Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 135/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-66

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. júna 2013 v senáte

zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Ladislava Orosza v konaní o sťažnosti V. V., K., J. V., K., M. V., K., Z. V., K., Mgr. J. H.,

K., a J. V., S., zastúpených advokátom JUDr. R. S., D., ktorou namietajú porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného

súdu Bardejov, takto

rozhodol:

1. Základné právo V. V., J. V., M. V., Z. V., Mgr. J. H. a J. V. na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bardejov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. V., J. V., M. V. a J. V. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume

po 3 000 € (slovom tritisíc eur) a Z. V. a Mgr. J. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každej v sume po 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Bardejov

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bardejov j e p o v i n n ý uhradiť V. V., J. V., M. V., Z. V., Mgr. J.

H. a J. V. trovy konania v sume 960,50 € (slovom deväťstošesťdesiat eur a päťdesiat

centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. R. S., D., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. októbra

2012 doručená sťažnosť V. V. (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), J. V. (ďalej aj „sťažovateľ

v 2. rade“), M. V. (ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“), Z. V. (ďalej aj „sťažovateľka

vo 4. rade“), Mgr. J. H. (ďalej aj „sťažovateľka v 5. rade“) a J. V. (ďalej aj „sťažovateľ

v 6. rade“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. . Dňa 5. marca 2013 bolo ústavnému súdu doručené písomné

doplnenie sťažnosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú právnymi

nástupcami odporcov v konaní o návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva, ktorý

bol doručený Okresnému súdu Svidník 12. decembra 2002; konanie bolo vedené

pod sp. zn. . Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) uznesením

z 5. júna 2007 prikázal vec okresnému súdu, ktorý ju vedie pod sp. zn. .

Sťažovatelia v sťažnosti najmä uvádzajú, že „OS Bardejov v nadväznosti na priebeh

konania vedenom na OS Svidník, koná s dlhodobými časovými odstupmi, pričom

do dnešného dňa nerozhodol o merite veci, a to či nehnuteľnosť – pozemok zapísaný

2

na LV č. 2229, parcela reg. E, p. č. 216/1 orná pôda o výmere 121 724 mpatrí

do dedičstva po J. S. H., nar... vo V. podľa znenia petitu žalobcu alebo či je vo vlastníctve

sťažovateľa ako doterajšieho zapísaného vlastníka na LV č. 2229, parcela reg. E, p. č.

2

216/1 orná pôda o výmere 121 724 m, čím vznikla sťažovateľovi značná ujma, vyplývajúca

z dlhodobo trvajúcej právnej neistoty. Sťažovateľovi trvá neustále stav, v ktorom nemôže

vykonávať základné oprávnenia vyjadrujúce podstatu subjektívneho vlastníckeho práva,

ktoré sú vymedzené v ... vzhľadom na dôsledky vyplývajúce z dĺžky trvania

súdneho sporu a vzhľadom na nečinnosť OS Bardejov je 10 rokov veľmi dlhým obdobím

pričom, dĺžka trvania súdneho sporu na OS Svidník je 5. rokov odo dňa podania návrhu a

ďalších 5 rokov prebiehajúcich na OS Bardejov, ktoré sťažovatelia veľmi ťažko znášajú.

Porušovateľ OS Svidník a OS Bardejov, neprispel k odstraňovaniu právnej neistoty

sťažovateľov spôsobom, ktorý od neho ako štátneho orgánu bolo možné očakávať,

to znamená že porušovateľ neprispel k ustáleniu skutkového a právneho stavu spôsobom,

ktorý by umožnil buď pokračovať v súdnom konaní, alebo ak by rozhodol, že sú na to

splnené podmienky, ukončil toto konanie určením, že vyššie uvedená nehnuteľnosť, o ktorú

sa vedie predmetný spor patrí alebo nepatrí do dedičstva žalobcu, nakoľko na tomto určení

je právny záujem, pretože o určení vlastníckeho práva môže rozhodnúť jedine súd, a tak

odstrániť právnu neistotu. Vzhľadom na charakter a postup konania súdu sťažovatelia

považujú jeho dĺžku za neprimeranú a za nepochybné, že v ňom dochádza k prieťahom.

Uvedené obdobie nečinnosti porušovateľa medzi jednotlivými konajúcimi

sa pojednávaniami, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba považovať za zbytočné

prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné

a netolerovateľné... k týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku mimoriadnej

zložitosti veci ani správania sa účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu

čo dosvedčuje aj opatrenie vydané predsedom Okresného súdu Bardejov, v ktorom vyzýva

sudkyňu, ktorá predmetnú vec prejedáva, aby konala bez prieťahov a efektívne.“.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovatelia domáhajú, aby ústavný súd

po prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Sťažovateľov V. V., J. V., M. V., J. V., Z. V., J. H. rod. V.

na prerokovanie a rozhodnutie vecí bez zbytočných prieťahov upravené v Čl. 48 ods. 2

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v Čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv — postupom OS Svidník a OS Bardejov

vo veci bolo porušené.

2. Príslušnému Okresnému súdu Bardejov v konaní vedenom pod spis. zn.

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Každému zo sťažovateľov sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10 000,-

€, ktoré je povinné sťažovateľom vyplatiť OS Bardejov a OS Svidník a to v nasledujúcom

pomere:

- OS Svidník je povinný vyplatiť sumu 30 000,- €,

- OS Bardejov je povinný vyplatiť sumu 30 000,- €,

To všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to na účet právneho

zástupcu JUDr. R. S.

Sťažovateľom sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný

vyplatiť Okresný súd Bardejov, a to na účet JUDr. R. S. č..., vedený vo V., a. s. pobočka D.

a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd uznesením č. k. -48 z 8. marca 2013 prijal sťažnosť,

ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ju odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný

súd predsedu okresného súdu, aby prípadne doplnil svoje vyjadrenie k sťažnosti

zo 6. decembra 2012 a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 1891/2012 doručenom ústavnému

súdu 25. apríla 2013 oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie

a súhlasí s jeho upustením. Ďalej oznámil, že zotrváva na obsahu svojho vyjadrenia

zo 6. decembra 2012 a poukazuje na skutočnosť, že „zákonná sudkyňa... bola uznesením

Súdnej rady SR..., s účinnosťou od 1. 4. 2013 preložená na výkon funkcie sudcu na Okresný

súd Prešov. V dôsledku toho bol sťažnostný spis, Dodatkom č. 1 k Rozvrhu práce Okresného

súdu Bardejov na rok 2013, pridelený dňa 1. 4. 2013 na konanie a rozhodnutie sudcovi...

Ten úpravou zo dňa 16. 4. 2013 vytýčil termín pojednávania na deň 2. 7. 2013. Z obsahu

spisu vyplýva, že termín pojednávania zo dňa 5. 2. 2013, na ktorý poukazujem vo svojom

vyjadrení zo dňa 6. 12. 2012, Spr. 1891/2012, bol zrušený na žiadosť zástupcu sťažovateľov,

pre potreby zabezpečenia úmrtného listu po nebohom J. S., ktorý do dnešného dňa súdu

predložený nebol. Zástupca sťažovateľov súdu dňa 5. 3. 2013 oznámil, že J. S. zomrel v K.

a jeho úmrtný list je zabezpečovaný cestou príslušných orgánov, čo je spojené s ťažkosťami

pre potrebu zabezpečenia tlmočníka a vzdialenosť. Sudkyňa... ešte dňa 11. 2. 2013 žiadala

MV SR — osobitnú matriku o oznámenie, či eviduje úmrtie J. S. Odpoveď doteraz zo strany

MV SR — osobitná matrika učinená nebola.“.

Vo vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 1891/2012 zo 6. decembra 2012 predseda

okresného súdu uviedol prehľad úkonov súdu v napadnutom konaní po tom, ako mu bola

vec prikázaná uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -67 zo 6. júna 2007

a predložená 9. júla 2007: „Podľa Rozvrhu práce pre rok 2007 bola vec aplikáciou

pridelená na konanie a rozhodnutie sudkyni... Tá úpravou zo dňa 22. 8. 2007 vyzvala

splnomocneného zástupcu žalobcu na predloženie dokladov preukazujúcich aktívnu

legitimáciu žalobcu (právne nástupníctvo po ním označených osobách), ktorý na ňu

reagoval podaním doručeným súdu dňa 12. 10. 2007, a opätovne dňa 2. 7. 2008. Podaním

doručeným súdu dňa 12. 10. 2007 súčasne žalobca upravil petit žaloby. Následne podaním

doručeným súdu dňa 19. 8. 2008 žalobca navrhol zámenu účastníkov, o ktorej súd rozhodol

uznesením č. k. -102 zo dňa 13. 2. 2009. Po ustálení okruhu účastníkov na strane

žalovaných súd rozhodol o zmene petitu žaloby, uznesením č. k. -107 zo dňa

16. 3. 2009 a dňa 17. 7. 2009 nariadil pojednávanie na deň 23. 9. 2009, ktorého termín bol

preložený na deň 21. 10. 2009 na žiadosť jedného zo sťažovateľov. Predmetné pojednávanie

prebehlo a bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania. Zákonná

sudkyňa... odišla na rodičovskú dovolenku a spis bol na základe Dodatku č. 10 k Rozvrhu

práce na rok 2009 pridelený na konanie a rozhodnutie sudcovi... dňa 11. 11. 2009.

Následne po príchode novej sudkyne... boli veci pôvodne patriace sudkyni..., Dodatkom č. 5

k Rozvrhu práce na rok 2010 pridelené na konanie a rozhodnutie novej sudkyni dňa

8. 7. 2010. Tá dňa 19. 7. 2011 vo veci nariadila pojednávanie na deň 27. 10. 2011, ktoré

bolo odročené na deň 11. 1. 2012 z dôvodu práceneschopnosti jedného zo sťažovateľov.

ktoré bolo z rovnakého dôvodu odročené na deň 5. 3. 2012. Pôvodná zákonná sudkyňa

nastúpila späť do výkonu dňa 1. 1. 2012 a Dodatkom č. 3 k Rozvrhu práce na rok 2012 boli

jej veci, v ktorých bola pred svojim odchodom na rodičovskú dovolenku zákonnou

sudkyňou, ku dňu 26. 1. 2012 opätovne pridelené na konanie a rozhodnutie. Na jej pokyn

bolo pojednávanie zo dňa 5. 3. 2012 preložené na deň 29. 3. 2012, ktoré prebehlo a bolo

za účelom doplnenia dokazovania odročené na deň 3. 5. 2012. Pojednávanie dňa 3. 5. 2012

bolo odročené, opätovne na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľov. Ďalšie pojednávanie

dňa 11. 5. 2012 prebehlo a to bolo odročené za účelom doplnenia dokazovania. Dňa

5. 12. 2012 sa vo veci konalo pojednávanie. Zástupca žalobcu požiadal súd o poskytnutie

lehoty na predloženie dôkazu, smrti — pôvodného vlastníka nehnuteľnosti, ktorý súdu

doposiaľ predložený nebol a je potrebný pre posúdenie nároku žalobcu, ktorý

sa domáha určenia, že pozemok, ktorý je predmetom žaloby patrí do dedičského konania

po pôvodnom vlastníkovi. Súd vyhovel návrhu žalobcu a pojednávanie odročil na 5. 2. 2013

o 10.00 hodine.“

Ústavný súd zistil, že prehľad úkonov uvedený vo vyjadrení predsedu okresného

súdu v zásade zodpovedá obsahu spisu sp. zn. , a preto ho považoval

za relevantný podklad na svoje rozhodovanie.

Dňa 30. apríla 2013 vyzval ústavný súd právneho zástupcu sťažovateľov,

aby sa vyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal

vyjadrenia predsedu okresného súdu sp. zn. Spr. 1891/2012 zo 6. decembra 2012

a sp. zn. Spr. 1891/2012 z 22. apríla 2013 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska.

Právny zástupca sťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 13. mája 2013

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a zároveň využil možnosť zaujať

stanovisko k vyjadreniam predsedu okresného súdu. Okrem iného právny zástupca

sťažovateľov uvádza: «Predseda OS Bardejov nesprávne uvádza, keď vo svojom vyjadrení

zo dňa 22. 4. 2013 udáva že „Z obsahu spisu vyplýva, že termín pojednávania zo dňa

5. 2. 2013, na ktorý poukazujem vo svojom vyjadrení zo dňa 6. 12. 2012, Spr. 1891/2012,

bol zrušený na žiadosť zástupcu sťažovateľov, pre potreby zabezpečenia úmrtného listu

po nebohom J. S., ktorý do dnešného dňa súdu) predložený nebol.“. Z obsahu uznesenia

vydaného na poslednom konajúcom sa pojednávaní zo dňa 5. 12. 2012 je práve súdom

uložená povinnosť, citujem: „Súd ukladá zástupcovi navrhovateľa, aby v lehote

do 1. 2. 2013 súdu predložil úmrtný list pôvodného vlastníka J. H. S.“. Z toho vyplýva,

že súd z vlastnej iniciatívy uložil zástupcovi žalobcu preukázať danú skutočnosť.»

Právny zástupca sťažovateľov na záver uviedol: „Sťažovatelia síce niekoľkokrát

žiadali OS Bardejov o odročenie pojednávania, ale vždy s minimálnym odstupom

a z relevantných dôvodov, ako sú pracovné povinnosti, alebo práceneschopnosť.

OS Bardejov na základe týchto žiadostí odročil pojednávanie na pomerne krátku dobu,

najčastejšie na dobu jedného mesiaca. Takéto správanie sťažovateľov mohlo len

v zanedbateľnej miere ovplyvňovať dĺžku konania a samotnú možnosť OS Bardejov

v predmetnej veci právoplatne rozhodnúť. Sú oveľa relevantnejšie skutočnosti, ktorých

dôsledkom je vzniknutá závažná ujma sťažovateľov a pretrvávajúci stav právnej neistoty...

Aj naďalej trváme na tvrdeniach a obsahu ústavnej sťažnosti podanej US SR...“

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný urobiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia

významná povinnosť pre sudcu vyplýva z a , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý

dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli

predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové

pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že posudzovaná

právna vec je tak z právneho hľadiska, ako aj skutkového hľadiska zložitá. Právna

i skutková zložitosť preskúmavanej veci spočíva v tom, že navrhovateľ je štátnym občanom

Kanady a sťažovatelia ako odporcovia v napadnutom konaní sú právnymi nástupcami

pôvodných odporcov, ktorí počas konania zomreli a ich majetok (vrátane spoluvlastníckeho

podielu na nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto sporu) bol postupne prejednávaný

v dedičských konaniach. Napadnuté konanie je zo skutkového hľadiska zložité navyše

aj preto, že navrhovateľ nevie preukázať niektoré identifikačné osobné údaje svojho

právneho predchodcu, pretože tento žil a zomrel v zahraničí. Keďže právny predchodca

navrhovateľa nadobudol vlastníctvo k predmetu sporu ešte v 30. rokoch minulého storočia,

obstaranie niektorých listinných dôkazov, či už účastníkmi konania, alebo dožiadaním

na príslušné orgány štátnej správy, resp. územnej samosprávy, je náročné a zdĺhavé. Tieto

skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia (porovnaj

závery v konaní vedenom pod sp. zn. ).

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov ako účastníkov

napadnutého konania, ústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

Krajský súd v Prešove prikázal vec sťažovateľov okresnému súdu uznesením

sp. zn. z 5. júna 2007, ktorý ju vedie pod sp. zn. . Zo zistení

ústavného súdu vyplýva, že po pridelení veci zákonnej sudkyni 9. júla 2007 došlo

v napadnutom konaní k viacerým obdobiam aj dlhodobejšej neodôvodnenej nečinnosti

okresného súdu (najmä obdobie od 22. augusta 2007 do 13. februára 2009 a obdobie

od 21. októbra 2009 do 19. júla 2011), ako aj k neefektívnej a nesústredenej činnosti

(napr. opakované vyžiadavanie listinných dôkazov).

Zohľadňujúc doterajšiu zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania (takmer šesť

rokov), v ktorom okresný súd dosiaľ meritórne nerozhodol, v spojení s obdobiami

neodôvodnenej nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ústavný súd dospel

k záveru, že v ňom došlo k zbytočným prieťahom spôsobeným okresným súdom. Na tomto

základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo

porušené základného práva sťažovateľov podľa , ako aj ich právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru

(pozri napr. , , , , ) neakceptoval.

Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia vyplýva, že ak ústavný

súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné

právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. ).

Sťažovatelia požadovali „... finančné zadosťučinenie vo výške 10 000.- €

pre každého..., ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Túto sumu

sťažovatelia požadujú tiež z toho dôvodu, že im vznikla nielen nemajetková ujma, ale okrem

toho bolo zasiahnuté aj do ich práv a oprávnených záujmov bez ich vedomia a proti

ich vôli.“.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

Z hľadiska určenia sumy finančného zadosťučinenia pre jednotlivých sťažovateľov

bolo potrebné určiť časové obdobie doterajšieho priebehu napadnutého konania, v rámci

ktorého boli oprávnení namietať porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Keďže všetci sťažovatelia sú právnymi nástupcami pôvodných

odporcov, stávali sa účastníkmi napadnutého konania postupne. Pôvodný odporca v 1. rade

zomrel 26. januára 2006, pričom jeho dedičom sa (na základe dohody o vyporiadaní

dedičstva) stal J. V. (sťažovateľ v 2. rade), ktorý sa teda zároveň stal účastníkom konania

na základe univerzálnej sukcesie. Keďže univerzálna sukcesia automaticky vyvoláva

procesnoprávne nástupníctvo, okresný súd nemusel uznesením túto zmenu pripustiť (aj keď

tak urobil). Ústavný súd v súvislosti so zmenou účastníkov konania na základe univerzálnej

sukcesie vychádza zo svojej stabilizovanej judikatúry (napr. alebo

), podľa ktorej sťažovatelia môžu uplatňovať právo na konanie

bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo. Ústavný

súd pritom vychádza zo skutočnosti, že v takýchto prípadoch v dôsledku zmeny účastníka

konania nedochádza ku vzniku nového procesnoprávneho vzťahu (ako to je pri zámene

účastníkov), ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho procesnoprávneho

vzťahu (m. m. ). S prihliadnutím na tento záver ústavný súd konštatuje,

že sťažovateľ v 2. rade si (mohol) môže uplatňovať svoje právo na konanie bez zbytočných

prieťahov aj pre štádium konania, ktoré tejto zmene predchádzalo. I keď v zmysle

judikatúry ústavného súdu (pozri , ), t. j. pre určenie sumy

finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v 2. rade, je relevantné celé obdobie, v ktorom

vo veci konal okresný súd, teda obdobie od 5. júna 2007, keď bola vec okresnému súdu

prikázaná krajským súdom.

Pôvodný odporca v 2. rade zomrel... pričom jeho dedičia M. V. (sťažovateľ

v 3. rade), Z. V. (sťažovateľka vo 4. rade) a Mgr. J. H., rod. V. (sťažovateľka v 5. rade),

uzavreli dohodu o vyporiadaní dedičstva, na základe ktorej okrem iného i spoluvlastnícky

podiel na spornej nehnuteľnosti nadobudol M. V., ktorý sa teda na základe univerzálnej

sukcesie stal účastníkom napadnutého konania. Aj v prípade M. V. (sťažovateľa v 3. rade)

platí, že domáhať sa vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru mohol už od 5. júna 2007, keď bola vec

okresnému súdu prikázaná krajským súdom. Z. V. a Mgr. J. H. priznal postavenie

účastníkov napadnutého konania okresný súd uznesením č. k. -102 z 13. februára

2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 2009, preto sa sťažovateľka vo 4. rade

a sťažovateľka v 5. rade môžu domáhať vyslovenia porušenia označených práv a slobôd

až od tohto dňa.

Pôvodný odporca v 3. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti,

ktorá je predmetom sporu, na V. V. (sťažovateľ v 1. rade) a J. V. (sťažovateľ v 6. rade) ešte

pred svojou smrťou, t. j. v prípade sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľa v 6. rade došlo

k procesnoprávnemu nástupníctvu na základe singulárnej sukcesie. Keďže singulárna

sukcesia (na rozdiel od univerzálnej sukcesie) nevyvoláva automaticky aj procesnoprávne

nástupníctvo (sukcesiu), musel konajúci súd uplatňovanú zmenu svojím uznesením

pripustiť. Okresný súd uznesením č. k. -102 z 13. februára 2009 rozhodol

o pripustení zmeny účastníkov konania na strane odporcov, ktoré nadobudlo právoplatnosť

4. apríla 2009, pričom práve týmto dňom vstúpili sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľ v 2. rade

do napadnutého konania, a to v tom jeho štádiu, v akom sa nachádzalo pred zmenou

účastníkov konania. Uvedená skutočnosť má podľa názoru ústavného súdu zásadný význam

pre vymedzenie obdobia, v ktorom môžu sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľ v 6. rade

namietať porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, pretože vo vzťahu k nim

v dôsledku súdom povolenej zmeny účastníkov konania takisto nedošlo ku vzniku nového

procesnoprávneho vzťahu, ale k procesnoprávnemu nástupníctvu do už existujúceho

procesnoprávneho vzťahu (m. m. , ). Aj s prihliadnutím

na tento záver ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovateľ v 1. rade a sťažovateľ v 6. rade

môžu uplatňovať svoje právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania,

ktoré predchádzalo tejto zmene, t. j. odo dňa, keď bola vec prikázaná okresnému súdu.

Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, období, v ktorých došlo

k neodôvodnenej nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu, a zohľadňujúc

právnu a faktickú zložitosť veci, ako aj skutočnosť, že sťažovatelia sa stali účastníkmi

napadnutého konania postupne, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného

zadosťučinenia bude potrebné u jednotlivých sťažovateľov diferencovať, a preto rozhodol

tak, že sťažovateľom v 1. rade, 2. rade, 3. rade a 6. rade priznal finančné zadosťučinenie

v sume po 3 000 € a sťažovateľkám vo 4. rade a v 5. rade, ktoré sa stali účastníčkami

napadnutého konania len od 4. apríla 2009, priznal finančné zadosťučinenie v sume

po 2 000 €, ktoré je podľa názoru ústavného súdu primerané konkrétnym okolnostiam

posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd v zmysle citovaného znenia

rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním JUDr. R. S. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2011, ktorá bola 763 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2012.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie

sťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon sumu po 127,16 €, čo po zvýšení

o režijný paušál (7,63 €) predstavuje za dva úkony právnej služby sumu 269,58 €

pre jedného sťažovateľa. Po znížení tejto sumy o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky

predstavuje úhrada trov konania pre jedného sťažovateľa sumu 134,79 € a pre šiestich

sťažovateľov sumu 808,74 €, ktorú bolo potrebné zvýšiť o 20 % DPH. Celková suma trov

konania, ktorej úhradu ústavný súd priznal za poskytnuté právne služby všetkým

sťažovateľom, predstavuje 960,50 € (bod 4 výroku tohto nálezu).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2013