Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 226/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2013

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa

Tkáčika o prijatej sťažnosti Ing. K. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., Advokátska

kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. K. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. K. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý Ing. K. B. uhradiť trovy konania v sume

413,91 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 11. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. K. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že na základe obžaloby podanej

30. októbra 2005 je vedené okresným súdom trestné stíhanie, v ktorom je sťažovateľ

subjektom v postavení poškodeného.

Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd spôsobuje v predmetnom konaní zbytočné

prieťahy, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48

ods. 2 a práva zaručeného dohovoru.

Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukazuje aj na sťažnosti na prieťahy v konaní,

ktorými sa v priebehu trestného konania domáhal nápravy a ktoré boli zo strany predsedu

okresného súdu posúdené ako dôvodné (vyjadrenia okresného súdu k sťažnostiam

sťažovateľa zo 7. septembra 2007 a z 5. augusta 2010), pričom mu však podľa jeho názoru

nepriniesli požadovaný efekt.

Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom

vyslovil porušenie jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. ,

prikázal okresnému súdu konať v jeho veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu

primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €, ako aj náhradu trov právneho

zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd

prostredníctvom svojej predsedníčky, ktorej vyjadrenie doručené ústavnému súdu

16. augusta 2013 obsahovalo podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných

úkonov a konštatovanie o plynulosti konania vo veci sťažovateľa s výnimkou obdobia

od 30. decembra 2005 do 27. augusta 2007, kde nečinnosť okresného súdu bola spôsobená

podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu „zvýšenou zaťaženosťou predsedu senátu

v súvislosti s odchodom viacerých sudcov z trestného úseku“. K ďalšiemu obdobiu

nečinnosti (od 2. septembra 2008 do 7. septembra 2010) okresný súd uviedol, že „dôvodom

odročenia pojednávania dňa 8.7.2008 na neurčito bolo nedoručenie odpovede zo strany

Okresného súdu K. Tento súd bol požiadaný o spoluprácu pri zabezpečení dôkazu majúceho

charakter bankového tajomstva, pričom žiadosť bola tomuto súdu zaslaná ešte 3. 12.2007.

Na základe urgencie bola nám požadovaná správa zaslaná dňa 2.9.2008. V tom čase

predseda senátu, ktorý mal vec pridelenú, začal prejednávať trestnú vec proti obž. M. Č.

a spol., sp.zn. , ktorá kvôli jej rozsiahlosti a závažnosti mu neumožňovala

dostatočne sa venovať iným trestným veciam prideleným jeho senátu.“.

V závere vyjadrenia predsedníčka okresného súdu vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa využil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu

okresného súdu. V podaní doručenom ústavnému súdu 5. septembra 2013 vyjadril súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v danej veci a špecifikoval tiež výšku trov konania,

na náhradu ktorých požadoval zaviazať okresný súd. V predmetnom stanovisku poukázal

na rozsiahle obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer 20 mesiacov

(od 30. decembra 2005 do 27. augusta 2007) a zdôraznil doterajšiu dĺžku trestného konania

– 9 rokov, bez dovŕšenia právnej istoty. Právny zástupca sťažovateľa prezentoval tiež

emotívnu argumentáciu, v ktorej uviedol: „Obžalovaní ako organizovaná skupina okradli

môjho mandanta o cely majetok o dedičstvo v ČR v sume 5,2mil Kč uložených v K. v Č.,

rodinný dom v P. v sume najmenej cca 2mil Sk /66388,-€/ a byt v K. v sume 1,2 mil Sk /

39.833,-€/ zneužitím jeho choroby – mozgovej porážky. V predmetnom trestnom konaní bola

uplatnená škoda 1 109 000,-Sk /36812,-€/. za hnuteľné veci zariadenia domu a osobné veci.

Obžalovaní obzvlášť hrubých a zákerným spôsobom v snahe sa obohatiť zneužili zdravotné

problémy poškodeného a vrhli sa na bezbrannú korisť v snahe zmocniť sa a obohatiť na

úkor sťažovateľa. Toto sa im podarilo a konanie súdu vo veci považujeme za výsmech

spravodlivosti a zlegalizovanie trestnej činnosti.“

V závere stanoviska právny zástupca sťažovateľa poukázal na negatívny dopad

zbytočných prieťahov vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, keď uviedol, že

„stav právnej neistoty trvá naďalej, lebo vec nie je právoplatne skončená. Konečné

rozhodnutie je nedohľadne a stráca už aj svoj účinok.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto

pre rozhodnutie relevantné skutočnosti týkajúce sa priebehu konania:

Okresnému súdu bola 30. decembra 2005 podaná obžaloba pre trestný čin krádeže

podľa a v znení neskorších predpisov,

pričom okresný súd 28. augusta 2007 vyzval sťažovateľa na predloženie relevantných

podkladov.

Okresný súd uskutočnil 8. júla 2008 pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

pre účely zistenia pobytu svedka a zabezpečenia podkladov na základe uplatnenej žiadosti

o právnu pomoc v styku s cudzinou. Predmetná žiadosť bola vybavená 2. septembra 2008.

V priebehu augusta 2010 zisťoval okresný súd miesto pobytu svedka.

Okresný súd uskutočnil 9. novembra 2010 pojednávanie, na ktorom z dôvodu pobytu

predmetného svedka na neznámom mieste prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného

konania, vyhlásil na tomto pojednávaní dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok,

ktorým boli obžalovaní spod obžaloby oslobodení (pretože skutok nie je trestným činom).

Sťažovateľ a prokurátor podali proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Košiciach

uznesením z 2. mája 2011 podľa a

o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na nové

konanie. Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 6. mája 2011. Okresný súd vykonal

v októbri 2012 úkony smerujúce k zabezpečeniu relevantných podkladov.

Okresný súd uskutočnil 3. decembra 2012 pojednávanie, na ktorom vypočul

obžalovaných a svedka, pričom pojednávanie odročil pre účely ustanovenia znalca.

Okresný súd v priebehu júna 2013 vykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu

relevantných podkladov a predvolania účastníkov.

V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebolo posudzované konanie

na okresnom súde právoplatne skončené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa

, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Táto povinnosť súdu a sudcu je zakotvená v ustanovení § 203 ods. 2 Trestného

poriadku aplikovaného v trestnej veci sťažovateľa, ktoré ukladá súdu povinnosť prejednávať

vec čo najúčinnejším spôsobom smerujúcim k objasneniu veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

k porušeniu základného práva podľa (ako aj práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria

ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je trestné stíhanie vedené

pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin krádeže, kde nemožno konštatovať právnu

zložitosť trestnej veci, vzhľadom na charakteristiku vyšetrovaného skutku, ktorý

nepredstavoval žiaden mimoriadne komplikovaný právny prípad. Rovnako to platí aj

o súvisiacej problematike bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú bolo v danom

prípade potrebné aplikovať pre účely posúdenia predbežných otázok.

Z obsahu súdneho spisu však ústavný súd zistil určité okolnosti opodstatňujúce

čiastočnú zložitosť prerokúvanej veci po skutkovej stránke. Táto bola daná potrebou

rozsiahlejšieho dokazovania pozostávajúceho jednak z výsluchov oboch obžalovaných, ako

aj výsluchov väčšieho množstva svedkov, v konaní sa takisto vyskytla potreba úkonu

cezhraničnej právnej pomoci, pri ktorej treba nevyhnutne počítať s určitým predĺžením

konania. Rozhodne však tieto skutočnosti nemôžu ospravedlniť rozsiahle obdobia

nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ktoré boli ústavným súdom zistené

pri preskúmaní jeho postupu (bod 3).

2. V rámci druhého kritéria aplikovaného pri posudzovaní otázky existencie

zbytočných prieťahov konania ústavný súd konštatuje, že v správaní sťažovateľa nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by signalizovali pasivitu sťažovateľa ako účastníka konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného a jeho práva zaručeného

dohovorom, bol postup konajúceho súdu.

Pri preskúmaní posudzovaného konania boli ústavným súdom zistené obdobia

nečinnosti okresného súdu, keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná

prekážka.

Rozsiahlym obdobím nečinnosti o dĺžke približne jedného roka a siedmich mesiacov

bolo konanie okresného súdu poznačené v etape od 30. decembra 2005, keď bola

okresnému súdu podaná vo veci sťažovateľa obžaloba, do 28. augusta 2007, keď okresný

súd vyzval sťažovateľa na predloženie relevantných podkladov.

Pasivitou okresného súdu predstavujúcou nečinnosť v rozsahu približne jedného roka

a desiatich mesiacov bolo poznačené aj obdobie konania od 2. septembra 2008, keď bola

vybavená žiadosť o právnu pomoc v styku s cudzinou, o ktorú okresný súd požiadal,

do augusta 2010, keď okresný súd vykonal úkony smerujúce k zisteniu pobytu relevantného

svedka.

Okresný súd zostal nečinný (po dobu jedného roka a 4 mesiacov) aj po vrátení

spisového materiálu 6. mája 2011, keď mu bol spisový materiál po zrušení jeho

prvostupňového rozsudku vrátený nadriadeným súdom, do októbra 2012, keď začal

vykonávať úkony smerujúce k zabezpečeniu relevantných podkladov.

Nečinnosť v rozsahu piatich mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu

v tom bránila zákonná prekážka, vykazuje aj obdobie konania od 3. decembra 2012, keď

vykonal okresný súd pojednávanie, do júna 2013, keď začal okresný súd vykonávať úkony

smerujúce k zabezpečeniu relevantných podkladov.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj

nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť

porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol

(napr. , , ).

Nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu potvrdzuje uznesenie krajského

súdu z 2. mája 2011, ktorým tento zrušil rozsudok okresného súdu z 9. novembra 2010

pre chyby konania podľa a (nedostatočne

zistený skutkový stav). Odvolací súd v predmetnom uznesení poukázal na podstatný

nedostatok postupu okresného súdu, keď podľa vyjadrenia odvolacieho súdu rozhodol

okresný súd predčasne, pretože sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými

pre rozhodnutie, čo vyvolalo pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení a potrebu

v záujme objasnenia veci niektoré dôkazy zopakovať, prípadne vykonať ďalšie dôkazy.

K argumentácii okresného súdu o objektívnych okolnostiach majúcich negatívny

dopad na plynulosť posudzovaného konania, a síce o nedostatočnom personálnom obsadení

príslušného úseku okresného súdu a nadmernej zaťaženosti zákonného sudcu v dotknutých

obdobiach konania, ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru opierajúcu sa

o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, že nadmerné množstvo vecí na súde

nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis

, , ) a že otázky množstva vecí, personálne

a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho,

či došlo k zbytočným prieťahom v konaní ().

Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd aj o vyslovenie

porušenia práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru v predmetnom konaní.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu a jeho neefektívnu činnosť

nemožno takmer osem rokov trvajúcu dobu súdneho konania považovať za ústavne

akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa a ani

za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel

k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené (bod 1 výroku nálezu).

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Vychádzajúc z toho, že trestné konanie pred okresným súdom nebolo ku dňu

rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, prikázal ústavný súd

okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov postupom

smerujúcim k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa domáhajúceho sa meritórneho

ukončenia trestného stíhania (bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 12 000 €, ktorú odôvodnil pocitmi právnej neistoty a nespravodlivosti v trestnom

konaní týkajúcom sa vyšetrovaného skutku majúceho podľa vyjadrenia právneho zástupcu

sťažovateľa fatálny dopad na jeho životnú situáciu.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu

2 500 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím

na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, a s tým spojenú ujmu

sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov

konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikoval sumou 413,91 €.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov

konania zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom v súlade s vyhláškou Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Pri priznaní trov vychádzal ústavný súd z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012 (781 €).

Sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkovo za tri úkony právnej

služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadrenie

okresného súdu) v sume 3 x 130,16 € a náhradu režijného paušálu v sume 3 x 7,81 €

v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) a § 16 ods. 3 vyhlášky.

Náhrada bola teda priznaná v celkovej sume 413,91 € (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení s

).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. októbra 2013