Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 13/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. januára 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1 , základného práva na obhajobu podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci

vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2011

doručená sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

Mgr. R. T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“), základného

práva na obhajobu podľa a práva podľa Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) vo veci vedenej pod

sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„Uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva v P. sp. zn. ČVS: ORP-395/OdV-PB-2007 z 13. 08. 2007 mi bolo

vznesené obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. a)

a prečin výtržníctva podľa ,

.

Na základe viacerých žiadostí o preskúmanie postupu policajta podľa § 210

som bol prokurátorom Okresnej prokuratúry P... upovedomený o ich

vybavení vyrozumeniami okresnej prokuratúry sp. zn. zo dňa 19. 05. 2010 a 03.

08. 2010...

Podnetom podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov... zo dňa 10. 07. 2010 a 21. 08. 2010 som napadol vybavenie žiadostí

o preskúmanie postupu policajta na Krajskej prokuratúre v T...

Podnet z 10. 07. 2010 a z 21. 08. 2010 bol vybavený prokurátorkou Krajskej

prokuratúry v Tr... upovedomením krajskej prokuratúry sp. zn. zo dňa 11. 08.

2010 a z 20. 09. 2010...

Upovedomenie krajskej prokuratúry z 11. 08. 2010 a z 20. 09. 2010 som napadol

opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre zo dňa 20. 08. 2010

a z 03. 10. 2010 na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky...

Opakovaný podnet z 20. 08. 2010 a z 03. 10. 2010 bol vybavený prokurátorkou

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky... upovedomením generálnej prokuratúry

sp. zn. IV/1 Gpt 124/08 zo dňa 20. 10. 2010...

Upovedomenie generálnej prokuratúry z 20. 10. 2010 som napadol ďalším

opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre zo dňa 15. 04. 2011 na

generálnej prokuratúre...

Ďalší opakovaný podnet z 15. 04. 2011 bol vybavený riaditeľom trestného odboru

generálnej prokuratúry upovedomením sp. zn. IV/1 GPt 124/08 zo dňa 03. 05. 2011

so záverom, že podanie bolo vyhodnotené ako súčasť mojej obhajoby a zároveň bolo

uvedené, že v postupe prokurátorky generálnej prokuratúry v súvislosti s upovedomením

generálnej prokuratúry z 20. 10. 2010 pochybenie zistené nebolo...

Upovedomenie generálnej prokuratúry z 03. 05. 2011 mi bolo doručené dňa 18. 05.

2011.

V uvedenej trestnej veci sa na základe obžaloby prokurátora okresnej prokuratúry

sp. zn. -324 zo dňa 06. 08. 2010 vedie súdne konanie na Okresnom súde

v Považskej Bystrici pod sp. zn. . ...

Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1

inak, ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje zaručené

právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. ... Každé konanie súdu alebo iného orgánu,

ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu alebo na

inú právnu ochranu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo 6. marca 2008). ...

Opakovaný podnet z 20. 08. 2010 a z 03. 10. 2010 ako aj ďalší opakovaný podnet

z 15. 04. 2011 som adresoval generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, pričom som

v nich priamo poukazoval na príslušnosť generálneho prokurátora na vybavenie

opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu podľa zákona o prokuratúre. ...

Pre rovnaký spôsob konania generálnej prokuratúry, keď opakovaný podnet a ďalší

opakovaný podnet nebol vybavený generálnym prokurátorom, bolo v inej mojej veci

nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky rozhodnuté, že generálna prokuratúra

porušila moje právo na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky a právo na obhajobu

(). ...

V opakovanom podnete z 03. 10. 2010 som poukazoval na skutočnosť, že môj podnet

z 10. 07. 2010 a z 21. 08. 2010 nebol vybavený upovedomením krajskej prokuratúry

z 11. 08. 2010 a z 20. 09. 2010 v súlade so zákonom o prokuratúre, nakoľko prokurátorka

krajskej prokuratúry nebola príslušným prokurátorom podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona

o prokuratúre. ...

Každopádne vzhľadom na princíp subsidiarity Ústavný súd Slovenskej republiky nie

je povinný a oprávnený preskúmavať postup krajskej prokuratúry, pretože túto povinnosť

mal generálny prokurátor v rámci konania o opakovanom podnete z 03. 10. 2010 v ktorom

som na nepríslušnosť prokurátorky krajskej prokuratúry v konaní o podnete z 10. 07. 2010

a z 21. 08. 2010 priamo poukazoval. ...

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt

124/08 tým, že opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet neboli v súlade so zákonom

riadne prešetrené, porušila moje právo na ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky

a právo na obhajobu. ...

V opakovanom podnete z 03. 10. 2010 a v ďalšom opakovanom podnete z 15. 04.

2011 poukazujem na to, že o návrhu na delegáciu zo dňa 17. 06. 2010 nebolo vôbec

rozhodnuté, pričom tento návrh na delegáciu postúpil na rozhodnutie vyšetrovateľovi

prokurátor okresnej prokuratúry, o čom ma upovedomil prípisom sp. zn. -319

z 03. 08. 2010 pod bodom 1.

Na uvedené generálna prokuratúra nijakým spôsobom nereagovala a nereagovala

na uvedené ani krajská prokuratúra.

V opakovanom podnete z 03. 10. 2010 a v ďalšom opakovanom podnete z 15. 04.

2011 poukazujem na to, že o mojich návrhoch na delegáciu nerozhodol príslušný orgán

podľa .

Na uvedené generálna prokuratúra nijakým spôsobom nereagovala a závery krajskej

prokuratúry sú v tomto smere zmätočné a nezákonné, nakoľko podľa prokurátorky krajskej

prokuratúry môže o odňatí a prikázaní veci podľa

rozhodnúť aj orgán, ktorý nie je obom orgánom najbližšie spoločne nadriadený, čím sa

natoľko odchýlila od znenia , že poprela jeho účel a význam.

V opakovanom podnete z 03. 10. 2010 a v ďalšom opakovanom podnete z 15. 04.

2011 poukazujem na to, že vzhľadom na nemožno

považovať výsluch obvineného za vykonaný, keď sa ho nezúčastnil obhajca (vo väzbe, teda

v prípade povinnej obhajoby) a obvinený na jeho prítomnosti trval.

Na uvedené generálna prokuratúra nijakým spôsobom nereagovala a podľa krajskej

prokuratúry aj v prípade povinnej obhajoby možno vypočúvať obvineného bez prítomnosti

jeho obhajcu, čím bol zásadne popretý zmysel práva na obhajobu.

Za arbitrárne si dovolím označiť právne závery krajskej prokuratúry, ktoré bez

nápravy prevzala generálna prokuratúra, podľa ktorých dôvod povinnej obhajoby pri

aplikácii tzv. zásady tri krát a dosť ( ) vzniká až od

upovedomenia obvineného o tejto skutkovej okolnosti. ...

S touto zásadnou otázkou sa však upovedomenie generálnej prokuratúry z 20. 10.

2010 a upovedomenie generálnej prokuratúry z 03. 05. 2011 nijako nevysporiadalo. ...

V ďalšom opakovanom podnete z 15. 04. 2011 som poukázal na novú skutočnosť

v súvislosti so závažným krátením práva obvineného na obhajobu, keď som nebol po

skončení vyšetrovania oboznámený s kompletným vyšetrovacím spisom a že mojim

obhajcom nebolo umožnené spis preštudovať.

Ani s uvedenou novou skutočnosťou sa generálna prokuratúra nijakým spôsobom

nevysporiadala. ...

Naostatok v mojom prípade prichádza do úvahy aj späťvzatie obžaloby, pretože sa

hlavné pojednávanie doposiaľ nezačalo, nakoľko Okresný súd v Považskej Bystrici už pri

predbežnom prejednaní obžaloby porušil moje základné práva a uznesením Ústavného súdu

sp. zn. zo dňa 24. februára 2011 bola moja ústavná sťažnosť prijatá na

ďalšie konanie a vo veci sa na Okresnom súde v Považskej Bystrici zatiaľ nekoná. ...

Povinnosťou generálnej prokuratúry v konaní o podnetoch podľa zákona

o prokuratúre je poskytnutie účinnej a efektívnej ochrany zákonnosti a aj povinnosť zistené

pochybenia napraviť všetkými dostupnými prostriedkami.

V mojom prípade však generálna prokuratúra nekonala v súlade so zákonom,

neposkytla mi účinnú ochranu pred porušovaním mojich základných práv orgánmi činnými

v trestnom konaní a hoci takéto oprávnenie má, nekonala tak ani napriek už spomínanej

povinnosti takúto ochranu mi poskytnúť, už keď som sa jej podnetmi domáhal.

Právne závery generálnej prokuratúry a absolútna nečinnosť pri evidentnom

porušení zákona sú ústavne neakceptovateľné.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1

GPt 124/08 porušila právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej

republiky podľa .

2. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1

GPt 124/08 porušila právo sťažovateľa na obhajobu podľa Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní

označených základných práv sťažovateľa.

4. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa prikazuje o ďalšom opakovanom

podnete sťažovateľa zo dňa 15. 04. 2011 znova konať a rozhodnúť.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 10.000,- €, ktorú mu je povinná zaplatiť Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná uhradiť trovy konania

k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovateľ žiadal aj z dôvodu, že

uvedeným postupom generálnej prokuratúry boli uňho vyvolané pocity „bezmocnosti,

menejcennosti, právnej neistoty a bola u mňa v podstate negovaná dôvera v možnosť

poskytnutia spravodlivosti zo strany generálnej prokuratúry“.

Ústavný súd si vyžiadal vyjadrenie k sťažnosti od prvého námestníka generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „prvý námestník generálneho prokurátora“),

ktorý na výzvu ústavného súdu zareagoval takto:

„Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie

podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

a/ generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej

prokuratúry okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora,

vyššieho vojenského prokurátora, prokurátora krajskej prokuratúry alebo prokurátora

vyššej vojenskej prokuratúry,

b/ špeciálny prokurátor, ak ide o prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry,

c/ príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátora

okresnej prokuratúry,

d/ vyšší vojenský prokurátor, ak ide o vojenského obvodného prokurátora alebo

prokurátora vojenskej obvodnej prokuratúry.“

Vo svojom prípise ústavnému súdu prvý námestník generálneho prokurátora uviedol,

že na danú vec sa vzťahuje „1/ Príkaz generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 18. februára 2010 pod por. č. 3/2010, ktorým sa vydáva úplné znenie Príkazu generálneho

prokurátora Slovenskej republiky por. č. 2/2004 z 27. februára 2004 o organizácii a riadení

práce na prokuratúre. ...

2/ Príkaz generálneho prokurátora z 27. februára 2006 pod por. č. 5/2006, ktorým sa

upravuje aprobačné oprávnenie na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky.“.

V tejto súvislosti prvý námestník generálneho prokurátora vo svojom prípise

konštatuje, že «Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je súčasťou základného práva

na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 aj právo

dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už

prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov

prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať

a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je

ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m.

, , ). Sťažovateľ však napáda aj skutočnosť, že

jeho opakovaným podnetom sa nezaoberal generálny prokurátor, tak ako to vyplýva

z ustanovenia § 54 ods. 2 písm. a/ zákona o prokuratúre, ale prokurátor generálnej

prokuratúry. V podstate jeho podanie smeruje len voči aprobačnej doložke na vybavení

opakovaného podnetu, čo predstavuje druhú rovinu preskúmania porušenia práv

sťažovateľa.

Je pravdou, že ustanovenie § 54 ods. 2 písm. a/ zákona o prokuratúre v znení

neskorších predpisov jednoznačne vymedzuje nadriadeného prokurátora pre účely

vybavovania opakovaných podnetov podľa § 34 ods. 1 citovaného zákona. Ak ide konkrétne

o opakovaný podnet vo vzťahu k prokurátorovi krajskej prokuratúry, je ním generálny

prokurátor.

V praxi však vzhľadom na množstvo oprávnení generálneho prokurátora generálny

prokurátor uplatňuje svoju pôsobnosť prostredníctvom organizačných zložiek generálnej

prokuratúry ( o prokuratúre), ktoré sú

definované v Príkaze generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 18. februára 2010

pod por. č. 3/2010, ktorým sa vydáva úplné znenie Príkazu generálneho prokurátora

Slovenskej republiky por. č. 2/2004 z 27. februára 2004 o organizácii a riadení práce na

prokuratúre. Z článku 7 vyplýva, že úlohy pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním

zákonnosti v predsúdnom konaní plní trestný odbor. Medzi ne patrí i vybavovanie podnetov

v trestných veciach.

Aprobačné oprávnenie prokurátora trestného odboru je možné a contrario vymedziť

z článkov 2, 3, 4, 5 a 10 Príkazu generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 27. februára 2006 pod por. č. 5/2006, ktorým sa upravuje aprobačné oprávnenie na

Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Uvedené články pozitívne vymedzujú

aprobačné oprávnenia generálneho prokurátora a oprávnenia prvého námestníka,

námestníkov a riaditeľa trestného odboru. V tomto kontexte je treba zdôrazniť, že

kompetencie generálneho prokurátora, ktoré nezveril uvedeným zložkám, realizujú

prokurátori trestného odboru.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti generálna prokuratúra dospela k záveru, že

vybavením a s tým spojeným signovaním vybavenia opakovaného podnetu prokurátorom

Trestného odboru Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nebolo žiadnym spôsobom

zasiahnuté do práv sťažovateľa garantovaných .

Tomuto názoru korešpondujú i doposiaľ vydané rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky (sp. zn. , , ), ktoré

doteraz plne rešpektovali aplikáciu týchto organizačných noriem Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky. V ich intenciách ústavný súd priznal sťažovateľom nárok na zákonné

právo domáhať sa, aby sa generálna prokuratúra riadne zaoberala ich podaniami. Naopak,

sťažovatelia nemajú nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal ich predstavám.

Aj z tohto dôvodu je potrebné považovať za právne neodôvodnenú aj žiadosť

sťažovateľa o vyplatenie sumy 10.000,- € ako „primeraného finančného zadosťučinenia“,

keďže objektívna potreba jeho priznania nevznikla.

Navrhujeme preto jeho sťažnosť ako zjavne neodôvodnenú odmietnuť.».

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva… v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má tieto

minimálne práva: obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,

alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to

záujmy spravodlivosti vyžadujú.

Sťažovateľ, ako to zo sťažnosti vyplýva, namieta, že

1. postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gt 124/08

došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu a základného práva na

obhajobu z dôvodu, že o opakovanom podnete a ďalšom opakovanom podnete nerozhodol

priamo generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“);

2. postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gt 124/08

došlo k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu a základného práva na

obhajobu z dôvodu, že jeho podnety (opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet) neboli

riadne prešetrené. Tvrdí, že

- o jeho „návrhu na delegáciu“ (t. j. o odňatí a prikázaní veci) zo 17. júna 2010

nebolo dosiaľ rozhodnuté,

- o ďalších „návrhoch na delegáciu“, t. j. o odňatí veci a prikázaní veci nerozhodol

príslušný orgán tak, ako to ustanovuje ,

- pri jeho výsluchu nebol prítomný jeho obhajca,

- po skončení vyšetrovania nebolo jeho obhajcom umožnené preštudovať vyšetrovací

spis.

K námietke uvedenej v bode 1

Sťažovateľ tvrdí, že tým, že o jeho opakovanom podnete a ďalšom opakovanom

podnete nerozhodol generálny prokurátor, ale najskôr prokurátorka generálnej prokuratúry

a neskôr riaditeľ trestného odboru generálnej prokuratúry, došlo k porušeniu jeho

základného práva na inú právnu ochranu podľa , a tým aj k porušeniu

jeho základného práva na obhajobu podľa a podľa

dohovoru. Sťažovateľ sa v tejto súvislosti odvolával na závery ústavného súdu obsiahnuté

v náleze sp. zn. z 2. júna 2011.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

generálny prokurátor, ak ide o špeciálneho prokurátora, prokurátora generálnej prokuratúry

okrem prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, krajského prokurátora alebo prokurátora

krajskej prokuratúry.

Podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre generálna prokuratúra zabezpečuje

plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora.

Podľa čl. 7 ods. 1 príkazu Generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 18. februára 2010 č. 3/2010, ktorým sa vydáva úplné znenie príkazu Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky č. 2/2004 z 27. februára 2004 o organizácii a riadení práce

na prokuratúre (ďalej len „príkaz generálneho prokurátora č. 3/2010“), trestný odbor plní

úlohy pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti v predsúdnom konaní, pri účasti

prokurátorov v konaní pred súdmi, pri ďalších úkonoch súvisiacich s trestným konaním...

Podľa čl. 7 ods. 2 písm. a) príkazu generálneho prokurátora č. 3/2010 trestný odbor

najmä riadi, usmerňuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru

nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

Podľa čl. 10 bodu 8 príkazu generálneho prokurátora č. 5/2006 z 27. februára 2006,

ktorým sa upravuje aprobačné oprávnenie na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky

(ďalej len „príkaz generálneho prokurátora č. 5/2006“), riaditelia odborov v rozsahu svojej

pôsobnosti schvaľujú a podpisujú, ak tento príkaz neustanovuje inak, vybavenie podnetu,

ktorý smeruje proti stanovisku alebo rozhodnutiu prokurátora generálnej prokuratúry.

Podľa čl. 10 bodu 9 príkazu generálneho prokurátora č. 5/2006 riaditelia odborov

v rozsahu svojej pôsobnosti schvaľujú a podpisujú, ak tento príkaz neustanovuje inak,

v zastúpení generálneho prokurátora vybavenie opakovaného podnetu podľa § 34 zákona

o prokuratúre, ak predchádzajúci podnet vybavil prokurátor generálnej prokuratúry, ktorý

patrí do ich riadiacej pôsobnosti.

Podľa čl. 24 ods. 4 príkazu generálneho prokurátora č. 5/2006 generálny prokurátor,

námestníci generálneho prokurátora, generálny riaditeľ sekcie, riaditelia alebo vedúci

organizačných zložiek môžu rozhodnúť, aby rozhodnutie, opatrenie alebo inú písomnosť

v konkrétnej veci, ktorá patrí do ich riadiacej pôsobnosti, podpisoval podriadený prokurátor

alebo podriadený zamestnanec v ich zastúpení alebo vo vlastnom mene.

Sťažovateľ namietal priebeh prípravného konania, ktoré bolo pôvodne vedené

na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru P. pod sp. zn. ČVS:ORP-395/OdV-PB-2007 a

neskôr na Prezídiu Policajného zboru, Úrade boja proti organizovanej kriminalite, odbore

Západ v T. (ďalej len „úrad boja proti organizovanej kriminalite“) pod sp. zn. ČVS:PPZ-

111/BOK-Z-2008. V rámci tohto trestného konania mal sťažovateľ procesné postavenie

obvineného. Sťažovateľ v tejto veci žiadal o preskúmanie postupu policajta podľa § 210

a neskôr prostredníctvom podnetov podľa a násl. zákona o

prokuratúre aj o preskúmanie zákonnosti postupu príslušných prokuratúr.

Vo vzťahu k námietkam sťažovateľa ústavný súd zistil, že opakovaný podnet

z 3. októbra 2010 adresovaný generálnemu prokurátorovi, ktorým sťažovateľ žiadal

o preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho podnetu prokurátorkou Krajskej prokuratúry v T.

(ďalej len „krajská prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. , vybavila

prokurátorka generálnej prokuratúry prípisom č. k. -61 z 20. októbra 2010.

Ďalší opakovaný podnet z 15. apríla 2011 sťažovateľ opäť adresoval generálnemu

prokurátorovi, pričom v ňom okrem iného poukázal aj na to, že už na vybavenie

opakovaného podnetu z 3. októbra 2010 bol príslušný generálny prokurátor. Tento

opakovaný podnet sťažovateľa z 15. apríla 2011 vybavil riaditeľ trestného odboru

generálnej prokuratúry prípisom č. k. IV/1 Gt 124/08-68 z 3. mája 2011.

Z uvedeného vyplýva, že opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet, ktoré

sťažovateľ adresoval generálnemu prokurátorovi, neboli vybavené priamo ním. Pritom § 34

ods. 1 v spojení s § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre ustanovuje, že už na vybavenie

opakovaného podnetu vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti postupu prokurátora krajskej

prokuratúry je príslušný generálny prokurátor.

Podľa názoru ústavného súdu je potrebné uvedené námietky sťažovateľa vnímať

inak, ako v prípade, na ktorý sa sťažovateľ odvolával a poukazoval na nález ústavného súdu

sp. zn. z 2. júna 2011, ktorým ústavný súd vyslovil porušenie jeho práv

postupom generálnej prokuratúry z dôvodu, že o opakovanom podnete a ďalšom

opakovanom podnete nerozhodol generálny prokurátor. V tejto veci totiž o uvedených

podnetoch rozhodla v oboch prípadoch jedná a tá istá osoba, ktorou bol prokurátor

generálnej prokuratúry JUDr. L. H.

V tejto súvislosti považuje ústavný súd za potrebné upriamiť pozornosť na to, že

podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre plnenie úloh patriacich do pôsobnosti

generálneho prokurátora zabezpečuje generálna prokuratúra. Jednou z jej organizačných

zložiek je trestný odbor, ktorý v súlade s čl. 7 ods. 1 príkazu generálneho prokurátora

č. 3/2010 plní úlohy pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti v predsúdnom

konaní a podľa čl. 7 ods. 2 písm. a) citovaného príkazu generálneho prokurátora, okrem

iného riadi, usmerňuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr pri vykonávaní dozoru

nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

Pokiaľ išlo o opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet, sťažovateľ sa nimi domáhal

preskúmania zákonnosti postupov podriadených prokurátorov a policajtov v rámci

prípravného konania. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že podľa čl. 10 ods. 9

príkazu generálneho prokurátora č. 5/2006 riaditeľ trestného odboru v rozsahu svojej

pôsobnosti schvaľuje a podpisuje, ak tento príkaz neustanovuje inak, v zastúpení

generálneho prokurátora vybavenie opakovaného podnetu podľa § 34 zákona o prokuratúre,

ak predchádzajúci podnet vybavil prokurátor generálnej prokuratúry, ktorý patrí do jeho

riadiacej pôsobnosti. Okrem toho čl. 24 ods. 4 príkazu generálneho prokurátora č. 5/2006

umožňuje, aby či už generálny prokurátor alebo aj riaditeľ trestného odboru rozhodol, že

rozhodnutie, opatrenie alebo inú písomnosť v konkrétnej veci, ktorá patrí do jeho riadiacej

pôsobnosti, podpísal podriadený prokurátor v jeho zastúpení alebo vo vlastnom mene.

Ústavný súd nemá dôvod spochybňovať zákonnosť príkazu generálneho prokurátora

č. 5/2006, o to viac, že tomu zodpovedá aj jeho doterajšia judikatúru (,

, , ), rešpektujúca aplikáciu týchto

organizačných noriem generálnej prokuratúry.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení príslušných normatívnych aktov dospel

ústavný súd k záveru, že aj keď opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet nebol

vybavený priamo generálnym prokurátorom, ale opakovaný podnet smerujúci voči

zákonnosti postupu prokurátorky krajskej prokuratúry vybavila prokurátorka generálnej

prokuratúry a opakovaný podnet smerujúci voči zákonnosti jej postupu vybavil riaditeľ

trestného odboru generálnej prokuratúry, nemohlo dôjsť k takému zásahu do práv

sťažovateľa, ktorý by bol spôsobilý porušiť jeho základné právo na inú právnu ochranu,

alebo jeho základné práva na obhajobu. Plnenie úloh generálneho prokurátora v danom

prípade zabezpečila generálna prokuratúra [§ 40 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre]

prostredníctvom svojej organizačnej zložky – trestného odboru a v rámci neho jeho

prokurátorkou a riaditeľom trestného odboru v súlade s čl. 10 ods. 9 a čl. 24 ods. 4 príkazu

generálneho prokurátora č. 5/2006.

Aj keď § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre explicitne ustanovuje, že pri

vybavovaní podnetu je generálny prokurátor nadriadeným prokurátorom aj vo vzťahu

k prokurátorovi krajskej prokuratúry, aj vo vzťahu k prokurátorovi generálnej prokuratúry,

v preskúmavanej veci išlo o inú situáciu, ako bola tá, ktorou sa ústavný súd zaoberal vo veci

sp. zn. , pretože v prerokúvanej veci síce opakovaný podnet a ďalší opakovaný

podnet neboli vybavené priamo generálnym prokurátorom, ale neboli vybavené totožnou

osobou. Vybavenie opakovaného podnetu a ďalšieho opakovaného podnetu tým istým

prokurátorom nepochybne signalizuje pochybnosti o objektivite, a tým aj zákonnosti jeho

postupu. Takú situáciu v danom prípade ústavný súd nezaznamenal, pretože aj keď nie

priamo generálny prokurátor, ale osoby jemu hierarchicky podriadené, preskúmali

zákonnosť postupu iných prokurátorov zúčastnených na preskúmavaní zákonnosti

predchádzajúcich postupov v zmysle § 31 a násl. zákona o prokuratúre.

Generálna úprava organizácie a riadenia práce na generálnej prokuratúre, a to „príkaz

generálneho prokurátora č. 3/2010“ má síce povahu interného normatívneho aktu, avšak jej

rešpektovanie v organizačnej štruktúre generálnej prokuratúry pri realizácii úloh

jednotlivých zložiek sa všeobecne predpokladá, a preto podľa názoru ústavného súdu

namietaný postup generálnej prokuratúry je ústavne udržateľný. Absenciu splnomocnenia

pri podpise riaditeľa odboru, že je oprávnený vybaviť a podpísať prípis o vybavení

opakovaného podnetu, možno považovať podľa názoru ústavného súdu za formálny

nedostatok v postupe generálnej prokuratúry, ktorý ale nemá ústavnoprávnu relevanciu.

Tieto skutočnosti boli podkladom pre záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť

v tejto časti je zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd už na predbežnom prerokovaní

podľa 25 ods. 2 z tohto dôvodu odmietol.

K námietke uvedenej v bode 2

Predmetom tejto námietky sťažovateľa bolo tvrdenie, že generálna prokuratúra

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gpt 124/08 sa jeho podnetmi (opakovaný podnet a ďalší

opakovaný podnet) riadne nezaoberala a tieto nevybavila v súlade so zákonom. Tým podľa

jeho názoru došlo k porušeniu jeho práva na inú právnu ochranu podľa

a základného práva na obhajobu podľa a dohovoru.

Podľa zistení ústavného súdu na opakovaný podnet sťažovateľa z 3. októbra 2010

reagovala generálna prokuratúra prípisom č. k. IV/1 GPt 124/08-61 z 20. októbra 2010

prostredníctvom prokurátorky generálnej prokuratúry.

Generálna prokuratúra v prípise, ktorým vybavila opakovaný podnet sťažovateľa,

konštatovala, že postup krajskej prokuratúry vo veci sp. zn. považuje

za správny. V tejto súvislosti uviedla, že krajská prokuratúra vychádzala z dôkaznej

situácie, ktorá vyplývala tak z vyšetrovacieho spisu, ako aj z dozorového spisu Okresnej

prokuratúry P. (ďalej len „okresná prokuratúra“) sp. zn. . Podľa názoru

generálnej prokuratúry krajská prokuratúra vyhodnotila existujúce dôkazy v súlade s § 2

ods. 12 a vybavenie svojho podnetu dostatočne a náležite odôvodnila.

Generálna prokuratúra ďalej konštatovala, že podľa jej názoru námietky, ktoré uvádzal

sťažovateľ v opakovanom podnete, nie sú nové, pričom v tej súvislosti dodala, že so

všetkými námietkami sa krajská prokuratúra „bezozbytku“ vyrovnala. Generálna

prokuratúra dospela tiež k záveru, že vzhľadom na to, že sťažovateľ v opakovanom podnete

neuvádzal nové skutočnosti, je potrebné jeho podanie vnímať ako „subjektívnu polemiku

so závermi prokuratúry, a ako také ich označiť za nespôsobilé revidovať citované

vybavenie“. Okrem toho, že generálna prokuratúra pri vybavení opakovaného podnetu

upozornila sťažovateľa na to, že „neprijateľným spôsobom“ urážal orgány činné v trestnom

konaní, ktoré vyšetrovali jeho trestnú vec, zároveň mu oznámila, že jeho opakovaný podnet

vyhodnotila aj ako súčasť obhajoby, a ďalej konštatovala, že keďže v danej veci už bola

podaná obžaloba, jeho podanie postúpila Okresnému súdu Považská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“).

Na základe ďalšieho opakovaného podnetu z 15. apríla 2011 adresovaného

generálnemu prokurátorovi sťažovateľ žiadal o preskúmanie zákonnosti vybavenia jeho

opakovaného podnetu prokurátorkou generálnej prokuratúry. Ďalší opakovaný podnet bol

vybavený riaditeľom trestného odboru generálnej prokuratúry prípisom č. k. IV/1 Gt

124/08-68 z 3. mája 2011. Vzhľadom na túto skutočnosť a princíp subsidiarity, ktorý

vylučuje právomoc ústavného súdu bezprostredne preskúmať postup generálnej prokuratúry

pri vybavovaní opakovaného podnetu z 3. októbra 2010 listom č. k. IV/1 GPt 124/08-61

z 20. októbra 2010, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť

(obdobne ).

Na ďalší opakovaný podnet sťažovateľa z 15. apríla 2011, ktorého obsahom boli

námietky spojené s jeho návrhom na odňatie a prikázanie trestnej veci, neprítomnosťou jeho

obhajcu na výsluchu a neumožnením jeho obhajcom preštudovať vyšetrovací spis

po skončení vyšetrovania, odpovedala generálna prokuratúra prostredníctvom riaditeľa

trestného odboru prípisom č. k. IV/1 Gt 124/08-68 z 3. mája 2011. Generálna prokuratúra

v rámci vybavenia tohto podnetu konštatovala:

„Generálna prokuratúra SR obdržala Vaše podanie z 15. 4. 2011 pôvodne

adresované Úradu špeciálnej prokuratúry.

Oznamujem Vám, že podanie bolo podľa obsahu v súlade s ust. § 62 odsek 1

vyhodnotené ako súčasť Vašej obhajoby v trestnej veci, v ktorej

prokurátor Okresnej prokuratúry P. pod sp. zn. dňa 6. 8. 2010 podal na Vás

obžalobu. Z uvedeného dôvodu som podanie dnešného dňa postúpil Okresnému súdu

Považská Bystrica.

Zároveň uvádzam, že v súvislosti s Vami namietanými skutočnosťami týkajúcimi sa

vybavenia opakovaného podnetu prokurátorkou Generálnej prokuratúry SR pod sp. zn. IV/1

GPt 124/08-61 z 20. 10. 2010 som v postupe prokurátorky Generálnej prokuratúry SR

pochybenie nezistil.“

Pri posudzovaní ústavnej konformnosti namietaného postupu generálnej prokuratúry

bolo pre ústavný súd podstatné, že v uvedenej trestnej veci prokurátor okresnej prokuratúry

pod sp. zn. podal 6. augusta 2010 okresnému súdu na sťažovateľa obžalobu.

Táto trestná vec je v súčasnosti vedená na okresnom súde pod sp. zn. .

Z uvedeného vyplýva, že trestná vec sa presunula zo štádia prípravného konania do konania

súdneho.

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

Vzhľadom na to, že 6. augusta 2010 prokurátor podal v danej veci na sťažovateľa

obžalobu, skončilo sa prípravné konanie ( ), a tým aj

povinnosť prokurátora ako „dozorcu“ nad zachovávaním zákonnosti v tomto štádiu

trestného konania. Vychádzajúc z tohto zistenia sú potom závery generálnej prokuratúry

obsiahnuté v prípise č. k. IV/1 Gt 124/08-68 z 3. mája 2011 legitímne. Generálna

prokuratúra sa totiž ďalším opakovaným podnetom sťažovateľa riadne zaoberala, jeho

námietky posúdila ako súčasť jeho obhajoby a vzhľadom na zmenu štádia trestného konania

jeho písomné podanie postúpila okresnému súdu. Skutočnosť, že v postupe prokurátorky

generálnej prokuratúry pri vybavovaní opakovaného podnetu riaditeľ trestného odboru

generálnej prokuratúry nezistil žiadne pochybenia, čím sa odchýlil od právneho názoru

a očakávaní sťažovateľa, ešte nemôže bez ďalšieho znamenať, že došlo k porušeniu ním

označených práv. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Nad rámec uvedeného považuje ústavný súd za potrebné dodať, že aj v tomto prípade

je potrebné prihliadať na stabilizovanú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej je trestné

konanie od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd trestne stíhanej osoby

môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , , ).

Ústavný súd na okresnom súde zistil, že trestná vec sťažovateľa, ktorá je v súčasnosti

vedená na okresnom súde pod sp. zn. , nie je dosiaľ právoplatne skončená, nie

je nariadený ani termín pojednávania a v súvislosti s novšou vecou sa po porade kolégia

pripravuje jej postúpenie Špecializovanému trestnému súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uvádza, že v nadväznosti na zistený stav konania

sťažovateľ má/bude mať v súlade s platnou právnou úpravou ()

možnosť namietať právne účinným spôsobom porušenie svojich základných práv a slobôd

garantovaných v dôsledku ním tvrdeného nezákonného postupu vyšetrovateľa

a prokurátora okresnej prokuratúry vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti

trestného stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci

sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania sťažovateľom proti rozsudku

okresného súdu sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých

relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu. Ich právomoc sa vzťahuje aj

na otázku zákonnosti a ústavnosti spôsobu získania dôkazov proti sťažovateľovi

predkladaných obžalobou a aj posúdenie prípadného porušenia jeho práva na obhajobu.

Skutočnosť, že v sťažovateľovej trestnej veci je oprávnený konať a rozhodovať okresný súd,

preto vylučuje právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa pre

porušenie sťažovateľom označených základných práv ().

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

Keďže ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami, ktoré vyplynuli zo sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. januára 2012