Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)III. ÚS 32/02
PDF · 97.36 KB
No categories available
III. ÚS 32/02
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. marca 2002
o späťvzatí z 28. januára 2002 návrhu z 26. novembra 2001 na začatie konania P. K., bytom
B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., pre porušenie práv podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 17
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v súvislosti s postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom
pod sp. zn. 1 T 24/01 ohľadne jeho žiadostí o prepustenie z väzby na slobodu z 26. júna
2001 a 12. októbra 2001 takto
r o z h o d o l :
Späťvzatie návrhu P. K. na začatie konania pre porušenie práv p r i p ú š ťa
a konanie o ňom z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Podaním z 26. novembra 2001 označeným ako „Podnet na začatie konania pred
Ústavným súdom SR“ sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)
obrátil prostredníctvom svojho právneho zástupcu P. K., bytom B., (ďalej len
„navrhovateľ“), ktorého trestná vec pre spolupáchateľstvo k trestnému činu hrubého nátlaku
podľa § 9 ods. 2 k § 235a ods. 1 a ods. 2 písm. b) Trestného zákona bola v tom čase
väzobne vedená na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn.
1 T 24/01. K podaniu pripojil viaceré listiny týkajúce sa označenej trestnej veci.
Navrhovateľ podľa svojich tvrdení požiadal krajský súd o prepustenie z väzby na
slobodu v dňoch 26. júna 2001 a 12. októbra 2001 (v tomto prípade spolu s ponukou
peňažnej záruky). O prvej žiadosti mal krajský súd rozhodnúť v ten istý deň na hlavnom
pojednávaní jej zamietnutím, proti čomu navrhovateľ podal ihneď sťažnosť. O tom, ako
bolo o sťažnosti rozhodnuté nadriadeným Najvyšším súdom Slovenskej republiky, však
nemá vôbec vedomosť. O druhej žiadosti krajský súd vôbec nerozhodol a zrejme ju
ignoruje.
Námietky navrhovateľa voči krajskému súdu (bližšie analyzované v podaní) boli
potom zhrnuté v návrhu rozhodnutia (uznesenia), ktoré by mal ústavný súd vydať vo veci
samej, takto: „Krajský súd v Bratislave v súvislosti s rozhodovaním o žiadosti o prepustenie
z väzby na slobodu, ktorú podnecovateľ podal dňa 26. 6. 2001 a v súvislosti
s rozhodovaním o návrhu podnecovateľa o nahradenie väzby peňažnou zárukou podanou
dňa 12. 10. 2001, porušil jeho práva podľa článku 48 ods. 2/ Ústavy Slovenskej republiky,
článku 17 ods. 2/ Ústavy SR a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd.“
Právny zástupca navrhovateľa však podaním z 28. januára 2002 oznámil ústavnému
súdu: „V označenej právnej veci som podal podnet vo veci rozhodovania Krajskému súdu
v Bratislave. Tento podnet beriem celkom späť a navrhujem, aby ústavný súd vyniesol toto
uznesenie: Ústavný súd zastavuje konanie o podnete na začatie konania pred Ústavným
súdom SR podanom dňa 26. 11. 2001.“
Ústavný súd listom zo 4. februára 2002 požiadal právneho zástupcu navrhovateľa,
aby v lehote 7 dní oznámil, akým spôsobom boli medzičasom zabezpečené tie práva
navrhovateľa, ohľadne porušenia ktorých sa obrátil na ústavný súd o ústavnú ochranu.
Právny zástupca navrhovateľa však napriek obdržaniu tohto listu 7. februára 2002 doposiaľ
naň neodpovedal.
II.
Podanie navrhovateľa nemožno kvalifikovať ako podnet na začatie konania pre
porušenie práv podľa znenia čl. 130 ods. 3 ústavy platného a účinného do 1. júla 2001, ale
ako návrh na začatie konania pre porušenie práv podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“; pozri napr. III. ÚS 100/01, III. ÚS 124/01, III. ÚS 4/02 a iné).
Na späťvzatie takéhoto návrhu treba primerane použiť § 54 zákona o ústavnom súde
o späťvzatí ústavnej sťažnosti. Podľa tohto ustanovenia: „Ak sťažovateľ vezme svoju
ústavnú sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví. To neplatí, ak ústavný súd
rozhodne, že späťvzatie sa nepripúšťa z dôvodov hodných osobitného zreteľa.“
Keďže navrhovateľ vzal svoj návrh z 26. novembra 2001 na začatie konania pre
porušenie práv podaním z 28. januára 2002 späť a ústavný súd nezistil – aj vzhľadom na
postoj právneho zástupcu navrhovateľa k listu ústavného súdu zo 4. februára 2002 – dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré by tomu bránili, pripustil toto späťvzatie a konanie o návrhu
navrhovateľa zastavil.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. marca 2002