Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 334/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-65

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2014 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Jána Lubyho v konaní o sťažnosti A. Š., zastúpenej advokátkou

JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo námestie 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -41 z 29. septembra 2009, za účasti Okresného súdu

Bratislava IV, takto

rozhodol:

1. Základné právo A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. -41 z 29. septembra 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. A. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom štyritisíc

eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť A. Š. trovy konania

v sume 323,50 € (slovom tristodvadsaťtri eur a päťdesiat centov) na účet jej právnej

zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej, Jakubovo námestie 9, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012

doručená sťažnosť A. Š. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Janou

Fridrichovou, Jakubovo námestie 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa a (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -41 z 29. septembra 2009, t. j. po 29. októbri 2009 (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobným návrhom

doručeným okresnému súdu 27. augusta 1996 domáhala proti svojmu bývalému manželovi

F. Š. (ďalej len „odporca“) vyporiadania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

manželov (ďalej len „BSM“). Vec bola okresným súdom zaevidovaná pod sp. zn.

a do podania sťažnosti nebola právoplatne skončená.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uvádza:

«Tvrdili sme a tvrdíme, že postupom porušovateľa (OS Bratislava IV) aj po

septembri 2009 dochádzalo a naďalej dochádza k systematickému, cielenému a zámernému

porušovaniu základných práv sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Presnejšie povedané, sudca JUDr. M. J. sabotuje sťažovateľkino právo na súdnu ochranu

a spravodlivý proces, s dosiahnutím legálneho výsledku v primeranom celkovom čase.

Porušovateľ svojím postupom v predmetnom procese priamo neguje zmysel čl. 47 ods. 2

a , pričom spôsobuje sťažovateľke extrémne veľké

ťažkosti...

Už sme povedali, že voči rozsudku OS Ba IV (v poradí už tretiemu!) z 02. 11. 2010

žalobkyňa A. Š. podala odvolanie. KS v Bratislave uznesením č. z 31. 10.

2011 znova zrušil rozsudok súdu 1. inštancie (z autorstva sudcu JUDr. M. J.) a opäť s

priamou inštrukciou ako vo veci rozhodnúť kauzu vrátil (tretí raz !!) na nové rozhodnutie

OS BA IV.

Zdôrazňujeme, že dnes je žalobkyňa procesné v „bode nula“ a procesné kroky sudcu

ani po októbri 2011 ničím nenaznačujú, že by malo prísť k odstráneniu protiústavného,

nekonštruktívneho a bezcieľneho „procesovania“. Poukazujeme aj na myšlienku, vyslovenú

ÚS SR v sťažovateľkinej ústavno-právnej kauze (na s. 9-10 cit. nálezu z 29. 09. 2011): ak by

okresný súd, po zrušení jeho rozsudku z 02. 11. 2010, nepostupoval plynulo, resp. efektívne,

nič nebráni sťažovateľke opätovne sa obrátiť na ústavný súd.

Je dokumentovateľné, že:

- rozsudok OS Ba IV (v poradí už tretí!) z 02. 11. 2010 priečil sa platnému právu

a zámerne ignoroval záväzný právny názor nadriadeného súdu,

- súd nariadil znalecké dokazovanie (uznesením z 16. 11. 2011), ale nič neurobil pre

reálne splnenie úlohy v sudcovskej lehote,

- súd zbytočne predkladal spis odvolaciemu súdu pre údajnú námietku zaujatosti,

vyslovenú A. Š. voči sudcovi (chceme byť korektní a preto dopovieme, že išlo o ľudsky

pochopiteľný − hoci právne insufícientný − „výbuch“ jej nevôle),

- súd rýdzo formálne − len po sťažnosti A. Š. k rukám predsedníčky OS Ba IV

- vytýčil pojednávanie (na 12. 06. t. r.), no musel ho pre úplnú pracovnú

nepripravenosť zrušiť.»

Vo svojej sťažnosti sťažovateľka poukazuje na to, že vo veci samej rozhodol okresný

súd dosiaľ tri razy, a to:

1. rozsudkom sp. zn. z 27. januára 2006, ktorý bol zrušený uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 22. januára

2008,

2. rozsudkom sp. zn. z 8. decembra 2009, ktorý bol zrušený uznesením

krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2010,

3. rozsudkom sp. zn. z 2. novembra 2010, ktorý bol zrušený uznesením

krajského súdu sp. zn. z 31. októbra 2011.

Ústavný súd v poradí o prvej sťažnosti sťažovateľky doručenej mu 20. marca 2009

rozhodol nálezom č. k. -41 z 29. septembra 2009, keď vyslovil porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, prikázal mu, aby v tomto konaní

konal bez zbytočných prieťahov, a priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume

3 000 €.

Ústavný súd v poradí druhú sťažnosť doručenú mu 27. decembra 2010 uznesením

č. k. -24 z 29. septembra 2011 odmietol z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Sťažovateľka s poukazom na judikatúru ústavného súdu argumentuje, že už samotná

doterajšia dĺžka konania je nezlučiteľná s obsahom jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, a preto navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.: porušil

práva A. Š., na súdnu ochranu a spravodlivý proces a právo, aby jej vec bola prerokovaná

efektívne a bez zbytočných prieťahov, tak ako sú tieto práva zaručené v čl. 47 ods. 2 a čl. 48

ods. 2 .

2. A. Š. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 20.000,- € (slovom

dvadsaťtisíc €), ktoré je Okresný súd Bratislava IV povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava IV je povinný uhradiť p. A. Š. trovy konania, tak ako budú

vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet

jej právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej...“

Ústavný súd uznesením č. k. -21 z 21. júna 2012 sťažnosť v časti,

v ktorej sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -41 z 29. septembra 2009, prijal na ďalšie konanie podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“). V nadväznosti na prijatie

sťažnosti ústavný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili, či trvajú na konaní

ústneho pojednávania, a okresný súd vyzval aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu sa vyjadrila k sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 3304/12

z 23. júla 2012, ktorého súčasťou je aj vyjadrenie zákonného sudcu k priebehu konania

po vydaní nálezu ústavného súdu č. k. -41 z 29. septembra 2009. Zákonný

sudca uviedol:

„Vo veci Okresného súdu Bratislava IV č. k. o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov začalo konanie na návrh dňa 27. 08. 1996.

Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. -41 zo dňa 29. 09. 2009 bolo

rozhodnuté, že základné právo A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

bolo postupom Okresného súdu Bratislava IV pod

sp. zn. porušené. Okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov a A. Š. priznal zadosťučinenie 3.000,00 eur

a náhradu trov konania. Rozhodnutie bolo doručené Okresnému súdu Bratislava IV 28. 10.

2009.

Dňa 19. 10. 2009 bol určený termín pojednávania 08. 12. 2009. Dňa 08. 12. 2009 bol

vyhlásený rozsudok, ktorý bol napísaný 15. 12. 2009 a doručený odporkyni dňa 04.

01. 2010 a navrhovateľovi 16. 01. 2010. Na odvolanie navrhovateľky bol spis predložený

Krajskému súdu v Bratislave dňa 24. 03. 2010.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. -634 zo dňa 30. 04. 2010

bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Spis

sa vrátil na súd prvého stupňa dňa 02. 06. 2010.

Dňa 09. 06. 2010 bol určený termín pojednávania 21. 09. 2010. Uznesením

Okresného súdu Bratislava IV č. k. -647 zo dňa 11. 08. 2010 bolo zrušené

uznesenie z čl. 642 zo dňa 07. 07. 2010. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV

č. k. -651 zo dňa 13. 09. 2010 bol zamietnutý návrh odporcu na zrušenie

predbežného opatrenia. Pojednávanie dňa 21. 09. 2012 bolo pre neúčasť navrhovateľky

odročené na termín 02. 11. 2010.

Dňa 02. 11. 2010 bol vyhlásený rozsudok a na základe odvolania navrhovateľky

bol predložený Krajskému súdu v Bratislave dňa 09. 02. 2011. Uznesením Krajského súdu

v Bratislave, č. k. -683 zo dňa 31. 10. 2011 odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zrušil a vrátil na ďalšie konanie, kde uložil súdu prvého stupňa

znaleckým dokazovaním zistiť jednak všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu ohodnotenia

podľa stavebno-technického stavu ku dňu vzniku manželstva, t. j. 26. 05. 1984 a jednak

všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti ku dňu ohodnotenia podľa stavebno-technického stavu

ku dňu zániku manželstva, teda k 20. 03. 1996. Spis sa vrátil z Krajského súdu dňa

08. 11. 2011. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. k. -687 zo dňa

16. 11. 2011 nariadil súd dokazovanie v intenciách rozhodnutia súdu druhého stupňa. Dňa

18. 11. 2011 navrhovateľka e-mailom vzniesla námietku zaujatosti sudcu. Dňa 17. 01. 2012

bol predložený spis Krajskému súdu v Bratislave na vznesenú námietku zaujatosti.

Dňa 31. 01. 2012 navrhovateľka oznámila súdu, že netrvá na svojej námietke zaujatosti.

Dňa 25. 04. 2012 vrátil Krajský súd spis súdu prvého stupňa s poukazom na to, že podanie

urobené elektronicky 18. 11. 2011 bez zaručeného elektronického podpisu nebolo doplnené.

Dňa 25. 04. 2012 určil súd termín pojednávania na 12. 06. 2012. Tento termín bol zrušený

dňa 04. 05. 2012 s tým, že spis bol predložený znalkyni na vypracovanie znaleckého

posudku. Znalecký posudok bol znalkyňou vypracovaný dňa 12. 06. 2012.

Uznesením Okresného súdu Bratislava -850 zo dňa 14. 06. 2012

bolo znalkyni priznané znalečné, zároveň súd doručil účastníkom znalecký posudok

na vyjadrenie v lehote 10 dní. Na výzvu súdu sa vyjadrila odporkyňa dňa 28. 06. 2012

a navrhovateľ 06. 07. 2012.

Dňa 17. 07. 2012 bol určený termín pojednávania dňa 18. 10. 2012.“

Predsedníčka okresného súdu okrem iného vo vyjadrení k sťažnosti uviedla:

„Na základe prešetrenia veci konštatujem, že v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -41 z 29. septembra 2009, t. j. po 29. októbri 2009 tunajší

súd vo veci priebežne koná...

Tunajší súd v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -41

z 29. septembra 2009, t. j. po 29. októbri 2009 vec dva krát meritórne rozhodol, avšak oba

rozsudky boli odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie

konanie.

Záverom pre úplnosť veci tiež uvádzam, že sťažovateľka podávala na tunajší súd viac

sťažností na prieťahy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 757/04 Z. z., o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Všetky podané sťažnosti som z pozície predsedu

súdu riadne a včas prešetrila a sťažovateľke na ne odpovedala. Uvedené bolo preverené

lustráciou v registri Spr.

S poukazom na vyššie uvedené, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky,

aby opätovnú sťažnosť sťažovateľky zo dňa 15. 5. 2012 vo vzťahu k Okresnému súdu

Bratislava IV ako nedôvodnú zamietol.“

Sťažovateľka vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu zo 14. augusta

2012 uviedla:

«A. Š. chce na vyjadrenie sudcu M. J. a predsedníčky OS BA IV reagovať

priamočiaro. Ich postoj je pravou podstatou problému. Tvrdiť, že sa nič nedeje, lebo súd

koná, je ad a) úplným nepochopením formulovaného princípu práva na súdnu

ochranu a spravodlivý proces, alebo ad b) A. Š. taký postoj súdu vníma ako cynizmus, ak

nie výsmech účastníka súdneho konania.

Je faktom, že po právoplatnosti Nálezu ÚS SR z 29. 09. 2009 Okresný súd

Bratislava IV dvakrát vyhlásil rozsudok (08. 12. 2009 a 02. 11. 2010). Oba – tak ako aj im

predchádzajúci rozsudok – boli z pozície KS Ba zrušené.

Pojem prieťahy, resp. nerozhodnutie veci v primeranej lehote obsahuje aj

neefektívnu činnosť súdu. K tomu pozri najmä – ...

K vytvoreniu stavu „právnej istoty“ dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iného štátneho orgánu“ – , , . Činnosť,

resp. jej smerovanie je kategória dynamická, právoplatné rozhodnutie v konkrétnej veci

je ale kategória statická, teda taká, ktorá jedine vystihuje „právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“, resp. „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“.

Ergo: je možné, že v danej veci OS Ba IV každý ďalší polrok – vždy po zrušení jeho

nezákonného rozsudku, vydanom pri hrubom nerešpektovaní záväzného právneho názoru

KS Ba – vyhlási svoj rozsudok. Opäť a opäť bude „pracovať“, trvať si na svojej pravde

a de facto nútiť A. Š. chodiť v bludnom kruhu.

Tomu má čeliť inštrumentárium Ústavného súdu SR a o rozhodnutie v tomto duchu

ÚS SR prosíme.»

Účastníci konania ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie, a preto ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa druhej vety povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie

môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -41 z 29. septembra 2009, t. j.

po 29. októbri 2009, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods.

2 , ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu

pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu

veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

1. Predmetom napadnutého konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o vyporiadaní BSM. Ústavný súd zotrváva na svojom názore, ktorý vyjadril v náleze sp. zn.

z 29. septembra 2009, že preskúmavané konanie nie je právne zložité, keďže

existuje dostatočné množstvo stabilizovanej judikatúry všeobecných súdov k postupu

v uvedených majetkových sporoch. Okresný súd bol povinný rešpektovať v konaní právne

záväzné názory odvolacích súdov, ktorými boli zrušené jeho rozsudky (s. 4). Ústavný súd

nehodnotí konanie v posudzovaných obdobiach ani ako skutkovo zložité napriek tomu,

že bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky tohto

súdneho konania. Ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu,

že sťažovateľka svojím správaním negatívne prispela k doterajšej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup samotného okresného súdu v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -41 z 29. septembra 2009,

t. j. po 29. októbri 2009.

V posudzovanom období odvolací súd dvakrát zrušil rozsudok okresného súdu

(z 8. decembra 2009 a z 2. novembra 2010).

V uznesení č. k. -636 z 30. apríla 2010, ktorým zrušil uznesenie

okresného súdu z 8. decembra 2009, odvolací súd uviedol: „Odvolací súd konštatuje, že súd

prvého stupňa sa len čiastočne riadil názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v skoršom

zrušujúcom uznesení, avšak absolútne nerešpektoval jeho právny názor...“

V uznesení č. k. -685 z 31. októbra 2011, ktorým zrušil uznesenie

okresného súdu z 2. novembra 2010, odvolací súd konštatoval: „Súd prvého stupňa bez

doplnenia dokazovania v intenciách odvolacieho súdu za účelom zistenia výšky resp.

vzájomného pomeru investícií do nehnuteľnosti odporcu jednak zo spoločných a jednak

z individuálnych prostriedkov účastníkov, rozhodol predčasne, bez rešpektovania právneho

názoru odvolacieho súdu ( ) napriek tomu, že dostal konkrétne pokyny

ako ďalej vo veci postupovať, predovšetkým v akom smere bude ešte treba doplniť

dokazovanie, aby boli zhromaždené podklady pre nové rozhodnutie.“

Potreba ďalšieho znaleckého dokazovania na určenie hodnoty investícií do rodinného

domu vo vlastníctve odporcu súvisela s nerešpektovaním názoru odvolacieho súdu

vyjadreného v jeho rozsudku z 22. januára 2008 a z 30. apríla 2010, a preto pri

sústredenejšom postupe a rešpektovaní názoru odvolacieho súdu mohol okresný súd

postupovať efektívnejšie a plynulejšie.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu bolo

neefektívne, pretože bolo predĺžené v dôsledku nesprávneho postupu okresného súdu, ktorý

spočíval v opakovanom nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom zistení

skutkového stavu.

Podľa judikatúry ústavného súdu zbytočný prieťah, ktorý môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva podľa , sa prejavuje nielen nečinnosťou orgánu

s právomocou konať o veci, ale aj nesprávnou činnosťou štátneho orgánu, postupom, ktorý

nesmeruje plynule k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania (mutatis mutandis

).

V čase rozhodovania ústavného súdu je napadnuté konanie právoplatne skončené.

Rozsudok okresného súdu zo 6. decembra 2012 v spojení s rozsudkom krajského súdu

sp. zn. -199-200/2013 z 12. novembra 2013 nadobudol právoplatnosť v časti

I. a IV. výroku 12. decembra 2013, v časti II. výroku 13. januára 2014 a v časti III. výroku

17. decembra 2013. Okresný súd konal o veci od 27. augusta 1996 do 6. decembra 2012,

teda viac ako 16 rokov. Podľa judikatúry ústavného súdu je uvedená dĺžka konania

z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná (napr. , ).

Ústavný súd na tomto základe dospel k záveru, že okresný súd aj napriek

už vyslovenému porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie

jej veci bez zbytočných prieťahov v predmetnej veci a príkazu postupovať v konaní

bez zbytočných prieťahov aj v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. -41

z 29. septembra 2009 pokračoval v konaní so zbytočnými prieťahmi, a preto rozhodol,

že okresný súd svojím postupom v napadnutom konaní aj v tomto období porušil základné

právo sťažovateľky zaručené .

III.

Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Ústavný súd neprikázal, aby okresný súd postupoval v konaní vedenom pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov, pretože označené konanie okresného súdu bolo

v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne skončené.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia 20 000 € z dôvodu

neprimerane dlhej doby konania, opakovaného porušenia jej základného práva a významu

konania.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

S prihliadnutím na posudzovanú dobu konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

, berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, opakované porušenie

základného práva sťažovateľky, ako aj skutočnosť, že konanie bolo v čase rozhodovania

ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 4 000 €

sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom

súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastupovaním pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. Janou Fridrichovou, Jakubovo námestie 9, Bratislava. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania

uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní o priznaní trov konania z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011, ktorá

bola 763 € (za 2 úkony urobené v roku 2012).

Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za dva úkony vykonané v roku 2012 tak priznal po 127,16 €, t. j. spolu 254,32 €, režijný

paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonané v roku 2013 po 7,63 €, čo spolu

predstavuje sumu 269,58 €. Po zvýšení o daň z pridanej hodnoty (§ 18 ods. 3 vyhlášky)

predstavuje priznaná úhrada trov konania sumu 323,50 €.

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2014