Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 199/2011
PDF · 363.25 KB
No categories available
II. ÚS 199/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011
v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. S., T., Š. B., T., Ing. A. M., M., F. M., N., M. M.,
T., V. C., T., M. M., T., H. B., T., M. B., T., Z. K., T., F. B., T., Ing. J. D., CSc., Ž., J. C., Ž.,
J. C., Ž., M. S., T., A. S., Č., Š. K., T., Mgr. V. C., Č., E. C., Č., a Bc. M. C., Č.,
zastúpených spoločnosťou S., s. r. o., Č., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. V.,
vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 a takto
rozhodol:
1. Základné právo A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., V. C., M. M., H. B., M. B., Z. K., F. B.,
Ing. J. D., CSc., J. C., J. C., M. S., A. S., Š. K., Mgr. V. C., E. C. a Bc. M. C., na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 p r i k a z u j e
ďalej konať bez zbytočných prieťahov.
3. H. B., Š. K., E. C. a Bc. M. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume po 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur); V. C., M. M., J. C., J. C. a Mgr. V. C. p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur); A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., M. B.,
Z. K., F. B., Ing. J. D., CSc., M. S. a A. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
po 800 € (slovom osemsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., V. C., M.
M., H. B., M. B., Z. K., F. B., Ing. J. D., CSc., J. C., J. C., M. S., A. S., Š. K., Mgr. V. C., E.
C. a Bc. M. C. trovy konania v sume 1 841,78 € (slovom tisícosemstoštyridsaťjeden eur
a sedemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich
právneho zástupcu spoločnosti S., s. r. o., Č.
5. Konanie o sťažnosti F. M. z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením
č. k. II. ÚS 199/2011-25 zo 4. mája 2011 na ďalšie konanie sťažnosť A. S., T. (ďalej len
„sťažovateľka v 1. rade“), Š. B., T. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), Ing. A. M., M. (ďalej
len „sťažovateľ v 3. rade“), F. M., N. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“), M. M., T. (ďalej
len „sťažovateľ v 5. rade“), V. C., T. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“), M. M., T. (ďalej len
„sťažovateľka v 7. rade“), H. B., T. (ďalej len „sťažovateľka v 8. rade“), M. B., T. (ďalej len
„sťažovateľ v 9. rade“), Z. K., T. (ďalej len „sťažovateľka v 10. rade“), F. B., T. (ďalej len
„sťažovateľ v 11. rade“), Ing. J. D., CSc., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v 12. rade“), J. C., Ž.
(ďalej len „sťažovateľ v 13. rade“), J. C., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v 14. rade“), M. S., T.
(ďalej len „sťažovateľka v 15. rade“), A. S., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 16. rade“), Š. K.,
T. (ďalej len „sťažovateľka v 17. rade“), Mgr. V. C., Č. (ďalej len „sťažovateľ v 18. rade“),
E. C., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 19. rade“) a Bc. M. C., Č. (ďalej len „sťažovateľka
v 20. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Zo sťažnosti vyplynulo:
„Sťažovatelia vystupujú v konaní pred Okresným súdom Čadca. sp. zn. 12C/18/2004
v postavení navrhovateľov. Dňa 27. 2. 2003 podali sťažovatelia žalobu proti odporcom M.
S., bytom T., a spol., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva.
Okresný súd v Čadci /ďalej len okresný súd/, ktorý vec prejednáva pod sp. zn.
12C/18/2004 postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od r. 2003,
nie je predpoklad, že bude v dohľadnej dobe skončené. Súd v prejednávanej veci vykonal
obhliadku na mieste samom dňa 26.10.2004 na základe urgencie zo strany navrhovateľov
z dôvodu uplynutia značnej doby odo dňa kedy bola vykonaná obhliadka súd vytýčil
pojednávanie na deň 18.04.2006. Po uplynutí značného obdobia od pojednávania, ktoré sa
konalo 18.04.2006 znova na urgenciu navrhovateľov bolo vytýčené pojednávanie až na deň
14.09.2007. Naposledy uskutočnené pojednávanie zo dňa 07.12.2010 bolo odročené na
neurčito za účelom predloženia súdneho spisu na Najvyšší súd SR na rozhodnutie
o dovolaní odporcov. Pojednávania v danej veci boli zo strany zákonného sudcu vedené
neefektívne a nesústredene, dochádzalo k neodôvodneným odročovaniam. V prejednávanej
veci dochádza k vážnym prieťahom v súdnom konaní a nejaví sa, že by mohlo byť v blízkej
dobe vo veci rozhodnuté. ...
Sťažovatelia podali dňa 07.12.2010 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní
predsedovi Krajského súdu v Žiline, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Žiline dňa
05. 01. 2011. Predseda krajského súdu po prešetrení sťažnosti v zmysle zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch podaním zo dňa 17. 01. 2011 pod č. Spr. 11 000/11 oznámil sťažovateľom, že
v konaní pred okresným súdom došlo z pohľadu celkovej dĺžky konania pred súdmi SR
k prieťahom v konaní spôsobených postupom súdu. ...
Sťažovatelia majú za to, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené ich základné
právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby ich vec
pred okresným súdom sa prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2003, pričom okresný súd riadne
vo veci nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľom vzniká
škoda tým, že odporcovia s nehnuteľnosťami disponujú, ťažia drevnú hmotu a poberajú
úžitky na úkor sťažovateľov. Sťažovatelia preto žiadajú, aby Ústavný súd...
priznal sťažovateľom v 1. až 20. rade finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovatelia uplatňujú
v rozsahu 3.000,- € pre každého zo sťažovateľov.“
2.1. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn. 12C/18/2004
porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, aby sa jeho vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci sp. zn. 12C/18/2004
konal bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom v 1. až 20. rade primerané finančné
zadosťučinenie každému z nich vo výške po 3.000,- €, ktorú sumu je Okresný súd v Čadci
povinný zaplatiť sťažovateľom v lehote do 2 mesiacov od doručenia nálezu.
Okresný súd v Čadci je povinný nahradiť sťažovateľom v rade 1 až 20 trovy
právneho zastupovania vo výške 1.841,78 €... na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Č.,
v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. J. V. ...“
3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho podpredsedom JUDr. M. G., listom sp. zn. Spr 700/2011 doručeným
ústavnému súdu 8. júna 2011. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení
chronologicky popísal úkony vykonané v danej veci okresným súdom, ktoré zodpovedajú
obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedol:
„Vo veci konštatujem prieťahy v konaní spôsobené tunajším súdom. K prieťohom
prispeli aj samotní účastníci konania podávaním neúplných návrhov, nedostavili sa na
vytýčený termín pojednávania. Sťažnosť na prieťahy v konaní nebola prvostupňovým súdom
riešená. Netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“
3.1. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti sťažovateľov bolo aj vyjadrenie
zákonného sudcu konajúceho vo veci, ktorý k veci uviedol:
Predmetom občianskoprávneho konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod
spisovou značkou 12 C 18/2004 je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že
nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Ide o konanie náročné tak po skutkovej, ako aj právnej
stránke.
Náročnosť daného sporu je daná tým, že podaným návrhom na začatie konania je
uplatnených osem samostatných nárokov. Každý z týchto nárokov je uplatňovaný na
samostatnom skutkovom základe odlišnom od ostatných nárokov. Každý z týchto nárokov
môže byť preto predmetom samostatného konania a každý si vyžaduje vykonanie
samostatného dokazovania na preukázanie jeho dôvodnosti. Vo veci bolo doposiaľ
vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ohliadkou miesta samého,
znaleckým dokazovaním i doplnením tohto znaleckého dokazovania po zistení nových
skutočností.
Dokazovanie v danej právnej veci komplikuje i tá skutočnosť, že zápisy v pozemkovej
knihe pre katastrálne územie T., ktoré sú pre dané konané na posúdenie dôvodnosti
uplatnených nárokov významné, nekorešpondujú so skutočným stavom. Ako vyplynulo
z doterajšieho dokazovania, katastrálne územie T. bolo od konca 30-tych rokov do roku
1947 natoľko prepisované, že čísla pozemnoknižných parciel uvádzané v listinných
dôkazoch predkladaných v konaní účastníkmi tak na strane navrhovateľov, ako aj na strane
odporcu na podporu ich tvrdení, nie sú totožné s pozemnoknižnými číslami, ktoré sú
uvedené v pozemkovej knihe, v dôsledku čoho je len veľmi ťažké posúdiť výpovednú hodnotu
jednotlivých zápisov v pozemkovej knihe i dôkazov v konaní predkladaných účastníkmi.
Dĺžku konania ovplyvňuje i to, že v priebehu konania viacerí z účastníkov zomreli, čo
si vyžiadalo ďalšie procesné úkony nevyhnutné k zisteniu ich právnych nástupcov, aby bolo
možné v konaní ďalej pokračovať, a tým i ďalšie predĺženie súdneho konania.
Postup súdu sťažujú i samotní účastníci konania. Niektorí zo sťažovateľov
(navrhovatelia v rade 10, 11 a 12) sa doposiaľ žiadneho zo súdnych pojednávaní
nezúčastnili. Na dĺžku súdneho konania má vplyv i to, že viaceré súdne pojednávania
(v dňoch 18. 11. 2008, 20. 1. 2009 a 24. 3. 2009) boli odročené z podnetu účastníkov na
uzatvorenie mimosúdnej dohody, hoci napokon k mimosúdnej dohode účastníkov nedošlo.
I dôkazy, o ktorých mali účastníci vedomosť, súdu neoznámili dostatočne včas pred
pojednávaním, aby sa súd mohol s týmito dôkazmi oboznámiť, resp. si tieto dôkazy na
pojednávanie zabezpečiť, ak ich zabezpečiť nemohli účastníci konania, v dôsledku čoho
bolo potom za účelom zabezpečenia týchto dôkazov a oboznámenia sa s nimi, nevyhnutne
odročiť pojednávanie na nový termín. Nemožno preto súhlasiť s názorom sťažovateľov, že
pojednávania boli bezdôvodne odročované. Vždy došlo k odročeniu pojednávania z dôvodu
potreby zabezpečenia prítomnosti účastníkov konania na nasledujúcom pojednávaní, resp.
zabezpečenia dôkazu, ktorý účastníci navrhli vykonať, resp. na poskytnutie priestoru na
mimosúdnu dohodu účastníkov. I rozhodovanie o opravnom prostriedku voči uzneseniu
o priznaní znaleckej odmeny súdnemu znalcovi, hoci samozrejme účastníci majú na tento
úkon procesný nárok, malo vplyv na celkovú dĺžku konania.
Pokiaľ predseda Krajského súdu v Žiline v odpovedi na sťažnosť zo dňa 17. 1. 2011
konštatoval určité prieťahy v namietanom konaní spôsobené postupom okresného súdu, táto
okolnosť bola spôsobená práve skutkovou a právnou náročnosťou daného konania, ktoré si
vyžaduje rozsiahlu prípravu a štúdium danej právnej veci, ako i pracovnou zaťaženosťou
konajúceho sudcu.
Na základe všetkých uvedených skutočností som toho názoru, že celková dĺžka
daného súdneho konania je daná objektívnymi, nie subjektívnymi príčinami. Som
presvedčený o tom, že navrhovatelia - sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť vedení
ziskuchtivosťou v záujme získať finančné odškodnenie. Snáď vedome spôsobovali prieťahy
v konaní (neúplné návrhy, žiadne dôkazy, neúčasť na pojednávaní, snahy o mimosúdnu
dohodu, ktoré nemysleli úprimne a vopred boli odsúdené na neúspech, atď.), nikdy
nepoukázali na prieťahy pred prvostupňovým súdom. Sťažnosť na prieťahy zo dňa 17. 1.
2011 podali na Krajský súd v Žiline, o čom som sa ako konajúci sudca nemal šancu
dozvedieť, resp. sťažovatelia podali túto sťažnosť preto, aby mali splnenú podmienku
upozornenia súdu na prieťahy vyžadovanú praxou Ústavného súdu. Dovoľujem si preto
požiadať Ústavný súd, aby v prípade, ak konštatuje prieťahy v súdnom konaní,
sťažovateľom nepriznal náhradu v peniazoch, čo by som považoval za nespravodlivé...“
4. Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 25. mája 2011
oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po
oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného
okresným súdom pod sp. zn. 12 C 18/2004:
Dňa 27. februára 2003 sťažovatelia v 1. až 17. rade, právny predchodca sťažovateľov
v 18. až 20. rade V. C. a M. C. (spolu ďalej aj „žalobcovia“), zastúpení advokátom
JUDr. V., podali žalobu o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosti patria do
dedičstva proti žalovaným 1. M. S., 2. A. T., 3. E. S. a 4. Ing. P. S. (spolu ďalej len
„žalovaní“). Žalobcovia zároveň podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia.
Dňa 3. marca 2003 okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým
zakázal žalovaným nakladať so spornými nehnuteľnosťami a ťažiť z nich drevnú hmotu.
Dňa 17. marca 2003 žalovaní podali odvolanie proti uzneseniu o nariadení
predbežného opatrenia.
Dňa 23. apríla 2003 okresný súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku
za odvolanie.
Dňa 24. apríla 2003 okresný súd zaslal žalobcom odvolanie žalovaných na vyjadrenie
(žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili).
Dňa 12. mája 2003 žalovaní zaplatili súdny poplatok za odvolanie.
Dňa 14. júla 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský
súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaných.
Dňa 26. augusta 2003 krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že
návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Dňa 15. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 26. novembra 2003 okresný súd vyzval žalobcov na predloženie znaleckého
posudku na sporné nehnuteľnosti pre účely vyrubenia súdneho poplatku.
Dňa 17. decembra 2003 právny zástupca žalobcov oznámil hodnotu sporných
nehnuteľností.
Dňa 19. januára 2004 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku
za žalobu.
Dňa 29. januára 2004 žalobcovia požiadali o predĺženie lehoty na zaplatenie súdnych
poplatkov do 15. februára 2004.
Dňa 4. februára 2004 žalobcovia zaplatili súdne poplatky za žalobu.
Dňa 11. februára 2004 bol spis prevedený do registra „C“ a vec bola pridelená na
rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. K. K.
Dňa 2. marca 2004 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe.
Dňa 26. marca 2004 sa žalovaní v 1. až 3. rade, zastúpení advokátom JUDr. S.,
vyjadrili k žalobe.
Dňa 6. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo nariadené
dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 27. máj 2004
pre účely ďalšieho výsluchu účastníkov.
Dňa 20. apríla 2004 žalobca Ing. D. okresnému súdu oznámil, že vzhľadom na svoj
zdravotný stav „odstupuje“ zo súdneho konania.
Dňa 27. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. jún 2004
pre účely vypočutia žalovaných a vykonania ďalšieho dokazovania. Žalovaný vo 4. rade
splnomocnil na zastupovanie v konaní advokáta JUDr. S.
Dňa 28. mája 2004 právny zástupca žalobcov predložil listinné dôkazy vo veci.
Dňa 11. júna 2004 právny zástupca žalovaných požiadal o odročenie pojednávania
nariadeného na 22. jún 2004 z dôvodu kolízie pojednávaní.
Dňa 22. júna 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa
nedostavil žiaden z účastníkov, na 2. september 2004.
Dňa 30. júla 2004 žalobca Ing. D. opätovne oznámil okresnému súdu, že vzhľadom
na svoj zdravotný stav „odstupuje“ zo súdneho konania.
Dňa 2. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd pokračoval
vo výsluchu účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 30. september 2004
pre účely vypočutia svedkyne A. T.
Dňa 30. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá
predvolaná svedkyňa. Pojednávanie bolo odročené pre účely ustanovenia súdneho znalca
a vykonania ohliadky na mieste samom. Okresný súd uznesením zároveň uložil účastníkom
konania, aby zložili preddavok na trovy ohliadky a znaleckého dokazovania.
Dňa 13. októbra 2004 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom
z odboru geodézie a kartografie Ing. K.
Dňa 20. októbra 2004 sa žalovaní odvolali proti uzneseniu z 30. septembra 2004,
ktorým okresný súd uložil účastníkom zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.
Dňa 21. októbra 2004 žalobkyňa M. S. zložila preddavok na trovy znaleckého
dokazovania.
Dňa 26. októbra 2004 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom, na ktorej boli
vypočutí prítomní svedkovia žalobcov. Okresný súd zároveň požiadal Správu katastra Č.
(ďalej len „správa katastra“) o zapožičanie spisu č. Čd 415/58.
Dňa 27. októbra 2004 právny zástupca žalobcov predložil listinné dôkazy vo veci
a návrh na vypočutie svedka.
Dňa 29. novembra 2004 právny zástupca žalovaných predložil návrh na vypočutie
svedkov.
Dňa 15. decembra 2004 správa katastra doručila požadovaný spis.
Dňa 10. augusta 2005 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd, aby vo veci
konal a nariadil pojednávanie.
Dňa 12. augusta 2005 okresný súd uznesením nariadil ustanovenému znalcovi
znaleckú úlohu zidentifikovať sporné nehnuteľnosti.
Dňa 5. septembra 2005 znalec predložil znalecký posudok č. 25/2005 a vyúčtovanie
znalečného.
Dňa 6. októbra 2005 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu a náhradu
hotových výdavkov v sume 4 665 Sk.
Dňa 28. novembra 2005 okresný súd zaslal vypracovaný znalecký posudok
účastníkom na vyjadrenie.
Dňa 21. februára 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. apríl 2006.
Dňa 18. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec
Ing. K. Právny zástupca žalovaných oznámil, že žalovaná E. S. zomrela. Pojednávanie bolo
odročené na neurčito pre účely zistenia okruhu dedičov.
Dňa 24. mája 2006 okresný súd požiadal notárku JUDr. K. o oznámenie okruhu
dedičov po nebohej žalovanej.
Dňa 13. júna 2006 notárka JUDr. K. oznámila okruh dedičov po nebohej.
Dňa 4. augusta 2006 okresný súd uznesením priznal znalcovi Ing. K. znalečné, ktoré
zaslal účastníkom konania. Okresný súd zároveň vyzval právnych nástupcov žalovanej
v 3. rade, aby sa vyjadrili k žalobe.
Dňa 7. augusta 2006 právny zástupca žalobcov oznámil, že žalobca V. C. zomrel...
Dňa 4. a 5. septembra 2006 právni nástupcovia žalovanej E. S. podali odvolanie proti
uzneseniu o priznaní odmeny súdnemu znalcovi. Dňa 19. septembra 2006 okresný súd
požiadal notárku JUDr. Č. o oznámenie okruhu dedičov po nebohom žalobcovi V. C.
Dňa 25. septembra 2006 notárka JUDr. Č. oznámila okruh dedičov po nebohom.
Dňa 23. októbra 2006 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaniach proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnemu znalcovi zo 4. augusta 2006.
Dňa 22. decembra 2006 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu
zo 4. augusta 2006 o priznaní odmeny súdnemu znalcovi.
Dňa 11. januára 2007 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd, aby vo veci
konal a nariadil pojednávanie.
Dňa 19. februára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 25. apríla 2007 okresný súd vyzval právnych nástupcov žalobcu V. C. na
oznámenie, či vstupujú do konania na strane žalobcu.
Dňa 22. mája 2007 právny nástupca Mgr. V. C. oznámil, že splnomocňuje svoju
matku E. C. na svoje zastupovanie vo veci.
Dňa 9. júla 2007 okresný súd opätovne vyzval Mgr. V. C. na oznámenie, či vstupuje
do konania.
Dňa 10. augusta 2007 Mgr. V. C. oznámil, že vstupuje do konania na strane žalobcu.
Dňa 13. augusta 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. september 2007.
Dňa 15. augusta 2007 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto
nebohého žalobcu V. C. vstúpil jeho syn Mgr. V. C.
Dňa 14. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 4. december 2007 pre účely zistenia, či žalobca Ing. D. vzal svojím podaním návrh späť,
a pre účely rozhodnutia o prípadnom späťvzatí.
Dňa 26. septembra 2007 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie fotokópií
pozemkovoknižných vložiek č. 5987 a č. 8160, kat. územie T. Zároveň vyzval žalobcu
Ing. D. na oznámenie, či trvá na podanej žalobe.
Dňa 17. októbra 2007 správa katastra doručila fotokópie požadovaných listín.
Dňa 22. októbra 2007 žalobca Ing. D. oznámil, že trvá na podanej žalobe a žiada
okresný súd, aby pokračoval v konaní.
Dňa 25. októbra 2007 okresný súd uznesením nariadil doplnenie znaleckého
dokazovania znalcom Ing. K.
Dňa 4. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené
na 4. február 2008 pre účely doplnenia znaleckého dokazovania.
Dňa 11. decembra 2007 právny zástupca žalovaných v zmysle záverov
z pojednávania konaného 4. decembra 2007 predložil návrhy na vypočutie svedkov.
Dňa 4. februára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí navrhnutých
svedkov bolo odročené na neurčito pre účely predloženia spisu súdnemu znalcovi.
Dňa 26. februára 2008 súdny znalec predložil vypracovaný znalecký posudok
č. 10/08 spolu s vyúčtovaním svojej odmeny.
Dňa 14. marca 2008 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné. Zároveň
zaslal predložený znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie.
Dňa 15. apríla 2008 jeden zo žalovaných podal odvolanie proti uzneseniu
zo 14. marca 2008 o priznaní znalečného súdnemu znalcovi. Zároveň sa právny zástupca
žalobcov vyjadril k predloženému znaleckému posudku.
Dňa 6. októbra 2008 právny zástupca žalobcov doručil žiadosť o nariadenie
pojednávania.
Dňa 10. októbra 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. november 2008.
Dňa 20. októbra 2008 právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie pojednávania
na iný termín z dôvodu kolízie pojednávaní.
Dňa 5. novembra 2008 právny zástupca žalovaných doručil návrh na vypočutie
svedka.
Dňa 18. novembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov
konania bolo odročené na 13. január 2009 pre účely uzavretia mimosúdnej dohody
a predvolania navrhnutých svedkov.
Dňa 9. decembra 2008 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 13. január 2009
a odročil ho na 20. január 2009.
Dňa 20. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. marec
2009 pre účely doplnenia dokazovania a uzavretia mimosúdnej dohody.
Dňa 24. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
pre účely uzatvorenia mimosúdnej dohody. Právnemu zástupcovi žalobcov súd uložil, aby
v lehote 30 dní oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode, resp. či má ďalšie návrhy
na vykonanie dôkazov.
Dňa 8. júna 2009 právny zástupca žalobcov oznámil, že k mimosúdnej dohode
nedošlo a žiada pokračovať v konaní.
Dňa 23. júla 2009 okresný súd vyzval žalobcov, aby odstránili vady návrhu
na začatie konania pod sankciou jeho odmietnutia.
Dňa 21. augusta 2009 žalobca Mgr. V. C. reagoval na uznesenie okresného súdu
z 23. júla 2009.
Dňa 2. decembra 2009 okresný súd podanie žalobcov odmietol.
Dňa 21. decembra 2009 sa žalobcovia odvolali proti uzneseniu okresného súdu
z 2. decembra 2009.
Dňa 22. decembra 2009 sa žalovaní odvolali proti uzneseniu z 2. decembra 2009
v časti, v ktorej im nebola priznaná náhrada trov konania.
Dňa 13. januára 2010 okresný súd zaslal žalovaným odvolanie žalobcov
na vyjadrenie.
Dňa 21. januára 2010 okresný súd zaslal odvolanie žalovaných žalobcom
na vyjadrenie.
Dňa 8. februára 2010 sa žalovaní vyjadrili k odvolaniu žalobcov.
Dňa 14. apríla 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaniach účastníkov.
Dňa 29. apríla 2010 krajský súd vrátil spis bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že
napadnuté uznesenie nebolo riadne doručené účastníkom konania.
Dňa 16. júna 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 21. júla 2010 bol spis opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaniach účastníkov.
Dňa 26. augusta 2010 krajský súd uznesením rozhodol o odvolaniach účastníkov
konania tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 28. septembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.
Dňa 12. novembra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. december 2010.
Dňa 30. novembra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu zmenu
návrhu na začatie konania.
Dňa 1. decembra 2010 žalovaní podali proti uzneseniu krajského súdu z 26. augusta
2010 dovolanie.
Dňa 7. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
pre účely predloženia spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie
o dovolaní.
Dňa 15. decembra 2010 okresný súd zaslal dovolanie žalovaných na vyjadrenie
žalobcom.
Dňa 20. januára 2011 sa žalobcovia vyjadrili k dovolaniu žalovaných.
Dňa 26. januára 2011 okresný súd požiadal Obecný úrad v T. a Obecný úrad v N.
o zaslanie úmrtných listov žalobkyne M. C. a žalobcu F. M.
Dňa 1. februára 2011 Matričný úrad v T. oznámil, že M. C. zomrela v Č.
Dňa 4. februára 2011 okresný súd požiadal Mesto Č. o zaslanie úmrtného listu M. C.
Dňa 8. februára 2011 Matričný úrad v Č. doručil úmrtný list M. C.
Dňa 14. februára 2011 Matričný úrad v N. oznámil, že F. M. zomrel v M.
Dňa 16. februára 2011 okresný súd požiadal Mesto M. o zaslanie úmrtného listu F.
M.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne
úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 dochádzalo k porušovaniu základného
práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj
v danom prípade.
Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľov v 18., 19. a 20. rade došlo
k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania
na strane žalobcu, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie). Keďže univerzálna
sukcesia automaticky vyvoláva procesnoprávne nástupníctvo, okresný súd nemusel
uznesením túto zmenu pripustiť. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu
zásadný význam pre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej
protiústavnosti konania okresného súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku zmeny
účastníkov konania nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu (ako je to pri
zámene účastníkov), ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho
procesnoprávneho vzťahu (m. m. I. ÚS 52/01).
S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že títo sťažovatelia
môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré
tejto zmene predchádzalo.
Vzhľadom na to, že sťažovatelia v 18., 19. a 20. rade vstúpili do konania na základe
univerzálnej sukcesie, ústavný súd bude pri posudzovaní postupu okresného súdu prihliadať
aj na obdobie týkajúce sa ich právneho predchodcu.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
konania vedeného okresným súdom je určenie vlastníckeho práva, resp. určenie, že
nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelých vlastníkoch. Konania tohto typu tvoria
štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť
ako právne zložitú. Vzhľadom na vysoký počet žalobcov, ako aj úmrtie viacerých
účastníkov konania v jeho doterajšom priebehu, keď musel okresný súd viackrát upravovať
okruh účastníkov konania, prihliadať na priebeh dedičských konaní a nadviazať
komunikáciu s dedičmi zomrelých účastníkov, konanie vykazuje faktickú zložitosť, ktorá
má výrazný podiel na jeho doterajšej dĺžke. Na skutkovú zložitosť veci poukázal vo svojom
stanovisku k sťažnosti aj vo veci konajúci sudca okresného súdu, ktorú odôvodnil potrebou
vykonania rozsiahleho dokazovania (výsluchmi účastníkov a svedkov, ako aj znaleckého
dokazovania), keďže predmetom konania je fakticky osem samostatných nárokov
uplatnených na samostatnom skutkovom základe, pričom každý z nich si vyžaduje
vykonanie samostatného dokazovania. Preukazovanie dôvodnosti jednotlivých nárokov
komplikuje aj skutočnosť, že „zápisy v pozemkovej knihe pre katastrálne územie T., ktoré
sú pre dané konané... významné, nekorešpondujú so skutočným stavom“.
Tieto skutočnosti síce spôsobili určitú faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci
stupeň časovej náročnosti, to však nemôže byť samo osebe v posudzovanej veci
akceptované ako dôvod ospravedlňujúci doterajšiu dĺžku napadnutého konania. Navyše,
v prípade, ak okresný súd dospel k záveru, že v návrhu na začatie konania sa uvádzajú veci,
ktoré sa na spojenie nehodia, mohol postupovať v zmysle § 112 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v záujme hospodárnosti konania niektoré veci
vylúčiť na samostatné konanie.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov
v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sťažovatelia prispeli svojím
správaním k doterajšej dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení
k sťažnosti. Na ťarchu sťažovateľov z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní
možno pripísať skutočnosť, že sa osobne nezúčastňovali súdnych pojednávaní. Z celkovo
dvanástich nariadených a uskutočnených pojednávaní sa sťažovatelia v 9., 10. a 16. rade
nezúčastnili ani jedného z nich, sťažovatelia v 11. a 12. rade neboli prítomní
na 11 pojednávaniach, sťažovatelia v 1., 2. a 5. rade sa nezúčastnili na 9 pojednávaniach,
sťažovatelia v 3. a 15. rade na 8 pojednávaniach, sťažovateľ v 6. rade na 7 pojednávaniach,
sťažovatelia v 7. a 13. rade na 6 pojednávaniach a sťažovateľ v 14. rade sa nezúčastnil
4 pojednávaní. Sťažovateľ v 18. rade sa po svojom vstupe do konania (na základe uznesenia
okresného súdu z 15. augusta 2007) osobne zúčastnil len jedného z nariadených
pojednávaní, na ďalších bol zastúpený svojou matkou – sťažovateľkou v 19. rade.
So sťažovateľmi v 19. a 20. rade začal okresný súd konať až na základe uznesenia krajského
súdu z 26. augusta 2010, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 2. decembra 2009
o odmietnutí podania, ústavný súd preto vo vzťahu k týmto sťažovateľom posudzoval len
účasť na pojednávaniach ich právneho predchodcu V. C., ktorý sa nariadených pojednávaní
zúčastňoval.
K predĺženiu konania prispela aj tá skutočnosť, že pojednávania nariadené
na 18. november 2008, 20. január 2009 a 24. marec 2009 boli odročené na návrh účastníkov
z dôvodu poskytnutia časového priestoru pre prípadné uzatvorenie mimosúdnej dohody,
ku ktorej napokon nedošlo.
Je potrebné poukázať aj na nekonzistentný postup sťažovateľa v 12. rade
v namietanom konaní, keď opakovane (20. apríla 2004 a 30. júla 2004) okresnému súdu
oznámil, že „odstupuje“ zo súdneho konania z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu
a následne na výzvu okresného súdu, aby uviedol, či trvá na podanej žalobe, oznámil, že na
podanej žalobe trvá a žiada súd, aby vo veci konal.
V danom prípade však podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch podľa názoru
ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu zapríčinené jeho
nečinnosťou a neefektívnou činnosťou.
Na podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch ústavný súd prihliadol pri určení
výšky primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní
a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania svojou
nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou. Konanie na okresnom súde je ako celok
poznačené neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd mechanicky síce
nariaďoval súdne pojednávania, ale ich prevažne bez ďalšieho odročoval a vec meritórne
neposudzoval.
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť
zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou
činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty
(II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08), pričom rovnako tak môže zapríčiniť
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. II. ÚS 33/99), t. j. v danom
prípade okresného súdu.
Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, že v priebehu
konania bolo krajským súdom zrušené uznesenie okresného súdu o odmietnutí podania
žalobcov a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.
Okresný súd uznesením z 2. decembra 2009 podanie žalobcov v zmysle § 43 ods. 2
OSP odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil vadami žalobného návrhu, ktoré spočívali
v tom, že návrh jednoznačne nevymedzil okruh účastníkov konania. Tomuto rozhodnutiu
predchádzala výzva adresovaná žalobcom na odstránenie nedostatkov podania.
Je pozoruhodné, že okresný súd pristúpil k odstraňovaniu nedostatkov návrhu na začatie
konania po šesť a pol roku po podaní návrhu a po vykonaní rozsiahleho dokazovania
vo veci. Na základe odvolania žalobcov bolo uznesenie okresného súdu o odmietnutí návrhu
odvolacím súdom zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd
ako odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že za vadu návrhu nemožno považovať
jeho vecné nedostatky spočívajúce v absencii tvrdení rozhodných pre úspešnosť
uplatneného nároku a v absencii dôkazov na preukázanie týchto tvrdení. Neúplný okruh
účastníkov konania nie je vadou podania, ale ide o vecnú stránku uplatneného nároku, ktorej
posúdenie má za následok vyhovenie alebo zamietnutie žaloby.
Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí navyše konštatoval, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania
spočívali v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorý nekonal so všetkými
právnymi nástupcami (dedičmi) nebohého žalobcu V. C., ale len so synom nebohého Mgr.
V. C. (sťažovateľom v 18. rade), ktorého vstup do konania okresný súd pripustil uznesením
z 15. augusta 2007. Okresný súd mal postupovať podľa § 107 OSP, ktorý rieši procesné
nástupníctvo v prípadoch univerzálnej sukcesie. V tomto prípade vstup právnych nástupcov
do konania nie je viazaný na návrh (dochádza k nemu zo zákona), preto nie je potrebné
žiadne rozhodnutie súdu.
Napokon ako nesústredený hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu pri
predkladaní súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu
o odmietnutí podania, ktorý mu bol vrátený bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že
odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu nebolo riadne doručené účastníkom
konania.
Okrem neefektívneho postupu okresného súdu sa v priebehu konania vyskytli aj
obdobia nečinnosti okresného súdu (od 15. decembra 2004 do 12. augusta 2005 – 8
mesiacov, od 28. novembra 2005 do 18. apríla 2006 – 5 mesiacov, od 14. marca 2008
do 18. novembra 2008 – 8 mesiacov). Celkovo bol teda okresný súd v napadnutom konaní
nečinný 21 mesiacov.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré
neboli spôsobené len zložitosťou veci alebo len správaním účastníkov konania, ale najmä
v dôsledku postupu okresného súdu. Predmetná vec sa aj po vyše 8 rokoch stále nachádza
na súde prvého stupňa bez jediného meritórneho rozhodnutia.
K argumentácii vo veci konajúceho zákonného sudcu o jeho nadmernej pracovnej
zaťaženosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru opierajúcu sa
o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, že nadmerné množstvo vecí na súde
nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis
III. ÚS 32/02, IV. ÚS 196/03).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
vo veci konajúceho okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 18/2004 došlo
k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia pre
každého v sume 3 000 €, ktoré odôvodnili tým, že v dôsledku prieťahov im „vzniká škoda
tým, že odporcovia s nehnuteľnosťami disponujú, ťažia drevnú hmotu a poberajú úžitky na
úkor sťažovateľov“.
Ústavný súd už uviedol, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je
náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody (napr. III. ÚS 75/01,
IV. ÚS 15/03), preto argumentáciu sťažovateľov nemohol brať do úvahy.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal
za dôvodné priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na celkovú dĺžku napadnutého konania,
s prihliadnutím aj na správanie sťažovateľov a ich podiel na vzniknutých prieťahoch
v napadnutom konaní považuje za primerané priznať sťažovateľkám v 8., 17., 19. a 20. rade
v sume po 1 500 €, sťažovateľom v 6., 7., 13., 14. a 18. rade finančné zadosťučinenie
v sume po 1 000 €, sťažovateľom v 1., 2., 3., 5., 9., 10., 11., 12., 15. a 16. rade v sume
po 800 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
6. Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj
o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred
ústavným súdom advokátom JUDr. J. V.
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
z 25. februára 2011, spísanie sťažnosti z 3. marca 2011) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3
a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za jeden úkon právnej pomoci
vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume 123,50 €, preto trovy právneho zastúpenia pre
jedného sťažovateľa predstavujú sumu 247 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená
o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo
viacerých osôb“, t. j. na sumu 123,50 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade
19 sťažovateľov (19 x 123,50 €) tvorí náhrada trov právneho zastúpenia spolu s režijným
paušálom ku každému úkonu (2 x 7,41 €) sumu 2 361,32 €. K tomu bolo potrebné
pripočítať daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % (§ 18 ods. 3 vyhlášky a § 22 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), pretože advokát
je platiteľom tejto dane. Úhrada trov konania vypočítaná podľa vyhlášky predstavuje
celkovú sumu 2 833,58 €.
Keďže sťažovateľmi uplatnený nárok na náhradu trov konania nepresahuje sumu
vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v nimi
uplatnenej výške, t. j. v sume 1 841,78 €.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) podľa výroku
rozhodnutia.
7. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 104 ods. 1 OSP ústavný súd
skúmal podmienky konania a zistil neodstrániteľnú prekážku postupu konania spočívajúcu
v nedostatku spôsobilosti sťažovateľa vo 4. rade byť účastníkom konania. Z oznámenia
vydaného Matričným úradom v N. z 9. februára 2011, ktoré bolo doručené okresnému súdu
14. februára 2011, vyplýva, že sťažovateľ vo 4. rade zomrel... v M.
Keďže sťažovateľ vo 4. rade zomrel pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,
ústavný súd konanie vo veci jeho sťažnosti zastavil.
8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. augusta 2011