Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 226/2013
PDF · 223.09 KB
No categories available
III. ÚS 226/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. októbra 2013
v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa
Tkáčika o prijatej sťažnosti Ing. K. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., Advokátska
kancelária, K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 T 152/2005 takto
rozhodol:
1. Základné právo Ing. K. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 152/2005
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 152/2005
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. K. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom
dvetisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý Ing. K. B. uhradiť trovy konania v sume
413,91 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov) na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. J. Č., Advokátska kancelária, K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 226/2013-11 z 11. júna 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. K. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 152/2005.
Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že na základe obžaloby podanej
30. októbra 2005 je vedené okresným súdom trestné stíhanie, v ktorom je sťažovateľ
subjektom v postavení poškodeného.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd spôsobuje v predmetnom konaní zbytočné
prieťahy, v čom vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 48
ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľ vo svojej argumentácii poukazuje aj na sťažnosti na prieťahy v konaní,
ktorými sa v priebehu trestného konania domáhal nápravy a ktoré boli zo strany predsedu
okresného súdu posúdené ako dôvodné (vyjadrenia okresného súdu k sťažnostiam
sťažovateľa zo 7. septembra 2007 a z 5. augusta 2010), pričom mu však podľa jeho názoru
nepriniesli požadovaný efekt.
Sťažovateľ na základe uvedenej argumentácie navrhuje, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 152/2005,
prikázal okresnému súdu konať v jeho veci bez zbytočných prieťahov a priznal mu
primerané finančné zadosťučinenie v sume 12 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd
prostredníctvom svojej predsedníčky, ktorej vyjadrenie doručené ústavnému súdu
16. augusta 2013 obsahovalo podrobný chronologický prehľad vykonaných procesných
úkonov a konštatovanie o plynulosti konania vo veci sťažovateľa s výnimkou obdobia
od 30. decembra 2005 do 27. augusta 2007, kde nečinnosť okresného súdu bola spôsobená
podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu „zvýšenou zaťaženosťou predsedu senátu
v súvislosti s odchodom viacerých sudcov z trestného úseku“. K ďalšiemu obdobiu
nečinnosti (od 2. septembra 2008 do 7. septembra 2010) okresný súd uviedol, že „dôvodom
odročenia pojednávania dňa 8.7.2008 na neurčito bolo nedoručenie odpovede zo strany
Okresného súdu K. Tento súd bol požiadaný o spoluprácu pri zabezpečení dôkazu majúceho
charakter bankového tajomstva, pričom žiadosť bola tomuto súdu zaslaná ešte 3. 12.2007.
Na základe urgencie bola nám požadovaná správa zaslaná dňa 2.9.2008. V tom čase
predseda senátu, ktorý mal vec pridelenú, začal prejednávať trestnú vec proti obž. M. Č.
a spol., sp.zn. 3T 32/08, ktorá kvôli jej rozsiahlosti a závažnosti mu neumožňovala
dostatočne sa venovať iným trestným veciam prideleným jeho senátu.“.
V závere vyjadrenia predsedníčka okresného súdu vyslovila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania vo veci sťažnosti.
Právny zástupca sťažovateľa využil možnosť zaujať stanovisko k vyjadreniu
okresného súdu. V podaní doručenom ústavnému súdu 5. septembra 2013 vyjadril súhlas
s upustením od ústneho pojednávania v danej veci a špecifikoval tiež výšku trov konania,
na náhradu ktorých požadoval zaviazať okresný súd. V predmetnom stanovisku poukázal
na rozsiahle obdobie nečinnosti okresného súdu v trvaní takmer 20 mesiacov
(od 30. decembra 2005 do 27. augusta 2007) a zdôraznil doterajšiu dĺžku trestného konania
– 9 rokov, bez dovŕšenia právnej istoty. Právny zástupca sťažovateľa prezentoval tiež
emotívnu argumentáciu, v ktorej uviedol: „Obžalovaní ako organizovaná skupina okradli
môjho mandanta o cely majetok o dedičstvo v ČR v sume 5,2mil Kč uložených v K. v Č.,
rodinný dom v P. v sume najmenej cca 2mil Sk /66388,-€/ a byt v K. v sume 1,2 mil Sk /
39.833,-€/ zneužitím jeho choroby – mozgovej porážky. V predmetnom trestnom konaní bola
uplatnená škoda 1 109 000,-Sk /36812,-€/. za hnuteľné veci zariadenia domu a osobné veci.
Obžalovaní obzvlášť hrubých a zákerným spôsobom v snahe sa obohatiť zneužili zdravotné
problémy poškodeného a vrhli sa na bezbrannú korisť v snahe zmocniť sa a obohatiť na
úkor sťažovateľa. Toto sa im podarilo a konanie súdu vo veci považujeme za výsmech
spravodlivosti a zlegalizovanie trestnej činnosti.“
V závere stanoviska právny zástupca sťažovateľa poukázal na negatívny dopad
zbytočných prieťahov vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody, keď uviedol, že
„stav právnej neistoty trvá naďalej, lebo vec nie je právoplatne skončená. Konečné
rozhodnutie je nedohľadne a stráca už aj svoj účinok.“.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto
pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Z obsahu súdneho spisu a vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto
pre rozhodnutie relevantné skutočnosti týkajúce sa priebehu konania:
Okresnému súdu bola 30. decembra 2005 podaná obžaloba pre trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 1 a 4 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
pričom okresný súd 28. augusta 2007 vyzval sťažovateľa na predloženie relevantných
podkladov.
Okresný súd uskutočnil 8. júla 2008 pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito
pre účely zistenia pobytu svedka a zabezpečenia podkladov na základe uplatnenej žiadosti
o právnu pomoc v styku s cudzinou. Predmetná žiadosť bola vybavená 2. septembra 2008.
V priebehu augusta 2010 zisťoval okresný súd miesto pobytu svedka.
Okresný súd uskutočnil 9. novembra 2010 pojednávanie, na ktorom z dôvodu pobytu
predmetného svedka na neznámom mieste prečítal zápisnicu o jeho výsluchu z prípravného
konania, vyhlásil na tomto pojednávaní dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok,
ktorým boli obžalovaní spod obžaloby oslobodení (pretože skutok nie je trestným činom).
Sťažovateľ a prokurátor podali proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Košiciach
uznesením z 2. mája 2011 podľa § 258 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 141/1961 Zb.
o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný poriadok“) zrušil prvostupňový rozsudok a vrátil vec okresnému súdu na nové
konanie. Spisový materiál bol okresnému súdu vrátený 6. mája 2011. Okresný súd vykonal
v októbri 2012 úkony smerujúce k zabezpečeniu relevantných podkladov.
Okresný súd uskutočnil 3. decembra 2012 pojednávanie, na ktorom vypočul
obžalovaných a svedka, pričom pojednávanie odročil pre účely ustanovenia znalca.
Okresný súd v priebehu júna 2013 vykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu
relevantných podkladov a predvolania účastníkov.
V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti nebolo posudzované konanie
na okresnom súde právoplatne skončené.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
Táto povinnosť súdu a sudcu je zakotvená v ustanovení § 203 ods. 2 Trestného
poriadku aplikovaného v trestnej veci sťažovateľa, ktoré ukladá súdu povinnosť prejednávať
vec čo najúčinnejším spôsobom smerujúcim k objasneniu veci.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), v súlade so svojou doterajšou
judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria
ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
1. Predmetom posúdenia zo strany ústavného súdu je trestné stíhanie vedené
pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin krádeže, kde nemožno konštatovať právnu
zložitosť trestnej veci, vzhľadom na charakteristiku vyšetrovaného skutku, ktorý
nepredstavoval žiaden mimoriadne komplikovaný právny prípad. Rovnako to platí aj
o súvisiacej problematike bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorú bolo v danom
prípade potrebné aplikovať pre účely posúdenia predbežných otázok.
Z obsahu súdneho spisu však ústavný súd zistil určité okolnosti opodstatňujúce
čiastočnú zložitosť prerokúvanej veci po skutkovej stránke. Táto bola daná potrebou
rozsiahlejšieho dokazovania pozostávajúceho jednak z výsluchov oboch obžalovaných, ako
aj výsluchov väčšieho množstva svedkov, v konaní sa takisto vyskytla potreba úkonu
cezhraničnej právnej pomoci, pri ktorej treba nevyhnutne počítať s určitým predĺžením
konania. Rozhodne však tieto skutočnosti nemôžu ospravedlniť rozsiahle obdobia
nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ktoré boli ústavným súdom zistené
pri preskúmaní jeho postupu (bod 3).
2. V rámci druhého kritéria aplikovaného pri posudzovaní otázky existencie
zbytočných prieťahov konania ústavný súd konštatuje, že v správaní sťažovateľa nezistil
žiadne okolnosti, ktoré by signalizovali pasivitu sťažovateľa ako účastníka konania.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného ústavou a jeho práva zaručeného
dohovorom, bol postup konajúceho súdu.
Pri preskúmaní posudzovaného konania boli ústavným súdom zistené obdobia
nečinnosti okresného súdu, keď tento nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná
prekážka.
Rozsiahlym obdobím nečinnosti o dĺžke približne jedného roka a siedmich mesiacov
bolo konanie okresného súdu poznačené v etape od 30. decembra 2005, keď bola
okresnému súdu podaná vo veci sťažovateľa obžaloba, do 28. augusta 2007, keď okresný
súd vyzval sťažovateľa na predloženie relevantných podkladov.
Pasivitou okresného súdu predstavujúcou nečinnosť v rozsahu približne jedného roka
a desiatich mesiacov bolo poznačené aj obdobie konania od 2. septembra 2008, keď bola
vybavená žiadosť o právnu pomoc v styku s cudzinou, o ktorú okresný súd požiadal,
do augusta 2010, keď okresný súd vykonal úkony smerujúce k zisteniu pobytu relevantného
svedka.
Okresný súd zostal nečinný (po dobu jedného roka a 4 mesiacov) aj po vrátení
spisového materiálu 6. mája 2011, keď mu bol spisový materiál po zrušení jeho
prvostupňového rozsudku vrátený nadriadeným súdom, do októbra 2012, keď začal
vykonávať úkony smerujúce k zabezpečeniu relevantných podkladov.
Nečinnosť v rozsahu piatich mesiacov, keď okresný súd nekonal bez toho, aby mu
v tom bránila zákonná prekážka, vykazuje aj obdobie konania od 3. decembra 2012, keď
vykonal okresný súd pojednávanie, do júna 2013, keď začal okresný súd vykonávať úkony
smerujúce k zabezpečeniu relevantných podkladov.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre zdôrazňuje, že nielen nečinnosť, ale aj
nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť
porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých
práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol
(napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).
Nesústredenú a neefektívnu činnosť okresného súdu potvrdzuje uznesenie krajského
súdu z 2. mája 2011, ktorým tento zrušil rozsudok okresného súdu z 9. novembra 2010
pre chyby konania podľa § 258 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku (nedostatočne
zistený skutkový stav). Odvolací súd v predmetnom uznesení poukázal na podstatný
nedostatok postupu okresného súdu, keď podľa vyjadrenia odvolacieho súdu rozhodol
okresný súd predčasne, pretože sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými
pre rozhodnutie, čo vyvolalo pochybnosti o správnosti jeho skutkových zistení a potrebu
v záujme objasnenia veci niektoré dôkazy zopakovať, prípadne vykonať ďalšie dôkazy.
K argumentácii okresného súdu o objektívnych okolnostiach majúcich negatívny
dopad na plynulosť posudzovaného konania, a síce o nedostatočnom personálnom obsadení
príslušného úseku okresného súdu a nadmernej zaťaženosti zákonného sudcu v dotknutých
obdobiach konania, ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru opierajúcu sa
o judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, že nadmerné množstvo vecí na súde
nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis
III. ÚS 32/02, IV. ÚS 196/03, II. ÚS 199/2011) a že otázky množstva vecí, personálne
a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho,
či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (III. ÚS 14/00).
Z petitu podanej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ žiadal ústavný súd aj o vyslovenie
porušenia práva na prejednanie jeho veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru v predmetnom konaní.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Ústavný súd si už pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, z tohto dôvodu v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, III. ÚS 109/07).
Vzhľadom na zistené obdobia nečinnosti okresného súdu a jeho neefektívnu činnosť
nemožno takmer osem rokov trvajúcu dobu súdneho konania považovať za ústavne
akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ani
za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel
k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené (bod 1 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vychádzajúc z toho, že trestné konanie pred okresným súdom nebolo ku dňu
rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti právoplatne skončené, prikázal ústavný súd
okresnému súdu konať vo veci sťažovateľa bez zbytočných prieťahov postupom
smerujúcim k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa domáhajúceho sa meritórneho
ukončenia trestného stíhania (bod 2 výroku nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
v sume 12 000 €, ktorú odôvodnil pocitmi právnej neistoty a nespravodlivosti v trestnom
konaní týkajúcom sa vyšetrovaného skutku majúceho podľa vyjadrenia právneho zástupcu
sťažovateľa fatálny dopad na jeho životnú situáciu.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľovi sumu
2 500 €. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku posudzovaného konania s prihliadnutím
na predmet konania, dĺžku zbytočných prieťahov v konaní, a s tým spojenú ujmu
sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).
Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov
konania pred ústavným súdom, ktorých výšku špecifikoval sumou 413,91 €.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania zistil, že uplatnená náhrada trov
konania zodpovedá sume vypočítanej ústavným súdom v súlade s vyhláškou Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Pri priznaní trov vychádzal ústavný súd z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012 (781 €).
Sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkovo za tri úkony právnej
služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie sťažnosti, stanovisko k vyjadrenie
okresného súdu) v sume 3 x 130,16 € a náhradu režijného paušálu v sume 3 x 7,81 €
v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) a d) a § 16 ods. 3 vyhlášky.
Náhrada bola teda priznaná v celkovej sume 413,91 € (bod 4 výroku nálezu).
Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. októbra 2013