Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 350/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. augusta 2011

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., s. r. o., B., zastúpenej

Advokátskou kanceláriou R., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľky a advokátky

JUDr. D. N., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

z 30. júla 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., s. r. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. novembra

2010 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Š., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej Advokátskou kanceláriou R., s. r. o., B., konajúcej prostredníctvom konateľky

a advokátky JUDr. D. N., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z

30. júla 2010.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 1. augusta 2004 uzavrela

s obchodnou spoločnosťou M., spoločnosť s ručením obmedzeným, K. (ďalej len

„žalobca“), obchodnú zmluvu, ktorú jednostranne ukončila „z dôvodu jej porušovania zo

strany žalobcu“.

Návrhom na začatie konania zo 7. decembra 2009 sa žalobca domáhal na Okresnom

súde Košice I (ďalej len „okresný súd“) náhrady škody, ktorá mu vznikla konaním

sťažovateľky, a nariadenia predbežného opatrenia.

Okresný súd uznesením sp. zn. z 21. decembra 2009 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým uložil sťažovateľke okamžite po jeho doručení obnoviť

napojenie a obnovenie komunikácie po linkách informačných systémov a zdržať sa konania,

ktoré by porušovalo platne uzavretú obchodnú zmluvu z 1. augusta 2004.

Sťažovateľka podala proti označenému uzneseniu okresného súdu odvolanie.

V odvolaní namietala, že:

„- ... spoločnosť M. neosvedčila ani sám nárok na vydanie predbežného opatrenia a

ani tu nie obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia,

- ... práve návrhom spoločnosti M. na nariadenie predbežného opatrenia vzniká ujma

na strane sťažovateľa, pretože sťažovateľ bol v zmysle predbežného opatrenia povinný

napojiť spoločnosť M. a obnoviť s ňou komunikáciu po linkách informačných systémov a to

za situácie, kedy je zmluvný vzťah ukončený. Týmto konaním dochádza k diskriminácii

ostatných predajcov motorových vozidiel značky..., s ktorými má sťažovateľ platne uzavretú

Obchodnú zmluvu a ktorí spĺňajú kvalitatívne štandardy predpísané v Obchodnej zmluve,

- ... výrok predbežného opatrenia nie je určitý, konkrétny, jasný a vôbec nie je

vykonateľný...“

Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn.

z 30. júla 2010 napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa o nariadení predbežného opatrenia

potvrdil.

Sťažovateľka namieta, že krajský súd sa s jej argumentáciou uvedenou v odvolaní

voči predbežnému opatreniu vôbec nevysporiadal, pretože „v odôvodnení absentuje právne

vyhodnotenie argumentácie sťažovateľa Krajským súdom v Košiciach“.

V tejto súvislosti sťažovateľka tvrdí, že „v danom prípade je táto skutočnosť

osobitne významná, keďže ide o rozhodnutie o predbežnom opatrení, pri ktorom povinná

strana mala možnosť vôbec prvýkrát reagovať na predbežné opatrenie a samotný návrh

navrhovateľa až doručením rozhodnutia súdu prvého stupňa o nariadení predbežného

opatrenia, t. j. až podaním odvolania.

Odvolanie sťažovateľa bolo predsa jediným prostriedkom na jeho obranu, a tak jeho

vôbec prvou možnosťou na súdnu ochranu. Ak súd rozhodne bez toho, aby sa

s argumentáciou sťažovateľa vyhodnotil, odpiera tomuto účastníkovi konania právo na

súdnu ochranu.“.

Sťažovateľka preto dospela k záveru, že postupom krajského súdu jej „ústavou

zaručená súdna ochrana nebola poskytnutá“. Tým, že krajský súd „osvojil si ničím

nepreukázané tvrdenia navrhovateľa a nezistil skutočný stav veci, na ktoré poukazoval

sťažovateľ vo svojej argumentácii“, porušil rovnosť účastníkov v konaní.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na

ďalšie konanie a následne nálezom o nej takto rozhodol:

„Základné právo spoločnosti Š. s. r. o., so sídlom B., na súdnu a inú právnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 SR, právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na rovnosť účastníkov v

konaní podľa článku 47 ods. 3 SR uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.

7. 2010, č. k. -156 porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 7. 2010, č. k. -156

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť spoločnosti Š. s. r. o., so sídlom B., trovy

konania v sume 303,30 EUR s DPH, pozostávajúce z dvoch úkonov právnej pomoci, do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jej právneho zástupcu R. s. r. o., so

sídlom B.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), pričom skúmal, či spĺňa zákonom

predpísané náležitosti podľa a a či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. júla 2010, ktorým ako odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa z 21. decembra 2009 o nariadení predbežného opatrenia v konaní o náhradu škody

vedenom okresným súdom pod sp. zn. .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej príčinnej súvislosti medzi označeným právom

alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu

štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol ústavný

súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (m. m. a v ňom citovaná ďalšia

judikatúra).

V sťažnosti je oddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3

viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu

návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia (petit), ktorého sa sťažovateľka

domáhala. Ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označila za porušovateľa svojich práv.

Tvrdenia o porušení iných ustanovení ( ), ktoré sťažovateľka

uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je totiž v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného

súdu potrebné považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľky (,

, ).

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje za potrebné tiež

pripomenúť, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že

ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných

súdov ().

Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

atď.).

Sťažovateľka predovšetkým namieta, že uznesením krajského súdu sp. zn.

z 30. júla 2010 došlo k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru, ako aj porušeniu základného práva na rovnosť

účastníkov konania podľa .

Z hľadiska sťažovateľkou uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval za

potrebné zdôrazniť, že posúdenie podmienok na vydanie predbežného opatrenia je

predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd ako nezávislý súdny

orgán ochrany ústavnosti ( ) sa spravidla nepovažuje za oprávneného

zasahovať do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú predbežné opatrenia, a to

nielen preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto,

že ide o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania

nezasahuje konečným spôsobom (m. m. ). Ústavný súd posudzuje predbežné

opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

o nariadení predbežného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje len

za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o predbežných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu.

V konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musia byť taktiež

rešpektované minimálne požiadavky zodpovedajúce princípom spravodlivého súdneho

konania vyplývajúcim z čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základnému právu na súdnu ochranu

podľa . Rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí

mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené.

Ústavný súd poukazuje ďalej na to, že účelom predbežného opatrenia je dočasná

úprava práv a povinností, ktorá nevylučuje, že o právach a povinnostiach účastníkov

konania o predbežnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, než v konaní

o predbežnom opatrení. Všeobecný súd predbežným opatrením dočasne upravuje pomery

účastníkov konania, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa

vydania predbežného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti

komu návrh smeruje. Predbežné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla

zasiahnuť do základných práv alebo slobôd účastníkov konania, lebo rozhodnutia o nich

nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. Predbežné rozhodnutia

predstavujú opatrenia, trvanie ktorých je obmedzené a môže byť kedykoľvek na návrh

účastníka konania zrušené ().

Krajský súd v danom prípade v zmysle zásad upravených v § 212 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) preskúmal napadnuté uznesenie okresného súdu spolu

s konaním, ktoré mu predchádzalo, pričom vec prerokoval bez nariadenia pojednávania

v súlade s a zistil, že odvolanie sťažovateľa nie je dôvodné, a preto ho

v nadväznosti na tento záver potvrdil.

V odôvodnení namietaného uznesenia krajský súd okrem iného uviedol, že „sa

v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia ako aj s jeho právnym

záverom, ktorý bol riadne odôvodnený v súlade s ustanovením

Odvolací súd k odvolaniu žalovaného len uvádza, že z dokladov, ktoré sú priložené

k spisovému materiálu, a to Obchodnej zmluvy a jej príloh, výpovede Obchodnej zmluvy

vyplýva, že účastníci konania si v Obchodnej zmluve dohodli presné podmienky, za ktorých

je možné obchodnú zmluvu vypovedať, ako aj spôsob ukončenia Obchodnej zmluvy

v prípade jej výpovede. To, či žalovaný dodržal postup pri vypovedaní zmluvy a teda či

výpoveď zmluvy je platná a či spôsob ukončenia Obchodnej zmluvy bol zo strany

žalovaného dodržaný, posúdi súd prvého stupňa ako predbežnú otázku, pri rozhodovaní

o náhrade škody. Ak zo strany žalovaného neboli dodržané dohodnuté podmienky pri

výpovedi Obchodnej zmluvy, potom súd nárok žalobcu na náhradu škody posúdi podľa

a nasl. .

Z ust. vyplýva, že Obchodným menom právnickej

osoby, ktorá sa zapisuje do obchodného registra je názov, pod ktorým bola zriadená.

V návrhu na začatie konania je uvedený správny názov žalobcu. To, že pri podpise

návrhu na začatie konania je uvedené M., Predaj, servis, leasing automobilov..., K., je

právne bezvýznamné. Návrh na začatie konania podpísal konateľ žalobcu, pričom

nepresnosť uvedená v odtlačku pečiatky, nemení nič na tom, že návrh za žalobcu podpísal

konateľ obchodnej spoločnosti, ktorý je oprávnený za spoločnosť konať.

K návrhu žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia považuje odvolací súd za

potrebné uviesť, že platná právna úprava ani neumožňuje odvolaciemu súdu predbežné

opatrenie zrušiť ( ).“.

Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd nie je a ani nemôže byť súdom skutkovým,

t. j. jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov pri zisťovaní skutkového

stavu, ústavný súd považuje napadnuté uznesenie krajského súdu síce za stručné, ale napriek

tomu z ústavnoprávneho hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.

Dôvody, na ktorých je založené namietané uznesenie krajského súdu, podľa názoru

ústavného súdu zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z , podľa ktorého

pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne

boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol

ohrozený.

Zákonná úprava postupu súdu pri vydávaní predbežných opatrení vyžaduje, aby

navrhovateľ splnil podmienky konania ustanovené (

a nasl.). V danom prípade boli podľa názoru ústavného súdu tieto zákonné limity

ustanovené v a nasl. pre vydanie predbežného opatrenia rešpektované. Namietané

rozhodnutie krajského súdu na jednej strane preventívne bráni eventuálnemu poškodeniu

práv žalobcu, ku ktorému by mohlo dôjsť odpojením od informačných systémov

(komunikácia po linkách informačných systémov) v súvislosti s vypovedaním obchodnej

zmluvy zo strany sťažovateľa, ktorú žalobca považuje za neplatnú, pred prijatím

meritórneho rozhodnutia, no na druhej strane berie do úvahy požiadavku minimalizácie

zásahu do práv sťažovateľa tým, že v súlade so zákonom obmedzuje časovú pôsobnosť

predbežného opatrenia do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Skutočnosť, že sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, ktorý vychádzal

z odôvodnenej obavy vzniku škody značného rozsahu žalobcovi a poškodzovania jeho

obchodného mena vypovedaním obchodnej zmluvy sťažovateľom ešte pred právoplatným

rozhodnutím vo veci samej, nesignalizuje sama osebe možnosť porušenia čl. 46 ods. 1

a ods. dohovoru. Krajský súd si bol pritom vedomý, a to aj z odôvodnenia jeho

rozhodnutia vyplýva, že ide o dočasnú úpravu pomerov účastníkov, čo mu umožňuje menej

formalizovaný postup určený na dokazovanie a zisťovanie všetkých skutočností potrebných

na vydanie rozhodnutia vo veci samej. Postup krajského súdu preto podľa názoru

ústavného súdu nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia sťažovateľkou označených

práv po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľky podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa s ďalšími

návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. augusta 2011