Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 199/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. augusta 2011

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa

Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť A. S., T., Š. B., T., Ing. A. M., M., F. M., N., M. M.,

T., V. C., T., M. M., T., H. B., T., M. B., T., Z. K., T., F. B., T., Ing. J. D., CSc., Ž., J. C., Ž.,

J. C., Ž., M. S., T., A. S., Č., Š. K., T., Mgr. V. C., Č., E. C., Č., a Bc. M. C., Č.,

zastúpených spoločnosťou S., s. r. o., Č., v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. J. V.,

vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v postupom Okresného

súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., V. C., M. M., H. B., M. B., Z. K., F. B.,

Ing. J. D., CSc., J. C., J. C., M. S., A. S., Š. K., Mgr. V. C., E. C. a Bc. M. C., na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

ďalej konať bez zbytočných prieťahov.

3. H. B., Š. K., E. C. a Bc. M. C. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume po 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur); V. C., M. M., J. C., J. C. a Mgr. V. C. p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume po 1 000 € (slovom tisíc eur); A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., M. B.,

Z. K., F. B., Ing. J. D., CSc., M. S. a A. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume

po 800 € (slovom osemsto eur), ktoré j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý vyplatiť im

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť A. S., Š. B., Ing. A. M., M. M., V. C., M.

M., H. B., M. B., Z. K., F. B., Ing. J. D., CSc., J. C., J. C., M. S., A. S., Š. K., Mgr. V. C., E.

C. a Bc. M. C. trovy konania v sume 1 841,78 € (slovom tisícosemstoštyridsaťjeden eur

a sedemdesiatosem centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet ich

právneho zástupcu spoločnosti S., s. r. o., Č.

5. Konanie o sťažnosti F. M. z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

č. k. -25 zo 4. mája 2011 na ďalšie konanie sťažnosť A. S., T. (ďalej len

„sťažovateľka v 1. rade“), Š. B., T. (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“), Ing. A. M., M. (ďalej

len „sťažovateľ v 3. rade“), F. M., N. (ďalej len „sťažovateľ vo 4. rade“), M. M., T. (ďalej

len „sťažovateľ v 5. rade“), V. C., T. (ďalej len „sťažovateľ v 6. rade“), M. M., T. (ďalej len

„sťažovateľka v 7. rade“), H. B., T. (ďalej len „sťažovateľka v 8. rade“), M. B., T. (ďalej len

„sťažovateľ v 9. rade“), Z. K., T. (ďalej len „sťažovateľka v 10. rade“), F. B., T. (ďalej len

„sťažovateľ v 11. rade“), Ing. J. D., CSc., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v 12. rade“), J. C., Ž.

(ďalej len „sťažovateľ v 13. rade“), J. C., Ž. (ďalej len „sťažovateľ v 14. rade“), M. S., T.

(ďalej len „sťažovateľka v 15. rade“), A. S., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 16. rade“), Š. K.,

T. (ďalej len „sťažovateľka v 17. rade“), Mgr. V. C., Č. (ďalej len „sťažovateľ v 18. rade“),

E. C., Č. (ďalej len „sťažovateľka v 19. rade“) a Bc. M. C., Č. (ďalej len „sťažovateľka

v 20. rade“, spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplynulo:

„Sťažovatelia vystupujú v konaní pred Okresným súdom Čadca. sp. zn.

v postavení navrhovateľov. Dňa 27. 2. 2003 podali sťažovatelia žalobu proti odporcom M.

S., bytom T., a spol., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva.

Okresný súd v Čadci /ďalej len okresný súd/, ktorý vec prejednáva pod sp. zn.

postupuje v konaní s vážnymi prieťahmi a hoci sa konanie vedie od r. 2003,

nie je predpoklad, že bude v dohľadnej dobe skončené. Súd v prejednávanej veci vykonal

obhliadku na mieste samom dňa 26.10.2004 na základe urgencie zo strany navrhovateľov

z dôvodu uplynutia značnej doby odo dňa kedy bola vykonaná obhliadka súd vytýčil

pojednávanie na deň 18.04.2006. Po uplynutí značného obdobia od pojednávania, ktoré sa

konalo 18.04.2006 znova na urgenciu navrhovateľov bolo vytýčené pojednávanie až na deň

14.09.2007. Naposledy uskutočnené pojednávanie zo dňa 07.12.2010 bolo odročené na

neurčito za účelom predloženia súdneho spisu na Najvyšší súd SR na rozhodnutie

o dovolaní odporcov. Pojednávania v danej veci boli zo strany zákonného sudcu vedené

neefektívne a nesústredene, dochádzalo k neodôvodneným odročovaniam. V prejednávanej

veci dochádza k vážnym prieťahom v súdnom konaní a nejaví sa, že by mohlo byť v blízkej

dobe vo veci rozhodnuté. ...

Sťažovatelia podali dňa 07.12.2010 sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní

predsedovi Krajského súdu v Žiline, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Žiline dňa

05. 01. 2011. Predseda krajského súdu po prešetrení sťažnosti v zmysle

Z.z. o súdoch podaním zo dňa 17. 01. 2011 pod č. Spr. 11 000/11 oznámil sťažovateľom, že

v konaní pred okresným súdom došlo z pohľadu celkovej dĺžky konania pred súdmi SR

k prieťahom v konaní spôsobených postupom súdu. ...

Sťažovatelia majú za to, že nečinnosťou okresného súdu bolo porušené ich základné

právo uvedené v druhej hlave v siedmom oddiele článku 48 ods. 2 SR, aby ich vec

pred okresným súdom sa prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Občianskoprávna žaloba bola podaná v roku 2003, pričom okresný súd riadne

vo veci nekoná, vo veci spôsobuje vážne prieťahy, v dôsledku čoho sťažovateľom vzniká

škoda tým, že odporcovia s nehnuteľnosťami disponujú, ťažia drevnú hmotu a poberajú

úžitky na úkor sťažovateľov. Sťažovatelia preto žiadajú, aby Ústavný súd...

priznal sťažovateľom v 1. až 20. rade finančné zadosťučinenie, ktoré sťažovatelia uplatňujú

v rozsahu 3.000,- € pre každého zo sťažovateľov.“

2.1. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd v Čadci svojou nečinnosťou vo vybavovaní veci sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa uvedené v článku 48 ods. 2 SR, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu v Čadci, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom v 1. až 20. rade primerané finančné

zadosťučinenie každému z nich vo výške po 3.000,- €, ktorú sumu je Okresný súd v Čadci

povinný zaplatiť sťažovateľom v lehote do 2 mesiacov od doručenia nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný nahradiť sťažovateľom v rade 1 až 20 trovy

právneho zastupovania vo výške 1.841,78 €... na účet spoločnosti S. s.r.o., so sídlom Č.,

v zastúpení advokátom a konateľom JUDr. J. V. ...“

3. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadril okresný súd,

zastúpený jeho podpredsedom JUDr. M. G., listom sp. zn. Spr 700/2011 doručeným

ústavnému súdu 8. júna 2011. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení

chronologicky popísal úkony vykonané v danej veci okresným súdom, ktoré zodpovedajú

obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, a k veci ďalej uviedol:

„Vo veci konštatujem prieťahy v konaní spôsobené tunajším súdom. K prieťohom

prispeli aj samotní účastníci konania podávaním neúplných návrhov, nedostavili sa na

vytýčený termín pojednávania. Sťažnosť na prieťahy v konaní nebola prvostupňovým súdom

riešená. Netrvám na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.“

3.1. Súčasťou vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti sťažovateľov bolo aj vyjadrenie

zákonného sudcu konajúceho vo veci, ktorý k veci uviedol:

Predmetom občianskoprávneho konania vedeného pred Okresným súdom Čadca pod

spisovou značkou je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a určenie, že

nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Ide o konanie náročné tak po skutkovej, ako aj právnej

stránke.

Náročnosť daného sporu je daná tým, že podaným návrhom na začatie konania je

uplatnených osem samostatných nárokov. Každý z týchto nárokov je uplatňovaný na

samostatnom skutkovom základe odlišnom od ostatných nárokov. Každý z týchto nárokov

môže byť preto predmetom samostatného konania a každý si vyžaduje vykonanie

samostatného dokazovania na preukázanie jeho dôvodnosti. Vo veci bolo doposiaľ

vykonané rozsiahle dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, ohliadkou miesta samého,

znaleckým dokazovaním i doplnením tohto znaleckého dokazovania po zistení nových

skutočností.

Dokazovanie v danej právnej veci komplikuje i tá skutočnosť, že zápisy v pozemkovej

knihe pre katastrálne územie T., ktoré sú pre dané konané na posúdenie dôvodnosti

uplatnených nárokov významné, nekorešpondujú so skutočným stavom. Ako vyplynulo

z doterajšieho dokazovania, katastrálne územie T. bolo od konca 30-tych rokov do roku

1947 natoľko prepisované, že čísla pozemnoknižných parciel uvádzané v listinných

dôkazoch predkladaných v konaní účastníkmi tak na strane navrhovateľov, ako aj na strane

odporcu na podporu ich tvrdení, nie sú totožné s pozemnoknižnými číslami, ktoré sú

uvedené v pozemkovej knihe, v dôsledku čoho je len veľmi ťažké posúdiť výpovednú hodnotu

jednotlivých zápisov v pozemkovej knihe i dôkazov v konaní predkladaných účastníkmi.

Dĺžku konania ovplyvňuje i to, že v priebehu konania viacerí z účastníkov zomreli, čo

si vyžiadalo ďalšie procesné úkony nevyhnutné k zisteniu ich právnych nástupcov, aby bolo

možné v konaní ďalej pokračovať, a tým i ďalšie predĺženie súdneho konania.

Postup súdu sťažujú i samotní účastníci konania. Niektorí zo sťažovateľov

(navrhovatelia v rade 10, 11 a 12) sa doposiaľ žiadneho zo súdnych pojednávaní

nezúčastnili. Na dĺžku súdneho konania má vplyv i to, že viaceré súdne pojednávania

(v dňoch 18. 11. 2008, 20. 1. 2009 a 24. 3. 2009) boli odročené z podnetu účastníkov na

uzatvorenie mimosúdnej dohody, hoci napokon k mimosúdnej dohode účastníkov nedošlo.

I dôkazy, o ktorých mali účastníci vedomosť, súdu neoznámili dostatočne včas pred

pojednávaním, aby sa súd mohol s týmito dôkazmi oboznámiť, resp. si tieto dôkazy na

pojednávanie zabezpečiť, ak ich zabezpečiť nemohli účastníci konania, v dôsledku čoho

bolo potom za účelom zabezpečenia týchto dôkazov a oboznámenia sa s nimi, nevyhnutne

odročiť pojednávanie na nový termín. Nemožno preto súhlasiť s názorom sťažovateľov, že

pojednávania boli bezdôvodne odročované. Vždy došlo k odročeniu pojednávania z dôvodu

potreby zabezpečenia prítomnosti účastníkov konania na nasledujúcom pojednávaní, resp.

zabezpečenia dôkazu, ktorý účastníci navrhli vykonať, resp. na poskytnutie priestoru na

mimosúdnu dohodu účastníkov. I rozhodovanie o opravnom prostriedku voči uzneseniu

o priznaní znaleckej odmeny súdnemu znalcovi, hoci samozrejme účastníci majú na tento

úkon procesný nárok, malo vplyv na celkovú dĺžku konania.

Pokiaľ predseda Krajského súdu v Žiline v odpovedi na sťažnosť zo dňa 17. 1. 2011

konštatoval určité prieťahy v namietanom konaní spôsobené postupom okresného súdu, táto

okolnosť bola spôsobená práve skutkovou a právnou náročnosťou daného konania, ktoré si

vyžaduje rozsiahlu prípravu a štúdium danej právnej veci, ako i pracovnou zaťaženosťou

konajúceho sudcu.

Na základe všetkých uvedených skutočností som toho názoru, že celková dĺžka

daného súdneho konania je daná objektívnymi, nie subjektívnymi príčinami. Som

presvedčený o tom, že navrhovatelia - sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť vedení

ziskuchtivosťou v záujme získať finančné odškodnenie. Snáď vedome spôsobovali prieťahy

v konaní (neúplné návrhy, žiadne dôkazy, neúčasť na pojednávaní, snahy o mimosúdnu

dohodu, ktoré nemysleli úprimne a vopred boli odsúdené na neúspech, atď.), nikdy

nepoukázali na prieťahy pred prvostupňovým súdom. Sťažnosť na prieťahy zo dňa 17. 1.

2011 podali na Krajský súd v Žiline, o čom som sa ako konajúci sudca nemal šancu

dozvedieť, resp. sťažovatelia podali túto sťažnosť preto, aby mali splnenú podmienku

upozornenia súdu na prieťahy vyžadovanú praxou Ústavného súdu. Dovoľujem si preto

požiadať Ústavný súd, aby v prípade, ak konštatuje prieťahy v súdnom konaní,

sťažovateľom nepriznal náhradu v peniazoch, čo by som považoval za nespravodlivé...“

4. Právny zástupca sťažovateľov podaním doručeným ústavnému súdu 25. mája 2011

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného .

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. :

Dňa 27. februára 2003 sťažovatelia v 1. až 17. rade, právny predchodca sťažovateľov

v 18. až 20. rade V. C. a M. C. (spolu ďalej aj „žalobcovia“), zastúpení advokátom

JUDr. V., podali žalobu o určenie vlastníckeho práva a o určenie, že nehnuteľnosti patria do

dedičstva proti žalovaným 1. M. S., 2. A. T., 3. E. S. a 4. Ing. P. S. (spolu ďalej len

„žalovaní“). Žalobcovia zároveň podali návrh na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 3. marca 2003 okresný súd uznesením nariadil predbežné opatrenie, ktorým

zakázal žalovaným nakladať so spornými nehnuteľnosťami a ťažiť z nich drevnú hmotu.

Dňa 17. marca 2003 žalovaní podali odvolanie proti uzneseniu o nariadení

predbežného opatrenia.

Dňa 23. apríla 2003 okresný súd vyzval žalovaných na zaplatenie súdneho poplatku

za odvolanie.

Dňa 24. apríla 2003 okresný súd zaslal žalobcom odvolanie žalovaných na vyjadrenie

(žalobcovia sa k odvolaniu nevyjadrili).

Dňa 12. mája 2003 žalovaní zaplatili súdny poplatok za odvolanie.

Dňa 14. júla 2003 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) na rozhodnutie o odvolaní žalovaných.

Dňa 26. augusta 2003 krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie zmenil tak, že

návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Dňa 15. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 26. novembra 2003 okresný súd vyzval žalobcov na predloženie znaleckého

posudku na sporné nehnuteľnosti pre účely vyrubenia súdneho poplatku.

Dňa 17. decembra 2003 právny zástupca žalobcov oznámil hodnotu sporných

nehnuteľností.

Dňa 19. januára 2004 okresný súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku

za žalobu.

Dňa 29. januára 2004 žalobcovia požiadali o predĺženie lehoty na zaplatenie súdnych

poplatkov do 15. februára 2004.

Dňa 4. februára 2004 žalobcovia zaplatili súdne poplatky za žalobu.

Dňa 11. februára 2004 bol spis prevedený do registra „C“ a vec bola pridelená na

rozhodnutie sudcovi okresného súdu JUDr. K. K.

Dňa 2. marca 2004 okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe.

Dňa 26. marca 2004 sa žalovaní v 1. až 3. rade, zastúpení advokátom JUDr. S.,

vyjadrili k žalobe.

Dňa 6. apríla 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo nariadené

dokazovanie výsluchom účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 27. máj 2004

pre účely ďalšieho výsluchu účastníkov.

Dňa 20. apríla 2004 žalobca Ing. D. okresnému súdu oznámil, že vzhľadom na svoj

zdravotný stav „odstupuje“ zo súdneho konania.

Dňa 27. mája 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. jún 2004

pre účely vypočutia žalovaných a vykonania ďalšieho dokazovania. Žalovaný vo 4. rade

splnomocnil na zastupovanie v konaní advokáta JUDr. S.

Dňa 28. mája 2004 právny zástupca žalobcov predložil listinné dôkazy vo veci.

Dňa 11. júna 2004 právny zástupca žalovaných požiadal o odročenie pojednávania

nariadeného na 22. jún 2004 z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 22. júna 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené z dôvodu, že sa

nedostavil žiaden z účastníkov, na 2. september 2004.

Dňa 30. júla 2004 žalobca Ing. D. opätovne oznámil okresnému súdu, že vzhľadom

na svoj zdravotný stav „odstupuje“ zo súdneho konania.

Dňa 2. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd pokračoval

vo výsluchu účastníkov konania. Pojednávanie bolo odročené na 30. september 2004

pre účely vypočutia svedkyne A. T.

Dňa 30. septembra 2004 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bola vypočutá

predvolaná svedkyňa. Pojednávanie bolo odročené pre účely ustanovenia súdneho znalca

a vykonania ohliadky na mieste samom. Okresný súd uznesením zároveň uložil účastníkom

konania, aby zložili preddavok na trovy ohliadky a znaleckého dokazovania.

Dňa 13. októbra 2004 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie znalcom

z odboru geodézie a kartografie Ing. K.

Dňa 20. októbra 2004 sa žalovaní odvolali proti uzneseniu z 30. septembra 2004,

ktorým okresný súd uložil účastníkom zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 21. októbra 2004 žalobkyňa M. S. zložila preddavok na trovy znaleckého

dokazovania.

Dňa 26. októbra 2004 sa uskutočnila ohliadka na mieste samom, na ktorej boli

vypočutí prítomní svedkovia žalobcov. Okresný súd zároveň požiadal Správu katastra Č.

(ďalej len „správa katastra“) o zapožičanie spisu č. Čd 415/58.

Dňa 27. októbra 2004 právny zástupca žalobcov predložil listinné dôkazy vo veci

a návrh na vypočutie svedka.

Dňa 29. novembra 2004 právny zástupca žalovaných predložil návrh na vypočutie

svedkov.

Dňa 15. decembra 2004 správa katastra doručila požadovaný spis.

Dňa 10. augusta 2005 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd, aby vo veci

konal a nariadil pojednávanie.

Dňa 12. augusta 2005 okresný súd uznesením nariadil ustanovenému znalcovi

znaleckú úlohu zidentifikovať sporné nehnuteľnosti.

Dňa 5. septembra 2005 znalec predložil znalecký posudok č. 25/2005 a vyúčtovanie

znalečného.

Dňa 6. októbra 2005 okresný súd uznesením priznal znalcovi odmenu a náhradu

hotových výdavkov v sume 4 665 Sk.

Dňa 28. novembra 2005 okresný súd zaslal vypracovaný znalecký posudok

účastníkom na vyjadrenie.

Dňa 21. februára 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. apríl 2006.

Dňa 18. apríla 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vypočutý znalec

Ing. K. Právny zástupca žalovaných oznámil, že žalovaná E. S. zomrela. Pojednávanie bolo

odročené na neurčito pre účely zistenia okruhu dedičov.

Dňa 24. mája 2006 okresný súd požiadal notárku JUDr. K. o oznámenie okruhu

dedičov po nebohej žalovanej.

Dňa 13. júna 2006 notárka JUDr. K. oznámila okruh dedičov po nebohej.

Dňa 4. augusta 2006 okresný súd uznesením priznal znalcovi Ing. K. znalečné, ktoré

zaslal účastníkom konania. Okresný súd zároveň vyzval právnych nástupcov žalovanej

v 3. rade, aby sa vyjadrili k žalobe.

Dňa 7. augusta 2006 právny zástupca žalobcov oznámil, že žalobca V. C. zomrel...

Dňa 4. a 5. septembra 2006 právni nástupcovia žalovanej E. S. podali odvolanie proti

uzneseniu o priznaní odmeny súdnemu znalcovi. Dňa 19. septembra 2006 okresný súd

požiadal notárku JUDr. Č. o oznámenie okruhu dedičov po nebohom žalobcovi V. C.

Dňa 25. septembra 2006 notárka JUDr. Č. oznámila okruh dedičov po nebohom.

Dňa 23. októbra 2006 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaniach proti uzneseniu o priznaní odmeny súdnemu znalcovi zo 4. augusta 2006.

Dňa 22. decembra 2006 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu

zo 4. augusta 2006 o priznaní odmeny súdnemu znalcovi.

Dňa 11. januára 2007 právny zástupca žalobcov požiadal okresný súd, aby vo veci

konal a nariadil pojednávanie.

Dňa 19. februára 2007 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 25. apríla 2007 okresný súd vyzval právnych nástupcov žalobcu V. C. na

oznámenie, či vstupujú do konania na strane žalobcu.

Dňa 22. mája 2007 právny nástupca Mgr. V. C. oznámil, že splnomocňuje svoju

matku E. C. na svoje zastupovanie vo veci.

Dňa 9. júla 2007 okresný súd opätovne vyzval Mgr. V. C. na oznámenie, či vstupuje

do konania.

Dňa 10. augusta 2007 Mgr. V. C. oznámil, že vstupuje do konania na strane žalobcu.

Dňa 13. augusta 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 14. september 2007.

Dňa 15. augusta 2007 okresný súd uznesením pripustil, aby do konania na miesto

nebohého žalobcu V. C. vstúpil jeho syn Mgr. V. C.

Dňa 14. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 4. december 2007 pre účely zistenia, či žalobca Ing. D. vzal svojím podaním návrh späť,

a pre účely rozhodnutia o prípadnom späťvzatí.

Dňa 26. septembra 2007 okresný súd požiadal správu katastra o zaslanie fotokópií

pozemkovoknižných vložiek č. 5987 a č. 8160, kat. územie T. Zároveň vyzval žalobcu

Ing. D. na oznámenie, či trvá na podanej žalobe.

Dňa 17. októbra 2007 správa katastra doručila fotokópie požadovaných listín.

Dňa 22. októbra 2007 žalobca Ing. D. oznámil, že trvá na podanej žalobe a žiada

okresný súd, aby pokračoval v konaní.

Dňa 25. októbra 2007 okresný súd uznesením nariadil doplnenie znaleckého

dokazovania znalcom Ing. K.

Dňa 4. decembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na 4. február 2008 pre účely doplnenia znaleckého dokazovania.

Dňa 11. decembra 2007 právny zástupca žalovaných v zmysle záverov

z pojednávania konaného 4. decembra 2007 predložil návrhy na vypočutie svedkov.

Dňa 4. februára 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí navrhnutých

svedkov bolo odročené na neurčito pre účely predloženia spisu súdnemu znalcovi.

Dňa 26. februára 2008 súdny znalec predložil vypracovaný znalecký posudok

č. 10/08 spolu s vyúčtovaním svojej odmeny.

Dňa 14. marca 2008 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné. Zároveň

zaslal predložený znalecký posudok účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 15. apríla 2008 jeden zo žalovaných podal odvolanie proti uzneseniu

zo 14. marca 2008 o priznaní znalečného súdnemu znalcovi. Zároveň sa právny zástupca

žalobcov vyjadril k predloženému znaleckému posudku.

Dňa 6. októbra 2008 právny zástupca žalobcov doručil žiadosť o nariadenie

pojednávania.

Dňa 10. októbra 2008 okresný súd nariadil pojednávanie na 18. november 2008.

Dňa 20. októbra 2008 právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie pojednávania

na iný termín z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 5. novembra 2008 právny zástupca žalovaných doručil návrh na vypočutie

svedka.

Dňa 18. novembra 2008 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov

konania bolo odročené na 13. január 2009 pre účely uzavretia mimosúdnej dohody

a predvolania navrhnutých svedkov.

Dňa 9. decembra 2008 okresný súd zrušil pojednávanie nariadené na 13. január 2009

a odročil ho na 20. január 2009.

Dňa 20. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 24. marec

2009 pre účely doplnenia dokazovania a uzavretia mimosúdnej dohody.

Dňa 24. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účely uzatvorenia mimosúdnej dohody. Právnemu zástupcovi žalobcov súd uložil, aby

v lehote 30 dní oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode, resp. či má ďalšie návrhy

na vykonanie dôkazov.

Dňa 8. júna 2009 právny zástupca žalobcov oznámil, že k mimosúdnej dohode

nedošlo a žiada pokračovať v konaní.

Dňa 23. júla 2009 okresný súd vyzval žalobcov, aby odstránili vady návrhu

na začatie konania pod sankciou jeho odmietnutia.

Dňa 21. augusta 2009 žalobca Mgr. V. C. reagoval na uznesenie okresného súdu

z 23. júla 2009.

Dňa 2. decembra 2009 okresný súd podanie žalobcov odmietol.

Dňa 21. decembra 2009 sa žalobcovia odvolali proti uzneseniu okresného súdu

z 2. decembra 2009.

Dňa 22. decembra 2009 sa žalovaní odvolali proti uzneseniu z 2. decembra 2009

v časti, v ktorej im nebola priznaná náhrada trov konania.

Dňa 13. januára 2010 okresný súd zaslal žalovaným odvolanie žalobcov

na vyjadrenie.

Dňa 21. januára 2010 okresný súd zaslal odvolanie žalovaných žalobcom

na vyjadrenie.

Dňa 8. februára 2010 sa žalovaní vyjadrili k odvolaniu žalobcov.

Dňa 14. apríla 2010 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaniach účastníkov.

Dňa 29. apríla 2010 krajský súd vrátil spis bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že

napadnuté uznesenie nebolo riadne doručené účastníkom konania.

Dňa 16. júna 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 21. júla 2010 bol spis opätovne predložený krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaniach účastníkov.

Dňa 26. augusta 2010 krajský súd uznesením rozhodol o odvolaniach účastníkov

konania tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 28. septembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu.

Dňa 12. novembra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 7. december 2010.

Dňa 30. novembra 2010 právny zástupca žalobcov doručil okresnému súdu zmenu

návrhu na začatie konania.

Dňa 1. decembra 2010 žalovaní podali proti uzneseniu krajského súdu z 26. augusta

2010 dovolanie.

Dňa 7. decembra 2010 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účely predloženia spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie

o dovolaní.

Dňa 15. decembra 2010 okresný súd zaslal dovolanie žalovaných na vyjadrenie

žalobcom.

Dňa 20. januára 2011 sa žalobcovia vyjadrili k dovolaniu žalovaných.

Dňa 26. januára 2011 okresný súd požiadal Obecný úrad v T. a Obecný úrad v N.

o zaslanie úmrtných listov žalobkyne M. C. a žalobcu F. M.

Dňa 1. februára 2011 Matričný úrad v T. oznámil, že M. C. zomrela v Č.

Dňa 4. februára 2011 okresný súd požiadal Mesto Č. o zaslanie úmrtného listu M. C.

Dňa 8. februára 2011 Matričný úrad v Č. doručil úmrtný list M. C.

Dňa 14. februára 2011 Matričný úrad v N. oznámil, že F. M. zomrel v M.

Dňa 16. februára 2011 okresný súd požiadal Mesto M. o zaslanie úmrtného listu F.

M.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne

úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. ,

). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádzalo k porušovaniu základného

práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 .

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj

v danom prípade.

Ústavný súd konštatuje, že v prípade sťažovateľov v 18., 19. a 20. rade došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu (sukcesii), teda k zmene doterajšieho účastníka konania

na strane žalobcu, a to na základe univerzálnej sukcesie (dedenie). Keďže univerzálna

sukcesia automaticky vyvoláva procesnoprávne nástupníctvo, okresný súd nemusel

uznesením túto zmenu pripustiť. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu

zásadný význam pre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu namietanej

protiústavnosti konania okresného súdu, pretože v uvedenom prípade v dôsledku zmeny

účastníkov konania nedošlo k vzniku nového procesnoprávneho vzťahu (ako je to pri

zámene účastníkov), ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho

procesnoprávneho vzťahu (m. m. ).

S prihliadnutím na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že títo sťažovatelia

môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré

tejto zmene predchádzalo.

Vzhľadom na to, že sťažovatelia v 18., 19. a 20. rade vstúpili do konania na základe

univerzálnej sukcesie, ústavný súd bude pri posudzovaní postupu okresného súdu prihliadať

aj na obdobie týkajúce sa ich právneho predchodcu.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

konania vedeného okresným súdom je určenie vlastníckeho práva, resp. určenie, že

nehnuteľnosti patria do dedičstva po zomrelých vlastníkoch. Konania tohto typu tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, preto vec nemožno posúdiť

ako právne zložitú. Vzhľadom na vysoký počet žalobcov, ako aj úmrtie viacerých

účastníkov konania v jeho doterajšom priebehu, keď musel okresný súd viackrát upravovať

okruh účastníkov konania, prihliadať na priebeh dedičských konaní a nadviazať

komunikáciu s dedičmi zomrelých účastníkov, konanie vykazuje faktickú zložitosť, ktorá

má výrazný podiel na jeho doterajšej dĺžke. Na skutkovú zložitosť veci poukázal vo svojom

stanovisku k sťažnosti aj vo veci konajúci sudca okresného súdu, ktorú odôvodnil potrebou

vykonania rozsiahleho dokazovania (výsluchmi účastníkov a svedkov, ako aj znaleckého

dokazovania), keďže predmetom konania je fakticky osem samostatných nárokov

uplatnených na samostatnom skutkovom základe, pričom každý z nich si vyžaduje

vykonanie samostatného dokazovania. Preukazovanie dôvodnosti jednotlivých nárokov

komplikuje aj skutočnosť, že „zápisy v pozemkovej knihe pre katastrálne územie T., ktoré

sú pre dané konané... významné, nekorešpondujú so skutočným stavom“.

Tieto skutočnosti síce spôsobili určitú faktickú zložitosť veci a z toho vyplývajúci

stupeň časovej náročnosti, to však nemôže byť samo osebe v posudzovanej veci

akceptované ako dôvod ospravedlňujúci doterajšiu dĺžku napadnutého konania. Navyše,

v prípade, ak okresný súd dospel k záveru, že v návrhu na začatie konania sa uvádzajú veci,

ktoré sa na spojenie nehodia, mohol postupovať v zmysle § 112 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a v záujme hospodárnosti konania niektoré veci

vylúčiť na samostatné konanie.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanom konaní, ústavný súd konštatuje, že aj sťažovatelia prispeli svojím

správaním k doterajšej dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení

k sťažnosti. Na ťarchu sťažovateľov z pohľadu zbytočných prieťahov v napadnutom konaní

možno pripísať skutočnosť, že sa osobne nezúčastňovali súdnych pojednávaní. Z celkovo

dvanástich nariadených a uskutočnených pojednávaní sa sťažovatelia v 9., 10. a 16. rade

nezúčastnili ani jedného z nich, sťažovatelia v 11. a 12. rade neboli prítomní

na 11 pojednávaniach, sťažovatelia v 1., 2. a 5. rade sa nezúčastnili na 9 pojednávaniach,

sťažovatelia v 3. a 15. rade na 8 pojednávaniach, sťažovateľ v 6. rade na 7 pojednávaniach,

sťažovatelia v 7. a 13. rade na 6 pojednávaniach a sťažovateľ v 14. rade sa nezúčastnil

4 pojednávaní. Sťažovateľ v 18. rade sa po svojom vstupe do konania (na základe uznesenia

okresného súdu z 15. augusta 2007) osobne zúčastnil len jedného z nariadených

pojednávaní, na ďalších bol zastúpený svojou matkou – sťažovateľkou v 19. rade.

So sťažovateľmi v 19. a 20. rade začal okresný súd konať až na základe uznesenia krajského

súdu z 26. augusta 2010, ktorým zrušil uznesenie okresného súdu z 2. decembra 2009

o odmietnutí podania, ústavný súd preto vo vzťahu k týmto sťažovateľom posudzoval len

účasť na pojednávaniach ich právneho predchodcu V. C., ktorý sa nariadených pojednávaní

zúčastňoval.

K predĺženiu konania prispela aj tá skutočnosť, že pojednávania nariadené

na 18. november 2008, 20. január 2009 a 24. marec 2009 boli odročené na návrh účastníkov

z dôvodu poskytnutia časového priestoru pre prípadné uzatvorenie mimosúdnej dohody,

ku ktorej napokon nedošlo.

Je potrebné poukázať aj na nekonzistentný postup sťažovateľa v 12. rade

v namietanom konaní, keď opakovane (20. apríla 2004 a 30. júla 2004) okresnému súdu

oznámil, že „odstupuje“ zo súdneho konania z dôvodu svojho zlého zdravotného stavu

a následne na výzvu okresného súdu, aby uviedol, či trvá na podanej žalobe, oznámil, že na

podanej žalobe trvá a žiada súd, aby vo veci konal.

V danom prípade však podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch podľa názoru

ústavného súdu neospravedlňuje neúmerne dlhé konanie okresného súdu zapríčinené jeho

nečinnosťou a neefektívnou činnosťou.

Na podiel sťažovateľov na vzniknutých prieťahoch ústavný súd prihliadol pri určení

výšky primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a v tejto súvislosti zistil, že okresný súd spôsobil neúmerné predĺženie konania svojou

nečinnosťou, ale aj neefektívnou činnosťou. Konanie na okresnom súde je ako celok

poznačené neefektívnosťou a nesústredenosťou, keď okresný súd mechanicky síce

nariaďoval súdne pojednávania, ale ich prevažne bez ďalšieho odročoval a vec meritórne

neposudzoval.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ), pričom rovnako tak môže zapríčiniť

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (m. m. ), t. j. v danom

prípade okresného súdu.

Neefektívnosť postupu okresného súdu vyplýva najmä zo skutočnosti, že v priebehu

konania bolo krajským súdom zrušené uznesenie okresného súdu o odmietnutí podania

žalobcov a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Okresný súd uznesením z 2. decembra 2009 podanie žalobcov v zmysle § 43 ods. 2

odmietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil vadami žalobného návrhu, ktoré spočívali

v tom, že návrh jednoznačne nevymedzil okruh účastníkov konania. Tomuto rozhodnutiu

predchádzala výzva adresovaná žalobcom na odstránenie nedostatkov podania.

Je pozoruhodné, že okresný súd pristúpil k odstraňovaniu nedostatkov návrhu na začatie

konania po šesť a pol roku po podaní návrhu a po vykonaní rozsiahleho dokazovania

vo veci. Na základe odvolania žalobcov bolo uznesenie okresného súdu o odmietnutí návrhu

odvolacím súdom zrušené a vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd

ako odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že za vadu návrhu nemožno považovať

jeho vecné nedostatky spočívajúce v absencii tvrdení rozhodných pre úspešnosť

uplatneného nároku a v absencii dôkazov na preukázanie týchto tvrdení. Neúplný okruh

účastníkov konania nie je vadou podania, ale ide o vecnú stránku uplatneného nároku, ktorej

posúdenie má za následok vyhovenie alebo zamietnutie žaloby.

Krajský súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí navyše konštatoval, že v konaní došlo

k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady konania

spočívali v nesprávnom procesnom postupe okresného súdu, ktorý nekonal so všetkými

právnymi nástupcami (dedičmi) nebohého žalobcu V. C., ale len so synom nebohého Mgr.

V. C. (sťažovateľom v 18. rade), ktorého vstup do konania okresný súd pripustil uznesením

z 15. augusta 2007. Okresný súd mal postupovať podľa , ktorý rieši procesné

nástupníctvo v prípadoch univerzálnej sukcesie. V tomto prípade vstup právnych nástupcov

do konania nie je viazaný na návrh (dochádza k nemu zo zákona), preto nie je potrebné

žiadne rozhodnutie súdu.

Napokon ako nesústredený hodnotí ústavný súd aj postup okresného súdu pri

predkladaní súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu

o odmietnutí podania, ktorý mu bol vrátený bez meritórneho rozhodnutia z dôvodu, že

odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu nebolo riadne doručené účastníkom

konania.

Okrem neefektívneho postupu okresného súdu sa v priebehu konania vyskytli aj

obdobia nečinnosti okresného súdu (od 15. decembra 2004 do 12. augusta 2005 – 8

mesiacov, od 28. novembra 2005 do 18. apríla 2006 – 5 mesiacov, od 14. marca 2008

do 18. novembra 2008 – 8 mesiacov). Celkovo bol teda okresný súd v napadnutom konaní

nečinný 21 mesiacov.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré

neboli spôsobené len zložitosťou veci alebo len správaním účastníkov konania, ale najmä

v dôsledku postupu okresného súdu. Predmetná vec sa aj po vyše 8 rokoch stále nachádza

na súde prvého stupňa bez jediného meritórneho rozhodnutia.

K argumentácii vo veci konajúceho zákonného sudcu o jeho nadmernej pracovnej

zaťaženosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru opierajúcu sa

o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, že nadmerné množstvo vecí na súde

nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis

, ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

vo veci konajúceho okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo

k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia pre

každého v sume 3 000 €, ktoré odôvodnili tým, že v dôsledku prieťahov im „vzniká škoda

tým, že odporcovia s nehnuteľnosťami disponujú, ťažia drevnú hmotu a poberajú úžitky na

úkor sťažovateľov“.

Ústavný súd už uviedol, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je

náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody (napr. ,

), preto argumentáciu sťažovateľov nemohol brať do úvahy.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľov. Ústavný súd preto uznal

za dôvodné priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia práv sťažovateľov, najmä na celkovú dĺžku napadnutého konania,

s prihliadnutím aj na správanie sťažovateľov a ich podiel na vzniknutých prieťahoch

v napadnutom konaní považuje za primerané priznať sťažovateľkám v 8., 17., 19. a 20. rade

v sume po 1 500 €, sťažovateľom v 6., 7., 13., 14. a 18. rade finančné zadosťučinenie

v sume po 1 000 €, sťažovateľom v 1., 2., 3., 5., 9., 10., 11., 12., 15. a 16. rade v sume

po 800 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

6. Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred

ústavným súdom advokátom JUDr. J. V.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

z 25. februára 2011, spísanie sťažnosti z 3. marca 2011) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3

a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za jeden úkon právnej pomoci

vykonaný v roku 2011 patrí odmena v sume 123,50 €, preto trovy právneho zastúpenia pre

jedného sťažovateľa predstavujú sumu 247 €. Základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená

o 50 % (§ 13 ods. 2 vyhlášky), pretože išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo

viacerých osôb“, t. j. na sumu 123,50 € v prípade jedného sťažovateľa. V prípade

19 sťažovateľov (19 x 123,50 €) tvorí náhrada trov právneho zastúpenia spolu s režijným

paušálom ku každému úkonu (2 x 7,41 €) sumu 2 361,32 €. K tomu bolo potrebné

pripočítať daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % (§ 18 ods. 3 vyhlášky a § 22 ods. 1 zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov), pretože advokát

je platiteľom tejto dane. Úhrada trov konania vypočítaná podľa vyhlášky predstavuje

celkovú sumu 2 833,58 €.

Keďže sťažovateľmi uplatnený nárok na náhradu trov konania nepresahuje sumu

vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v nimi

uplatnenej výške, t. j. v sume 1 841,78 €.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľov ( v spojení s ) podľa výroku

rozhodnutia.

7. Podľa v spojení s ústavný súd

skúmal podmienky konania a zistil neodstrániteľnú prekážku postupu konania spočívajúcu

v nedostatku spôsobilosti sťažovateľa vo 4. rade byť účastníkom konania. Z oznámenia

vydaného Matričným úradom v N. z 9. februára 2011, ktoré bolo doručené okresnému súdu

14. februára 2011, vyplýva, že sťažovateľ vo 4. rade zomrel... v M.

Keďže sťažovateľ vo 4. rade zomrel pred podaním sťažnosti ústavnému súdu,

ústavný súd konanie vo veci jeho sťažnosti zastavil.

8. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011