Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 467/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. novembra

2011 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B., zastúpenej

advokátom JUDr. P. Č., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

súdnu ochranu podľa rozsudkom Okresného súdu

Spišská Nová Ves č. k. -244 z 30. marca 2010 a rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach č. k. -336 z 24. februára 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. apríla 2011

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátom JUDr. P. Č., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10 Cb

80/2008-244 z 30. marca 2010 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský

súd“) č. k. -336 z 24. februára 2011.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla, že „Dňa 30. 3. 2010 vydal Okresný

súd Spišská Nová Ves v právnej veci žalobcu A., a. s., proti žalovanému J. K.,... o zaplatenie

17 471,62 EUR s príslušenstvom rozsudok, ktorým žalobu žalobcu zamietol. Tento rozsudok

Okresného súdu Spišská Nová Ves bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo

dňa 24. 2. 2011, sp. zn. , ktorý bol doručený právnemu zástupcovi žalobcu

(sťažovateľa) dňa 14. 3. 2011.“.

Svoju sťažnosť odôvodnila takto:

„Predmetom súdneho konania na prvostupňovom súde bol sťažovateľom ako

žalobcom uplatnený nárok na vyplatenie stornoprovízií ako bezdôvodného obohatenia

na strane žalovaného, vzniknutého v zmysle zmluvy o sprostredkovaní starobného

dôchodkového sporenia zo dňa 1. 11. 2004, ktorú uzatvoril žalobca ako zastúpený

a žalovaný ako sprostredkovateľ, ktorá bola v plnom rozsahu nahradená zmluvou

o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia zo dňa 1. 2. 2005. ...

Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že žalovaný sprostredkoval

uzatvorenie zmlúv, na základe ktorých mu bola zo strany žalobcu vyplatená provízia (str. 10

rozsudku súdu prvého stupňa).

Súd prvého stupňa mal v konaní za preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným sa spravuje osobitným právnym predpisom, a to ustanoveniami § 642 až 651

, t. j. právnou úpravou zmluvy o sprostredkovaní (str. 10 rozsudku)

a teda tvrdenia žalovaného o rozpore dohody o zániku nároku na províziu s právnou

úpravou zmluvy o obchodnom zastúpení boli bezpredmetné.

Jediným dôvodom zamietnutia žaloby bola podľa odôvodnenia súdu prvého stupňa

skutočnosť, že pri zmluve o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia nebolo

možné dohodnúť zánik nároku na províziu a teda ak žalovaný sprostredkoval uzatvorenie

dotknutých zmlúv, čo mal súd prvého stupňa za preukázané, vznikol mu podľa odôvodnenia

rozsudku nepodmienený nárok na províziu. Takéto konštatovanie súdu prvého stupňa je

súčasne v rozpore tak s právnou úpravou zmluvy o sprostredkovaní (žiadne ustanovenie

upravujúce províziu nie je kogentným ustanovením a možno sa teda od neho odchýliť) ako

aj so súdnou praxou, ktorá umožňuje viazať zánik nároku na províziu na podmienky, ako

bolo sťažovateľom namietané v odvolaní podanom proti rozsudku prvostupňového súdu.

S týmto zásadným odvolacím dôvodom, ktorý prezentoval sťažovateľ v odvolaní

podanom proti rozsudku Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi sa odvolací súd v odôvodnení

nevysporiadal v žiadnom rozsahu.

Dôvodom na potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa bola v predmetnom prípade

zo strany Krajského súdu v Košiciach okrem odkazu na odôvodnenie súdu prvého stupňa,

skutočnosť, že prílohy k Províznym podmienkam... neboli podpísané žalovaným a teda sú

neplatné.

Sťažovateľ musí konštatovať,... že rozsudok Krajského súdu v Košiciach je

nepreskúmateľný, nakoľko skutočnosti a právne závery, ktoré sú v ňom uvádzané, nie sú

zodpovedajúcim spôsobom odôvodnené, tak aby dávali odpovede na zásadné právne otázky

pri rozhodovaní v právnej veci sťažovateľa...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku

Krajského súdu v Košiciach ako aj ním potvrdený rozsudok Okresného súdu Spišská Nová

Ves, nakoľko (i) jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky zásadné právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a súčasne (ii) právne

posúdenie je v príkrom rozpore s právnou úpravou ako aj súdnou praxou, je v rozpore

s právom na súdnu ochranu a s princípmi spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2

SR.“

Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhuje, aby ústavný súd nálezom

takto rozhodol:

„... rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24. 2. 2011, sp. zn. 2 Cob

133/2010 vydaným v právnej veci žalobcu A., a. s.,... a rozsudkom Okresného súdu Spišská

Nová Ves zo dňa 30. 3. 2010, sp. zn. bolo porušené základné právo na súdnu

a inú právnu ochranu garantovanú v SR, a z toho dôvodu aby Ústavný

súd SR tento rozsudok zrušil a priznal sťažovateľovi súčasne náhradu trov právneho

zastúpenia.“

Sťažovateľka súčasne navrhuje, aby ústavný súd v zmysle § 52 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) odložil vykonateľnosť napadnutého

rozsudku krajského súdu č. k. -336 z 24. februára 2011, keďže podľa nej by

vykonateľnosťou rozsudku utrpela majetkovú ujmu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ak tento zákon

neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia

orgánu štátu) v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia

základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať

po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

).

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom okresného súdu č. k. -244 z 30. marca 2010

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd (). Judikatúra ústavného súdu stabilne

pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ).

Vzhľadom na princíp subsidiarity ustanovený v je vylúčená právomoc

ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach

porušení ich práv napadnutým rozsudkom okresného súdu. Ochrany svojich práv sa

sťažovateľka mohla domáhať a aj sa domáhala podaním odvolania proti rozsudku

okresného súdu. Ústavný súd z tohto dôvodu sťažnosť v časti, ktorá smeruje proti

napadnutému rozsudku okresného súdu, odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci

podľa prvej vety .

2. K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom krajského súdu č. k. -336 z 24. februára 2011

Z ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov a ústavného

súdu v Slovenskej republike (princíp subsidiarity) vyplýva, že rozhodovanie

v občianskoprávnych veciach (vrátane obchodných sporov) patrí do právomoci

všeobecných súdov. Ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných

prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je oprávnený

posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a pri uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne

napr. , ). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov ().

Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa však patrí kontrola

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu

môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(m. m. , , , , ). O zjavnú

neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti s jeho posúdením

v konaní o sťažnosti podľa ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí

takú interpretáciu a aplikáciu právnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera jej účel

a význam, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne

protirečivé, prípadne popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, a aj v tom prípade, ak

sú dôvody, na ktorých je rozhodnutie založené, zjavne jednostranné alebo sú v extrémnom

rozpore s princípmi spravodlivosti (, , ).

Z týchto hľadísk ústavný súd posúdil sťažnosť sťažovateľky namietajúcej porušenie

jej základného práva podľa označeným rozsudkom krajského súdu.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Článok 46 je primárnym východiskom pre zákonom upravené konanie súdov

a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany

garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy (). Vychádzajúc

z uvedeného bolo úlohou ústavného súdu posúdiť, či napadnutý rozsudok krajského súdu

možno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, a teda z ústavného hľadiska

za neprijateľný a neudržateľný.

Podstatou sťažnosti je nesúhlas sťažovateľky s rozhodnutím okresného súdu, pričom

krajský súd podľa jej názoru pochybenia okresného súdu neodstránil, a preto namieta

porušenie svojho základného práva podľa aj rozsudkom krajského súdu.

Sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu, ktorý mal „za

preukázané, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje osobitným právnym

predpisom, a to ustanoveniami až 651 , t. j. právnou úpravou

zmluvy o sprostredkovaní (str. 10 rozsudku) a teda tvrdenia žalovaného o rozpore dohody

o zániku nároku na províziu s právnou úpravou zmluvy o obchodnom zastúpení boli

bezpredmetné“.

Okresný súd vo svojom odôvodnení v tejto súvislosti uviedol:

„Podľa , zmluvou o sprostredkovaní sa

sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal

príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť

sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa , sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu,

ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa ods. l , sprostredkovateľ má nárok na dojednanú

províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy

o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou

osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako

sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

Podľa ods. l , sprostredkovateľ neručí za splnenie

záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy; nesmie však navrhovať

záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, ohľadne ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná

pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovanej zmluvy.

Podľa Z. z , o starobnom dôchodkovom sporení platnom znení,

1) Sprostredkovaním starobného dôchodkového sporenia je

a) činnosť smerujúca k tomu, aby záujemca o uzatvorenie zmluvy o starobnom

dôchodkovom sporení mal príležitosť takú zmluvu uzatvoriť,

b) poskytovanie služieb súvisiacich s činnosťou podľa písmena a),

c) poskytovanie odborného poradenstva v oblasti starobného dôchodkového sporenia

podľa tohto zákona.

2) Sprostredkovanie starobného dôchodkového sporenia môže vykonávať na území

Slovenskej republiky len sprostredkovateľ podľa odseku 3.

(3) Sprostredkovateľ je fyzická osoba, ktorej úrad udelil povolenie na vykonávanie

činnosti sprostredkovateľa, na ktorého základe je oprávnená v mene dôchodkovej

správcovskej spoločnosti vykonávať činnosť podľa odseku l.

(13) Za škody spôsobené sprostredkovateľom pri vykonávaní činnosti podľa odseku 1

zodpovedá dôchodková správcovská spoločnosť.

(16) Právne vzťahy medzi sprostredkovateľom a dôchodkovou správcovskou

spoločnosťou sa spravujú osobitným právnym predpisom, 91) ak tento zákon neustanovuje

inak.

[ 91 - až 651 .]

Podľa zák. č . v platnom znení, účinný od 1.1.2005,

1/ Sporiteľ môže prestúpiť z dôchodkovej správcovskej spoločnosti do inej

dôchodkovej správcovskej spoločnosti, s ktorou uzatvorí zmluvu o starobnom dôchodkovom

sporení, najskôr po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa zapísania predchádzajúcej zmluvy

o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv alebo od určenia dôchodkovej

správcovskej spoločnosti Sociálnou poisťovňou podľa § 64 ods. 4, ak tento zákon

neustanovuje inak. Na účinnosť tejto zmluvy sa vzťahuje § 64a ods. 2 rovnako.

3) Dôchodková správcovská spoločnosť, do ktorej sporiteľ prestupuje, je povinná

po zápise zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení do registra zmlúv informovať bez

zbytočného odkladu o tomto zápise dôchodkovú správcovskú spoločnosť, z ktorej sporiteľ

prestupuje.

5) Sporiteľ nemôže prestúpiť do inej dôchodkovej správcovskej spoločnosti v období

kratšom ako jeden rok od prvej uzatvorenej zmluvy o starobnom dôchodkovom sporení

zapísanej do registra zmlúv podľa § 64a ods. 2 alebo odo dňa vzniku účasti fyzickej osoby

na starobnom dôchodkovom sporení, ak dôchodkovú správcovskú spoločnosť určila

Sociálna poisťovňa podľa § 64 ods. 4.

Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný

plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením

z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Sprostredkovateľská zmluva je upravená v , a to v až

651, a podobné vzťahy aj v § 652 až 672 pod nadpisom zmluva o obchodnom zastúpení.

Podľa sa posudzuje sprostredkovateľská zmluva vtedy, keď ide

o zmluvu medzi podnikateľmi a zmluva je zameraná na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ tieto

podmienky nie sú splnené, sprostredkovateľská zmluva podlieha úprave podľa § 774

. Aj v týchto prípadoch však účastníci majú možnosť, najmä ak je

sprostredkovateľ podnikateľom, dohodnúť sa, že ich záväzkový vzťah bude podriadený

obchodnoprávnej úprave ( ). Na takúto dohodu sa vyžaduje písomná

forma.

Predmetom zmluvy je, že sprostredkovateľ sa zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť

smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť zmluvu o starobnom dôchodkovom

sporení. Toto obstaranie uzavretia zmluvy môže spočívať v tom, že sprostredkovateľ nájde

partnera, ktorý chce so záujemcom uzavrieť zmluvu, že zoznámi budúcich zmluvných

partnerov, že bude spolupôsobiť pri prerokúvaní veci a pripraví uzavretie zmluvy. Tým sa

jeho úloha skončí. Zmluvu, uzavretie ktorej sa sprostredkovateľskou zmluvou sleduje,

neuzaviera sám, ale len spolupôsobí pri jej uzavieraní. Záujemca teda uzaviera zmluvu sám,

aj keď za pomoci sprostredkovateľa, ktorý mu pripraví aj potrebné podklady na uzavretie

zmluvy.

Sprostredkovateľ má povinnosť obstarať záujemcovi uzavretie zmluvy s treťou osobu

a jeho odmena závisí od toho, či sa zmluva uzavrie. Dosiahnutie výsledku nie je v moci

sprostredkovateľa.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca mal povolenie

na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového sporenia a žalovaný

mal povolenie na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa starobného dôchodkového

sporenia.

Žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o sprostredkovaní starobného dôchodkového

sporenia v zmysle . V zmluve je uvedené, že sa uzatvára aj podľa

je ale zrejmé, že právne

vzťahy medzi sprostredkovateľom a dôchodkovou správcovskou spoločnosťou sa spravujú

osobitným právnym predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak, a teda ustanoveniami

až 651 .

Žalobca predložil zoznam zmlúv a ďalšie doklady z ktorých je zrejmé, že žalovaný

sprostredkoval uzavretie zmlúv, na základe ktorých mu bola vyplatená provízia vo výške

69.789,89 Eur a žalovaný túto výšku provízií nenamietal, preto súd považuje za

bezpredmetné ďalšie tvrdenia žalovaného, že nevie ktoré zmluvy uzavrel.

Žalobca požaduje vrátenie sumy vo výške 17.471,62 Eur z dôvodu storna provízií

uvedených v províznych podmienkach. Poukazuje na rozhodnutia iných súdov, ktoré sa

týkajú sprostredkovania poistných zmlúv a províznych podmienok k týmto zmluvám, nie

dôchodkového sporenia, ktoré je upravené Sprostredkovateľ, to či

sa na osobnom účte sporiteľa bude evidovať príspevok na starobné dôchodkové sporenie

a kedy budú príspevky evidované ovplyvniť nemôže. V zmysle cit. zákona sporiteľ má

zákonné právo po určitom čase prestúpiť do inej dôchodcovskej správcovskej spoločnosti

a toto právo nemôže mu nikto obmedziť a teda ani sprostredkovateľ to nemôže ovplyvniť.

Z predložených dokladov je zrejmé, že žalobca žiada vrátenie provízií aj v tých prípadoch,

kde zmluvy sú naďalej platné a príspevky boli zasielané neskôr. Súd tieto provízne

podmienky vzhľadom na špecifické podmienky cit. zákona považuje za neplatné. Žalovaný

sprostredkoval uzavretie zmlúv, čiže mu vznikol nárok na províziu. Na základe uvedeného

súd žalobu zamietol.“

Podľa sťažovateľky „jediným dôvodom zamietnutia žaloby bola podľa odôvodnenia

súdu prvého stupňa skutočnosť, že pri zmluve o sprostredkovaní starobného dôchodkového

sporenia nebolo možné dohodnúť zánik nároku na províziu a teda ak žalovaný

sprostredkoval uzatvorenie dotknutých zmlúv,... vznikol mu podľa odôvodnenia rozsudku

nepodmienený nárok na províziu. Takéto konštatovanie súdu prvého stupňa je súčasne

v rozpore tak s právnou úpravou zmluvy o sprostredkovaní (žiadne ustanovenie upravujúce

províziu nie je kogentným ustanovením a možno sa teda od neho odchýliť) ako aj so súdnou

praxou, ktorá umožňuje viazať zánik nároku na províziu na podmienky, ako bolo

sťažovateľom namietané v odvolaní podanom proti rozsudku prvostupňového súdu.“.

Sťažovateľka tvrdí, že „s týmto zásadným odvolacím dôvodom... sa odvolací súd

v odôvodnení nevysporiadal v žiadnom rozsahu. Dôvodom na potvrdenie rozsudku súdu

prvého stupňa bola... okrem odkazu na odôvodnenie súdu prvého stupňa, skutočnosť, že

Prílohy k províznym podmienkam... neboli podpísané žalovaným, a teda sú neplatné.“.

Rovnakú námietku akú uplatnila sťažovateľka v sťažnosti doručenej ústavnému súdu,

uplatnila aj v odvolaní proti rozsudku okresného súdu.

Sťažovateľka označuje rozsudok krajského súdu za arbitrárny, keďže sa podľa nej

nevyrovnal s jej zásadnými odvolacími dôvodmi a nedal presvedčivú a jasnú odpoveď

na podstatné otázky súvisiace s predmetom poskytnutia jej súdnej ochrany, pričom

(napadnutý rozsudok) nereagoval ani na jej podstatné námietky. Rozsudok je podľa

sťažovateľky nedostatočne odôvodnený, je nezrozumiteľný a nepreskúmateľný. V tejto

súvislosti ústavný súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu č. k.

-336 z 24. februára 2011, ktorým ako odvolací súd potvrdil rozsudok

okresného súdu č. k. -244 z 30. marca 2010, v ktorom okrem iného uviedol:

„Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ), prejednal odvolanie

podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol správne, pričom je však

potrebné doplniť odôvodnenie napadnutého rozsudku.“

Odvolací súd súčasne odôvodnenie rozsudku okresného súdu doplnil a rozšíril takto:

„Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za

potrebné uviesť:

Z návrhu na začatie konania jednoznačne vyplýva, že týmto návrhom sa žalobca

domáha vrátenia vyplatenej provízie z dôvodu, že žalovanému nárok na províziu zanikol.

Svoj nárok žalobca opiera o zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 1. 2. 2005, ktorá

v plnom rozsahu nahradila zmluvu zo dňa 1. 11. 2004.

Podľa článku V Provízia: Sprostredkovateľ má za vykonávanie obchodnej služby

nárok na províziu. Štruktúra, výška a podmienky vzniku nároku na províziu sú uvedené

v interných normách zastúpeného a v Províznych podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou tejto zmluvy.

Podľa článku IX. bod 1 Záverečné ustanovenia: Dodatky k tejto zmluve môžu byť

urobené iba písomne na základe dohody zmluvných strán K základnej zmluve

o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia boli dohodnuté provízne podmienky

pre pozíciu Sprostredkovateľ s tým, že sprostredkovateľ má nárok na províziu určenú

v prílohe č.1.

Z bodu 8 Províznych podmienok vyplýva, že provízne podmienky sú platnou súčasťou

zmluvy o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia. Doplnenie alebo zmena

províznych podmienok je možná len písomnou formou na základe dohody zmluvných strán.

Provízne podmienky musia byť podpísané zastúpeným a sprostredkovateľom, inak sú

neplatné.

Príloha č. 1 a č. 2 k províznym podmienkam nie je podpísaná žalovaným, preto je

neplatná. Pre platnosť písomnej zmluvy je nevyhnutný podpis tejto zmluvy zmluvnými

stranami.“

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol:

„Žalobca sa návrhom na začatie konania domáha vrátenia vyplatenej provízie.

Podľa , súd je viazaný petitom návrhu, a preto nemôže prisúdiť

žalobcovi viac alebo niečo iné, ako sa žalobca žalobou domáhal.

Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa postupoval správne, ak žalobu žalobcu

o vrátení už vyplatenej provízie ako neopodstatnenú zamietol.

Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa

potvrdil.“

Odvolací súd, ako to vyplýva z odôvodnenia jeho rozsudku, sa stotožnil s postupom

okresného súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku č. k. -244 z 30. marca

2010 v zmysle (ďalej len „OSP“) podrobne

uviedol, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov.

Poukazujúc predovšetkým na citované časti odôvodnenia namietaného rozsudku

krajského súdu (a v súvislostiach rozsudku okresného súdu) ústavný súd zastáva názor, že

krajský súd svoj rozsudok odôvodnil stručne a jasne, dostatočným a presvedčivým

spôsobom; uviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil ( ). V spojení s odôvodnením

rozsudku okresného súdu poskytuje komplexné a ústavne akceptovateľné odôvodnenie

svojho právneho názoru. S námietkami sťažovateľky, ktoré sú opätovne uvádzané v jej

sťažnosti, sa krajský súd dostatočným spôsobom vyrovnal.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným

rozsudkom krajského súdu a obsahom základného práva podľa

neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by naznačovala reálnu možnosť vysloviť jeho

porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Skutočnosť, že sťažovateľka sa

s právnymi názormi krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru

o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti týchto názorov. Nie je úlohou ústavného súdu

do detailov preskúmať prípad z pozície v okolnostiach prípadu aplikovaných právnych

noriem ani opätovne podrobiť revízii napadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho

odôvodnenie, prípadne zostaviť zoznam možných pochybení krajského súdu, ak tieto

nemajú takú relevanciu, ktorá by mohla spochybniť ústavnú konformitu záverov

napadnutého rozsudku s (, ). Podľa názoru ústavného

súdu krajský súd (v spojení s okresným súdom) rozsudok odôvodnil ústavne

akceptovateľným spôsobom.

S odvolaním sa na tieto skutočnosti a závery ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti týkajúcej sa napadnutého rozsudku

krajského súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdu z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok už pri jej predbežnom prerokovaní,

ďalšími návrhmi sťažovateľky uvedenými v sťažnosti sa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2011