Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 170/2010
PDF · 477.84 KB
No categories available
IV. ÚS 170/2010
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2011
v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Jána
Lubyho o sťažnosti mal. R. K., a mal. R. K., zastúpených ich zákonnou zástupkyňou Ing. J.
K., a M. K., všetci bytom K., Ing. Z. K., K., a Ing. J. K., K., všetkých právne zastúpených
advokátkou JUDr. A. K., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva podľa čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 27 Er
1013/2004-297 zo 16. novembra 2009, za účasti Okresného súdu Košice I, takto
rozhodol:
1. Základné právo mal. R. K., mal. R. K., M. K., Ing. Z. K. a Ing. J. K. na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 27 Er 1013/2004-297 zo 16. novembra 2009
p o r u š e n é b o l i .
2. Uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 27 Er 1013/2004-297 zo 16. novembra
2009 a uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 27 Er 1013/2004-375 z 2. marca 2011
z r u š u j e a veci mu v r a c i a na nové konanie a rozhodnutie.
3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť mal. R. K., mal. R. K., M. K.,
Ing. Z. K. a Ing. J. K. trovy konania v sume 976,32 € (slovom deväťstosedemdesiatšesť eur
a tridsaťdva centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet ich právnej
zástupkyne advokátky JUDr. A. K., K.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 25. januára
2010 doručená sťažnosť mal. M. K., (ďalej aj „sťažovateľ v 1. rade“), mal. R. K., (ďalej aj
„sťažovateľ v 2. rade“), mal. R. K., (ďalej aj „sťažovateľ v 3. rade“), zastúpených ich
zákonnou zástupkyňou Ing. J. K., K. (ďalej aj „sťažovateľ vo 4. rade“), Ing. Z. K., K. (ďalej
aj „sťažovateľ v 5. rade“), a Ing. J. K., K. (spolu ďalej len „sťažovatelia“), všetkých právne
zastúpených advokátkou JUDr. A. K., K., vo veci namietaného porušenia ich základných
práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 21 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice
I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 27 Er 1013/2004-297 zo 16. novembra 2009 o schválení
príklepu vydržateľovi v exekučnom konaní.
Sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodňujú tým, že okresný súd konal v exekučnom
konaní sp. zn. 27 Er 1013/2004 na základe nezákonného právneho stavu, pričom sa v konaní
dopustil viacerých procesných pochybení. Exekučný súd totiž podľa sťažovateľov konal
podľa „nezákonného katastrálneho zápisu“. Na základe rozsudku Okresného súdu Košice II
sp. zn. 30 C 472/02 z 10. septembra 2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 17 Co 336/04 z 15. februára 2005 bolo určené,
že darovacia zmluva, ktorou previedli sťažovatelia vo 4. a 5. rade vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1994, k. ú. B., na svoje maloleté deti (vrátane t. č.
už plnoletého syna M.), je voči žalobcom, odporujúcim tento právny úkon, neúčinná. Zo
sťažnosti ďalej vyplýva, že „Po úspešnom odporovaní právnemu úkonu vlastnícke právo
zotrváva naďalej a to voči všetkým subjektom, nie len voči oprávneným v konkrétnom
exekučnom konaní… Oprávnení si iba môžu z takého majetku uspokojiť svoje práva, bez
toho, aby došlo k zmene vlastníckeho práva vlastníka z neúčinného úkonu voči nim. …
Máme za to, že vlastnícke právo buď je, alebo nie je a nemôže platiť iba voči niekomu.“
Sťažovatelia sa o podľa nich nezákonnom zápise do katastra nehnuteľností dozvedeli až po
doručení exekučného príkazu, upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľností a
upovedomenia o čase a mieste oceňovania nehnuteľností 30. júna 2005.
V dôsledku týchto skutočností podal 11. júla 2005 Ing. Z. K. návrh na odklad
exekúcie a na zastavenie exekúcie, ktorým okresný súd uzneseniami sp. zn.
27 Er 1013/2004 z 28. septembra 2005 a 29. septembra 2005 nevyhovel. Naopak,
uznesením sp. zn. 27 Er 1013/2004 z 24. októbra 2005 okresný súd schválil príklep udelený
vydražiteľovi R. V. na dražbe konanej 26. augusta 2005 vo vzťahu k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. 1994.
V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že uznesenie okresného súdu sp. zn.
27 Er 1013/2004 z 24. októbra 2005 o schválení príklepu vydražiteľovi v exekučnom
konaní bolo predmetom konania pred ústavným súdom vedeného pod sp. zn. II. ÚS 83/06
z hľadiska namietaného porušenia základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd rozhodol nálezom č. k. II. ÚS 83/06-47
zo 7. júla 2006 o namietanom porušení práv sťažovateľov a zrušil uznesenie okresného súdu
a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Neprípustnosť exekúcie zakladala podľa sťažovateľov skutočnosť, „že exekvovaná
nehnuteľnosť nebola vo vlastníctve povinného a súčasne konanie trpelo viacerými
procesnými vadami“. Zároveň sťažovatelia podali 11. júla 2005 návrh na opravu chýb
v katastrálnom operáte, na základe ktorého začalo správne konanie o opravu zápisu pod
č. X 128/05, ktoré do podania sťažnosti nebolo napriek viacerým podaniam urgujúcim
postup v konaní právoplatne skončené.
Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že «Súčasne bežalo konanie o opravu chyby
v katastrálnom operáte, kde správa katastra K. opravila zápis, ktorým nezákonne,
na základe rozsudku o neúčinnosť právneho úkonu darovania nehnuteľnosti (s
rozostavanou stavbou), za vlastníkov zapísala darcov - sťažovateľov v 4. a 5. rade (Ing. Z.
K. a Ing. J. K.) a opravu vykonala tak, že správne (znovu) zapísala sťažovateľov v 1. - 3.
rade (ich maloleté deti). Nesprávne však na tomto liste vlastníctva, znejúcom na meno
maloletých vlastníkov, ponechala zápisy, prináležiace ináč len pre zápis na nehnuteľnosť
povinného (ale nie tretej osoby) a aj to na podklade neaktuálnych exekučných listín, ktoré
boli neskôr exekútorom nanovo vydané. Takto v časti informatívnej poznámky sú u
maloletých sťažovateľov zapísané Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti
Ex 130/2004-72, znejúce na meno povinného a v časti C: Ťarchy: Exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti Ex 130/2004-73, Exekučný príkaz na zriadenie
exekučného záložného práva Ex 130/2004-74, obe znejúce na mená povinného, ktoré listiny
boli vydané v exekučnom konaní pred vydaním citovaného nálezu ústavného súdu, kedy
nehnuteľnosť bola nesprávne zapísaná na mená sťažovateľov v 4. a 5. rade, o ktorej veci sa
vykonáva samostatné konanie na Krajskom súde v Košiciach, pod sp. zn. 1S/25/06.
Udávame to v súvislosti, že exekútor počas celej exekúcie využíva tento nezákonný
zápis, ktorým zaťažuje nehnuteľnosť, ktorá nebola predmetom darovacej zmluvy
a navodzuje stav oprávnenia jej dražby - kde sa aj deklarovaním tejto dielčej skutočnosti
budí dojem nadobudnutia tejto nehnuteľnosti predmetnou neúčinnou darovacou zmluvou.
Takto sa účelovo stiera rozdiel medzi tým, čo bolo predmetom neúčinnej darovacej zmluvy,
a čo nie, čo sa získalo samostatným úkonom - dostavbou a kolaudáciou sťažovateľmi v 1. -
3. rade, ako zákonnými stavebníkmi, v zmysle ich takéhoto procesného postavenia
v stavebnom konaní, podľa Rozhodnutia Mestskej časti K., zo dňa 14. 3. 2003, sp. zn. Výst.
191/03-Pá, 2051 sekr., o ktorom majetku už ale nemožno hovoriť, že ušiel z majetku dlžníka
v zmysel §42 b Občianskeho zákonníka.
Súčasne poukazujeme na ďalšiu nezákonnosť, ktorou sa rovnako dielčo striera
rozdiel medzi majetkom získaným neúčinnou darovacou zmluvou a majetkom získaným už
samostatným konaním sťažovateľov v 1. -3. rade, kde na označenom liste vlastníctva
(použitom ako podklad do dražby podľa §42b Občianskeho zákonníka), je v časti titulu
nadobudnutia exekvovanej nehnuteľnosti označená predmetná darovacia zmluva
a Uznesenie OS Košice I, 27Er 1013/04, Ex 130/04 - aj keď nie je bližšie špecifikované - ide
o Uznesenie Okresného súdu Košice 1, zo dňa 10. 11. 2006, sp. zn. 27Er 1013/04,
Ex 130/04, ktorým súd neschválil príklep po zrušení a vrátení vecí citovaným nálezom
ústavného súdu. Teda ako titul nadobudnutia vlastníckeho práva je uvedené rozhodnutie
o neschválení príklepu (ktorý takýto vznik vlastníckeho práva zákon nepozná), ale svedčí to
o absolútnej neznalosti veci a práva, pretože maloletí sťažovatelia túto nehnuteľnosť
nielenže nemohli získať titulom uznesenia o zrušení príklepu, pre absurdnosť takéhoto titulu
nadobudnutia vlastníctva, ale ju získali na základe rozhodnutia o pridelení súpisného čísla,
ako stavebníci, ako to je uvedené v predmetnom liste vlastníctva, zo dňa 2. 3. 2001, v zmysle
citovaného rozhodnutia stavebného úradu, ktorý zápis sa „vytratil“ a namiesto neho sa
zapísalo citované uznesenie exekučného súdu, ktoré sa zapísalo po tom, čo kataster opravil
svoj nezákonný zápis, ktorým nehnuteľnosť prepísal na ich rodičov a aj takto dielčo sa
navodzuje a mätie stav, že predmetnú nehnuteľnosť „získali“ maloletí sťažovatelia
neúčinnou darovacou zmluvou, ktorá je ako iba jediný relevantný titul zapísaná na liste
vlastníctva. A takto zmätočne a nezákonne sa vedie celá predmetná exekúcia. ...
Predmetné listiny opakovane neobsahujú označenie maloletých sťažovateľov, ako
účastníkov tohto konania. Procesné postavenie účastníka konania musí byť z úradnej listiny
bez pochýb zrejmé, zreteľné a určité, aby ho vedel priradiť k príslušným procesným právam
a povinnostiam a naviac, pokiaľ sa jedná o maloleté deti. ...
Návrhom zo dňa 29. 5. 2007, požiadal sťažovateľ v 4. rade o čiastočné zastavenie
predmetnej exekúcie - v časti jej výkonu predajom predmetnej nehnuteľnosti, aj z tu
udávaných dôvodov a z tohto, návrhom zo dňa 29. 5. 2007 aj o odklad exekúcie. Obdobne
tak učinili sťažovatelia v 1. - 3. a 5. rade, podnetom o čiastočné zastavenie exekúcie, zo dňa
30. 5. 2007, v ktorej súčasne požiadali o vymedzenie a definovanie ich procesného
postavenia, ktoré im nebolo bez pochýb zrejmé. O tomto návrhu a podnete na čiastočné
zastavenie exekúcie, nebolo doposiaľ rozhodnuté (rozhodnuté bolo o zamietnutí návrhu
na zastavenie exekúcie, podaného sťažovateľom v 4. a 5. rade, nie však sťažovateľmi v 1. -
3. rade a nie o čiastočnom zastavení, čo udávam nižšie). ...
Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 3. 8. 2007, sp. zn. 27Er/1013/2004-184,
Ex 130/2004, bol zamietnutý návrh povinného, zo dňa 29. 5. 2007 a návrh J. K., zo dňa 30.
5. 2007 na zastavenie exekúcie. Rovnako bol zamietnutý aj návrh povinného na odklad
exekúcie zo dňa 29. 5. 2007.
Proti citovanému rozhodnutiu podali sťažovatelia v 1. - 5. rade odvolanie, zo dňa
13. 9. 2007, v ktorom vytkli hmotnoprávne a procesnoprávne pochybenia, ako aj
skutočnosť, že súd rozhodoval na základe neaktuálnych podkladov. Súd opakovane nevzal
do úvahy našu námietku, že predmetom dražby nemôže byť majetok nad rámec §42b ods. 4
Občianskeho zákonníka, teda nad rámec toho, čo ušlo z majetku dlžníka.
Exekučný súd o. i. v tomto rozhodnutí udáva, že je irelevantné, že v čase darovania
a určenia neúčinnosti právneho úkonu bol dom zapísaný ako rozostavaná stavba
bez súpisného čísla, a teda to nebráni tomu, aby sa dražil rodinný dom. Tento zápis
považuje akoby za nejakú chybu, kde iba nedopatrením sa existujúci rodinný dom zapísal
ako rozostavaná stavba a neberie ohľad na to, že v čase darovania tento dom neexistoval,
nebol predmetom darovacej zmluvy, čo je práveže najpodstatnejšia právna okolnosť v tejto
veci a nie irelevantná skutočnosť. Čo sa týka rozporu výmier parciel, uvedených v
darovacej zmluve a dražených, tieto rovnako neboli pre súd podstatné. ...
Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 19. 7. 2007, sp. zn. 27Er/1013/2004-
180, Ex 130/2004, nepripustil advokátku JUDr. A. K. ako právnu zástupkyňu mal. M. K.,
mal. R. K. a mal. R. K. ...
Proti tomuto uzneseniu podali sťažovatelia v 1.-5. rade odvolanie, zo dňa 17. 10.
2007.
Podstatou zrušenia právneho zastupovania advokátkou bola skutočnosť, že táto
skutočne hájila práva maloletých detí, ktoré hájenie ustanovením kolízneho opatrovníka
fakticky zaniklo. Ustanovený orgán nemá žiadne odborné predpoklady na bránenie ich práv
v tak náročnom konaní, ako je predmetné a nie je oprávnený ani zvoliť pre maloletých
kvalifikované zastupovanie. Skutočný účel ochrany práv maloletých účastníkov konania
zanikol (avšak máme za to, že práve toto bol účel zrušenia právnej zástupkyne).
Primárnym nedostatkom však bola skutočnosť, že sťažovatelia v 3. a 4. rade nemali
žiadnu vedomosť o ustanovení kolízneho opatrovníka ich maloletým deťom, v ktorom konaní
by sa mohli relevantne brániť a túto okolnosť sa prvýkrát dozvedeli zo zmienky o nej
v citovanom uznesení o nepripustení advokátky.
Na základe tejto skutočnosti právna zástupkyňa sťažovateľov v 1.-5. rade zistila, že
exekučný súd aj skutočne vydal Uznesenie Okresného súdu Košice I, zo dňa 6. 2. 2007,
sp. zn. 27Er/1013/2004, o ustanovení kolízneho opatrovníka mal. K., ktoré nedoručil
sťažovateľom v 4. a 5. rade, ako ich rodičom, čím bez ich vedomia „právoplatne“ rozhodol
o právach ich detí. ...
Bez preverenia skutočnosti, či kolízny opatrovník bol ustanovený v súlade
so zákonom konštatuje (na str. 5 uznesenia), že uznesenie o jeho ustanovení - Uznesenie
27 Er 1013/2004-152, zo dňa 6. 2. 2007 nadobudlo právoplatnosť. Z objektívnych okolností
však bolo zrejmé, že nemohlo nadobudnúť právoplatnosť, pretože nebolo doručené rodičom.
Takto sa v právoplatnom rozhodnutí, proti ktorému niet opravného prostriedku, deklaruje
zrejmá nezákonná skutočnosť.
K samotnému meritu ohľadne možnosti dražiť majetok povinného nad rámec §42b
ods. 4 Občianskeho zákonníka odvolací súd rozhodol, že u rozostavanej stavby a rodinného
domu sa jedná o totožnú vec - teda nie je rozhodujúce, že v čase uzavretia odporovanej
(neúčinnej) darovacej zmluvy stavba nebola dokončená a nemala vlastné súpisné číslo,
a preto námietka, že dražená nehnuteľnosť nie je totožná s nehnuteľnosťou, ktorá bola
neúčinne darovaná, je irelevantná. Napriek tomu, že ústavný súd v citovanom náleze
poukazoval aj na tento nedostatok.
Máme za to, že úvaha o individualizácii stavby je správna, no nie vo vzťahu
k predmetnej exekučnej veci ohľadne rozsahu dražby, pretože rozsah - masa majetku, ktorú
je možné dražiť, je osobitne upravená v §42b ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Doposiaľ súd nerozhodol o návrhu sťažovateľa v 5. rade a podnete sťažovateľov
v 1. - 3. a 5. rade o čiastočné zastavenie exekúcie, pretože vychádzajúc výroku citovaných
rozhodnutí je zrejmé, že rozhodoval o zastavení (celej) exekúcie, ktorý návrh a podnet
sťažovateľov znel na jej čiastočné zastavenie.
Dňa 26. 1. 2009 bolo právnej zástupkyni sťažovateľov v 1. - 5. rade doručené
Uznesenie Okresného súdu Košice I, zo dňa zo dňa 14. 1. 2009, sp. zn. 27Er 1013/2004-
263, ktorým neschválil príklep udelený vydražiteľovi R. V., na dražbe konanej dňa 17. 9.
2007 na exekvovanej nehnuteľnosti (vycitovanej podľa Dražobnej vyhlášky, zo dňa 16. 8.
2007). Dôvodom bola skutočnosť, že Uznesenie Okresného súdu Košice I, zo dňa 6. 2. 2004,
sp. zn. 27Er 1013/2004-152, nebolo doručené príslušným osobám (zrejme mal súd na mysli
rodičov, aj keď to zreteľne nedefinoval, pretože iným osobám, okrem Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny, K., ktorému doručil dňa 6. 3. 2007, nebolo treba doručovať). Súd
mal správne za to, že v tomto štádiu konania nemožno s ustanoveným kolíznym
opatrovníkom konať, až pokiaľ uznesenie nebude riadne doručené.
Tento správny názor mal paradoxne napriek tomu, že sám rozhodol o neschválení
príklepu za situácie, kedy ani v tomto štádiu konania nebol maloletým ustanovený kolízny
opatrovník, a keďže neboli zastúpení ani rodičmi, ani deťmi, neboli zastúpení nikým,
napriek čomu konal a vydal toto uznesenie o neschválení príklepu (aj tu sa odráža
zmätočnosť, ktorá vyplýva z toho, že vo veci sa konalo o rôznych skutočnostiach tpv. živelne
bez toho, aby sa najprv právoplatne rozhodlo o ustanovení opatrovníka, pretože pokiaľ ho
deti mali mať tak, ako bolo vydané uznesenie o jeho ustanovení, museli ho mať v každom
okamihu konania a teda aj pri rozhodovaní o schválení tohto príklepu). Ďalšia zmätočnosť
je v tom, že súd v rozhodnutí o neschválení príklepu argumentuje nedoručením tohto
uznesenia o ustanovení opatrovníka, zo dňa 6. 2. 2007, príslušným osobám, pričom podľa
právoplatného uznesenia Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 24. 6. 2008, sp. zn.
11CoE/47/2007-248, 11CoE 49/2007, je toto uznesenie právoplatné.
Aj keď okresný súd tu správne konštatuje, že toto uznesenie nemôže byť právoplatné,
pretože nebolo doručené, je však v rozpore s uznesením Krajského súdu, ktorý ho deklaruje
za právoplatné. Dve právoplatné rozhodnutia súdu sú v absolútnom protiklade o tak
podstatnej okolnosti, ako sú práva maloletých detí. Opakovane jedna zmätočnosť prekrýva
druhú. Bolo by zaujímavé zistiť, ako tu práva maloletých sťažovateľov hájil kolízny
opatrovník - ktorý má túto povinnosť zo zákona, pokiaľ súd mal za najpodstatnejšie odňať
im právnu zástupkyňu, ktorá evidentne, ako jediná v tomto konaní, aj skutočne ich práva
chránila. Pravdou je to, že kolízny opatrovník (aj keď v ďalšom konaní jeho ustanovenie
budilo dojem právoplatnosti), nevykonal pre ochranu práv maloletých sťažovateľov vôbec
nič, ani len formálne nereagoval na žiaden úkon.
Výsledkom tejto zmätočnosti je to, že súd rozhodol o príklepe napriek tomu, že sám
konštatuje nemožnosť konať v štádiu bez kolízneho opatrovníka. Z úvodu uznesenia v časti
označenia účastníkov vyplýva, že maloletí sťažovatelia nie sú nikým zastúpení, pretože nie
sú zastúpení ani advokátkou, avšak v skutočnosti ani Úradom, napriek tomu, že tento je
vycitovaný ako ich kolízny opatrovník, pretože sám súd správne skonštatoval, že jeho
ustanovenie nieje právoplatné, keďže nebolo doručené príslušným osobám.
Uvedený nedostatok spôsobuje vadu v konaní, ktorú mal súd zhliadnuť podľa §103
O. s. p., túto mal napraviť, a keďže sa tak nestalo, rozhodnutie je v rozpore so zákonom,
pretože maloletí účastníci (aj) v časti konania o schválení príklepu neboli riadne zastúpení.
(Takéto rozhodnutie nemohlo byť podkladom pre nasledujúcu tretiu dražbu). ...
Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia o neschválení príklepu, bolo dňa
26. 1. 2009, právnej zástupkyni sťažovateľov v 1. - 5. rade, doručené Uznesenie Okresného
súdu Košice I, zo dňa zo dňa 6. 2. 2007, sp. zn. 27Er/1013/2004 (bez označenia čísla listu
rozhodnutia), o ustanovení kolízneho opatrovníka maloletým sťažovateľom v 1.-3. rade.
Rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože bolo vydané v konaní „Er“,
kde pri ustanovení kolízneho opatrovníka podľa §31 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré konanie
je vecou starostlivosti o maloletých, sa postupuje podľa §88 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Pre
súdne konanie ustanovuje opatrovníka maloletému dieťaťu súd príslušný na konanie
vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých a nie procesný súd, ktorý je príslušný
rozhodovať o exekučnej veci. V danom prípade nebola splnená podmienka §88 ods. 1
písm. c/ O. s. p. ani v časti obvodu súdu (deti majú bydlisko v obvode súdu K.), a ani v časti
súdu príslušného na konanie vo veciach týkajúcich sa starostlivosti o maloletých „P“.
Z uvedeného dôvodu, odvolaním sa na procesnú vadu rozhodnutia (ktorú je povinný
zhliadnuť súd aj bez návrhu), podali sťažovatelia v 4. a 5. rade odvolanie, zo dňa 3. 2.
2007.
Uznesením Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 3. 3. 2009, sp. zn. 3CoE/57/2009-
269, zrušil Uznesenie Okresného súdu Košice I, zo dňa zo dňa 6. 2. 2007, sp. zn.
27Er/1013/2004. ...
Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa zo dňa 24. 4. 2009, sp. zn.
27Er/1013/2004-274, bol ustanovený kolízny opatrovník maloletým sťažovateľom v 1.-3.
rade. Rozhodnutie bolo doručené sťažovateľke v 5. rade a právnej zástupkyni sťažovateľov
v 1.-5. rade, aj keď sťažovateľka v 5. rade mala právnu zástupkyňu. Sťažovateľka v 5. rade,
keďže mala právnu zástupkyňu, ktorej sa doručujú rozhodnutia, nevenovala tomuto
pozornosť a neinformovala o tom právnu zástupkyňu a tak jej márne uplynula lehota
na odvolanie. Až po doručení tohto uznesenia právnej zástupkyni sa učinilo odvolanie,
avšak iba za povinného, kde sťažovateľke už lehota uplynula.
Nakoľko rozhodnutie trpelo rovnakou vadou, jeho vydaním nepríslušným súdom, ale
aj ďalším nedostatkom, bolo proti nemu podané odvolanie, zo dňa 23. 6. 2009.
Dňa 4. 9. 2009 bola právnej zástupkyni sťažovateľov v 1. - 5. rade (za ktoré všetky
osoby sa relevantne stále považovala za právnu zástupkyňu), v jednom vyhotovení,
doručená Dražobná vyhláška, zo dňa 13. 8. 2009, sp. zn. Ex 130/2004-155 AA, o vyhlásenie
dražby nehnuteľností na deň 16. 9. 2009.
Nebol dodržaný postup podľa § 149 EP a o termíne pokračovania v dražbe neboli
sťažovatelia v 1. - 5. rade upovedomení aspoň 15 dní vopred. Keďže išlo o procesnú
podmienku konania, na túto mal exekučný súd v zmysle §103 O. s. p. poriadku prihliadať ex
offo, aj bez namietania tejto skutočnosti účastníkmi konania.
V dražobnej vyhláške je ako predmet dražby opakovane označená nehnuteľnosť-
na LV, okres KE IV, k. ú. B., záhrada o výmere 452 m2, zastavaná plocha o výmere 148 m2,
rodinný dom. Ako vlastníci tejto nehnuteľností sú uvedení sťažovatelia v 1. - 3. rade v
pomere 1/3, ktoré vlastnícke právo získali od sťažovateľa v 4. a 5. rade darovacou zmluvou,
ktorej však bolo oprávnenými v exekučnom konaní úspešne odporované, v zmysle čoho sa
pre nich stala predmetná darovacia zmluva neúčinná.
Opakovane sa tu zavádza a podsúva nepravdivá skutočnosť, pretože sťažovatelia
v 1.- 3. rade nezískali vlastnícke práva k označenej nehnuteľnosti (táto neušla z majetku
dlžníka), ale získali (ušla) iba rozostavanú stavbu bez súpisného čísla, a pozemky o iných
výmerách, ako sa tu deklarujú a teda získali parc. č... - 478 m2, parc. č... - rozostavaná
stavba o výmere 122 m2. Preto predmetom dražby nemôže byť označená nehnuteľnosť,
pretože táto nie je predmetom darovacej zmluvy, na ktorú skutočnosť už ústavný súd
výslovne poukázal.
Exekútor nevykonal ani nové ocenenie v zmysle § 139 EP, ktoré ohodnotenie spred
dvoch rokov, po nástupe krízy a zmeny cien na trhu s nehnuteľnosťami, nezodpovedalo
reálnej cene nehnuteľnosti. Pre účely hodnoty nehnuteľnosti bol použitý vyššie označený
znalecký posudok, získaný v hrubom rozpore so zákonom, po násilnom vlámaní sa
do nehnuteľnosti maloletých.
Podaním, zo dňa 17. 9. 2007, podali sťažovatelia v 1. - 5. rade námietky proti tejto
dražbe, z dôvodu, že im dražobná vyhláška bola doručená v rozpore so zákonom, ako aj
z dôvodu nezákonnosti samotnej dražby. Poukázali na skutočnosť, že predmetom dražby
bola iná nehnuteľnosť, než ktorá bola predmetom darovacej zmluvy a teda že došlo
ku dražbe v rozpore s §42b ods. 4 Občianskeho zákonníka. Ďalej poukázali na skutočnosť,
že bol použitý znalecký posudok získaný v rozpore so zákonom, že konanie trpí ďalšími
procesnými vadami, súvisiacimi s ustanovením kolízneho opatrovníka, o ktorom nebolo
právoplatne rozhodnuté (a rovnako nebolo právoplatne rozhodnuté o uznesení
o nepripustení JUDr. A. K. ako advokátky maloletých sťažovateľov). Dôkaz: Námietky, zo
dňa 17. 9. 2009
Podaním, zo dňa 9. 10. 2009 učinili sťažovatelia v 1.-5. rade, žiadosť o rozhodnutie
vo veci ich návrhu, zo dňa 29. 5. 2007 a podnetov, zo dňa 30. 5. 2007 o čiastočné
zastavenie exekúcie, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté (ako udávame vyššie, rozhodnuté
bolo iba o zamietnutí návrhu na zastavenie celej exekúcie, uznesením OS Košice I, zo dňa 3.
8. 2007, sp. zn. 27Er 1013/2004-184, Ex 130/2004 v spojení s uznesením KS v Košiciach, zo
dňa 14. 6. 2008, sp. zn. 11CoE/47/2007-248, 11CoE 49/2007). ...
- bol schválený príklep udelený vydražiteľovi D. P., na dražbe konanej dňa 16. 9.
2009, na nehnuteľnosti v ňom citovanej,
- námietky proti udeleniu príklepu boli zamietnuté,
- podanie povinných zo dňa 9. 10. 2009 týkajúce sa zastavenia exekúcie zamieta.».
Sťažovatelia namietajú tieto vady konania:
«- po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice I, zo dňa 14. 1. 2009, sp. zn.
27Er 1013/2004-263 o neschválení príklepu, exekútor nepostupoval podľa § 149 EP,
pretože pri doručení dražobnej vyhlášky nedodržal stanovenú lehotu 15 dní
- exekútor konal na základe listín (Upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľností, zo dňa 15. 5. 2007 a nasledujúce, vymenované vyššie v bode 1/-4/), v ktorých
nie sú poňatí ako účastníci maloletí sťažovatelia, a nie je zrejmé ich procesné postavenie
- dražobná vyhláška zo dňa 13. 8. 2009 bola doručená právnej zástupkyni iba
v jednom vyhotovení, aj keď zastupovala 5 účastníkov s rôznymi procesnými postaveniami
- pokiaľ maloletí sťažovatelia mali byť podľa názoru exekučného súdu zastúpení
kolíznym opatrovníkom, potom Upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti
zo dňa 15. 5. 2007, nebolo doručené kolíznemu opatrovníkovi, pretože doručenie mu tohto
dňa 25. 7. 2007, kedy nebol právoplatne ustanovený, je irelevantné
- pokiaľ maloletí sťažovatelia mali byť podľa názoru exekučného súdu zastúpení
kolíznym opatrovníkom, potom Upovedomenie o oceňovaní nehnuteľností, zo dňa 23. 5.
2007, nebolo doručené kolíznemu opatrovníkovi, pretože doručenie mu tohto dňa 9. 8.
2007, kedy nebol právoplatne ustanovený, je irelevantné
- maloletí sťažovatelia neboli počas celého konania zastúpení, kde súd buď s nimi
konal bez akéhokoľvek zastúpenia (ako v Uznesení Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 8. 7.
2009, sp. zn. 3CoE/171/2009-285 - paradoxne v ktorom sa konštatuje zákonná potreba
zastúpenia maloletých účastníkov), alebo s nimi konal v zastúpení kolízneho opatrovníka
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, K., ktorý nebol právoplatne ustanovený, a keďže
nekonal s advokátom a ani s rodičmi, deti neboli zastúpené nikým (ako v Uznesení
Okresného súdu v Košiciach, zo dňa 19. 7. 2007, sp. zn. 27Er/1013/2004-180, Ex 130/2004,
v Uznesení Okresného súdu v Košiciach, zo dňa 3. 8. 2007, sp. zn. 27Er/1013/2004-184, Ex
130/2004, v Uznesení Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 24. 6. 2008, sp. zn.
11CoE/47/2007-248, 11CoE 49/2007, v Uznesení Okresného súdu v Košiciach, zo dňa
14. 1. 2009, sp. zn. 27Er/1013/2004-263, v Uznesení Okresného súdu Košice I, zo dňa
16. 11. 2009, sp. zn. 27Er/1013/2004-297)
- súd nedoručil právnej zástupkyni sťažovateľov v 1.-5. rade Uznesenie Krajského
súdu v Košiciach, zo dňa 8. 7. 2009, sp. zn. 3CoE/171/2009-285, napriek čomu ho
považoval za právoplatné a tým aj za právoplatné ustanovenie kolízneho opatrovníka
- súd použil do konania znalecký posudok získaný v hrubom rozpore so zákonom,
pretože do nehnuteľnosti maloletých sťažovateľov vstúpil násilím bez právneho titulu, ktoré
osoby nemajú povinnosť podľa § 138 ods. 2 EP, naviac za stavu absencie upovedomenia ich
o tejto skutočnosti, čím porušil právo na nedotknuteľnosť ich obydlia a obydlia ich matky,
ktorá tam bývala
- súd sa nevysporiadal s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva sťažovateľov
v 1.-5. rade, ktorá okolnosť mala právny význam jednak vo vzťahu k ich podielom, ako aj
vo vzťahu existencie kolízie voči maloletým účastníkom
- keďže v skutočnosti uznesenie o ustanovení opatrovníka nie je právoplatné, súd
nekonal s maloletými deťmi v zastúpení ich rodičov (a nimi zvolenej advokátky), odňal
rodičom rodičovské práva na zastupovanie ich detí a deťom práva na byť zastúpení
rodičmi, ako aj právo na právneho zástupcu, porušil právo na ochranu súkromného a
rodinného života a právo na právnu pomoc
- súd nekonal so zákonnými zástupcami maloletých sťažovateľov a právoplatne
neustanovil ani kolízneho opatrovníka, odňal deťom zákonné právo a porušil povinnosť, aby
boli v konaní vôbec zastúpené
- súd rozhodol o schválení príklepu napriek tomu, že maloletí účastníci neboli v časti
exekučného konania nikým zastúpení
- súd rozhodol o schválení príklepu napriek tomu, že nebolo právoplatne rozhodnuté
o časti konania a to o nepripustení advokátky
- súd rozhodol o schválení príklepu za stavu, keď pred tým nerozhodol o námietkach
proti príklepu na dražbe
- exekútor vydražil nehnuteľnosť a súd schválil príklep v rozpore s §42b
Občianskeho zákonníka a vydražil nehnuteľnosť vo vlastníctve maloletých sťažovateľov,
ktorú nezískali neúčinným právnym úkonom
- Opakovane došlo ku dražbe iných nehnuteľností, ako tých, ktoré boli predmetom
darovacej zmluvy a mohli byť predmetom dražby, kde sa z bezpodielového spoluvlastníctva
sťažovateľov v 4. a 5. rade vydražila vec, ktorú nielenže nikdy nevlastnili a ktorá preto
nemohla ujsť z majetku dlžníka, ale ktorá ani neexistovala čo už len v čase trvania ich
bezpodielového spoluvlastníctva, v ktorom pre účinky oprávnených, podľa exekútora a
súdu, „ostala“ zachovaná
- Exekútor a súd svojvoľne, v rozpore s Rozsudkom Okresného súdu Košice I, zo dňa
9. 10. 2001, sp. zn. 18C 560/01-10, právopl. dňa 24. 1. 2002 o zrušení BSM sťažovateľov
v 4. a 5. rade a zákonom, „vyprodukovali“ do ich bezpodielového spoluvlastníctva vec, už
len vznik ktorej sa datuje do času po jeho zrušení a takto v rozpore so zákonom zmätočne
a pre účely vydraženia svojvoľne založili vlastnícke vzťahy všetkých sťažovateľov,
a z ktorého nezákonného stavu vychádzali pri predmetnej dražbe. Takto ale poškodili
maloletých vlastníkov, ako skutočných vlastníkov, ktoré vlastnícke práva k rodinnému domu
- k mase tohto majetku nad rámec darovacej zmluvy, nenadobudli predmetným neúčinným
úkonom, ale svojou činnosťou ako zákonní stavebníci, ktoré vlastnícke práva k domu im
vznikli samostatným úkonom v zmysle citovaného rozhodnutia stavebného úradu, nie
úkonom neúčinnej darovacej zmluvy, z ktorej je bezpochýb zrejmý rozsah ujdenej veci
z majetku dlžníka.
- súd sa pri svojom rozhodovaní (opakovane) neriadil rešpektovaním práva
na prístup na súd a spravodlivé súdne konanie, keď rozhodol o schválení príklepu
na dražbe, ktorá vykazovala viaceré porušenia Exekučného poriadku a Zákona o rodine
- súd nechránil a negarantoval základné právo sťažovateľov podľa čl. 19 ods. 2
Ústavy SR, čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 ods.1 Ústavy SR, čl. 47
ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a slobôd
v rámci exekúcie a to tak, že odňatím práva matky (ako zákonného zástupcu) zastupovať
svoje deti a práva detí byť zastúpené svojou matkou, porušil právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, predajom majetku
maloletých detí, získaných nie neúčinným právnym úkonom, porušil právo vlastniť majetok
a tento im bez právneho titulu vyvlastnil, porušil nedotknuteľnosť obydlia maloletých
vlastníkov a matky s nimi bývajúcej, nebol dodržaný postup súdneho exekútora pri príprave
a vykonaní dražby, ako aj procesné záruky spravodlivého procesu, maloletým účastníkom
bolo porušené právo na právnu pomoc tým, že im bez príslušného právoplatného
rozhodnutia bolo bezdôvodne odňaté právo na právneho zástupcu, ktorý bol zvolený (aj)
matkou, ako regulérnou zákonnou zástupkyňou.»
Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné práva sťažovateľov v 1.-3. rade zaručené podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR,
čl. 20 ods. 1, 4 Ústavy SR, čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 47 ods. 2
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných
slobôd na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom,
Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 16. 11. 2009, sp. zn. 27Er 1013/2004-297 boli
porušené.
Práva sťažovateľa v 4. rade zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd na spravodlivé
a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným súdom, Uznesením Okresného súdu
Košice I, zo dňa 16. 11. 2009, sp. zn. 27Er 1013/2004-297 boli porušené.
Práva sťažovateľky v 5. rade zaručené čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, čl. 21 ods. 1 Ústavy
SR, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru na ochranu ľudských práv
a základných slobôd na spravodlivé a verejné prejednanie veci nezávislým a nestranným
súdom, Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 16. 11. 2009, sp. zn. 27Er 1013/2004-
297 boli porušené.
Ústavný súd SR zrušuje Uznesenie Okresného súdu Košice I, zo dňa 16. 11. 2009,
sp. zn. 27Er 1013/2004-297 a vec vracia Okresnému súdu Košice I na nové konanie
a rozhodnutie.
Ústavný súd SR zakazuje porušovateľovi pokračovať v porušovaní namietaných
základných práv sťažovateľa.
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľom v 1. - 5. rade finančné zadosťučinenie
vo výške po 3 300 € pre každého sťažovateľa.
Okresný súd Košice I je povinný nahradiť sťažovateľom v 1. - 5. rade trovy konania -
právneho zastúpenia na účet ich právnej zástupkyne vo výške 976,32 €.“
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením č. k. IV. ÚS 170/2010-34
z 22. apríla 2010 prijal sťažnosť na ďalšie konanie v časti, v ktorej sťažovatelia namietajú
porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k.
27 Er 1013/2004-297 zo 16. novembra 2009. Vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.
Po prijatí sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril okresný
súd v prípise doručenom ústavnému súdu 15. júna 2010 takto:
„Dňa 19. 5. 2004 doručil súdu súdny exekútor JUDr. A. Á. žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného
v 1. rade R. V. a v 2. rade Ing. P. Ď. Titulom na vykonanie exekúcie bol rozsudok
Okresného súdu Košice I č. k. 23C 398/01-15.
Dňa 19. 5. 2004 súd poveril súdneho exekútora JUDr. A. Á. výkonom predmetnej
exekúcie.
Dňa 12. 7. 2005 doručil súdu povinný Ing. Z. K. návrh na zastavenie exekúcie.
Dňa 3. 6. 2004 vydal súdny exekútor JUDr. A. Á. upovedomenie o začatí exekúcie.
Dňa 30. 6. 2005 vydal súdny exekútor JUDr. A. Á. upovedomenie o začatí exekúcie
predajom nehnuteľností.
Dňa 30. 6. 2005 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na vykonanie exekúcie
predajom nehnuteľností a 30. 6. 2004 vydal aj upovedomenie o čase a mieste oceňovania
nehnuteľností.
Znalecký posudok na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností z LV (rod. domu
č. súp... s prísl. a pozemku par. č...), v kat. úz. K., vypracovala znalkyňa Ing. K. H.
Dňa 27. 7. 2005 súdny exekútor vydal dražobnú vyhlášku, v ktorej vyhlásil dražbu
nehnuteľností na 26. 8. 2005 o 9,00 hod.
Dňa 26. 8. 2005 súdny exekútor vydal Zápisnicu o udelení príklepu na dražbe
nehnuteľností.
Dňa 9. 9. 2005 súdny exekútor podal na súde žiadosť o schválenie udelenia príklepu.
Okresný súd Košice I uznesením č. k. 27Er 1013/2004-82 zo dňa 28. 9. 2005 návrhu
povinného na zastavenie exekúcie nevyhovel.
Uznesením č. k. 27Er 1013/2004-85 zo dňa 29. 9. 2005 odklad exekúcie nepovolil.
Uznesením č. k. 27Er 1013/2004-89 zo dňa 24. 10. 2005 príklep udelený
vydražiteľovi R. V. schválil a námietkam proti udeleniu príklepu nevyhovel (toto uznesenie
zrušil ústavný súd nálezom č. k. II. ÚS 83/06-47 zo 7. júla 2006, pozn.).
Dňa 2. 12. 2005 súdny exekútor doručil súdu na schválenie zápisnicu o rozvrhu
výťažku z dražby nehnuteľností vykonanej 26. 8. 2005.
Proti zápisnici o rozvrhu výťažku podala dňa 25. 11. 2005 námietky právna
zástupkyňa povinného Ing. Z. K.
Dňa 20. 9. 2006 bol súdu doručený Nález ÚS SR č. II. ÚS 83/06-47, ktorým Ústavný
súd SR zrušil uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 27Er 1013/2004 z 24. 10. 2005 a vec
mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.
Uznesením č. k. 27Er 1013/2004-124 (z 26. septembra 2006, pozn.) súd neschválil
rozvrh výťažku z dražby nehnuteľností a vyhovel námietkam povinného proti zápisnici
o rozvrhu výťažku z dražby.
Uznesením č. k. 27Er 1013/04-130 (z 10. novembra 2006, pozn.) súd neschválil
príklep udelený vydražiteľovi R. V. a námietky proti udeleniu príklepu zamietol.
Uznesením č. k. 27Er 1013/2004-147 (zo 16. januára 2007, pozn.) súd rozvrh
výťažku z dražby nehnuteľností neschválil.
Uznesením č. k. 27Er 1013/2004-152 (zo 6. februára 2007, pozn.) súd ustanovil mal.
M. K., mal. R. K. a mal. R. K. za kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny K.
Dňa 31. 5. 2007 povinný Ing. Z. K. doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie a
návrh na odklad exekúcie.
Uznesením č. k. 27Er 1013/2004-184 (z 3. augusta 2007, pozn.) súd návrh
na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal
povinný odvolanie.
Dňa 16. 8. 2007 vydal súdny exekútor dražobnú vyhlášku, v ktorej vyhlásil dražbu
nehnuteľností na 17. 9. 2007.
Dňa 21. 9. 2007 povinný doručil súdu námietky, z dôvodu že mu nebola doručená
dražobná vyhláška.
Dňa 25. 9. 2007 súdny exekútor doručil súdu žiadosť o schválenie udelenia príklepu.
Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 11 CoE 47/2007-248 (z 24. júna 2008,
pozn.) potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 27Er 1013/2004-184 vo výroku
o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie (a J. K. na zastavenie exekúcie, pozn.). Zrušil
uznesenie č. k. 27Er 1013/2004-180 (Ex 130/2004 z 19. júla 2007, pozn.) a vrátil vec na
ďalšie konanie.
Uznesením č. k. 27 Er 1013/2004-263 (zo 14. januára 2009, pozn.) súd príklep
udelený vydražiteľovi R. V. neschválil.
Dňa 24. 9. 2009 súdny exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie príklepu pre
vydražiteľa Ing. P. Ď.
Uznesením č. k. 27Er 1013/2004-297 zo dňa 16. 11. 2009 súd príklep udelený
vydražiteľovi Ing. P. Ď. schválil.
Námietky proti udeleniu príklepu zamietol a návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
Dňa 21. 1. 2010 súdny exekútor doručil súdu žiadosť o schválenie zápisnice
o rozvrhu výťažku.
Uznesením č. k. 27Er 1013/04-322 (z 15. marca 2010, pozn.) súd rozvrh výťažku
z dražby nehnuteľností schválil a námietky proti zápisnici o rozvrhu výťažku zmietol.
Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie povinní.
Spis bude predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.
Z vyššie uvedeného som dospel k záveru, že prejedávaná vec je po právnej aj
faktickej stránke značne zložitá. Vo veci bolo podaných niekoľko procesných návrhov,
o ktorých rozhodovali vyšší súdni úradníci, sudcovia Okresného súdu Košice I, Krajský súd
v Košiciach a aj Ústavný súd SR.
Súhlasím, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.“
Ústavný súd konštatuje, že tieto skutočnosti zodpovedajú obsahu spisu.
Právna zástupkyňa doručila ústavnému súdu 7. júna 2010 „Plnomocenstvo“, ktorým
ju M. K. vzhľadom na dovŕšenie 18. roku veku splnomocnil na zastupovanie pred ústavným
súdom vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 170/2010. Na vyjadrenie okresného súdu
podaním doručeným ústavnému súdu 13. júla 2010 zareagovala takto:
„Vo veci sťažnosti, zo dňa 25. 1. 2010, o porušenie základných práv sťažovateľov M.
K. a spol., oznamujeme, že súhlasíme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky upustil do
ústneho pojednávania vo veci.
K vyjadreniu Okresného súdu Košice I, zo dňa 15. 6. 2010, sp. zn. 1 SprV/240/2010,
udávame, že okrem zhrnutia úkonov vo veci, neobsahuje žiadne vecné skutočnosti, z ktorého
dôvodu nemáme k nemu vecné stanovisko.“
Ústavný súd zistil, že vo veci vedenej pod sp. zn. 27 Er 1013/2004 okresný súd
uznesením z 2. marca 2011 neschválil rozvrh výťažku z dražby a zamietol námietky Ing. Z.
K., Ing. J. K. a M. K. proti rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností zo 6. decembra 2010;
toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. apríla 2011.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Článkom 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje ochrana viacerých záujmov, predovšetkým
práva na prístup k súdu a práva na spravodlivý proces, ktorému ochranu poskytuje aj čl. 6
ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného
práva priznaného čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení každého reálne sa domáhať
ochrany svojich práv na súde a že tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola označenému právu poskytnutá ochrana v medziach
zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda že základné právo
na súdnu ochranu nespočíva len v práve domáhať sa súdnej ochrany, ale túto aj v určitej
kvalite, t. j. zákonom ustanoveným postupom súdu dostať.
Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu
alebo inému orgánu právnej ochrany a umožniť každému, aby sa stal po splnení
predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa
účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré
z tohto postavenia vyplývajú.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu
všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,
I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať
také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným
rozhodnutím, došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).
Ústavný súd k tomu ďalej uvádza, že rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej
(vrátane rozhodnutia všeobecného súdu v exekučnej veci) musí predchádzať jeho postup
zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení
ústavy a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách
(v kontexte danej veci v súlade s dohovorom, najmä v súlade s právom na prístup na súd
a právom na spravodlivé prejednanie veci). Ústavný súd už zdôraznil, že zo vzájomnej
súvislosti ustanovení čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy vyplýva, že dohovor a k nemu
vzťahujúca sa judikatúra predstavujú pre vnútroštátne orgány záväzné výkladové smernice
pre výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy jednotlivých komponentov práva na súdnu a inú
právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy, a tým normujú rámec,
v ktorom je pred týmito orgánmi možné domáhať sa rešpektovania jednotlivých aspektov
„práva na spravodlivé súdne konanie“ (m. m. I. ÚS 49/01, I. ÚS 230/03).
Súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02,
IV. ÚS 292/04) aj nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa
Exekučného poriadku. Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva by právo
na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby
konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku
alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 ods. 1
dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03).
Takto vymedzený obsah základného práva na súdnu ochranu sa preto uplatňuje aj
v nútenom výkone súdneho a iného rozhodnutia (I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02). Aj vo výkone
rozhodnutia alebo v súdnej exekúcii sa musí každému zaručiť prístup k súdnej ochrane, ak
splní predpoklady ustanovené zákonom. K naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane
v zmysle citovaného článku ústavy dochádza až vtedy, keď uplatnené právo je efektívne
vykonané. Efektívnosť výkonu tohto základného práva vyžaduje, aby všeobecný súd konal
objektívne, vylúčil náhodné alebo svojvoľné uplatnenie zákonných možností na rozhodnutie
a ak prijme konečné rozhodnutie, vychádzal z toho, čo objektívne zistil.
Efektívny výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností prostredníctvom dražby
predpokladá vydanie súdneho rozhodnutia o schválení príklepu, ktoré má významné právne
účinky a podstatným spôsobom zasahuje do subjektívnych práv a povinností účastníkov,
ako aj iných subjektov exekučného konania, a preto aj rozhodovanie o tejto veci je zverené
do právomoci súdov.
Podľa názoru ústavného súdu aj na vydanie rozhodnutia o schválení udelenia
príklepu súdom sú primerane kladené požiadavky, ktoré vyplývajú zo základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad,
musí byť dostatočne skutkovo a právne odôvodnené a nemôže byť prejavom svojvôle.
Ústavný súd osobitne zdôrazňuje, že je vecou súdu, aby podľa skutkového stavu veci
spravodlivo zvážil riziko nepriaznivých následkov spôsobených prípadným súdnym
rozhodnutím o schválení udeleného príklepu z hľadiska ochrany práv účastníkov
exekučného konania najmä preto, že takéto uznesenie súdu o udelení príklepu nie je
napadnuteľné v riadnom inštančnom opravnom procese.
III.
Z uvedených východísk vychádzal aj ústavný súd pri preskúmaní napadnutého
uznesenia okresného súdu, ktorým schválil udelenie príklepu vydražiteľovi Ing. P. Ď. podľa
§ 148 ods. 1 Exekučného poriadku.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný;
iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento
zákon. ...
Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu predajom nehnuteľnosti možno
vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej
v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len „upovedomenie
o začatí exekúcie“) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného.
Podľa § 135 ods. 2 Exekučného poriadku upovedomenie o začatí exekúcie doručí
exekútor okrem oprávneného a povinného aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú
k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo...
Podľa § 141 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku dražobná vyhláška sa doručí
oprávnenému, povinnému, spoluvlastníkovi a každému, kto má k nehnuteľnosti vecné alebo
predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z katastra nehnuteľností.
Podľa § 141 ods. 2 Exekučného poriadku osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) sa
doručí dražobná vyhláška do vlastných rúk.
Podľa § 147 ods. 1 Exekučného poriadku dražitelia, oprávnený, povinný, zástupcovia
obce a orgánov štátnej správy (§ 137 ods. 2), ak sú prítomní na dražbe, môžu vzniesť
u exekútora námietky proti udeleniu príklepu. Okrem toho môže do troch dní odo dňa
dražby vzniesť námietky každý, komu v rozpore s ustanovením § 141 ods. 2 nebola
doručená dražobná vyhláška, a preto nebol na dražbe prítomný.
Sťažovatelia tvrdia, že uznesením okresného súdu č. k. 27 Er 1013/2004-297
zo 16. novembra 2009 bolo porušené ich základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia považujú za zásadnú vadu konania
predovšetkým neustanovenie kolízneho opatrovníka maloletým (sťažovateľom v 1. až
3. rade) (bol im ustanovený uznesením okresného súdu č. k. 27 Er 1013/2004-273
z 24. apríla 2009 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 3 CoE 171/2009-285 z 8. júla
2009 s právoplatnosťou od 22. novembra 2010).
Za ďalšie vady konania sťažovatelia označujú okrem iného
- použitie znaleckého posudku získaného podľa sťažovateľov v danom prípade
v rozpore so zákonom,
- nevysporiadanie sa s bezpodielovým spoluvlastníctvom sťažovateľov vo 4. a 5.
rade,
- vydanie nehnuteľnosti vo vlastníctve maloletých sťažovateľov, ktorú namietali
neúčinným právnym úkonom a schválenie príklepu,
- dražba iných nehnuteľností ako tých, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy
a mali byť predmetom dražby.
Ústavný súd sa porušením práv sťažovateľov v označenom v konaní, ale v inom jeho
štádiu už zaoberal, a to v konaní o ich sťažnosti vedenom ústavným súdom pod sp. zn.
II. ÚS 83/06, v ktorom vyslovil porušenie práv sťažovateľov aplikujúc tieto právne názory:
„Právnym dôsledkom uzatvorenej darovacej zmluvy medzi sťažovateľmi v prvom až
treťom rade a sťažovateľmi vo štvrtom a piatom rade bolo nadobudnutie vlastníckeho práva
sťažovateľmi v prvom až treťom rade a práva vecného bremena sťažovateľmi vo štvrtom
a piatom rade k predmetu darovacej zmluvy, t. j. označeným nehnuteľnostiam, ktoré ostali
zachované aj na základe rozhodnutí Okresného súdu Košice II sp. zn. 30 C 472/02
z 10. septembra 2004 a krajského súdu sp. zn. 17 Co 336/04 z 15. februára 2005
o neúčinnosti darovacej zmluvy. Ich zachovanie predpokladá aj nezmenený stav zápisu
v katastri nehnuteľností. Opačný postup, resp. postup, aby bola vykonaná zmena
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na základe citovaných rozhodnutí okresného
súdu a krajského súdu o neúčinnosti darovacej zmluvy, odporuje § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo
inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom a aj v ustálenej judikatúre všeobecného súdnictva (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1997 sp. zn. 1 Cdo 26/97). Pokiaľ sa
tak však stalo, je takýto stav nezákonný a súd je povinný tento stav skúmať, resp.
vysporiadať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Obdo V 91/2004).
Okresný súd napriek tomu akceptoval úkony súdneho exekútora pri voľbe spôsobu
výkonu exekúcie, ktorý neprihliadol na rozhodujúci stav vlastníckeho práva nielen ku dňu
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie, ale aj počas exekučného konania.
Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený 27. apríla 2004,
keď boli nepochybne vlastníkmi exekvovaných nehnuteľností sťažovatelia v prvom až
treťom rade a sťažovatelia vo štvrtom a piatom rade boli vo vzťahu k týmto
nehnuteľnostiam oprávnené osoby z vecného bremena titulom darovacej zmluvy.
Nezákonne vykonaný zápis v katastri nehnuteľností pod č. Z 2147/05 spôsobil
dražbu iných nehnuteľností, ako tých, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy a mohli byť
aj predmetom dražby, pretože súdny exekútor v rozpore s § 134 ods. 1 Exekučného
poriadku dražil nehnuteľnosť, ktorá nebola vo vlastníctve povinného (teda sťažovateľa
vo štvrtom rade).
Vlastníkmi dražených nehnuteľností boli sťažovatelia v prvom až treťom rade (aj
podľa oznámenia o začatí kolaudačného konania spojeného so zmenou stavby pred
dokončením... sp. zn. Výst. 191/03-Pá, 2051 sekr. z 11. februára 2003), s ktorými mal súdny
exekútor konať ako inými subjektmi exekučného konania (§ 37 ods. 1 a ods. 2 Exekučného
poriadku), pričom mal konať aj so sťažovateľmi vo štvrtom a piatom rade ako s osobami,
ktoré majú k označeným nehnuteľnostiam právo zodpovedajúce právu vecného bremena. Je
zrejmé, že súdny exekútor tak nepostupoval, pretože konal len so sťažovateľom vo štvrtom
rade ako povinným v exekučnej veci a so sťažovateľkou v piatom rade ako manželkou
povinného, teda ako s vlastníkmi označených nehnuteľností.“
Ústavný súd pri rozhodovaní o tejto sťažnosti sťažovateľov vychádzal aj z týchto
právnych názorov.
Sťažovateľmi napadnuté uznesenie č. k. 27 Er 1013/2004-297 zo 16. novembra 2009
okresný súd odôvodnil takto:
„Súd uznesením zo dňa 24. 4. 2009 ustanovil maloletým deťom konania M., R. a R.
K. kolízneho opatrovníka, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v K. Voči uvedenému
uzneseniu podala právna zástupkyňa odvolanie. Toto odvolanie odvolací súd zamietol a tým
sa uznesenie o ustanovení opatrovníka pre maloletých detí - účastníkov konania stalo
právoplatným dňa 25. 7. 2009.
Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 3. 6. 2004 bolo povinnému doručené dňa
10. 9. 2004. Súhlas oprávneného s predajom nehnuteľnosti bol daný oprávnenými dňa 15.
4. 2005.
Súd ďalej zistil, že upovedomenie o predaji nehnuteľnosti a exekučný príkaz bol
doručený všetkým osobám, ktorým sa doručuje v zmysle § 135 ods. 2 a § 137 ods. 2
Exekučného poriadku. Hodnota nehnuteľnosti bola stanovená znaleckým posudkom
č. 8/2007, ktorý vypracoval súdny znalec Ing. Ľ. K. , zo dňa 15. 8. 2007 vo výške
7.200.000.- Sk. Tento znalecký posudok bol doručený osobám uvedeným v ust. § 139 ods. 5
Exekučného poriadku a zároveň súd zistil, že týmto osobám bolo doničené aj predvolanie
na obhliadku a oceňovanie draženej nehnuteľnosti. V zmysle ust. §141 ods. 1 Exekučného
poriadku dražobná vyhláška sa doručí oprávnenému, povinnému a každému kto má
k nehnuteľnosti vecné alebo predkupné právo, ak sú zjavné zo spisov alebo z katastra
nehnuteľnosti. Dražobná vyhláška sa doručuje aj orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú
dane a verejné dávky, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové
zabezpečenie ako aj úradom uvedeným v § 137 ods. 2 tohto zákona.
Súd preskúmal toto doručovanie a zistil, že dražobná vyhláška bola doručená
všetkým týmto fyzickým ako aj právnickým osobám.
Dražba sa uskutočnila dňa 16. 9. 2009 o 10.00 hod. na Exekútorskom úrade K. -
JUDr. A. Á. Príklep súdny exekútor udelil vydražiteľovi Ing. Ď. P., bytom K. za najnižšie
podanie 238.996,22 Eur. Zo zápisnice súd zistil, že na dražbe sa okrem dražiteľa
nezúčastnili ďalšie osoby a na dražbe neboli vznesené žiadne námietky.
Právna zástupkyňa povinných v 4. a 5. rade dňa 17. 9. 2009 doručila tunajšiemu
súdu námietky proti udeleniu príklepu a to z dôvodu, že neboli dodržané procesné
podmienky pri príprave dražby. V prvom rade uvádza, že dražobná vyhláška jej nebola
doručená v potrebnom počte 5-krát. K tomu je potrebné uviesť, že právna zástupkyňa
nezastupuje piatich účastníkov, ale iba povinného a jeho manželku. Maloleté detí K.
zastupuje kolízny opatrovník, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny K. Takže podľa názoru
súdu, nebolo potrebné jednej právnej zástupkyni doručovať dve dražobné vyhlášky.
Kolíznemu opatrovníkovi bola dražobná vyhláška doručená dňa 20. 8. 2009. Čo sa
týka poukazu právnej zástupkyne na nález Ústavného súdu, k tomu je potrebné uviesť, že
tento vytýkal tú skutočnosť, že táto nebola doručená maloletým deťom, keďže v tom čase
ešte nemali ustanoveného opatrovníka. Uznesenie o ustanovení opatrovníka pre maloleté
detí v čase konania dražby, resp. v štádiu prípravy dražby už bolo právoplatné, čo potvrdil
aj odvolací súd, keď uznesením zo dňa 8. 7. 2009 potvrdil prvostupňové uznesenie
o ustanovení opatrovníka pre maloletých detí.
Ako druhu námietku proti vykonanej dražbe právna zástupkyňa uviedla, že exekútor
exekvoval v rozpore s právnym aj skutkovým stavom nehnuteľnosť, ktorá bola získaná
odporovateľným právnym úkonom a že takto bola získaná iba jej rozostavaná časť a že
dom, ktorý v súčasnosti existuje v čase darovania neexistoval. Touto otázkou sa zaoberal
odvolací súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. 11 CoE/49/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 8.9.2008. Je potrebné opätovne zdôrazniť, že v exekučnej veci môže byť v rozsahu
potrebnom na uspokojenie vymáhanej pohľadávky oprávnených v súlade s ust. § 134
a následne Exekučného poriadku vykonaná exekúcia predajom nehnuteľnosti zapísaných
na LV č. 1994 v Katastrálnom území B., ktoré boli predmetom úspešne odporovaného
právneho úkonu -darovacej zmluvy zo dňa 9. 4. 2001, uzavretej povinným /dlžníkom/, a to
tak, ako keby k zmene vlastníctva týchto nehnuteľnosti nedošlo a tieto boli naďalej
vo vlastníctve, v tomto prípade v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného, lebo je
nepochybné, že tento právny úkon viedol k takému zmenšeniu majetku povinného, že
oprávnení z neho nemôžu dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, tak ako by tomu bolo
v prípade, keby darovacia zmluva nebola uzavretá.
Námietka že exekvované nehnuteľnosti nie sú totožné s nehnuteľnosťami, ktoré boli
predmetom odporovateľnej darovacej zmluvy a právoplatného rozsudku Okresného súdu
Košice n, č. k. 30C/472/2002 zo dňa 10. 9. 2004, a že stavby v štádiu rozostavanej stavby
a rodinný dom zapísaný na LV č... v Katastrálnom území B. nie sú totožné nehnuteľností, sú
nedôvodné, lebo podľa konštantnej judikatúry a ustálenej súdnej praxe vznik stavby ako
veci v právnom zmysle a samostatného predmetu vlastníckeho práva nemožno spájať so
stavebnou dokončenosťou stavby - ale stačí, ak je stavba vybudovaná najmenej do takého
štádia, v ktorom je už nezameniteľným spôsobom individualizovaná.
V danom prípade nie je rozhodujúcou skutočnosťou, že v čase uzavretia odporovanej
teda právne neúčinnej darovacej zmluvy, resp. rozhodnutia súdu, ktorým bola určená
neúčinnosť Darovacej zmluvy, stavba nebola dokončená a nemala vlastné súpisné číslo,
keďže v konaní nebolo zistené, že by v čase uzavretia Darovacej zmluvy stav rozostavanosti
darovanej nedokončenej stavby neumožňoval jej nezameniteľnú individualizáciu a určenie
rozsahu vlastníckych práv k tejto nehnuteľnosti, ktoré povinný a jeho manželka previedli
na svoje maloleté deti Darovacou zmluvou zo dňa 9. 4. 2001.
Čo sa týka námietky ceny nehnuteľnosti stanovenej znaleckým posudkom č. B/2007
zo dňa 15. 8. 2007 k uvedenému je potrebné uviesť, že Exekučný poriadok nestanovuje
platnosť znaleckého posudku iba uvádza, že po vydaní exekučného príkazu exekútor
zaobstará znalecký posudok.
Neobstojí ani tvrdenie právnej zástupkyne povinného, že v súčasnosti je cena
nehnuteľností nižšia v dôsledku krízy ako v čase spracovania znaleckého posudku. Práve
v prípade vydraženia za vyššiu cenu, je tu možnosť vrátenia vyššej sumy povinnému
po rozvrhu výťažku.
Námietka právnej zástupkyne povinného, že znalecký posudok bol získaný v rozpore
so zákonom a za porušenia ústavných práv účastníkov a ostatných subjektov taktiež
neobstojí, nakoľko z predložených listinných dôkazov a to konkrétne predložených
doručeniek súd zistil, že povinný si upovedomenie o obhliadke a oceňovaní nehnuteľnosti
neprevzal, hoci mu bolo doručované na jeho posledne známu adresu. Manželka povinného
si predvolanie, prevzala dňa 10. 8. 2007. Opatrovník maloletých detí upovedomenie prevzal
dňa 9. 8. 2007. Právna zástupkyňa povinného si zásielku neprevzala a tá bola uložená
na pošte.
Podľa ust. § 138 ods. 2 Exekučného poriadku povinný umožní exekútorovi alebo jeho
zamestnancovi a znalcovi prístup na oceňovanú nehnuteľnosť. Na účely vypracovania
znaleckého posudku podľa ods. 1 je exekútor oprávnený vymôcť si na nehnuteľnosť prístup.
Zo znaleckého posudku súd zistil, že miestna obhliadka spojená s miestnym šetrením bola
vykonaná dňa 10. 8. 2007 za účasti súdneho exekútora JUDr. Á. a dvoch príslušníkov
štátnej polície.
Pod bodom 4/ právna zástupkyňa opätovne uvádza, že o ustanovení kolízneho
opatrovníka nieje doposiaľ právoplatne rozhodnuté. Toto jej tvrdenie sa nezakladá na
pravde, nakoľko bolo rozhodnuté uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 27 ER/1013/2004 zo
dňa 24. 4. 2009 ktoré, po podanom odvolaní odvolací súd potvrdil uznesením sp. zn.
3 CoE/171/2009-285 zo dňa 8. 7. 2009 a to sa stalo právoplatným dňa 25. 7. 2009. Právna
zástupkyňa si však túto zásielku neprevzala ani počas úložnej lehoty.
Predmetom ďalšej námietky pod bodom 5/ boli opätovne opakované tvrdenia
o ktorých už odvolací súd rozhodol vo svojom rozhodnutí 11 CoE/49/2007. Tieto námietky
sa týkali, skutočnosti, že boli dražené iné nehnuteľnosti než boli predmetom darovacej
zmluvy.
Z vyššie uvedených dôvodov súd námietky povinného zamietol a príklep udelený
súdnym exekútorom JUDr. A. Á. vydražiteľovi Ing. P. Ď. schválil.
Dňa 12. 10. 2009 právna zástupkyňa povinného doručila tunajšiemu súdu podanie
týkajúce sa zastavenia exekúcie. Ako aj sama v tomto podaní uviedla návrh na zastavenie
exekúcie tunajší súd zamietol, čo bolo potvrdené aj uznesením odvolacieho súdu sp. zn.
11 CoE/47/2007. Teda uvedené uznesenie sa stalo právoplatným dňa 8. 9. 2008. Z toho
dôvodu súd toto podanie zamietol lebo zo samotného podania je zrejmé, že sa týka už
právoplatného rozhodnutia.“
Za najzásadnejšiu vadu konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia,
považuje ústavný súd absenciu právoplatného rozhodnutia o ustanovení kolízneho
opatrovníka maloletým deťom v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
uznesenia.
Ústavný súd v náleze č. k. II. ÚS 83/06-47 zo 7. júla 2006 zdôraznil požiadavku
osobitnej ochrany maloletých detí (sťažovateľov v 1. až 3. rade), ktorú považuje ústavný
súd za zásadnú aj v danej veci, takto:
„Sťažovatelia v prvom až treťom rade boli maloleté osoby, ktoré sú zákonom
osobitne chránené, a pokiaľ pri uplatňovaní práv rodiča vo vzťahu k maloletým deťom
by dochádzalo ku kolízii záujmov, ako tomu bolo pri uskutočňovaní výkonu rozhodnutia
v predmetnej veci, maloletým deťom musí byť ustanovený opatrovník podľa § 31 ods. 2
zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), ktorý je potom povinný deti zastupovať
v určenom rozsahu, aby ochrana záujmov detí bola úplne zabezpečená (§ 61 ods. 2 zákona
o rodine), a to bez ohľadu na prípadné iné záujmy rodičov, resp. niektorého z rodičov.
Uvedenými skutočnosťami sa okresný súd vôbec nezaoberal.“
V súvislosti s napadnutým uznesením ústavný súd uvádza, že sťažovatelia v prvom
až treťom rade boli v čase dražby a rozhodovania maloleté osoby (t. č. je M. K., už
plnoletý), ktoré sú zákonom osobitne chránené, a pokiaľ pri uplatňovaní práv rodiča vo
vzťahu k maloletým deťom by dochádzalo ku kolízii záujmov, ako to bolo pri
uskutočňovaní výkonu rozhodnutia v predmetnej veci, maloletým deťom musí byť
ustanovený opatrovník podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine, ktorý je potom povinný deti
zastupovať v určenom rozsahu, aby ochrana záujmov detí bola úplne zabezpečená (§ 61 ods.
2 zákona o rodine), a to bez ohľadu na prípadné iné záujmy rodičov, resp. niektorého z
rodičov. Všeobecné súdy síce rozhodli o ustanovení kolízneho opatrovníka pre maloleté
deti, ale uznesenie okresného súdu č. k. 27 Er 1013/2004-273 z 24. apríla 2009 o jeho
ustanovení v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 3 CoE 171/2009-285 z 8. júla 2009
nadobudlo právoplatnosť až 22. novembra 2010, t. j. až po tom, ako okresný súd uznesením
č. k. 27 Er 1013/2004-297 zo 16. novembra 2009 schválil príklep udelený vydražiteľovi
Ing. P. Ď. udelený mu na dražbe 16. septembra 2009 na nehnuteľnosti sťažovateľov.
Už samotná táto skutočnosť postačovala na to, aby ústavný súd rozhodol, že
uznesením okresného súdu č. k. 27 Er 1013/2004-297 zo 16. novembra 2009
a predchádzajúcim postupom súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci bolo
porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Ustanovenie § 157 ods. 2 a 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
v spojení s § 167 ods. 2 treba z hľadiska čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Garcia Ruiz
v. Španielsko z 21. januára 1999, ods. 26 týkajúci sa povinnosti súdov odôvodniť svoje
rozhodnutia) vykladať a uplatňovať tak, že uznesenie okresného súdu o schválení udeleného
príklepu musí v odôvodnení obsahovať dostatočné a relevantné dôvody, na základe ktorých
je vynesené.
Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia ústavný súd konštatuje, že
okresný súd v ďalšom konaní bude musieť odstrániť nielen zásadnú vadu konania spojenú
s akceptovaním zákonnej požiadavky zastupovania maloletých detí v označenom konaní
právoplatne ustanoveným kolíznym opatrovníkom, ale bude sa musieť vysporiadať aj
s ďalšími nedostatkami, s ktorými sa okresný súd v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého uznesenia, nevysporiadal, a to najmä
- s postavením právnej zástupkyne sťažovateľov,
- s právnym významom znaleckého posudku,
- s otázkou zrušenia BSM Ing. J. K. a Ing. Z. K. a jeho právnymi dôsledkami na
napadnuté konania,
- s identifikáciou nehnuteľností, ktoré sú vo vlastníctve maloletých sťažovateľov
a ktoré podľa tvrdenia sťažovateľov nemali byť predmetom dražby,
- s vecnými bremenami k dotknutej nehnuteľnosti a spoluvlastníckymi podielmi
sťažovateľov vo štvrtom a piatom rade.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol, že namietaným uznesením
okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda
porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.
Na základe citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde preto ústavný súd zrušil
napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na nové rozhodnutie.
Okresný súd vydal aj ďalšie uznesenie súvisiace, resp. nadväzujúce na posudzovanú
vec, a to uznesenie č. k. 27 Er 1013/2004-375 z 2. marca 2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19. apríla 2011 a ktoré potvrdzuje nedostatky (vady konania) zistené aj
ústavným súdom, na ktoré bude musieť okresný súd prihliadať pri svojom rozhodovaní.
Okresný súd týmto uznesením z 2. marca 2011 neschválil rozvrh výťažku z dražby
nehnuteľností vykonanej 6. decembra 2010 a zamietol námietky Ing. J. K. a M. K. proti
tomuto rozvrhu výťažku z dražby (č. k. Ex 130/2004-170). Ide o vady konania, ktoré môže
odstrániť len všeobecný súd. Vzhľadom na vecnú súvislosť napadnutého uznesenia
okresného súdu č. k. 27 Er 1013/2004-297 zo 16. novembra 2009 a uznesenia okresného
súdu č. k. 27 Er 1013/2004-375 z 2. marca 2011 bolo potrebné z dôvodu vykonateľnosti
(procesnej realizovateľnosti) nálezu ústavného súdu, aby ústavný súd zrušil v nadväznosti
na zrušenie napadnutého uznesenia aj uznesenie z 2. marca 2011 tak, ako to je uvedené vo
výroku tohto nálezu (bod 2), napriek tomu, že závery obsiahnuté v tomto uznesení
okresného súdu vo veľkej miere korešpondujú so závermi ústavného súdu týkajúcimi sa
vád, ktoré zistil v sťažnosťou napadnutom uznesení okresného súdu.
IV.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Ak ústavný
súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné
právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha.
Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie, a to pre každého
v sume 3 300 €, ktoré „je satisfakciou za to, že porušovateľ, ktorý má podľa zákona dbať
o ochranu práv všetkých účastníkov tak, aby každý z nich mal pred súdom zabezpečené
právo konať a vyjadrovať sa ku všetkým skutočnostiam a o to, aby súdom bolo spravodlivo
rozhodnuté o jeho právach a povinnostiach, tak nekonal. Jeho konanie malo byť o to
dôslednejšie, že vo veci sa jednalo aj o práva maloletých detí, ktoré požívajú osobitú
ochranu zákona. Naviac, jeho konanie malo byť o to obozretnejšie, že v rovnakej veci bolo
už raz zhliadnuté jeho konanie v rozpore so zákonom a Ústavou SR.“.
Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc okolnosti prípadu ústavný súd považoval za postačujúce poskytnutie
ústavnej ochrany sťažovateľom vyslovením porušenia ich práv, a preto finančné
zadosťučinenie sťažovateľom nepriznal.
V.
Ústavný súd pri rozhodovaní o trovách požadovaných právnou zástupkyňou
sťažovateľov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť
niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania
jeho trovy. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali, aby ústavný súd zaviazal okresný súd
uhradiť trovy konania ich právnej zástupkyni advokátke JUDr. A. K. spolu v sume 976,32
€, a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), § 11 ods. 2 a §
16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Pri určení sumy náhrady trov vychádzal ústavný súd v súlade s ustanoveniami § 1
ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky, a pretože požadovaná suma nepresiahla sumu
vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal úhradu trov konania v sume požadovanej
sťažovateľmi.
Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2011