Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 257/2010
PDF · 249.31 KB
No categories available
II. ÚS 257/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. septembra 2010
v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa
Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť F. S., Ľ., zastúpeného advokátkou JUDr. D. K., P.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Stará Ľubovňa v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 138/2007 a takto
rozhodol:
1. Základné právo F. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Stará Ľubovňa v konaní
vedenom pod sp. zn. 2 C 138/2007 p o r u š e n é b o l o .
2. F. S. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc
eur), ktoré j e Okresný súd Stará Ľubovňa p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. F. S. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 303,30 € (slovom
tristotri eur a tridsať centov), ktoré j e Okresný súd Stará Ľubovňa p o v i n n ý vyplatiť
na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. D. K., P., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
II. ÚS 257/2010-10 z 19. mája 2010 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. S., Ľ. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:
«Ja, sťažovateľ, som ako navrhovateľ dňa 21.6.2000 podal na Okresný súd Stará
Ľubovňa návrh na začatie konania voči odporcovi J. P., ktorým sa domáham finančného
odškodnenia z pracovného úrazu.
Súdne konanie sa vedie na vecne a miestne príslušnom Okresnom súde v Starej
Ľubovni pod sp.zn. 6C 208/2000, v súčasnej dobe pod sp.zn. 2C 138/2007.
V prejednávanej veci Okresný súd v Starej Ľubovni medzitýmnym rozsudkom sp.zn.
6C 208/2000-72 zo dňa 18.6.2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn.
1Co 300/2003-88 zo dňa 11.10.2004 rozhodol tak, že úraz, ktorý utrpel navrhovateľ dňa
13.8.1998 na pracovisku E. H. je úrazom pracovným, za ktorý odporca zodpovedá v
rozsahu 70%.
Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa, sp.zn. 6C 208/2000-153 zo dňa
14.12.2005 bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu 389.655,- Sk so 17,6%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.655,- Sk od 21.6.2000 do zaplatenia. Súd konanie
v časti úrokov z omeškania nad 17,6% do 21.6.2000 zastavil, ako aj bolestné v časti od
23.310,- Sk do 25.050,- Sk.
V prevyšujúcej časti súd návrh zamietol a nároky navrhovateľa na strate na zárobku
počas trvania PN a po skončení PN vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude
rozhodnuté aj o celkových trovách tohto konania.
Na odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Prešove svojím uznesením 2Co 79/2006-
180 zo dňa 9.3.2007 zrušil I. stupňový rozsudok vo výroku, ktorým bol návrh v prevyšujúcej
časti zamietnutá a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu I. stupňa na ďalšie konanie.
Okresný súd Stará Ľubovňa ďalším rozsudkom 6C 208/2000-187 zo dňa 28.6.2007
zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 378.000.- Sk do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, v prevyšujúcej časti súd konanie pokiaľ ide o odškodnenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia zastavil.
O ďalších nárokoch sťažovateľa - navrhovateľa, t.j. náhrady straty na zárobku počas
trvania PN a po skončení PN, ktoré boli vylúčené na samostatné konanie rozsudkom sp. zn.
6C 208/00-153 zo dňa 14.12.2005, teda po viac ako štyri a pol roku nebolo doposiaľ
právoplatne rozhodnuté.
Ja, sťažovateľ, mám zato, že vzhľadom k tomu, že na procesný súd bol z mojej strany
podaný návrh na začatie konania dňa 21.6.2000, teda skoro pred desiatimi rokmi, pričom
o celom mojom nároku nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, a to i napriek tomu, že sa
nejedná o právne náročnú a zložitú vec, mám zato, že zo strany procesného súdu
pretrvávajú neoprávnené prieťahy v konaní, ktoré začali plynúť najneskôr od vyhlásenia
medzitýmneho rozsudku sp.zn. 6C 208/00-72 zo dňa 18.6.2003 do súčasnej doby.
Poznamenávam, že citovaný rozsudok bol doručený mojej právnej zástupkyni dňa
6.2.2006...
Pri posudzovaní... kritéria, ktorým je postup samotného okresného súdu, je potrebné
poukázať, že súd v období od vyhlásenia medzitýmneho rozsudku sp.zn. 6C 208/2000-72 zo
dňa 18.6.2003 až do súčasnej doby nekonal dostatočne aktívne a sústredene a svojou
neefektívnou činnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v namietanom konaní, čo má za
následok porušenie základného práva uvedeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
O neefektívnej činnosti súdu svedčia jeho opakované odvolávanie a nové
poverovanie znalcov z odboru ekonomiky na vyčíslenie výšky náhrady za stratu na zárobku
počas trvania, ako aj po skončení PN.
Ja, sťažovateľ, som svojím listom zo dňa 29.7.2009 vyzval predsedníčku Okresného
súdu v Starej Ľubovni na odstránenie prieťahov v konaní, ktorá mi svojím listom zo dňa
14.8.2009 oznámila, že moju sťažnosť na prieťahy v konaní nepovažuje za dôvodnú
(v prílohe vo fotokópii listy predkladám)...
V prípade, že rozhodnutím ústavného súdu bude vyhovené mojej sťažnosti,
s poukazom na čl. 127 ods. 3 Ústavy, podľa ktorého „Ústavný súd môže svojím
rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa čl. 127 ods. 1 boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie“, sa ja, sťažovateľ domáham priznania
finančného zadosťučinenia, ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume
6.000 Eur, a to z dôvodov, že porušenie môjho základného práva a slobody už nie je možné
napraviť, ako aj v spôsobení ujmy spočívajúcej v dlhoročných pocitoch neistoty a úzkosti
spojených s neprimerane dlhotrvajúcim stavom právnej neistoty (I. ÚS 15/02), ako aj
neprimeraných následkov na môj zdravotný stav a ekonomický a sociálny dopad mojej celej
6-člennej rodiny. Starám sa o výchovu štyroch mal. detí, ktoré sú školopovinné, manželka
síce pracuje ako krajčírka a poberá minimálnu mzdu. Celá rodina žijeme pod hranicou
životného minima, pretože jediným zdrojom výživy rodiny je môj invalidný dôchodok, ktorý
poberám.»
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Okresný súd v Starej Ľubovni v konaní vedenom pod sp.zn.: 2C 138/2007 porušil
základné právo F. S., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. F. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000 Eur (slovom:
šesťtisíc eur), ktoré je Okresný súd v Starej Ľubovni povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd v Starej Ľubovni je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia F. S.,
ktoré je povinný zaplatiť právnej zástupkyni sťažovateľa advokátke JUDr. D. K., P., vo
výške 303,30 Eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“
Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu
listom sp. zn. 1 Spr 380/2010 z 23. júna 2010, v ktorom poukázala na „objektívne príčiny
doterajšieho nerozhodnutia o nárokoch sťažovateľa“.
V prílohe predložila vyjadrenie zákonnej sudkyne Mgr. D. M., ktorá chronologicky
popísala priebeh konania od podania žaloby 21. júna 2000 (konanie bolo vedené pod sp. zn.
Vzhľadom na to, že predmetom konania na ústavnom súde je až konanie začaté
21. augusta 2007 (po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku sp. zn.
6 C 208/2000 z 28. júna 2007), ústavný súd zobral do úvahy len časť vyjadrenia týkajúcu sa
konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 138/2007.
Zákonná sudkyňa vo vyjadrení ďalej uviedla:
„... Po nadobudnutí právoplatností tohto rozsudku bol dňa 21.8.2007 zapísaný
elektronickou podateľňou nárok žalobcu týkajúci sa straty na zárobku počas trvania
práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti.
Dňa 30.8.2007 bolo vypracované uznesenie o pripustení rozšírenia žalobného
návrhu titulom straty na zárobku od 13.8.1998 do 15.8.2000 vo výške 50 000,- Sk a o
povinnosť uhradiť žalobcovi počnúc dňom 1.9.1999 do budúcna sumu 7 000,- Sk mesačne
titulom straty na zárobku po skončení práceneschopnosti. Súčasne v uvedený deň boli
vyzvaní účastníci konania aby v lehote 10 dní oznámili súdu otázky, ktoré majú byť
položené znalcovi za účelom zistenia výšky žalobcom požadovaných nárokov titulom straty
na zárobku počas práceneschopnosti a po jej skončení.
Vedľajší účastník na výzvu súdu reagoval podaním doručeným dňa 25.9.2007,
pričom žiadal aby znalec zohľadnil skutočnosť, že žalovaný časť obdobia pracoval a bol
vedený ako uchádzač o zamestnanie.
Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 2.10.2007 reagoval na výzvu súdu.
Žalobca na výzvu súdu nereagoval, preto dňa 15.10.2007 bol daný pokyn sudcu, aby
bol vyzvaný k oznámeniu otázok, súčasne sa mu zaslalo podanie vedľajšieho účastníka
s výzvou aby sa prípadne k návrhu vedľajšieho účastníka vyjadril (k otázke zamestnania
žalobcu počas inkriminovaného obdobia).
V uvedený deň súd vyzval Ú. v S. a M., spol. s.r.o. k oznámeniu skutočností
namietaných vedľajším účastníkom, teda predloženie potvrdenia o evidenciu žalobcu ako
uchádzača o zamestnanie v období, ktoré je predmetom priznania nároku straty na zárobku
t.j. od 28.6.1999 do 31.1.2001 a opisu mzdového listu za obdobie od 1.2.2001 do 31.5.2002.
Dňa 20.11.2007 Ú. v S. predložil súdu požadovanú správu.
Dňa 30.11.2007 na výzvu súdu reagoval žalobca.
Dňa 5.12.2007 súd urgoval obchodnú spoločnosť M., spol. s.r.o. predloženie
mzdových listov.
Dňa 19.12.2007 boli súdu predložené požadované podklady od obchodnej
spoločnosti MOSUPO KFK, spol. s.r.o.
Dňa 17.1.2008 bol uznesením nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonómia a manažment, odvetvia účtovníctva, daňovníctva a personalistiky, znaleckým
dokazovaním bol poverený znalec, zapísaný v zozname znalcov Ing. Ľ. V. Uznesenie bolo
expedované účastníkom a znalcovi dňa 22.1.2008.
Dňa 30.1.2008 Ing. Ľ. V. oznámil súdu, že rozhodnutím MS SR číslo 3604/05-51
z 25.9.2007 bol vyčiarknutý zo zoznamu znalcov v odvetví personalistika.
Dňa 31.1.2008 súd uznesením odvolal znalca ing. Ľ. V. a znaleckým dokazovaním
poveril znalca Ing. M. M., znalcovi bola uložená povinnosť vypracovať znalecký posudok
v lehote 60 dní. Uznesenie bolo expedované dňa 1.2.2008. Podaním, ktoré prevzal znalec
dňa 29.5.2008 súd urgoval predloženie znaleckého posudku.
Podaním doručeným súdu dňa 16.6.2008 znalec požiadal vzhľadom na časový sklz
a blížiace sa dovolenkové obdobie o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku
do 30.9.2008.
Súd podaním zo dňa 17.6.2008 predĺžil znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého
posudku do 31.7.2008 o tejto skutočnosti upovedomil účastníkov konania.
Dňa 12.8.2008 znalec Ing. M. M. vrátil súdu spis bez vypracovania znaleckého
posudku s odôvodnením, že v najbližšom čase bude zo zoznamu znalcov v odvetví
personalistika vyčiarknutý, pre náročnosť a rozsah znalosti v oblasti personalistiky
sa nezúčastnil skúšok potrebných na obnovenie zápisu do zoznamu znalcov v odvetví
personalistika.
Z uvedeného dôvodu súdu neostalo nič iné len zo znaleckého dokazovania odvolať
znalca Ing. M. M. a znaleckým dokazovaním poveriť ďalšieho znalca zapísaného v zozname
znalcov v odbore personalistika a to Ing. M. P., stalo sa tak uznesením zo dňa 18.8.2008,
ktoré bolo expedované dňa 19.8.2005.
Dňa 1.10.2008 na základe opatrenia predsedu súdu bol spis pridelený JUDr. M. S.
Podaním doručeným súdu dňa 10.10.2008 právny zástupca žalobcu žiadal zmeniť
otázku 5 v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania.
Podaním zo dňa 13.10.2008 táto požiadavka žalobcu zo strany súdu bola oznámená
znalkyni.
Dňa 10.11.2008 znalkyňa reagujúc na požiadavku žalobcu požiadala o predĺženie
lehoty na vypracovanie znaleckého posudku o 40 dní. Táto jej žiadosť bola súdom
akceptovaná.
Dňa 20.1.2009 súd urgoval znalkyňu o predloženie znaleckého posudku. Dňa
19.3.2009 bola znalkyňa telefonický urgovaná.
Dňa 23.3.2009 znalkyňa oznámila súdu, že žalovaný na jej výzvy o poskytnutie
súčinnosti nereaguje, dokonca osobne navštívila sídlo žalovaného, kde sa však nezdržiava.
Súd dňa 23.3.2009 vyzval právneho zástupcu žalovaného na poskytnutie súčinnosti
znalkyni.
Dňa 21.5.2009 súd opätovne telefonický kontaktoval znalkyňu a urgoval predloženie
znaleckého posudku.
Uznesením zo dňa 14. 8.2009 bola znalkyni uložená poriadková pokuta.
Dňa 24.8.2009 bola znalkyňa písomne vyzvaná k preloženiu znaleckého posudku
v lehote 7 dní.
Dňa 17.9.2009 znalkyňa podala odvolanie voči uzneseniu o uložení poriadkovej
pokuty a súčasne vrátila spis bez vypracovania znaleckého posudku..
Uznesením zo dňa 21.9.2009 súd odvolal znalkyňu Ing. M. P. a znaleckým
dokazovaním poveril znalkyňu Ing. D. L. Znalkyni bola určená lehota na vypracovanie
znaleckého posudku 60 dni
Dňa 17.12.2009 znalkyňa požiadala o zabezpečenie podkladov k znaleckému
posudku a predĺženie lehoty na jeho vypracovanie.
Podaním zo dňa 3.1.2010 súd požiadal vedľajšieho účastníka o poskytnutie
podkladov k vypracovaniu znaleckého posudku, podľa žiadosti znalkyne, tieto podklady boli
doručené súdu dňa 18.1.2010 a dňa 20.1.2010 zaslané znalkyni.
Dňa 4.2.2010 opatrením predsedu súdu bol spis pridelený do senátu Mgr. M. zo
senátu JUDr. M. S., ktorá odišla na materskú dovolenku.
Dňa 15.4.2010 bola znalkyňa telefonický urgovaná, znalkyňa prisľúbila vypracovať
znalecký posudok do 60 dní od doručenia podkladov t.j. do konca mesiaca apríl.
Dňa 30.4.2010 bol znalkyňou predložený znalecký posudok, ktorý bol dňa 2.5.2010
zaslaný účastníkom konania spolu s výzvou aby sa k nemu v lehote 15 dní vyjadrili.
Dňa 17.5.2010 doručil súdu vyjadrenie vedľajší účastník, dňa 20.5.2010 právny
zástupca žalobcu a dňa 25.5.2010 žalobca, žalovaný na výzvu súdu nereagoval.
Dňa 25.5.2010 bolo vytýčené pojednávanie na deň 5.8.2010 na ktoré súd predvolal
účastníkov konania a znalkyňu, vzhľadom na námietky žalobcu a vedľajšieho účastníka
k záverom znaleckého posudku.
K sťažnosti sťažovateľa:
Podanou sťažnosťou sťažovateľ vytýka tunajšiemu súdu, že od vyhlásenia
medzitýmneho rozsudku sp. zn. 6C/208/2000-72 zo dňa 18.6.2003 až do súčasnej doby
nekoná dostatočne aktívne a sústredene a svojou neefektívnou činnosťou spôsobil zbytočné
prieťahy. O neefektívnej činnosti súdu svedčia jeho opakované odvolávania a nové
poverovanie znalcov z odboru ekonomiky na vyčíslenie výšky náhrady za stratu na zárobku
počas trvania ako aj po skončení PN.
Pokiaľ ide o právnu, faktickú a skutkovú zložitosť veci, ide o vec s vysokým stupňom
skutkovej, odbornej - medicínskej, ekonomickej, právnej a procesnej zložitosti.
Ide o konanie o náhradu škody - spočiatku kumulované o dva právne nároky
-náhrada za bolesť a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia. Výška uplatňovanej sumy
bola rozširovaná na čo musel súd procesné reagovať. V priebehu konania žalobca nárok na
náhradu škody rozšíril o ďalšie právne nároky o odškodnenie straty na zárobku počas
trvania práceneschopnosti a po jej skončení. Na určenie výšky nárokov uplatnených
žalobcom sú nevyhnutné odborné znalosti - znalca v odbore zdravotníctva (bodové
ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) a personalistiky (vyčíslenie
rozdielov medzi mzdovou a PN včítane valorizácií počas trvania PN a po jej skončení do
budúca). Už tieto skutočnosti samy o sebe ovplyvňujú dĺžku konania.
V konaní sa súd musel najprv vysporiadať s otázkou spoluzavinenia žalobcu
-rozhodol medzitýmnym rozsudkom o základe žaloby a mieru zavinenia žalobcu určil
v rozsahu 30 %, učinil tak medzitýmnym rozsudkom č.k. 6C/208/2000-72 zo dňa
18.6.2003 rozsudkom. Keďže žalobca využil právo voči tomuto rozsudku podať odvolanie v
dôsledku jeho odvolania, vec bola v období od 25.9.2003 do 10.12.2004, t.j. cca 16
mesiacov v rámci odvolacieho konania na Krajskom súde v Prešove.
Po nadobudnutí právoplatností medzitýmneho rozsudku, na návrh žalobcu, ktorý
tvrdil, že jeho zdravotný stav sa neustále zhoršuje, súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom v odbore zdravotníctva odvetia neurochirurgie na ohodnotenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia a na ustálenie jeho zdravotného stavu.
Rozsudkom č.k. 6C/208/2000-153 zo dňa 14.12.2005 súd priznal žalobcovi
odškodnenie bolesti vo výške 11 655,-Sk a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške
378 000,- Sk - po mimoriadnom zvýšení o 20-násobok, súčasne rozhodol o čiastočnom
zastavení konania, v prevyšujúcej časti pokiaľ ide o odškodnenie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia zamietol, nárok žalobcu na odškodnenie straty na zárobku počas
trvania práceneschopnosti a po skončení práceneschopnosti vylúčil na samostatné konanie.
V dôsledku odvolania žalobcu spis bol zaslaný odvolaciemu súdu dňa 7.3.2006,
odvolací súd spis vrátil dňa 5.4.2007, teda dĺžka odvolacieho konania bola cca 13
mesiacov.
Následne tunajší súd v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove
priznal žalobcovi rozsudkom č.k. 6C/208/2000-187 zo dňa 16.7.2007 odškodnenie sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 378 000,- Sk a vo zvyšnej časti konanie zastavil pre
späťvzatie žaloby.
Po nadobudnutí právoplatností tohto rozsudku bol dňa 21.8.2007 kanceláriou
založený spis a zapísaný elektronickou podateľňou nárok žalobcu vylúčený rozsudkom č.k.
2C/208/2000- 153 zo dňa 14.12.2005.
Na učenie výšky nároku uplatneného žalobcom bolo nevyhnutné vzhľadom na
vyjadrenie vedľajšieho účastníka o zamestnaní žalobcu v inkriminovanom období
a evidencií ako uchádzača o zamestnanie, ktoré žalobca sám z vlastnej iniciatívy neoznámil
súdu, zabezpečiť o tom listinné dôkazy od jeho predchádzajúcich zamestnávateľov a od
Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v S.
K sťažovateľom vytýkaným neefektívnym úkonom ohľadne poverovania
a odvolávania znalcov je nutné poznamenať, že na určenie výšky žalobcom uplatnených
nárokov - rozdielu medzi mzdou a PN a stratou na zárobku do budúcna, súd nariadil
znalecké dokazovanie, bez ktorého nieje možné vo vecí meritórne rozhodnúť.
Znaleckým dokazovaním bol poverený znalec zapísaný v zozname znalcov, ktorý je
zverejnený na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR a vedený súdom. Pri
poverovaní jednotlivých znalcov znaleckými úkonmi vychádzam z predpokladu, že všetci
zapísaní znalci sú odborne fundovaní, majú vykonané všetky odborné skúšky a keďže sú
vedení v zozname znalcov, že z neho neboli vyčiarknutí.
Objektívne nebolo možné predvídať, že znalec, ktorého som ako prvého ustanovila na
vypracovanie znaleckého posudku, Ing. Ľ. V., bol zo zoznamu znalcov v odvetví
personalistika 3 mesiace pred mojím ustanovením vyčiarknutý. Rovnako znalec Ing. M. M.,
ktorému dokonca na jeho žiadosť bola predĺžená lehota na vypracovanie znaleckého
posudku, no nie v takom rozsahu ako požiadal, oznámil, že sa nezúčastnil skúšok ako znalec
z odvetvia personalistiky preto bude zo zoznamu v odvetví personalistika vyčiarnutý a súdu
vrátil spis bez vypracovaného znaleckého posudku.
Znalkyňa Ing. M. P. dokonca po uložení poriadkovej pokuty pre nedodržanie lehoty
na vypracovanie znaleckého posudku vrátila spisový materiál bez vypracovaného
znaleckého posudku.
Neochota znalcov vypracovať znalecký posudku potvrdzuje náročnosť a zložitosť
samotného stanovenia výšky žalobcom uplatnených nárokov.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že k celkovej dĺžke konania prispeli
viaceré činitele, jednak zložitosť vecí a na to nadväzujúce odmietanie znalcov vypracovať
znalecký posudok, jednak celková dĺžka odvolacích konaní (cca 29 mesiacov).
Spis mi bol pridelený po mojom nástupe na Okresný súd v Starej Ľubovni, dňa 2. 7.
2001 spolu s ďalšími spismi agendy C, T, Era E agendy.“
Predsedníčka okresného súdu zároveň ústavnému súdu oznámila, že súhlasí
s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti sťažovateľa.
Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním doručeným ústavnému súdu 10. júna 2010
taktiež oznámila, že súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania.
II.
Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, do ktorého bolo nahliadnuté,
ústavný súd zistil priebeh a stav konania vedeného okresným súdom pod sp. zn.
2 C 138/2007, ktorý sa zhoduje s chronológiou úkonov popísanou konajúcou sudkyňou.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd) nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne
úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. I. ÚS 24/03,
IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo (II. ÚS 21/01).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 138/2007 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa
rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že argumentáciu
okresného súdu, že „ide o konanie o náhradu škody – spočiatku kumulované o dva právne
nároky – náhrada za bolesť a náhrada sťaženia spoločenského uplatnenia. Výška
uplatňovanej sumy bola rozširovaná na čo musel súd procesné reagovať. V priebehu
konania žalobca nárok na náhradu škody rozšíril o ďalšie právne nároky o odškodnenie
straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti a po jej skončení. Na určenie výšky
nárokov uplatnených žalobcom sú nevyhnutné odborné znalosti – znalca v odbore
zdravotníctva (bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia)
a personalistiky“, čo ju robí právne aj fakticky zložitou, by ústavný súd zobral do úvahy, ak
by posudzoval konanie pred okresným súdom od jeho začiatku (od 21. júna 2000).
Predmetom posudzovania priebehu konania z hľadiska porušovania základného práva
sťažovateľa je však obdobie po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku sp. zn.
6 C 208/2000 z 28. júna 2007.
Predmetom konania ďalej vedeného pod sp. zn. 2 C 138/2007 už nie sú kumulované
nároky sťažovateľa, zostal len jeho nárok na odškodnenie straty na zárobku počas a po
trvaní práceneschopnosti. Túto etapu konania nemožno považovať za právne ani fakticky
zložitú.
K argumentácii zákonnej sudkyne o jej nadmernej zaťaženosti ústavný súd poukazuje
na svoju stabilizovanú judikatúru opierajúcu sa o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva, že nadmerné množstvo vecí na súde nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné
prieťahy v konaní (mutatis mutandis III. ÚS 32/02, IV. ÚS 196/03).
2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil
žiadne závažné okolnosti na strane sťažovateľa, ktoré by mali podstatný vplyv na dĺžku
konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, je postup okresného súdu.
Ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že samotná doba konania 3. rokov bez
meritórneho rozhodnutia je v danej veci neprimeraná.
Ústavný súd z prehľadu procesných úkonov okresného súdu zistil, že okresný súd sa
počas celého posudzovaného obdobia zaoberal ustanovovaním znalca z odboru ekonómie
a manažmentu, odvetvia účtovníctva, daňovníctva a personalistiky. Postup, keď okresný súd
uznesením ustanovil znalca v čase, keď tento bol už niekoľko mesiacov v žiadanom odbore
vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, však nemožno považovať za efektívny. (Uznesením
sp. zn. 2 C 138/2007 zo 17. januára 2008 okresný súd ustanovil znalca Ing. V., hoci znalec
bol od 17. októbra 2007 vyčiarknutý zo zoznamu znalcov.). Aj pri ustanovovaní ďalších
znalcov by komunikáciou (telefonicky, mailom) okresný súd predišiel ustanoveniu znalcov,
ktorí nemôžu vypracovať znalecký posudok z dôvodu svojej zaneprázdnenosti.
Za málo efektívny preto treba považovať postup okresného súdu v období od januára
2008 do 30. apríla 2010.
Ústavný súd konštatuje, že dĺžka trvania konania 3 roky bez meritórneho
rozhodnutia, prihliadnuc na jeho dôležitosť pre sťažovateľa, signalizuje porušenie
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, preto ústavný súd vyslovil porušenie tohto základného práva
sťažovateľa.
Vzhľadom na to, že v namietanom konaní bol 26. augusta 2010 na okresnom súde
vyhlásený rozsudok, ústavný súd v nadväznosti na výrok o porušení označeného základného
práva nevyslovil povinnosť konajúcemu súdu ďalej konať bez zbytočných prieťahov [§ 56
ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
6 000 €, ktoré odôvodnil najmä „dlhoročnými pocitmi neistoty“, v ktorej sa počas trvania
konania nachádza.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na
všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa a tiež na jeho podiel na prieťahoch
v konaní pre sťažovateľa považuje za primerané v sume 1 000 €.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku
tohto rozhodnutia.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal
z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb
v znení neskorších predpisov a priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania pred
ústavným súdom vo výške 245,70 €, a to za dva úkony právnej služby (prevzatie
zastupovania, podanie sťažnosti ) po 115, 90 € a dva režijné paušály po 6,95 €, k tomu 19 %
DPH, pretože advokát je platcom dane z pridanej hodnoty. Úhrada bola priznaná spolu
v celkovej sume 303,30 €.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku) podľa výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. septembra 2010