Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 80/01

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 31. augusta

2001 predbežne prerokoval podnet J. T. a spol., Obvodné oddelenie Policajného zboru Š. –

S., zastúpených advokátom JUDr. Š. D., Advokátska kancelária, S., ktorým namietajú

porušenie svojich práv podľa , a nariadením

ministra vnútra Slovenskej republiky č. 32/2001, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie

ministra vnútra Slovenskej republiky č. 92/1998 o zavedení služobnej rovnošaty 98 a jej

súčastí na výkon štátnej služby príslušníkov Policajného zboru v znení nariadenia ministra

vnútra Slovenskej republiky č. 7/2000 a zároveň tvrdia, že uvedené nariadenie ministra

vnútra je v rozpore aj s a a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov,

a takto

r o z h o d o l :

Podnet J. T. a spol. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 14. mája 2001

doručené podanie J. T. a ďalších 19 príslušníkov Policajného zboru zaradených na

Obvodnom oddelení Policajného zboru Š. – S. (ďalej len „navrhovatelia“), ktorým

namietajú porušenie svojich práv podľa , a

nariadením ministra vnútra Slovenskej republiky č. 32/2001, ktorým sa mení a dopĺňa

nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 92/1998 o zavedení služobnej rovnošaty

98 a jej súčastí na výkon štátnej služby príslušníkov Policajného zboru v znení nariadenia

ministra vnútra Slovenskej republiky č. 7/2000 (ďalej len „nariadenie“) a zároveň tvrdia, že

uvedené nariadenie ministra vnútra je v rozpore aj s a

a o Policajnom zbore v

znení neskorších predpisov.

Porušenie ich ústavných práv navrhovatelia vidia v povinnosti nosiť na služobnej

rovnošate počas výkonu štátnej služby menovku. Táto povinnosť vyplýva z čl. I bodu 1

nariadenia.

Ústavný súd uvedené podanie vyhodnotil podľa jeho obsahu ako podnet, ktorý nemá

niektoré zo zákonom predpísaných náležitostí, lebo jeho podstatou je namietanie porušenia

ústavných práv navrhovateľov nariadením.

Nariadenie nie je označené spôsobom, s akým počítajú § 1 ods. 1, § 4 ods. 1 a 2 a § 5

o Zbierke zákonov Slovenskej

republiky.

o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov ani

o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších

predpisov neobsahujú splnomocňovacie ustanovenia.

Nariadenie ukladá povinnosti len služobne podriadeným osobám a tieto im z neho

vyplývajú priamo bez ďalšieho konania a rozhodnutia.

Preto nejde o všeobecne záväzný právny predpis, ale o internú normatívnu inštrukciu,

proti ktorej sa možno brániť podnetom, lebo priamo zasahuje do práv navrhovateľov.

Jednou z vád podnetu navrhovateľov bolo, že k nemu nebolo pripojené

splnomocnenie pre právneho zástupcu na ich zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

Na základe výzvy ústavného súdu z 23. mája 2001 navrhovatelia túto vadu odstránili a 12.

apríla predložili ústavnému súdu plné moci pre advokáta JUDr. Š. D., Advokátska

kancelária, S.

Ústavný súd sa 21. júna 2001 listom obrátil na ministra vnútra Slovenskej republiky

s otázkou, či je nariadenie platné a účinné. Minister vnútra listom doručeným ústavnému

súdu 13. júla 2001 oznámil, že nariadenie bolo zmenené jeho nariadením č. 37/2001,

ktorého kópiu priložil.

Z porovnania textov nariadenia č. 32/2001 a nariadenia ministra vnútra č. 37/2001

vyplýva, že čl. I bod 1 nariadenia ministra vnútra č. 37/2001 zrušil povinnosť príslušníkov

Policajného zboru nosiť pri výkone štátnej služby menovku, ktorá podľa mienky

navrhovateľov porušovala ich ústavné práva a bola v rozpore s uvedenými ustanoveniami

zákonov. Od 20. júna 2001, keď nadobudlo účinnosť nariadenie ministra vnútra č. 37/2001,

teda už príslušníci Policajného zboru nemajú pri výkone štátnej služby nosiť menovku.

Ústavný súd už vo svojich prechádzajúcich rozhodnutiach vyslovil: „Aj v konaní

pred Ústavným súdom SR platí, že pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho

vyhlásenia“ ().

„Konanie o podnete je dôvodné len v prípadoch a v čase, keď po rozhodnutí

Ústavného súdu SR môžu nasledovať zmeny právnych pomerov, ktoré boli založené na

základe predchádzajúceho konania štátnych orgánov (súdov) v intenciách daných právnym

poriadkom Slovenskej republiky“ ().

Ustanovenie nariadenia, ktoré podľa mienky navrhovateľov porušovalo ich ústavné

práva, už bolo zrušené a ani prípadné vyslovenie porušenia základných práv navrhovateľov

počas jeho účinnosti by nemohlo mať žiadne ďalšie právne dôsledky.

V čase rozhodnutia ústavného súdu teda už prípadné porušenie základných práv

navrhovateľov netrvá. Zrušením nariadenia sa teda stal podnet zjavne neopodstatnený

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.