým, že súd vyhodnotí vykonané dôkazy a zváži ďalší postup vo veci.
Dňa 1. 4. 2011 sudkyňa dala pokyn na vyžiadanie ďalšieho spisu bývalého
Obvodného úradu Dunajská Streda. Jej pokyn bol vykonaný 2. 6. 2011. Spis na súd bol
doručený 14. 6. 2011.
Dňa 17. 8. 2011 súd rozhodol o odmene znalca. Uznesenie zo súdu bolo
vyexpedované 22. 8. 2011 a dňom 13. 9. 2011 nadobudlo právoplatnosť.
Dňa 29. 9. 2011 sudkyňa dala pokyn na vydanie výzvy znalcovi .
Odpoveď znalca bola na súd doručená 18. 10. 2011.
Dňa 24. 10. 2011 vyšší súdny úradník dal pokyn na vydanie výzvy znalcovi
, aby svoju žiadosť čo do označenia nehnuteľnosti upresnil. Jeho pokyn
bol vykonaný 26. 10. 2011. Odpoveď znalca bola na súd doručená 08. 11. 2011.
12
Dňa 24. 10. 2011 súd priznal znalcovi preddavok
na vypracovanie znaleckého posudku. Písomné vyhotovenie uznesenie zo súdu bolo
vyexpedované 26. 10. 2011 a dňom 16. 11. 2011 nadobudlo právoplatnosť.
Dňa 18. 11. 2011 vyšší súdny úradník dal pokyn na vydanie výzvy znalcovi
. Odpoveď znalca bola na súd doručená 30. 11. 2011.
Dňa 27. 1. 2012 sudkyňa dala pokyn na základe odpovede znalca na vyžiadanie
originálov dokladov do Správy katastra Dunajská Streda. Odpoveď na súd bola doručená
23. 2. 2012.
Dňa 28. 2. 2012 sudkyňa dala pokyn na doručenie originálov zadovážených
dokladov znalcovi . Jej pokyn bol vykonaný 28. 2. 2012. Súdny znalec
dňa 16. 3. 2012 oznámil súdu, že bol zo zoznamu znalcov
vyčiarknutý, preto nemôže pokračovať vo vyhotovení požadovaného znaleckého úkonu.
Vrátil súdu aj spisový materiál.
Dňa 19. 4. 2012 vyšší súdny úradník elektronicky sa obrátil na
s dopytom, v akej lehote by vedel vykonať znalecký úkon. Žiadosť uvedenému znalcovi bola
zaslaná aj poštou, ktorú prevzal 24. 4. 2015.
Dňa 7. 5. 2012 znalec nahliadol do spisového materiálu a dňa 24. 5. 2012 oznámil
súdu, že problematika je komplikovaná, mali by ju riešiť minimálne traja odborníci. On je
pracovne vyťažený, rieši 4 zadané znalecké úkony. Doporučil súdu problém riešiť cez Ústav
súdneho znalectva.
Dňa 29. 6. 2012 súd do konania pribral Ústav súdneho znalectva Stavebnej fakulty
Slovenskej technickej Univerzity v Bratislave, odvetvie poruchy stavieb, statika
a projektovanie stavieb.
Dňa 2. 8. 2012 pr. zást. žalobcu žiadal súd o opravu uznesenia zo dňa 29. 6. 2012.
Dňa 20. 9. 2012 súd opravil svoje uznesenie zo dňa 29. 6. 2002 v časti výšky
preddavku na znalecký posudok.
Dňa 8. 10. 2012 Obvodný úrad Dunajská Streda žiadal vrátenie spisu. Súd mu
oznámil, že predmetný spis je pripojený do súdneho spisu, ktorý sa nachádza u súdneho
znalca.
Dňa 30. 11. 2012 Ústav súdneho znalectva oznámil súdu dátum vykonania miestnej
obhliadky a žiadal súhlas k použitiu motorového vozidla na miestnu ohliadku.
Dňa 16. 1. 2013 bol na súd doručený znalecký posudok.
Dňa 21. 1. 2013 sudkyňa dala pokyn na doručenie znaleckého posudku účastníkom
konania. Žalovaný dňa 6. 2. 2013 požiadal súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie
k znaleckému posudku o 25 dní. Pr. zást. žalobcu vyjadrenie k znaleckému posudku zaslal
dňa 21. 2. 2013.
Dňa 21. 2. 2013 vyšší súdny úradník dal pokyn na vydanie výzvy znaleckému ústavu
na špecifikáciu znaleckej odmeny. Jeho pokyn bol vykonaný 21. 2. 2013.
Dňa 18. 3. 2013 pr. zást. žalovaného zaslal vyjadrenie k znaleckému posudku.
Dňa 21. 3. 2013 znalecký ústav zaslal súdu špecifikáciu vyúčtovania znalečného.
Dňa 28. 3. 2013 súd rozhodol o odmene znalca.
Dňa 18. 07. 2013 sudkyňa určila termín pojednávania na 30. 8. 2013.
Dňa 1. 8. 2013 a 2. 8. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie znaleckého ústavu
k projektu sanácií.
Dňa 14. 8. 2013 pr. zást. žalobcu žiadal o odročenie pojednávania z dôvodu
čerpania dovolenky, aj pr. zást. žalovaného zaslal súdu vyjadrenie k žiadosti žalobcu
o odročenie pojednávania.
Dňa 15. 8. 2013 sudkyňa dala pokyn na odročenie termínu pojednávania zo dňa
30. 8. 2013 na 3. 10. 2013.
Dňa 5. 9. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
a návrh na výsluh svedka. Návrhu na výsluch svedka súd vyhovel a svedok bol predvolaný
na 3. 10. 2013.
Dňa 2. 10. 2013 bolo na súd doručené vyjadrenie žalovaného.
Dňa 3. 10. 2013 na pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a prítomný svedok.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd urobí dotaz na Slovenskú sporiteľňu
a na znalecký ústav.
Dňa 10. 10. 2013 žalovaný predložil súdu zmluvu o dielo.
Dňa 11. 10. 2013 sudkyňa dala pokyn na vydanie žiadosti znaleckému ústavu
na vyjadrenie k výpovedi svedka. Odpoveď na súd bola doručená 20. 11. 2013.
14
Dňa 5. 12. 2013 pr. zást. žalobcu doručil súdu vyjadrenie k zmluve o dielo.
Dňa 26. 4. 2014 sudkyňa určila termín pojednávania na 10. 6. 2014.
Dňa 14. 5. 2014 pr. zást. žalobcu oznámil súdu adresu navrhnutého svedka.
Dňa 10. 6. 2014 (na zápisnici omylom je uvedený dátum 6. 6. 2014) na pojednávaní
boli vypočutí účastníci konania a prítomný svedok. Pojednávanie bolo odročené
na 11. 7. 2014 za účelom konfrontácie výpovede dvoch svedkov.
Dňa 1. 7. 2014 pr. zást. žalovaného doručil súdu návrh na výsluch ďalšieho svedka,
ktorý bol dodatočne predvolaný na pojednávanie.
Dňa 11. 7. 2014 na pojednávaní bol vypočutý navrhnutý svedok a pojednávanie
bolo odročené na 23. 9. 2014 za účelom opätovného predvolania jedného z dvoch svedkov,
ktorý sa nedostavil na pojednávanie.
Dňa 14. 7. 2014 pr. zást. žalovaného predložil súdu fotokópiu zmluvy o dielo.
Dňa 22. 9. 2014 žalovaný doručil súdu vyjadrenie.
Dňa 23. 9. 2014 na pojednávaní boli vypočutí účastníci konania a svedkovia.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že súd zváži ďalší postup v konaní.
Dňa 8. 1. 2015 sudkyňa určila termín pojednávania na 20. 2. 2015.
Dňa 3. 2. 2015 pr. zást. žalobcu predložil na súd konečný návrh.
Dňa 19. 2. 2015 pr. zást. žalovaného predložil súdu konečný návrh.
Dňa 20. 2. 2015 na pojednávaní pr. zástupcovia predniesli svoje záverečné návrhy
a pojednávanie bolo odročené na 10. 3. 2015 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Dňa 26. 2. 2015 pr. zást. žalobcu predložil na súd východiská pre uplatnenie trov
konania.
Dňa 3. 3. 2015 pr. zást. žalovaného predložil súdu dodatok k písomnému
záverečnému návrhu.
Dňa 10. 3. 2015 na pojednávaní súd vyhlásil medzitýmny rozsudok, citujem:
„nárok žalobcu čo do základu nároku je daný, o výške pohľadávky a trovách konania súd
rozhodne v konečnom rozsudku“.»
Keďže prehľad procesných úkonov uvedený v prípise predsedníčky okresného súdu
zodpovedá zisteniam ústavného súdu vyplývajúcim zo zapožičaného súdneho spisu, ústavný
súd ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľky.
Ústavný súd následne vyzval právneho zástupcu sťažovateľky, aby sa vyjadril
k tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedníčky
okresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právny zástupca
sťažovateľky v podaní doručenom ústavnému súdu 13. apríla 2015 oznámil, že netrvá
na ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu predovšetkým
uviedol:
„1. Okresný súd v Dunajskej Strede „medzitýmnym rozsudkom“ rozhodol o nároku,
ktorý nikto v konaní nespochybňoval! Nikto, ani sám všeobecný súd (viď podrobne už
spomínaná strana 3 a 4 rozsudku zo dňa 13. 11. 2009), ani súd odvolací, ani samotný
odporca a už vôbec nie navrhovateľ predsa nespochybnili základ uplatneného nároku!
Nie je zrejmé, prečo po 13 a pol roku súd medzitýmne rozhodoval o niečom, čo nebolo
sporné! Tento zmätočný postup súdu a medzitýmny kvázirozsudok prekvapil tak
navrhovateľa ako aj odporcu, pričom žiaden z účastníkov nepodal opravný prostriedok,
pretože nebolo voči čomu. Medzitýmny rozsudok o základe nároku uplatneného
navrhovateľom je ďalším príkladom neefektívnej činnosti súdu prvého stupňa, keďže ten
rozhodol o niečom, čo nebolo nikdy sporné, ide o rozsudok, ktorý žiadnym spôsobom
neodstránil, a to ani čiastočne, právnu neistotu v postavení účastníkov konania, zároveň ide
o rozsudok, ktorý žiadnym spôsobom neprispeje k rozhodnutiu vo veci samej. Ide o
rozsudok zbytočný.
2. Čo sa týka zadováženia listinných dôkazov, tak súd v priebehu takmer 14 rokov
zadovažoval podľa vedomosti navrhovateľa jedine príslušný spis zo stavebného úradu, ktorý
sa týkal stavby diela. Vyžiadanie si spisu stavebného úradu nijak nedopadá na obťažnosť či
zložitosť konania, ide o jednoduchý a nenáročný úkon, ktorým by všeobecný súd nemal
vôbec argumentovať.
Čo sa týka znaleckého dokazovania je nesporné, že v konaní bolo vykonaných
viacero znaleckých posudkov. V tomto smere je však nutné poukázať na zrušujúce uznesenie
16
KS TT, ktorým bol zrušený prvý rozsudok okresného súdu v DS a z ktorého obsahuje zrejmé,
že vykonávanie znaleckého dokazovania bolo neúčelné!
3. Súd ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že minimálne 3x bolo pojednávanie
odročené z príčin na strane sťažovateľa. Táto skutočnosť vyplýva aj z podanej sťažnosti,
pričom máme za to, že nemá žiaden dopad na takmer 14 ročné trvanie sporu. Navrhovateľ
sa vždy ospravedlnil v primeranom predstihu a súčasne uviedol dôvodné prekážky
(onkologické ochorenie, dlhodobo plánovaná letná dovolenka 30. 08. 2013 naviac
29. 8. 2013 bol štátny sviatok a nasledoval tzv. predĺžený víkend), v oboch prípadoch súd
obratom vytýčil krátke termíny, čiže tieto skutočnosti nemali dopad na trvanie sporu.
Rovnako sa účastníci konania 2x spoločne nezúčastnili vytýčeného pojednávania
v 8,10/2002 z dôvodu, že medzi nimi prebiehali mimosúdne rokovania, ktoré však boli
neúspešné. Tieto 4 prípady dôvodných neúčasti mali zanedbateľný, takmer nulový dopad
na trvanie sporu v maximálnej možnej súhrnnej dĺžke 4 mesiacov z celkových 13 rokov
a 10 mesiacov.“
V podaní doručenom ústavnému súdu 13. apríla 2015 právny zástupca sťažovateľky
tiež uviedol, že sa domáha úhrady trov konania pred ústavným súdom v celkovej
sume 518,76 €.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedníčky okresného
súdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože
dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľka zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza
zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
18
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre
sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup
samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
1. Vo vzťahu k právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd konštatuje, že predmet
napadnutého konania (sťažovateľka sa ako žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 17 806,73 €
s príslušenstvom z titulu nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o dielo) po skutkovej ani
právnej stránke nemožno hodnotiť za taký zložitý, aby mohol ospravedlniť jeho doterajšiu
zjavne neprimeranú dĺžku (takmer 14 rokov). Na tomto závere nič nemení skutočnosť,
že ústavný súd čiastočne akceptuje obranu okresného súdu v časti týkajúcej sa faktickej
zložitosti veci, predovšetkým z hľadiska časovo náročnejších požiadaviek na uskutočnenie
objektívneho znaleckého dokazovania.
2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo spisovej dokumentácie nezistil žiadne zásadnejšie
okolnosti, ktorými sťažovateľka mohla prispieť ku vzniku prieťahov v napadnutom konaní.
V tejto súvislosti k tvrdeniam predsedníčky okresného súdu o nevyhnutnosti odročenia
pojednávaní z dôvodu neprítomnosti sťažovateľky ústavný súd odkazuje na obranu
sťažovateľky k týmto tvrdeniam vyplývajúcu z vyjadrenia jej právneho zástupcu doručeného
ústavnému súdu 13. apríla 2015 (bod 3 podania právneho zástupcu sťažovateľky, pozn.).
3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní
došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný
súd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy
v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho
neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom
pod sp. zn. 5 Cb 281/2001, ktoré sa začalo 9. júla 2001, trvá takmer 14 rokov a dosiaľ nie je
právoplatne skončené.
Z doterajšieho priebehu konania popísaného v časti I tohto nálezu vyplýva, že
okresný súd v napadnutom konaní v zásade konal plynulo, t. j. bez období dlhodobejšej
neodôvodnenej nečinnosti (k obdobiam krátkodobej nečinnosti došlo napr. v období
od januára 2003, keď okresný súd uskutočnil pojednávanie, do mája 2003, keď uznesením
č. k. 5 Cb 281/2001 102 nariadil znalecké dokazovanie, alebo v období od marca 2013, keď
rozhodol o priznaní odmeny ustanovenému znaleckému ústavu, do júla 2013, keď okresný
súd určil termín pojednávania, a od 5. decembra 2013, keď sťažovateľka doručila okresnému
súdu vyjadrenie, až do apríla 2014, keď bol vo veci nariadený termín pojednávania
20
na 10. jún 2014, pozn.). Bez ohľadu na túto skutočnosť ústavný súd v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou (napr. IV. ÚS 121/2011, IV. ÚS 188/2011) konštatuje, že doterajšiu
zjavne neprimeranú dobu napadnutého konania, ktoré ani po takmer 14 rokoch nie je
právoplatne skončené, nemožno z ústavnoprávneho hľadiska považovať za akceptovateľnú,
keďže vzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci celkom zjavne naznačuje, že
postup okresného súdu bol ako celok nesústredený a neefektívny, a teda nerešpektujúci
požiadavky vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento záver okrem
doterajšej dĺžky napadnutého konania potvrdzuje aj odôvodnenie uznesenia Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 21 Cob 486/2009 z 31. mája 2010, ktorým bol zrušený rozsudok okresného
súdu z 13. novembra 2009 vydaný v napadnutom konaní. Z označeného uznesenia
odvolacieho súdu totiž vyplýva, že dôvodom zrušenia označeného rozsudku okresného súdu
bol predovšetkým nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie.
V konkrétnych okolnostiach ústavný súd hodnotí ako nesústredenú činnosť, teda
činnosť nevedúcu efektívne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky v napadnutom
konaní taktiež postup okresného súdu súvisiaci s nariaďovaním znaleckého dokazovania.
K nie zanedbateľnému predĺženiu napadnutého konania podľa názoru ústavného súdu
prispela aj skutočnosť, že okresný súd nevyužíval procesné prostriedky, ktoré slúžia
na zaistenie vypracovania a predloženia znaleckého posudku v súdom určených lehotách.
Ústavný súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti poukazuje na svoju doterajšiu
judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že všeobecný súd vzhľadom na jeho povinnosť
organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby čo najskôr odstránil stav právnej
neistoty, zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu
na tento účel zveruje (vrátane poriadkových opatrení v zmysle § 53 OSP), aj vo vzťahu
k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť
aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku.
Okrem uvedeného neostalo bez povšimnutia ústavného súdu ani procesné
pochybenie okresného súdu, v dôsledku ktorého bolo uznesenie okresného súdu
o znaleckom dokazovaní z 20. marca 2006 doručované ustanovenému súdnemu znalcovi
až v priebehu februára 2007 (pokyn zákonnej sudkyne
na doručovanie na č. l. 204).
Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou neefektívnou
činnosťou v napadnutom konaní spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil základné
právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Z prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní vyplýva, že
okresný súd na pojednávaní 10. marca 2015 vyhlásil medzitýmny rozsudok s výrokom
„nárok žalobcu čo do základu nároku je daný, o výške pohľadávky a trovách konania súd
rozhodne v konečnom rozsudku“. Napadnuté konanie vo veci sťažovateľky, čo sa týka
„výšky pohľadávky“ a „trov konania“ (teda vo veci predmetu konania – zaplatenia
finančnej pohľadávky, pozn. ), nie je teda do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti
skončené ani v prvostupňovom súdnom konaní, a preto ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2
ústavy prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cb 281/2001 konal
bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd
rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo
22
alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľka sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 12
500 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ako aj
s prihliadnutím na charakter neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného súdu, ústavný
súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € bude
primerané konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom
JUDr. Miroslavom Pekárom. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov
konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014), a z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2014, ktorá
bola 839 € (za 1 úkon urobený v roku 2015).
Úhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie
sťažnosti a vyjadrenie z 13. apríla 2015) vykonané v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a
ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Za dva úkony vykonané v roku 2014 tak priznal po 134 €, t. j. spolu 268 €, režijný
paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2014 po 8,04 €, za jeden úkon
vykonaný v roku 2015 priznal 139,83 €, čo spolu s režijným paušálom 8,39 € po zvýšení
o 20 % DPH (právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH, pozn.) predstavuje sumu 518,76
€ (bod 4 výroku tohto nálezu).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. apríla 2015
24