Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 49/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. mája 2011 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána

Lubyho v konaní o sťažnosti M. M., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom Mgr. R. T., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl.

50 ods. 3 a práv podľa a a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29.

novembra 2010, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, za účasti Okresného súdu Považská

Bystrica, takto

rozhodol:

1. Základné práva M. M. podľa , a

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Považská Bystrica v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. novembra 2010, ktorým nariadil

hlavné pojednávanie, p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn.

z 29. novembra 2010, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Považská Bystrica j e p o v i n n ý uhradiť M. M. trovy konania v

sume 462,95 € (slovom štyristošesťdesiatdva eur a deväťdesiatpäť centov) na účet jeho

právneho zástupcu Mgr. R. T., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára

2011 doručená sťažnosť M. M., t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom Mgr. R. T., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv na súdnu

ochranu a kontradiktórne konanie podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v súvislosti

s jeho právami vyjadriť sa, predniesť konečný návrh a mať posledné slovo na verejnom

zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby a základného práva mať primeraný čas

a možnosti na prípravu svojej obhajoby podľa a práva obhajovať sa

osobne alebo pomocou obhajcu podľa vlastného výberu podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c)

dohovoru v súvislosti s právami sťažovateľa vyjadriť sa, predniesť konečný návrh a mať

posledné slovo na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby postupom

Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a jeho uznesením z 29. novembra 2010, ktorým nariadil hlavné pojednávanie.

Sťažnosť bola daná na poštovú prepravu 28. januára 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením

vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva Policajného

zboru Považská Bystrica, oddelenia vyšetrovania sp. zn. ČVS: ORP-395/OdV-PB-2007

z 13. augusta 2007 vznesené obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

a ods. 2 písm. a) a prečin výtržníctva podľa a

písm. a) na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti uznesenia

o vznesení obvinenia. V trestnej veci sťažovateľa podal prokurátor Okresnej prokuratúry

Považská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) obžalobu č. k. -324

zo 6. augusta 2010. Vec sťažovateľa je okresným súdom vedená pod sp. zn. .

Dňa 29. novembra 2010 sa na okresnom súde uskutočnilo verejné zasadnutie,

predmetom ktorého bolo predbežné prejednanie obžaloby. Okresný súd na tomto verejnom

zasadnutí namietaným uznesením rozhodol okrem iného o tom, že nariadil termín hlavného

pojednávania na 17. január 2011.

Sťažovateľ predovšetkým namieta, že v priebehu verejného zasadnutia, ktorého

predmetom bolo predbežné prejednanie obžaloby, nebolo jemu ani jeho obhajcom udelené

slovo na konečné návrhy a sťažovateľovi nebolo umožnené mať posledné slovo. Takýmto

postupom okresného súdu došlo podľa názoru sťažovateľa k zásahu do ním označených

základných práv.

Sťažovateľ v tejto súvislosti v sťažnosti uvádza, že „Obvinený má práva priznané

aj po podaní obžaloby, pričom až po nariadení hlavného pojednávania

sa obvinený označuje ako obžalovaný ( ).

Pri verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby má obvinený právo sa

vyjadriť k podanej obžalobe, právo hovoriť posledný a právo na konečný návrh (§ 34 ods. 1

a ), pričom svoje práva môže uplatňovať aj prostredníctvom obhajcu.

Súd je garantom zákonnosti konania a je povinný obvineného poučiť o jeho právach

a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie...

Pri verejnom zasadnutí má súd povinnosť umožniť obvinenému sa vyjadriť a podať

konečný návrh ( veta prvá ), čím zákon priamo dáva obvinenému (strane

obhajoby) možnosť na uplatnenie jeho práv, a túto možnosť mu je súd povinný poskytnúť

( ), aby bola dodržaná zásada rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania.

Rovnako je povinnosťou súdu zachovať právo obvineného na posledné slovo (§ 295 ods. 3

veta druhá ).

Niet pochýb, že závažné porušenie práva na obhajobu v prípravnom konaní trestnom

je v zásade dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi podľa § 244

ods. 1 písm. h) .“.

Sťažovateľ v sťažnosti príkladmo uvádza, akými konkrétnymi spôsobmi malo dôjsť

v priebehu prípravného konania v jeho trestnej veci k závažným porušeniam práva

na obhajobu (poukazujúc pritom na skutočnosť, že mu hrozí uloženie trestu odňatia slobody

na doživotie, a teda ide v jeho prípade o dôvod povinnej obhajoby, pričom napriek tomu

počas prípravného konania obhajcu nemal a nebolo mu tiež umožnené oboznámiť sa

po skončení vyšetrovania s kompletným spisovým materiálom, nebol mu prehratý záznam

na DVD nosiči, v spise chýbajú určité dôkazy).

V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že „Ak som však ako obvinený nemal možnosť

predniesť svoje výhrady k obžalobe a k dôkazom navrhnutým prokurátorom ako druhou

stranou konania, rozhodnutie okresného súdu z 29. 11. 2010 na ne pochopiteľne reagovať

nemohlo. Z tohto dôvodu je rozhodnutie okresného súdu z 29. 11. 2010 arbitrárne

a nepreskúmateľné...

Nemožno bagatelizovať, že súd pri predbežnom prejednaní obžaloby môže korigovať

závažné porušenia práva na obhajobu práve vrátením veci prokurátorovi na došetrenie.

Inštitút predbežného prejednania obžaloby slúži okrem iného práve na to, aby právo

obvineného na obhajobu bolo v prípravnom konaní dôsledne rešpektované.“.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie

nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozhodnutím z 29. 11. 2010, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, porušil základné právo

sťažovateľa na súdnu ochranu, spravodlivé a kontradiktórne konanie podľa čl. 46 ods. 1

a a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v súvislosti s právami sťažovateľa vyjadriť sa, predniesť konečný

návrh a mať posledné slovo na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby.

2. Okresný súd Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

a rozhodnutím z 29. 11. 2010, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, porušil základné právo

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie, právo mať primeraný čas a možnosti na

prípravu svojej obhajoby a právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa

vlastného výberu podľa a ,

písm. b) a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v

súvislosti s právami sťažovateľa vyjadriť sa, predniesť konečný návrh a mať posledné slovo

na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby.

3. Okresnému súdu Považská Bystrica sa zakazuje pokračovať v porušovaní

označených základných práv sťažovateľa.

4. Rozhodnutie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. z 29. 11.

2010, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 5 000 €, ktorú mu je povinný zaplatiť Okresný súd

Považská Bystrica do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Okresný súd Považská Bystrica je povinný uhradiť trovy konania k rukám

advokáta Mgr. R. T., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -16 z 24. februára 2011 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň

vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a podpredseda okresného

súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a podpredsedu okresného

súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade

s o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania,

pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sp. zn. Spr. 1515/11

z 8. apríla 2011 uviedol, že sťažnosť považuje za nedôvodnú, keďže verejné zasadnutie

konané 29. novembra 2010 bolo vykonané v súlade s ustanoveniami .

Zároveň ústavnému súdu predložil písomné vyjadrenie zákonného sudcu JUDr. I. H. (ďalej

len „zákonný sudca“) z 1. februára 2011, z ktorého vyplýva, že na verejnom zasadnutí boli

vyzvaní obhajcovia sťažovateľa, aby uviedli návrhy na vykonanie dokazovania, pričom

obhajca sťažovateľa v tejto súvislosti uviedol, že nesúhlasí s dôkazmi navrhnutými

prokurátorom a žiada, aby bola zabezpečená osobná účasť znalcov, a tiež poukázal na to, že

nie sú splnené podmienky na prijatie obžaloby z dôvodu závažného porušenia práva na

obhajobu v prípravnom konaní. Druhý obhajca sa k tomuto prednesu pripojil.

Zákonný sudca vo svojom vyjadrení ďalej uvádza, že sťažovateľ namietal vykonanie

dokazovania v zmysle návrhu prokurátora, keďže dôkazy boli podľa neho vykonané

nezákonne, žiadal o osobný výsluch svedkov, s čím prokurátor súhlasil. Po vyhlásení

uznesenia, ktorým bol nariadený termín hlavného pojednávania, obhajcovia namietali

nezákonnosť verejného zasadnutia a sťažovateľ namietal zaujatosť zákonného sudcu,

ktorému tykal a vulgárne nadával. Zákonný sudca tvrdí, že žiadnej zo strán nebránil sa

vo veci vyjadriť. „Jedná sa o predbežné prejednanie obžaloby, v rámci ktorého konania sa

nevykonáva žiadne dokazovanie a preto sa v rámci takéhoto konania ani ohľadne obsahu

a dôkazov nedáva priestor na vyjadrovanie. Účelom tohto konania je zistiť, či dôkazy boli

zabezpečené zákonným spôsobom, či nebolo napr. odňaté právo obvinenému na obhajobu

a podobne. Obhajcovia obžalovaného v rámci ich vyjadrenia poukazovali na nezákonnosť,

mali možnosť sa vyjadriť, pričom poukazujem najmä na tú skutočnosť, že ihneď ako

prokurátor navrhol vykonanie dôkazov, obhajcovia reagovali, navrhovali aj oni akým

spôsobom chcú vykonať dokazovanie a v rámci prednesu uviedli, že žiadajú aby súd

odmietol obžalobu, resp. že nie sú splnené podmienky na prijatie obžaloby pre procesné

pochybenia, pričom senát vyhodnotil tieto skutočnosti za nedôvodné a naopak dospel

k záveru, že dôkazy boli vykonané zákonným spôsobom, o čom svedčí skutočnosť, že určil

termín pojednávania.“

Zo stanoviska sťažovateľa z 2. mája 2011, ktoré je reakciou na vyjadrenie

podpredsedu okresného súdu (resp. na stanovisko zákonného sudcu), vyplýva, že so závermi

zákonného sudcu nie je možné sa stotožniť. Je vecou obžalovaného a jeho obhajcu, akú

taktiku v priebehu verejného zasadnutia zvolia. Môžu svoje argumenty predniesť v priebehu

vyjadrenia, v konečnom návrhu alebo v rámci posledného slova obvineného. Právo

predniesť konečný návrh, a to aj na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby,

ako aj právo posledného slova je zásadným a má vplyv na bezprostredný dojem, pod ktorým

odchádza senát na poradu, keďže argumenty obhajoby, resp. obvineného majú odznieť ako

posledné.

Sťažovateľ taktiež nesúhlasí so záverom zákonného sudcu, v zmysle ktorého sa

na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby nevykonáva žiadne dokazovanie.

Takýto záver nemá podľa názoru sťažovateľa oporu v a v tejto súvislosti

poukazuje na ustanovenia a . Ak by

obvinený alebo obhajca nemal možnosť vyjadriť sa k obsahu a dôkazom, bolo by mu

fakticky odňaté právo poukazovať na závažné porušenie práva na obhajobu v prípravnom

konaní.

Sťažovateľ v tomto podaní zároveň upravil požadovanú výšku úhrady trov konania

na sumu 462,95 €.

II.

II.1 Relevantná právna úprava

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má

právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ

nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú.

Podľa ak z povahy veci nevyplýva niečo iné,

obvineným sa rozumie aj obžalovaný a odsúdený.

Podľa po nariadení hlavného pojednávania sa

obvinený označuje ako obžalovaný.

Podľa trestné konanie je konanie podľa tohto

zákona, trestné stíhanie úsek od začatia trestného stíhania až do právoplatnosti rozsudku,

prípadne iného rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu vo veci samej

a prípravným konaním sa rozumie úsek od začatia trestného stíhania do podania obžaloby,

návrhu na schválenie dohody o uznaní viny a prijatí trestu (ďalej len „dohoda o vine

a treste“) alebo právoplatnosti rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní vo veci samej.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd sú

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu

plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa obžaloba podaná na súde pre zločin s hornou

hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou osem rokov sa predbežne prejedná na verejnom

zasadaní; aj na neverejnom zasadaní sa môže obžaloba predbežne prejednať, ak prichádza

do úvahy rozhodnutie podľa § 244 ods. 1 písm. a) až i).

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby

preskúma súd obžalobu a zákonnosť dôkazného materiálu. Predseda senátu alebo ním

poverený člen senátu podá správu, či obžaloba bola doručená oprávneným osobám

a zameria sa na otázky, ktoré treba riešiť.

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby môže

súd vyslúchnuť obvineného aj poškodeného a zadovážiť aj ďalšie potrebné vysvetlenia

a zistí, či prokurátor a obvinený nechcú uzavrieť dohodu o vine a treste; ak sa prokurátor

a obvinený vyjadria, že chcú konať o dohode, postupuje podľa § 244 ods. 1 písm. g).

Podľa pri predbežnom prejednaní obžaloby súd

a) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný,

b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1,

c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1,

d) trestné stíhanie môže zastaviť, aj ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 alebo 3

alebo § 283 ods. 5,

e) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228 ods. 2 alebo 3 alebo

§ 283 ods. 5,

f) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa

§ 218 ods. 1,

g) vráti vec prokurátorovi na konanie podľa § 232 a § 233, ak sú splnené podmienky

uvedené v § 243 ods. 3,

h) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby,

najmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby,

i) postúpi vec samosudcovi,

j) rozhodne o účasti zástupcu záujmového združenia občanov,

k) nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré

oznámi osobám, ktorým sa doručuje rovnopis obžaloby.

Podľa po otvorení verejného zasadnutia podá

predseda senátu alebo ním určený člen senátu na podklade spisu správu o stave veci

zameranú na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť. Následne osoba, ktorá dala

svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh prednesie. Osoba, ktorá môže byť

priamo dotknutá rozhodnutím, ako aj prokurátor sa k návrhu vyjadria, ak nie sú sami

navrhovateľmi.

Podľa ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú

dôkazy, použijú sa primerane ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

Obmedzenia vo vykonaní dôkazu čítaním zápisnice o výpovedi svedka alebo znalca platia

iba pre verejné zasadnutie konané o odvolaní.

Podľa po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu

slovo na konečné návrhy. Ak je osobou, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím,

obvinený, má právo hovoriť posledný. Ak je obvinený mladistvý, konečný návrh môže

predniesť aj zástupca štátneho orgánu starostlivosti o mládež a zákonný zástupca.

II.2 Posúdenie námietok sťažovateľa

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tom, že okresný súd na verejnom zasadnutí

o predbežnom prejednaní obžaloby 29. novembra 2011 nerešpektoval ustanovenia

o priebehu verejného zasadnutia, keďže neumožnil sťažovateľovi a jeho

obhajcom predniesť konečný návrh, v ktorom chceli poukázať na porušenie práv obhajoby

v prípravnom konaní a na tom základe navrhnúť, aby okresný súd obžalobu odmietol

a vrátil vec prokurátorovi. Rovnako okresný súd podľa sťažovateľa v rozpore

s ustanoveniami mu nedal možnosť predniesť posledné slovo.

Z vyjadrenia podpredsedu okresného súdu, ktorého podstatu tvorí vyjadrenie

zákonného sudcu, vyplýva, že obhajcovia, ako aj sťažovateľ sa v rámci ich prednesu

vyjadrili k navrhovaným dôkazom, poukázali na porušenie práva sťažovateľa na obhajobu

v rámci prípravného konania a taktiež predniesli, že podľa ich názoru nie sú splnené

podmienky na prijatie obžaloby.

Účelom predbežného prejednania obžaloby je preskúmať obsah obžaloby (§ 243

a nasl.) a zákonnosť získaného dôkazného materiálu. Otázkami, ktoré treba riešiť v tomto

štádiu súdneho konania, nie sú otázky viny a trestu, prípadne ďalších výrokov, ale to, či

obsah obžaloby vrátane jeho návrhu má základ vo výsledkoch prípravného konania a či

neboli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby, resp. či nedošlo k iným

závažným procesným pochybeniam v rámci prípravného konania, pričom podľa výsledku

posúdenia týchto otázok súd rozhodne, či nariadi termín hlavného pojednávania, alebo bude

postupovať niektorým zo spôsobov uvedených v § 244 ods. 1 písm. a) až j) Trestného

poriadku a obvinený nebude (zatiaľ alebo definitívne) postavený pred súd.

Rozlišovanie medzi právnym postavením fyzickej osoby, proti ktorej sa vedie trestné

konanie (v danom prípade sťažovateľa) z hľadiska toho, či je „iba“ v postavení obvineného

alebo už bola po podaní obžaloby postavená pred súd a stala sa obžalovaným, má podľa

názoru ústavného súdu ústavnoprávnu relevanciu.

Zásadný rozdiel v postavení obvineného a v postavení obžalovaného, teda toho, proti

komu bola podaná obžaloba, na základe ktorej súd nariadil hlavné pojednávanie (§ 10

ods. 13 ), spočíva v stupni pravdepodobnosti (intenzity) podozrenia, že

trestný čin spáchala určitá konkrétna osoba. Pre vznesenie obvinenia stačí vyšší stupeň

pravdepodobnosti podozrenia, ktorý však musí byť konkrétne zistenými skutočnosťami

dostatočne odôvodnený. V prípade postavenia obvineného pred súd v dôsledku podanej

obžaloby sa už vyžaduje, aby trestná činnosť bola relatívne spoľahlivo preukázaná. Nestačí

všeobecné podozrenie z trestnej činnosti, ktoré nie je konkrétne doložené. So zvýšením

miery (stupňa) podozrenia je spojené určité oslabenie pôsobenia zásady prezumpcie neviny,

keďže sa zvyšuje možnosť (pravdepodobnosť) odsúdenia stíhanej osoby. To dáva

rozhodovaniu o predbežnom prejednaní obžaloby ústavnoprávny rozmer.

Práve z týchto dôvodov je z pohľadu obvineného výsledok verejného zasadnutia

o predbežnom prejednaní obžaloby zásadný, keďže ovplyvňuje jeho postavenie, a to od

úplného zániku postavenia subjektu trestného konania [napr. § 244 ods. 1 písm. c)

], cez zachovanie existujúceho postavenia obvineného [napr.

ods. 1 písm. h) ] až k „zhoršeniu“ postavenia obvineného, ktorý bude

postavený pred súd a stane sa obžalovaným [ ].

Predbežné prejednanie obžaloby v zásade prebieha na verejnom zasadnutí (§ 243

ods. 1 ).

Priebeh verejného zasadnutia je upravený v ustanoveniach § 295 a § 296 Trestného

poriadku, ktoré sú všeobecnými ustanoveniami o verejnom zasadnutí ako takom a vzťahujú

sa aj na verejné zasadnutie o predbežnom prejednaní obžaloby, keďže zo znenia Trestného

poriadku nevyplýva opak.

Z ustanovení upravujúcich priebeh verejného zasadnutia (

a ) a predbežné prejednanie obžaloby ( )

vyplýva, že po otvorení verejného zasadnutia a podaní správy, zodpovedaní otázok, ktoré je

potrebné vyriešiť, prípadne po vykonaní dôkazov (výsluch obvineného, výsluch

poškodeného, oboznámenie zadovážených vysvetlení) udelí predseda senátu slovo

na konečné návrhy a obvinenému, ktorý môže byť priamo dotknutý rozhodnutím, umožní

hovoriť ako poslednému (právo posledného slova).

Len pri zabezpečení uvedeného priebehu verejného zasadnutia zo strany príslušného

súdu možno považovať priebeh verejného zasadnutia za zákonný a z hľadiska strán

trestného konania predvídateľný.

Zo zápisnice o verejnom zasadnutí konanom v sťažovateľovej veci na okresnom súde

29. novembra 2010 o predbežnom prejednaní obžaloby podanej proti sťažovateľovi

prokurátorom okresnej prokuratúry vyplýva, že priebeh verejného zasadnutia nezodpovedal

uvedeným požiadavkám. Po otvorení verejného zasadnutia, poučení sťažovateľa, zistení

záujmu strán konania na konaní o dohode o vine a treste, výzve na prednes návrhov

na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní, vyjadrení strán k navrhovaným

dôkazom okresný súd prerušil verejné zasadnutie na 5 minút a po prerušení vyhlásil

uznesenie, ktorým nariadil termín hlavného pojednávania.

Nemožno spochybňovať skutočnosť, že v rámci prednesu obhajoby, ktorým obhajoba

reagovala na výzvu súdu týkajúcu sa navrhovaného rozsahu a obsahu dokazovania, obhajca

sťažovateľa uviedol aj to, že „zároveň však poukazujem na to, že nie sú splnené podmienky

na prijatie obžaloby z dôvodu závažného porušenia práva na obhajobu z prípravného

konania“.

Následne sa vyjadril sťažovateľ, ktorý uviedol, že „Ja výpovede, ktoré navrhoval

prečítať prokurátor, boli v rámci prípravného konania zabezpečené v rozpore so zásadou

kontraviktornosti, nakoľko pri týchto výpovediach nemohol byť obhajca a to z toho dôvodu,

že tieto výpovede boli vykonané pred začatím, resp. pred vznesením obvinenia mojej osoby,

teda v tom čase mi nebolo doručené obvinenie a preto žiadam o osobný výsluch.

Obvinený dodáva na dotaz súdu:

Je pravdou, že v inej trestnej veci vedenej na tunajšom súde som žiadal, aby táto vec,

teda iná vec bola delegovaná inému súdu.

Obhajca dodáva: podľa našich informácií tento spis, v ktorom žiadal obvinený

delegovanie na iný súd, sa nachádza na najvyššom súde SR.“.

Po uvedených prednesoch obhajcu sťažovateľa a samotného sťažovateľa nasledoval

prednes prokurátora, ktorý uviedol: „Nemám námietky voči tomu, aby uvedení svedkovia,

ktorých svedecké výpovede sa mali čítať a zákonnosť týchto svedeckých výpovedí obvinený

namieta, boli osobne vypočutí.“

Po prednese prokurátora okresný súd prerušil verejné zasadnutie a po prerušení

v ňom pokračoval tak, že vyhlásil uznesenie, ktorým nariadil termín hlavného pojednávania

na 17. január 2011 a určil poradie výsluchu svedkov a vo zvyšku navrhnuté dôkazy

zamietol.

Po vyhlásení uznesenia obhajca sťažovateľa uviedol, že „My sme sa vôbec nemohli

vyjadriť, nakoľko nebolo udelené slovo ku konečnému návrhu podľa

Obžalovaný tak isto namietam, že som sa nemohol vyjadriť k tejto podanej obžalobe

a to k procesnému pochybeniu v rámci prípravného konania.“.

Následne sťažovateľ namietol zaujatosť zákonného sudcu, o ktorej okresný súd

rozhodol uznesením tak, že predseda senátu JUDr. I. H. sa nevylučuje z rozhodovania v

trestnej veci sťažovateľa. Po vyhlásení uznesenia sťažovateľ začal zákonnému sudcovi

tykať a vyjadrovať sa na jeho adresu vulgárne.

Proti uzneseniu o nevylúčení predsedu senátu zahlásili obhajcovia sťažovateľa

sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení.

Za daných okolností nemožno podľa názoru ústavného súdu vysloviť súhlas

s tvrdením podpredsedu okresného súdu obsiahnutým v jeho vyjadrení k sťažnosti, že

verejné zasadnutie 29. novembra 2011 bolo vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného

poriadku.

Obhajoba mohla dôvodne očakávať, že najneskôr po prerušení verejného zasadnutia

jej bude udelené slovo na prednesenie konečného návrhu, v rámci ktorého by mohla uviesť

svoje konkrétne námietky týkajúce sa zákonnosti prípravného konania, resp. zákonnosti

dôkazného materiálu zabezpečeného v prípravnom konaní. Rovnako sťažovateľ mohol

odôvodnene a v súlade so zákonom očakávať, že mu súd umožní hovoriť ako poslednému,

t. j. bude rešpektovať jeho právo tzv. posledného slova. V tejto súvislosti je potrebné

súhlasiť s argumentáciou sťažovateľa, že je „vecou obžalovaného (presnejšie obvineného)

a jeho obhajcu, akú taktiku v priebehu verejného zasadnutia zvolia, a kedy prednesú svoje

argumenty. Niet pochýb, že strana obhajoby tak podľa môže svoje

argumenty predniesť v priebehu vyjadrenia... v konečnom návrhu... alebo obvinený v rámci

posledného slova obvineného. V neposlednom rade voľba medzi jednotlivými fázami

verejného pojednávania je i vecou vedenia obhajoby, keď má dopad aj na skutočnosť, pod

bezprostredným dojmom koho argumentov odchádza senát na poradu. Inými slovami,

obvinený a obhajca môžu svoje argumenty predniesť v rámci končeného návrhu alebo

posledného slova, aby prokurátor už nemal možnosť na prednesené argumenty reagovať

a senát tak odchádzal na poradu pod bezprostredným dojmom prednesu strany obhajoby.“.

V nadväznosti na citované ústavný súd zdôrazňuje, že poradie prednesov

na verejnom zasadnutí ustanovené v nie je samoúčelné, ale

naopak, je prejavom efektívneho zabezpečenia garantovaného práva na obhajobu zo

strany zákonodarcu, a teda má nepochybne ústavnoprávny rozmer.

II.3 Závery

Ústavný súd ani pri posudzovaní sťažnosti sťažovateľa nespochybňuje svoj ustálený

právny názor, v zmysle ktorého je trestné konanie od svojho začiatku až po koniec

procesom, v rámci ktorého sa pri vykonávaní jednotlivých úkonov môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní, ako aj v predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov

naprávať, resp. korigovať jednotlivé pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich

štádiách trestného konania. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania

možno na ústavnom súde namietať také pochybenia príslušných orgánov verejnej moci,

ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich dôsledkoch

spôsobiť porušenie práv a slobôd označených v (,

m. m. tiež , , , ).

Ústavný súd ale považuje za potrebné zdôrazniť, že uvedený právny názor nemožno

uplatňovať formalisticky bez ohľadu na podstatu a účel jednotlivých štádií trestného

konania vrátane štádia predbežného prerokovania obžaloby, v ktorom sa zásadným

spôsobom mení právne postavenie fyzickej osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie.

Proti rozhodnutiu príslušného všeobecného súdu podľa § 241 ods. 1 písm. k) Trestného

poriadku, ktorým tento súd nariadi hlavné pojednávanie, určí jeho termín a rozsah

dokazovania, nemôže obvinený podať v zmysle opravný prostriedok.

Za týchto okolností by paušálne odmietanie, resp. nevyhovovanie sťažnostiam podľa čl. 127

ods. 1 s odkazom na skutočnosť, že obžalovaný bude mať v ďalších štádiách

trestného konania možnosť namietať pochybenia, ku ktorým došlo v predchádzajúcich

štádiách trestného konania, spochybňovalo účel a význam predbežného prerokovania

obžaloby v rámci zákonom ustanoveného trestného procesu a jeho ústavnoprávny rozmer

vyplývajúci predovšetkým z obsahu základného práva na súdnu ochranu a základného práva

na obhajobu, a to najmä v takých prípadoch, keď dôjde v tomto štádiu trestného konania

k zásadnému porušeniu práv garantovaných osobám, proti ktorým sa vedie trestné konanie.

Rezignácia na poskytnutie ústavnej ochrany právom garantovaným osobám, proti ktorým sa

vedie trestné stíhanie v štádiu predbežného prerokovania obžaloby aj v prípadoch, keď im

boli postupom príslušného všeobecného súdu preukázateľne odňaté, resp. ich realizácia bola

znemožnená, by v konečnom dôsledku spochybňovala zmysel a účel tohto štádia trestného

konania a viedla k jeho formalizácii.

V danom prípade bol podľa názoru ústavného súdu postup okresného súdu, ktorým

neumožnil obhajobe predniesť konečný návrh a obvinenému odňal právo tzv. posledného

slova, tak ako to predpokladajú ustanovenia , nielen nezákonný, ale aj

nepredvídateľný, t. j. porušujúci princíp právnej istoty, pričom išlo zo strany okresného

súdu o procesné pochybenia takej intenzity, ktoré majú vo svojich dôsledkoch

ústavnoprávnu relevanciu. Za daných okolností nemožno podľa názoru ústavného súdu

považovať namietaný postup okresného súdu a ani namietané uznesenie z 29. novembra

2010, ktorým tento súd nariadil vo veci sťažovateľa hlavné pojednávanie, z ústavného

hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.

Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. novembra 2010, ktorým

v sťažovateľovej veci naradil hlavné pojednávanie, došlo k porušeniu jeho základných práv

podľa a , ako aj jeho práva dohovoru.

Z rovnakých dôvodov došlo k neprípustnému zásahu aj do práva sťažovateľa na obhajobu

v časti garantujúcej mu možnosť predniesť svoju obhajobu, a to či už samostatne, alebo

prostredníctvom obhajcu [ a dohovoru], a preto

ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

K zásahu do práv sťažovateľa na obhajobu v časti garantujúcej mu poskytnutie

primeraného času a možnosti na prípravu obhajoby podľa názoru ústavného súdu nedošlo,

keďže priebeh verejného zasadnutia 29. novembra 2010 nemal nijaký dopad na prípravu

obhajoby sťažovateľa. K tejto príprave malo totiž nepochybne dôjsť pred verejným

zasadnutím (bod 4 výroku nálezu).

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže

zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší...

Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol o tom, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 29. novembra 2010, ktorým nariadil hlavné pojednávanie, boli

porušené základné práva sťažovateľa podľa a dohovoru, bolo potrebné zároveň

v zmysle a rozhodnúť o jeho

zrušení a v záujme efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj vrátiť vec v zmysle § 56 ods. 3

písm. b) okresnému súdu na nové prejednanie (bod 2 výroku

nálezu). Po zrušení namietaného uznesenia a vrátení veci na ďalšie konanie bude okresný

súd povinný obžalobu opätovne predbežne prerokovať a rozhodnúť o nej v zmysle

príslušných ustanovení , pričom bude viazaný právnymi názormi

ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze ( ), t. j. jeho

úlohou bude postupovať pri predbežnom prerokovaní obžaloby tak, aby boli dôsledne

garantované práva sťažovateľa a jeho obhajcu vyplývajúce mu z .

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

5 000 €, a to z dôvodu, že:

„1. Porušenia mojich práv sa dopustil súd, ktorej úlohou je práve opak.

2. Porušenie mojich práv bolo osobitne svojvoľné a hrubé.

3. Porušenie mojich práv dolieha na mňa osobitne nepriaznivo, nakoľko sa

nachádzam vo väzbe odlúčený od svojej rodiny a blízkych priateľov, to všetko za osobitne

sprísnených opatrení vzhľadom na dôvod kolúznej väzby.

4. Okresný súd vyššie uvedeným spôsobom postupoval napriek tomu, že ako obvinený

som mohol legitímne očakávať zvýšenú a osobitnú starostlivosť o ochranu mojich ústavných

práv a práv zaručených Dohovorom.“

Ústavný súd zastáva názor, že v danom prípade vyslovenie porušenia práv

sťažovateľa, ako aj zrušenie uznesenia, ktorým bol nariadený termín hlavného

pojednávania, je postačujúce na ochranu práv sťažovateľa, a preto požiadavke sťažovateľa

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

Rovnako považoval ústavný súd za nadbytočné vysloviť zákaz pokračovania

v porušovaní označených základných práv sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom Mgr. R. T., ktorý

je podľa predloženého osvedčenia platcom dane z pridanej hodnoty. Ústavný súd dospel

k záveru, že sťažovateľovi prislúcha úhrada za tri úkony právnej služby, a preto po zistení,

že úhrada trov konania požadovaná sťažovateľom (v sume 462,95 €) neprekračuje sumu

vypočítanú podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.

z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, rozhodol, že úhradu trov konania prizná v sume požadovanej sťažovateľom (bod

3 výroku tohto nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. mája 2011