Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 124/01
PDF · 112.54 KB
No categories available
III. ÚS 124/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
13. decembra 2001 predbežne prerokoval návrh M. S., bytom K., zastúpeného
advokátom JUDr. S. J., Advokátska kancelária, B., ktorým namietal porušenie svojich
práv podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom v Trenčíne v konaní
vedenom pod sp. zn. 4 T 390/2000, a takto
r o z h o d o l :
Návrh M. S. o d m i e t a ako podaný oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo
20. novembra 2001 doručené podanie M. S., bytom K. (ďalej len „ navrhovateľ“),
ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal porušenie svojich práv
zakotvených v čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5
ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom
v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 390/2000.
Navrhovateľ uviedol, že bol uznesením Okresného súdu v Trenčíne
sp. zn. 4 T 390/00 z 25. júla 2001 vzatý do väzby podľa § 68 ods. 1 Trestného
poriadku z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku v trestnej veci proti
jeho osobe pre podozrenie zo spáchania trestného činu nedovolenej výroby a držby
omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa
§ 187 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Obžalobu v uvedenej trestnej veci podala
Okresná prokuratúra v Trenčíne na navrhovateľa 20. októbra 2000. Dňa 24. augusta
2001 podalo záujmové združenie „Ži a nechaj žiť“ so sídlom v Bratislave návrh na
nahradenie väzby zárukou podľa § 73 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Právny
zástupca navrhovateľa v podaní uviedol, že na zadnej strane návrhu na nahradenie
väzby zárukou bol Okresnému súdu v Trenčíne predložený aj písomný sľub
navrhovateľa v zmysle § 73 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, fotokópia uvedenej
listiny predložená ako dôkazný prostriedok ústavnému súdu však spomenutý sľub
navrhovateľa neobsahovala.
Podľa navrhovateľa sudca Okresného súdu v Trenčíne o spomínaných návrhoch
na nahradenie väzby vôbec nerozhodoval, ignoroval ich a namiesto toho vytýčil termín
pojednávania na deň 21. septembra 2001, na ktorom bol navrhovateľ uznaný vinným
zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu, za čo mu bol uložený trest odňatia
slobody v trvaní dvoch rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu dvoch rokov. Až po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku sudca Okresného súdu
v Trenčíne vyhlásil uznesenie, ktorým bol navrhovateľ podľa § 72 ods. 1 a 2 Trestného
poriadku prepustený z väzby na slobodu.
Proti takémuto postupu Okresného súdu v Trenčíne právny zástupca
navrhovateľa namietal, že čl. 17 ods. 2 ústavy obsahuje, pokiaľ ide o väzbu, také
práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe
rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd
neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je
táto nezákonná, a právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú
dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť v zákonom
určených prípadoch podmienené zárukou.
Na základe vyššie uvedenej argumentácie s poukazom na rozhodnutie
ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/00 vyjadril názor, že postupom Okresného súdu
v Trenčíne boli porušené základné práva navrhovateľa. Podľa názoru právneho
zástupcu navrhovateľa Okresný súd v Trenčíne nemal dôvod odkladať rozhodovanie
o návrhoch na nahradenie väzby obžalovaného (navrhovateľa) ponúknutou zárukou
záujmového združenia, resp. písomným sľubom navrhovateľa až na termín vytýčeného
hlavného pojednávania. Sudcovi Okresného súdu v Trenčíne nebránila žiadna
prekážka, aby o návrhoch neodkladne rozhodol. Tým, že tak neurobil, bola osobná
sloboda navrhovateľa obmedzovaná viac ako po nevyhnutnú dobu a jeho základné
práva tak boli porušené.
II.
Podanie navrhovateľa ústavný súd posúdil ako návrh na začatie konania pre
porušenie základných práv podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde (ďalej len
„návrh“), t. j. konania, na ktoré je v období od 1. júla 2001 do 31. decembra 2001 daná
právomoc ústavného súdu podľa čl. 124 v spojení s čl. 1 ústavy, a to v záujme
poskytovania ochrany ústavnosti vrátane ochrany ústavou garantovaných základných
práv a slobôd právnických a fyzických osôb.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je
ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Z návrhu navrhovateľa a z dôkazov, ktoré boli ústavnému súdu predložené, je
zrejmé, že väzba navrhovateľa trvala do 21. septembra 2001.
Navrhovateľ sa však ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom
súde domáhal až 20. novembra 2001.
Podľa judikatúry ústavného súdu v konaní o návrhu pre porušenie základných
práv a slobôd fyzických alebo právnických osôb (pôvodne o podnete podľa čl. 130
ods. 3 ústavy v znení platnom a účinnom do 1. júla 2001) môže ústavný súd iba
konštatovať porušenie základných práv a slobôd, čiže nemôže bezprostredne zasiahnuť
do právnych pomerov. K tomu je potrebné konanie iných orgánov verejnej moci.
Konanie o návrhu pre porušenie základných práv a slobôd fyzických alebo
právnických osôb je preto dôvodné len v prípadoch a v čase, keď po rozhodnutí
ústavného súdu môžu nasledovať zmeny právnych pomerov, ktoré boli založené na
základe predchádzajúceho konania štátnych orgánov (súdov) v intenciách daných
právnym poriadkom Slovenskej republiky (mutatis mutandis III. ÚS 33/00,
Prípadné rozhodnutie ústavného súdu o porušení práv navrhovateľa postupom
Okresného súdu v Trenčíne by v danom prípade už nemohlo mať žiadne právne
relevantné dôsledky spočívajúce v zmene právnych pomerov vo vzťahu k obmedzeniu
osobnej slobody navrhovateľa ani dôsledky spočívajúce v zmene postupu Okresného
súdu v Trenčíne v uvedenej veci.
Keďže v tomto smere neexistuje právna možnosť, že po prípadnom
konštatovaní porušenia základných práv a slobôd bude nasledovať aspoň čiastočná
náprava, a teda ide o zánik reálneho právneho záujmu navrhovateľa na náprave,
pokladá ústavný súd návrh za podaný oneskorene, hoci pre jeho podanie (obdobne ako
pre podanie podnetu) nie je stanovená zákonná lehota (mutatis mutandis
Z vyššie uvedeného dôvodu ústavný súd návrh podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. decembra 2001