Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 86/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010

predbežne prerokoval sťažnosť T. F., T., zastúpeného advokátom JUDr. I. G., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a základného práva vlastniť

majetok podľa postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní o jeho podnete z 15. decembra 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť T. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca

2010 doručená sťažnosť (doplnená podaním z 22. apríla 2010 a podaním splnomocneného

advokáta z 2. mája 2010) T. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva „na súdnu a inú právnu ochranu podľa ... a právo

vlastniť majetok v zmysle ...“ postupom a najmä nečinnosťou

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní

„o podnete sťažovateľa zo dňa 15. 12. 2009“ (pôvodne vedenom pod sp. zn.

IV/3 GPt 545/03, pozn.).

2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ namieta

porušenie svojich základných práv „z dôvodu nekonania Generálnej prokuratúry...

a to na jeho opakovaný podnet z 15. 12. 2009“ a aj napriek tomu, že „vo veci podal

sťažnosť do rúk dozorujúceho prokurátora...“. Sťažovateľ tvrdí, že „vo svojom novom

podnete uvádzal nové skutočnosti... Napriek uvedenému sa prokuratúry podnetom doteraz

nezaoberala čím porušila jeho ústavné právo... podľa ... a to právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Nekonaním prokuratúry došlo k porušeniu práva

sťažovateľa vlastniť majetok v zmysle ... lebo mu nebola poskytnutá

zákonná ochrana.“.

4. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„... Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa čl. 48 odst. 2

... a právo vlastniť majetok v zmysle ... konaním Generálnej

prokuratúry... v konaní o podnete sťažovateľa zo dňa 15. 12. 2009 bolo porušené.

... Generálnej prokuratúre... v konaní o podnete sťažovateľa zo dňa 15. 12. 2009

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

... Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie vo výške 38 504,- €.

... Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia

sťažovateľovi...“

5. Súčasťou sťažnosti zo 4. marca 2010 bola žiadosť o „ustanovenie právneho

zastúpenia (advokáta)“, ktorej ústavný súd uznesením č. k. -12 z 31. marca

2010 nevyhovel.

II.

6. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal sťažovateľom

splnomocneného právneho zástupcu o predloženie predchádzajúcich podaní sťažovateľa

generálnej prokuratúre v predmetnej veci a jej odpovede na tieto jeho podania [„...

predložte písomnosti (korešpondenciu s generálnou prokuratúrou, t. j. podnety Vášho

klienta a odpovede generálnej prokuratúry na ne) preukazujúce Vaše tvrdenia“]. Právny

zástupca sťažovateľa podaním z 2. mája 2010 označeným ako „Sťažnosť“ upravil pôvodné

podania sťažovateľa podané ústavnému súdu (zo 4. marca 2010 a 22. apríla 2010)

a predložil požadovanú korešpondenciu, z ktorej ústavný súd vzhľadom na predmet

sťažnosti (bod 2 a 3) považuje za relevantné citovať niektoré ich významovo podstatnejšie

časti [ústavný súd poznamenáva, že v konaní s generálnou prokuratúrou sťažovateľa

zastupoval ako „splnomocnený zástupca“ L. F. z P., ktorému boli písomnosti (odpovede)

z generálnej prokuratúry adresované].

a) Pôvodným podnetom je sťažovateľov podnet z 20. januára 2003 na začatie

trestného stíhania, (ktorý aj keď netvorí súčasť sťažovateľom predložených písomností

ústavnému súdu, je spomínaný v úvode „Opakovaného podnetu“ sťažovateľa

z 15. decembra 2009 (bod 8):

«T. F. podal dňa 20. 01. 2003 podnet na začatie trestného stíhania štatutárnych

zástupcov občianského združenia .... Uznesením OÚJP Policajného zboru Šaľa sp. zn.

OUJP-18/2003 zo dňa 24. 3. 2003 vyšetrovateľ podanie odmietol. S postupom vyšetrovateľa

sa stotožnila okresná prokurátorka v Šali a následne aj Generálna prokuratúra SR v liste

sp. zn.: IV/3 GPt 545/03-10 zo dňa 27. októbra 2003 dospela k záveru: „Tieto skutočnosti

nasvedčujú tomu, že konaním štatutárneho orgánu Združenia stavebníkov nebol spáchaný

trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr. zák. a ani iný trestný čin.“»

b) V odpovedi č. k. -10 z 27. októbra 2003 [už spomínanej v bode

a)] prokurátor generálnej prokuratúry uviedol:

«Dňa 30. 9. 2003 bolo na Generálnu prokuratúru SR doručené cestou Krajskej

prokuratúry v Nitre podanie, zo dňa 5. 9. 2003, ktoré ste podali ako splnomocnený zástupca

pána T. F.

Označené podanie som podľa jeho obsahu posúdil ako opakovaný podnet vo vzťahu

k postupu Krajskej prokuratúry v Nitre (pri vybavení podnetu zo dňa 21. 5. 2003).

V podnete zo dňa 5. 9. 2003 spochybňujete postup Okresnej prokuratúry v Šali

k podnetu na začatie trestného stíhania štatutárnych zástupcov „Z.“ p. v Š.

Na základe skutočností, ktorým ste venovali pozornosť vo Vašom podaní som

preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom som zistil, že Váš opakovaný

podnet je nedôvodný (vo vzťahu k podriadeným prokuratúram) z týchto dôvodov.

Z vyšetrovacieho spisu Okresného úradu justičnej polície PZ v Šali som zistil, že dňa

20. 1. 2003 podal pán T. F. podnet na začatie trestného stíhania štatutárnych zástupcov Z.

(vlastníkov) p. v Š. O podanom oznámení (doplnenom 14. 2. 2003) rozhodol vyšetrovateľ

Okresného úradu justičnej polície PZ Šaľa (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením sp. zn.

ČVS:OUJP-18/2003 zo dňa 14. 2. 2003 tak, že podľa začal trestné

stíhanie vo veci trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.

na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení.

V rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní označené

uznesenie vyšetrovateľa PZ preskúmala spolu s vyšetrovacím spisom okresná prokurátorka

v Šali a uznesením sp. zn. zo dňa 17. 3. 2003 označené uznesenie vyšetrovateľa PZ

zrušila podľa (uvedené uznesenie prevzal dňa 22. 3. 2003 pán

T. F.). Preskúmaním označeného uznesenia okresnej prokurátorky v Šali som zistil, že toto

bolo vydané v súlade so zákonom, pričom bližšie poukazujem na odôvodnenie uznesenia.

Následne vyšetrovateľ PZ uznesením sp. zn. zo dňa 24. 3. 2003

rozhodol podľa tak, že oznámenie pána T. F. odmietol, lebo nie

je dôvodné začatie trestného stíhania. Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa PZ podal

sťažnosť aj pán T. F.. Podanú sťažnosť okresný prokurátorka v Šali uznesením sp. zn.

zo dňa 5. 5. 2003 zamietla podľa Označené

uznesenie okresnej prokurátorky v Šali prevzal pán T. F. dňa 10. 5. 2003.

Preskúmaním označeného uznesenia okresnej prokurátorky v Šali som zistil, že toto

je dôvodné. V uznesení okresnej prokurátorky v Šali sú uvedené skutočnosti, ktoré

korešpondujú so zisteným skutkovým stavom. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu,

že konaním štatutárneho orgánu Združenia stavebníkov nebol spáchaný trestný čin

sprenevery podľa § 248 Tr. zák. a ani iný trestný čin. V danom prípade sa jedná

o obchodno-právny vzťah uzatvorený na základe zmluvy o dielo č. 51 zo dňa 13. 1. 2000

medzi pánom T. F. a spoločnosťou I. s. r. o., o ktorom nie sú oprávnené rozhodovať orgány

činné v trestnom konaní v rámci ich postupu upraveného .»

Na základe uvedeného prokurátor vyslovil tento záver a na neho nadväzujúce

upozornenie:

„Po vyhodnotení uvedených skutočnosti Vám oznamujem, že Váš podnet zo dňa

5. 9. 2003 ako nedôvodný odkladám. Podľa

o prokuratúre Vás upovedomujem, že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví

nadriadený prokurátor len vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti.“

c) V upovedomení č. k. -17 z 19. januára 2004 generálna prokuratúra

uviedla:

„Dňa 18. decembra 2003 bol doručený Generálnej prokuratúre SR Váš podnet

zo dňa 16. decembra 2003.

Po oboznámení sa s obsahom Vášho podnetu a preskúmaní dozorového spisu

Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt-545/03 Vám s poukazom na ustanovenie § 34

ods. 2 o prokuratúre oznamujem, že prokuratúra sa Vašim

podnetom nebude zaoberať.“

d) V liste č. k. VI/2 Gd 3116/05-23 z 19. júla 2005 generálna prokuratúra

sťažovateľovi oznámila:

«Na základe Vášho opakovaného podnetu z 29. 4. 2005 preskúmala Generálna

prokuratúra SR postup Krajskej prokuratúry v Nitre a Okresnej prokuratúry v Šali pri

vybavení Vašich predchádzajúcich podnetov v ktorých ste namietali m. i. zákonnosť postupu

a rozhodnutia odboru životného prostredia Okresného úradu v Šali č. Vú2001/001892

z 27. 4. 2001 v konaní o povolenie zmeny stavby „P. v Š.“ pred jej dokončením.

Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a obsahu dozorových

spisov Okresnej prokuratúry v Šali sp. zn. Pd 2002/03, Pd 3001/04 ako aj Krajskej

prokuratúry v Nitre sp. zn. Kd 2070/03 nebol zistený dôvod pre prijatie osobitného

prokurátorského opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom Krajskej

prokuratúry v Nitre č. Kd 2070/03-32 z 3. 12. 2003...

K postupu okresnej a krajskej prokuratúry pri vybavovaní Vašich podnetov ako

aj k ich samotnému meritórnemu vybaveniu možno konštatovať, že na zistené vady v konaní

vedenom pod sp. zn. OÚ v Šali podala Okresná prokuratúra v Šali

upozornenie prokurátora pod sp. zn. Pd 3002/04 z 9. 1. 2004. Vybavenie Vášho

opakovaného podnetu Okresnou prokuratúrou v Šali podaním protestu a vyššie uvedeného

upozornenia bolo realizované v intenciách pokynu Krajskej prokuratúry v Nitre o ktorom

ste bol vyrozumený listom č. Kd 2070/03-32 z 3. 12. 2003. Uvedený postup nebol v rozpore

s a nasl. o prokuratúre.

S poukazom na vyššie uvedené zo strany tunajšej prokuratúry neboli zistené iné

skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrení Generálnou prokuratúrou SR. Prípadnej

ochrany Vašich dotknutých práv sa voči spol. I. s. r. o. T. resp. „Z.“ môžete domáhať

súdnou cestou.»

Vychádzajúc z uvedeného predmetné sťažovateľovo podanie uzatvorila generálna

prokuratúra takto:

„Týmto považujem váš opakovaný podnet z 29. 4. 2005 za vybavený s tým, že ďalšie

opakované podnety v tejto veci budú na prokuratúre preskúmavané iba, ak budú obsahovať

nové skutočnosti ( o prokuratúre).“

e) V odpovedi č. k. VI/2 Gd 3027/06-27 z 15. marca 2006 na ďalší sťažovateľov

opakovaný podnet generálna prokuratúra uviedla:

«Na základe Vášho ďalšieho opakovaného podnetu zo 7. 2. 2006 označeného ako

sťažnosť na nesprávny postup Krajskej prokuratúry v Nitre a Okresnej prokuratúry

v Nových Zámkoch preskúmala Generálna prokuratúra SR postup uvedených prokuratúr

pri vybavovaní vašich predchádzajúcich podnetov v ktorých ste namietal zákonnosť

rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Šali, odboru životného prostredia

č. V/2002/000767-Pe z 11. 9. 2002, ktorým bola povolená zmena nedokončenej stavby

v rozsahu rozhodnutím vymedzenom a zároveň bolo povolené užívanie stavby v časti „P.“

v Š., bytový dom „B“.

Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a obsahu dozorových

spisov Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch sp. zn. Pd 2002/03, Pd 3002/04,

Pd 3001/04, Pd 3054/05, Pd 2047/05 ako aj obsahu dozorových spisov Krajskej

prokuratúry v Nitre sp.zn. Kd 2070/03, Kd 2057/05, Kd 2090/05 a Kd 2122/06 nebol

zo strany tunajšej prokuratúry zistený dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského

opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám v danej veci bolo oznámené listom Krajskej

prokuratúry v Nitre č. Kd 2122/05-15 z 23. 1. 2006...

V súlade so stanoviskom Krajskej prokuratúry v Nitre č. Kd 2122/05-15 z 23. 1. 2006

navyše poznamenávam, že na základe poznatkov získaných pri preverovaní Vašich

predchádzajúcich podnetov bolo Mestu Šaľa podané upozornenie prokurátora

a Katastrálnemu úradu v Nitre bol podaný protest prokurátora. Zo strany prokuratúr bolo

reagované na všetky právne relevantné okolnosti v rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti

prokuratúry. Vaše námietky v danej veci smerujúce k otázke vlastníctva resp. vrátenia

finančných prostriedkov bude príslušný rozhodnúť v prípade sporu výlučne súd.»

Vychádzajúc z uvedeného prijala generálna prokuratúra tento záver:

„Nakoľko preskúmaním spisového materiálu neboli zistené iné skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali prijatie prokurátorského opatrenia zo strany tunajšej prokuratúry Váš

ďalší opakovaný podnet odkladám. Prípadné Vaše ďalšie opakované podnety v tejto veci

budú na prokuratúre vybavované iba, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2

).“

f) Na ďalšie podnety sťažovateľa odpovedala generálna prokuratúra aj listom č. k.

-4 zo 16. februára 2009, v ktorom uviedla:

«Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 26. januára 2009 doručená Vaša

sťažnosť z 22. januára 2009, ktorou poukazujete na nečinnosť Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky pri vybavovaní Vášho podnetu z 9. októbra 2008 na prešetrenie

porušovania zákona Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pri registrácii občianskeho

združenia „Z. P. v Š.“.

Pri prešetrovaní Vašej sťažnosti som vychádzala z obsahu spisových materiálov

č. VI/1 Gd 193/08 a č. VI/2 Gd 193/08, týkajúcich sa vybavovania Vašich podnetov

na preskúmanie zákonnosti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri registrácii

vyššie označeného občianskeho združenia.

Zo spisového materiálu č. VI/1 Gd 193/2008 vyplýva, že prvý podnet zo 7. mája 2008

(doplnený podaním z 12. mája 2008) na preskúmanie zákonnosti postupu ministerstva

vnútra v predmetnej veci, ktorý ste podali ako zástupca T. F., vybavila generálna

prokuratúra bez vykonania opatrení, o čom ste boli upovedomený listom

č. VI/1 Gd 193/08 10 z 22. augusta 2008.

Opakovaný podnet z 11. septembra 2008, ktorým ste žiadali o preskúmanie

zákonnosti vybavenia svojho podnetu zo 7. mája 2008, vybavovala Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky vo veci vedenej pod č. VI/2 Gd 193/08. Tento podnet bol vybavený bez

prijatia opatrení prokurátora voči registrácii združenia, pričom bol taktiež postúpený

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pre potreby prípadného postupu podľa § 12 ods. 1

písm. b), ods. 3 o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.

O spôsobe vybavenia podnetu Vás prokuratúra upovedomila listom č. VI/2 Gd 193/08-7

z 24. septembra 2008 a zároveň Vám oznámila, že ďalšie podnety v tejto veci prokurátor

nebude vybavovať, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov /ďalej len „

Z. z .“/).

Vo Vašom následnom podaní z 9. októbra 2008 (doručené 13. októbra 2008)

ste prejavili nespokojnosť s vybavení opakovaného podnetu Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky, pričom ste poukázali na rovnaké skutočnosti ako v predošlých

podnetoch.

Toto podanie prokurátor posúdil podľa jeho obsahu ako ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci, ktorý neobsahuje nové skutočnosti, pričom o tom, že tento podnet vybavovať

nebude, Vás už neupovedomil vzhľadom na predchádzajúce poučenia podľa § 34 ods. 2

Popísaný postup prokurátora bol v súlade s ďalej citovanými ustanoveniami zákona

č. , ktorými je upravený postup pri vybavovaní podnetov na prokuratúre...

Vaše podanie z 9. októbra 2008 je podľa jeho obsahu ďalším opakovaným podnetom

v tej istej veci, pretože ním prejavujete nespokojnosť s vybavením Vášho opakovaného

podnetu generálnou prokuratúrou a naďalej požadujete vykonanie opatrení voči

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s registráciou občianskeho združenia.

S poukazom na ustanovenie prokurátor tento podnet

nebol povinný vybavovať.

Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu vybavovania podnetov a popísaný postup

prokurátorov pri vybavovaní Vašich podnetov považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú

a týmto vyrozumením za vybavenú.»

g) V ďalšej odpovedi č. k. -3 z 11. marca 2009 generálna prokuratúra uviedla:

„Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 4. marca 2009 doručená Vaša

opakovaná sťažnosť, ktorou namietate závery vybavenia predošlej sťažnosti z 22. januára

2009, týkajúcej sa nečinnosti prokuratúry pri vybavovaní podnetu z 9. októbra 2008.

Podľa v spojení s o sťažnostiach v znení

neskorších predpisov som prekontroloval správnosť vybavenia pôvodnej sťažnosti a dospel

som k záveru, že sťažnosť bola vybavená správne. Vaše podanie z 9. októbra 2008 bolo

v súlade so zákonom posúdené ako ďalší opakovaný podnet, ktorý prokurátor v súlade

s o prokuratúre v znení neskorších predpisov

nevybavuje, a preto považujem aj Vašu opakovanú sťažnosť za neopodstatnenú...

Týmto oznámením považujem Vašu opakovanú sťažnosť na Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky za vybavenú a dovoľujem si Vás upozorniť, že na základe ďalších

opakovaných sťažností v tejto veci, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti, sa správnosť

vybavenia opakovanej sťažnosti opätovne nebude kontrolovať (§ 20 ods. 2 zákona

č. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov).“

h) Na ďalšie podania sťažovateľa odpovedala generálna prokuratúra listom

č. k. IV/1 Gn 808/08-14 z 19. mája 2009 takto:

„Na základe Vašich písomných podaní z 18. 3. 2009 a zo 16. 3. 2009 doručených

Generálnej prokuratúre SR, ktoré sú podľa obsahu opakovaným podnetom, v ktorom

vyjadrujete nespokojnosť s vybavením Vášho prvého podnetu (písomné podanie

z 13. 01. 2009 a z 12. 11. 2008) prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava pod sp. zn.

-13 z 19. 2. 2009 vo veci Vášho trestného oznámenia zo 7. 5. 2008 doplneného

podaním z 12. 5. 2008, som preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál, predložený

Generálnej prokuratúre SR Krajskou prokuratúrou Trnava.

V postupe prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a v opatreniach, ktoré prijal

v súvislosti s Vaším podnetom z 13. 1. 2009 a 12. 11. 2008 som nezistil žiadne také

skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrení, ktoré by viedli k zmene stanoviska a záverov

Krajskej prokuratúry Trnava v predmetnej veci, ktoré Vám boli oznámené listom sp. zn.

-13 z 19. 2. 2009. V podrobnostiach Vás odkazujem na toto stanovisko...

S poukazom na doposiaľ uvedené som Váš opakovaný podnet bez vykonania ďalších

opatrení odložil.

Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti

opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali

na vedomie, že Vaše prípadne ďalšie podnety budú vybavené iba vtedy, ak budú obsahovať

nové skutočnosti ( o prokuratúre v znení neskorších

predpisov).“

i) Generálna prokuratúra listom č. k. IV/1 Gn 808/09-11 z 10. júna 2009

sťažovateľovi oznámila:

„V súvislosti s listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/1 Gn 808/08-14

z 19. 5. 2009, ktorý Vám bol zaslaný ste boli okrem iného upovedomený, že Vaše podanie

zo 16. 3. 2009 v časti, v ktorej namietate spôsob vybavenia a prešetrovania veci vedenej

na bývalej Okresnej prokuratúre Šaľa pod sp. zn. , bolo toto podanie zaslané

na ďalší postup a prípadné prijatie príslušných zákonných opatrení Krajskej prokuratúre

Trnava.

V nadväznosti na uvedené bol Krajskou prokuratúrou Trnava Generálnej

prokuratúre SR predložený súvisiaci spisový materiál...

Preskúmaním predloženého spisového materiálu, ako i súvisiaceho spisového

materiálu vedeného na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03 je možné

konštatovať, že Vaše podanie zo 16. 3. 2009 v dotknutej časti je ďalším opakovaným

podnetom vo vzťahu k opakovanému podnetu z 5. 9. 2003 o vybavení, ktorého ste boli

písomne upovedomený listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. -10

z 27. 10. 2003, ktorý Vám bol zaslaný. Nakoľko toto podanie (zo 16.3.2009) v dotknutej

časti s poukazom na ustanovenie o prokuratúre

v platnom znení neobsahuje žiadne nové skutočnosti, oznamujem Vám, že Generálnou

prokuratúrou SR vybavované nebude.

Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti

opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali

na vedomie, že Vaše prípadne ďalšie podnety budú vybavené len vtedy, ak budú obsahovať

nové skutočnosti ( o prokuratúre v platnom znení).“

j) Generálna prokuratúra listom č. k. IV/1 Gn 808/08-51 z 26. novembra 2009

sťažovateľovi oznámila:

«V súvislosti s Vašim písomným podaním z 30. 9. 2009, označeným ako „Žiadosť

o záväzné stanovisko Generálnej prokuratúry SR k postúpenému podaniu zo dňa

10. 9. 2009“, ktoré bolo dňa 2. 10. 2009 spolu s jeho prílohami doručené Generálnej

prokuratúre SR a v súvislosti s jeho následnými písomnými doplneniami z 20. 10. 2009

a z 10. 11. 2009 Vám oznamujem, že Generálnou prokuratúrou SR vybavované nebude,

nakoľko po preskúmaní príslušného spisového materiálu je možné konštatovať, že toto

podanie (z 30. 9. 2009 a jeho následné písomné doplnenia z 20. 10. 2009 a z 10. 11. 2009)

je podľa obsahu ďalším opakovaným podnetom vo vzťahu k opakovanému podnetu

z 5. 9. 2003, o vybavení ktorého ste už boli písomne upovedomený listom Generálnej

prokuratúry SR sp. zn. -10 z 27. 10. 2003, ktorý Vám bol zaslaný.

Pričom Generálnou prokuratúrou SR vybavované nebude z dôvodu, že s poukazom

na ustanovenie o prokuratúre v platnom znení

neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali relevantný význam a súvis s už,

na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03 vybavovanou vecou.

Nakoľko Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti

opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali

na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené len vtedy, ak budú obsahovať

nové skutočnosti ( o prokuratúre v platnom znení).

Čo sa týka Vášho písomného podania z 10. 9. 2009, označeného ako „Trestné

oznámenie o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu krádeže bytu pracovníkmi

Správy katastra Šaľa, ktorí bez právneho dôvodu vydali rozhodnutie pod č. V 970/2002 dňa

14. 8. 2002“, tak toto podanie bolo po jeho vyhodnotení a posúdení jeho obsahu (§ 62

odsek 1 ) z dôvodu príslušnosti s poukazom na Príkaz generálneho

prokurátora SR por. č. 2/2004 z 27. 2. 2004 o organizácii a riadení práce na prokuratúre

na ďalší postup spolu s jeho prílohami zaslané Netrestnému odboru Generálnej prokuratúry

SR o čom ste boli písomne upovedomený listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/1 Gn

808/08-32 z 21. 9. 2009.»

7. Medzi písomnosťami pripojenými k sťažnosti je aj „Žiadosť o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnená podľa “, ktorou

sa sťažovateľ (v presvedčení, že mu postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní

trestného oznámenia z 20. januára 2003 a na neho nadväzujúcich opakovaných a tiež s ním

vecne súvisiacich ďalších podnetov) domáhal náhrady škody vzniklej ním tvrdeným

„nesprávnym úradným postupom“, generálnej prokuratúry spôsobeným ako dôsledok

„dlhodobého porušovania základných a ľudských práv“. Výšku škody spolu

so „satisfakciou nemajetkovej ujmy“ sťažovateľ vyčíslil sumou 98 403 €. Podľa názoru

sťažovateľa nezákonný postup generálnej prokuratúry spočíval v tom, že „prokuratúra

nekoná proti páchateľom trestného činu krádeže spoluvlastníckeho podieľu na rozostavanej

stavbe. V dôsledku nesprávneho úradného postupu prokuratúry má páchateľ krádeže právo

užívať predmet krádeže už viac ako 6 rokov a to na základe rozhodnutia Stavebného úradu

v Šali o kolaudácii bytového domu sp. zn. V/2002/001892-Pe zo dňa 11. 9. 2002. Okradnutý

T. F. je bezdomovcom. Slovenská republika porušuje jeho základné ľudské práva...“.

Vzhľadom na skutočnosť, že odpoveď generálnej prokuratúry

č. k. XV/5 Spr. 41/09 15 z 19. februára 2010 chronologicky uvádza priebeh skutkového

stavu (podstatných skutočností) predmetnej veci v pomerne rozsiahlom a na jej posúdenie

dostatočnom rozsahu, považuje ústavný súd za dôvodné oboznámiť (v plnom rozsahu) toto

vyhodnotenie existujúceho skutkového stavu a z neho vyplývajúce právne závery generálnej

prokuratúry:

«Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 30. novembra 2009 doručená

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

spôsobenej nesprávnym úradným postupom prokuratúry, ktorú ste podali ako zástupca T.

F., T.

Podľa Vášho názoru podstatou nesprávneho úradného postupu orgánov prokuratúry

bolo to, že prokuratúra napriek Vašim podnetom a podnetom T. F. nevykonala žiadny

z úkonov podľa príslušného , smerujúcich k trestnému stíhaniu

konkrétnych osôb v súvislosti s výstavbou P. v Š. a prevodom vlastníckych práv k bytu č. ...,

nachádzajúceho sa vo vchode č. ... označeného domu.

T. F. mala vzniknúť škoda v dôsledku nečinnosti orgánov prokuratúry, pretože

konanie Z. P. v Š., ktoré si podľa Vášho názoru neoprávnene prisvojilo spoluvlastnícky

podiel rozostavanej stavby vyššie označeného bytového domu patriaci T. F. a ktoré tento

podiel (byt) od kolaudácie neoprávnene užíva, nepovažovali za trestný čin krádeže a trestný

čin podvodu.

Škodou je suma 61 558,- €, ktorá pozostáva z nekonkretizovanej sumy T. F.

vložených peňažných prostriedkov na stavbu bytu a úrokov z omeškania do 25. novembra

2009 a suma 36 845,- € predstavujúca nemajetkovú ujmu.

Za účelom posúdenia oprávnenosti Vašej žiadosti som preskúmala spisové materiály

vedené na Okresnej prokuratúre Šaľa pod č. , na Okresnej prokuratúre Galanta

pod č. , na Krajskej prokuratúre Nitra pod č. a ,

na Krajskej prokuratúre Trnava pod č. , na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky pod č. IV/1 Gn 808/08 a IV GPt 545/03 a vyšetrovací spis Okresného úradu

justičnej polície Policajného zboru v Šali č. ČVS: OÚJP-18/2003.

Z preskúmaných spisov vyplývajú nasledovné, pre posúdenie existencie nesprávneho

úradného postupu a vzniku zodpovednosti prokuratúry za vzniknutú škodu podstatné,

skutočnosti.

T. F. uzavrel 13. januára 2003 so spoločnosťou I. spol. s r. o. podľa Obchodného

zákonníka zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba bytovej jednotky v Š.

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaregistrovalo podľa

o združovaní občanov v znení neskorších predpisov 19. decembra 2000 Z. P. v Š., ktoré

založili účastníci jednotlivých zmlúv o dielo (výstavbu bytu) uzavretých so spoločnosťou

I. spol. s r. o. za účelom dohľadu a koordinácie dokončenia stavby P. v Š.

Zmluvou o prevode stavby a výstavby P. z 20. decembra 2000 spoločnosť

I. spol. s r. o. previedla právo výstavby P. v Š. ako aj samotné rozostavané stavby na Z. P.

v Š. V zmluve sa okrem iného uvádza, že finančné prostriedky zaplatené jednotlivými

účastníkmi zmlúv o dielo uzavretých so spoločnosťou I. spol. s r. o. (vrátane finančných

prostriedkov zaplatených T. F.) boli riadne a preukázateľne preinvestované pri výstavbe

bloku B P.

Okresný úrad v Šali, odbor životného prostredia, rozhodnutím č. V/2001/001892-Pe

z 27. apríla 2001 povolil zmenu stavebníka (spoločnosti I. spol. s r. o.) rozostavanej stavby

P. v Š. na stavebníka Z. P. v Š.

Stavebník Z. P. v Š. a jednotliví účastníci pôvodných zmlúv o dielo (výstavbu bytu)

uzavretých so spoločnosťou I. spol. s r. o. s výnimkou T. F. uzavreli 17. júna 2002 podľa §

21 a nasl. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení

neskorších predpisov Zmluvu o výstavbe bytového domu.

Správa katastra Šaľa rozhodnutím č. V 970/2002 zo 14. augusta 2002 povolila vklad

vlastníckeho práva z vyššie označenej zmluvy k rozostavaným bytom v prospech

jednotlivých účastníkov, pričom byt č. 8 vo vchode č. 1 rozostavaného P. v Š. nadobudlo Z.

P. v Š.

T. F. vlastníctvo k bytu nemohol nadobudnúť, pretože nebol účastníkom zmluvy

o výstavbe bytového domu zo 17. júna 2002, ktorá na rozdiel zmluvy o dielo uzavretej podľa

, je zmluvou spôsobilou na vykonanie zápisu vlastníckych práv

do katastra nehnuteľností v zmysle o katastri nehnuteľnosti

a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení

neskorších predpisov. Zmluvu o výstavbe bytového domu T. F. napriek aktívnej snahe

zástupcov Z. P. v Š. odmietol podpísať a taktiež odmietol podieľať sa na ďalších

investíciách potrebných na dokončenie stavby.

Vychádzajúc z popísaných skutočností a domnievajúc sa, že konaním Z. P. v Š. došlo

k spáchaniu trestného činu, podal 20. januára 2003 T. F. trestné oznámenie.

Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru Šaľa uznesením č. OUJP-18/2003

zo 14. februára 2003 podľa platného a účinného v čase

vydania uznesenia (ďalej len „“) začal trestné stíhanie pre trestný čin

sprenevery podľa platného a účinného v čase

vydania uznesenia (ďalej len„ “) v podstate na tom skutkovom základe,

že štatutárny zástupca Z. P. v Š. uzavretím zmluvy o bezodplatnom prevode rozostavanej

stavby a podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu si prisvojil cudziu vec, ktorá

mu bola zverená, čím T. F. spôsobil škodu vo výške 603 749,- Sk.

Okresná prokuratúra Šaľa uznesením č. -8 zo 17. marca 2003 podľa § 174

ods. 2 písm. e) uznesenie č. OUJP-18/2003 zo 14. februára zrušila.

V odôvodnení uznesenia podrobne vyhodnotila skutkový stav so záverom, že vo veci nejde

o trestný čin podľa ani o žiadny iný trestný čin, ktorého znaky

sú uvedené v osobitnej časti , nakoľko ide o obchodno-právny vzťah,

ktorého riešenie nespadá do právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

V intenciách uznesenia č. -8 zo 17. marca 2003 vyšetrovateľ uznesením

č. OUJP-18/2003 z 24. marca 2003 podľa trestné

oznámenie T. F. odmietol. Sťažnosť podanú T. F. proti tomuto uzneseniu Okresná

prokuratúra v Šali zamietla uznesením č. -31 z 5. mája 2003.

Od odmietnutie trestného oznámenia sa T. F. sám alebo Vaším prostredníctvom

opakovane domáhal preskúmania postupu Okresnej prokuratúry Šaľa a začatia trestného

stíhania a ďalších postupov podľa vo vyššie označenej veci. Na základe

týchto podnetov konali Krajská prokuratúra Nitra, Krajská prokuratúra Trnava

a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Všetky označené prokuratúry sa stotožnili

s postupom Okresnej prokuratúry Šaľa a s jej právnym názorom, že v súvislosti s konaním

Z. P. v Š. k spáchaniu trestného činu nedošlo. Tu poukazujem predovšetkým na oznámenia

o spôsobe vybavenia podnetov Krajskou prokuratúrou Nitra č. -6

z 24. júla 2003 a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky č. IV/3GPt 545/03-10

z 27. októbra 2003.

Na záveroch orgánov prokuratúry všetkých stupňov o tom, že konaním Z. P. v Š.

neboli naplnené znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu nemení nič ani tá

skutočnosť, že prokurátor vyhodnotil rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. V 970/2002

zo 14. augusta 2002 ako nezákonné v časti týkajúcej sa bytu č. ... vo vchode č.... P. v Š.

Podanie protestu prokurátora proti tomuto rozhodnutiu naopak svedčí o zodpovednom

prístupe prokurátora k plneniu jeho povinností vyplývajúcich mu zo

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

pretože zákonnosťou rozhodnutia správy katastra (aj zákonnosťou kolaudačného

rozhodnutia Okresného úradu Šaľa) sa zaoberal bez osobitného podnetu na základe zistení

vyplývajúcich z trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Šaľa pod č. .

Postupmi prokuratúry v netrestnej oblasti jej pôsobnosti v tejto veci sa podrobnejšie

zaoberala tunajšia prokuratúra v súvislosti s Vašou žiadosťou o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody vo veci vedenej pod č. XV/2 Spr 3009/06.

V súvislosti s vyššie popísaným postupom prokuratúry súvisiacim s trestným

oznámením T. F., ktorý považujete za nesprávny úradný postup, považujem za potrebné

v prvom rade poukázať na obsah tohto pojmu v nadväznosti na povinnosti prokurátora

v trestnom konaní.

Nesprávnym úradným postupom podľa je aj porušenie

povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote. Zákon tu predpokladá existenciu právnej normy upravujúcej určité

povinnosti orgánu verejnej moci a pretože úradný postup spravidla nemožno upraviť

do najmenších podrobností, správnosť tohto postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu,

k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej správy smeruje.

Pôsobnosť prokuratúry stanovenú v v trestnom konaní

vykonáva prokurátor v zmysle v rozsahu ustanovenom

osobitnými zákonmi, medzi ktoré patrí predovšetkým .

upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní včítane

prokurátora tak, aby trestné činy boli náležité zistené a ich páchatelia boli spravodlivo

podľa zákona potrestaní. Súčasťou tohto postupu je aj povinnosť orgánov činných

v trestnom konaní postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú

pochybnosti a povinnosť dôkazy vyhodnotiť po starostlivom uvážení tak, aby nikto nebol

stíhaný inak než zo zákonných dôvodov. Tieto povinnosti majú orgány činné v trestnom

konaní aj v jeho úseku pred začatím trestného stíhania, kedy sú povinné predovšetkým

vyhodnotiť, či čin označený v trestnom oznámení je protiprávnym činom, ktorého znaky

sú uvedené v príslušnom . Ak tento čin nie je trestným činom, nie je dôvod

na začatie trestného stíhania.

Pritom je potrebné uviesť, že vyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania

v každom štádiu trestného konania a teda aj posudzovania dôvodnosti začatia trestného

stíhania a vznesenia obvinenia je vecou orgánov činných v trestnom konaní, nie vecou

oznamovateľa alebo poškodeného.

V danom prípade nedošlo k tomu, že by skutkový stav nekorešpondoval s jeho

právnym hodnotením, a preto nie je možné akceptovať Vaše závery o nezákonnosti postupu

prokurátora, ktorý nekonal v intenciách trestných oznámení podaných v predmetnej veci.

V nadväznosti na uvedené poukazujem aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

V náleze sp. zn. ústavný súd vyslovil, že súčasťou práva na súdnu

ochranu podľa nie je oprávnenie „každého“, aby

na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči

označeným osobám. Takéto základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave

Slovenskej republiky a ani v , prípadne v Zákone o prokuratúre.

Obdobne nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy a ani

ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd právo fyzickej osoby

na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného

oznámenia (, , ).

Pretože vzhľadom na uvedené zo strany prokuratúry k nesprávnemu úradnému

postupu ako k jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona

č. nedošlo, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nárok T. F.

na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemieni uspokojiť a o Vašej

žiadosti nebude ďalej konať.

Uspokojenia nároku sa môžete domáhať súdnou cestou.»

8. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených základných

práv zaručených (ďalej len „“) spôsobené nekonaním

generálnej prokuratúry o podnete sťažovateľa z 15. decembra 2009 označenom ako

„Opakovaný podnet vo veci trestného oznámenia podaného orgánom činným v trestnom

konaní dňa 20. 1. 2003“. Podnet je adresovaný generálnej prokuratúre, trestnému odboru,

k spisovej značke „Vaša značka: IV/3 GPt 545/03-10 zo dňa 27. 10. 2003“.

Okrem už v bode 6 a) citovanej časti podnetu sťažovateľ ďalej uviedol:

«K orgánom činným v trestnom konaní podávam opakovaný podnet na stíhanie

štatutárnych orgánov O. IČO ...vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu.

Podnet zo dňa 20. 1. 2003 doplňujem o novú skutočnosť v priložených dôkazoch č. 1-4.

Dňa 5. 3. 2001 O. s IČO ... uskutočnilo valné zhromaždenie svojích členov

zakladateľov v počte 18 podpísaných na liste v Prílohe č. 1. /Dôkaz č. 1/. Na listine sú

uvedené mená 21 členov, zakladateľov o. a pod poradovým číslom .... je uvedené meno

F. T., ktorý nebol a nie je členom o. Valné zhromaždenie členov o. podľa „Záznamu“ zo

dňa 5. 3. 2001 hlasovaním 2/3 väčšinou odsúhlasilo, že v stavebnom konaní o zmene stavby

pred dokončením na Okresnom úrade v Šali budú združenie zastupovať Ing. J. K., Ing. L. H.

a Š. D.. Meno F. T. je na prezenčnej listine valného zhromaždenia o. uvedené podvodom.

/Dôkaz č. 2/ Trestný čin podvodu bol spáchaný za účelom zmocniť sa práv v stavebnej veci

T. F., nečlena občianskeho združenia, zaviesť do svojho majetku jeho spoluvlastnícky podieľ

na rozostavanej stavbe 3,414 % z čiastky 17672401,- Sk /Dôkaz č. boli dva roky

nezákonne zapísaní ako vlastníci bytu č. ... /402/ a už 6 rokov užívajú byt č. ..., za ktorý

zaplatil T. F. v r. 2000 603. tis Sk...

Tento právny stav platil aj 6. 3. 2001, keď konatelia združenia podali žiadosť

na Stavebný úrad v Šali o zmenu stavby pred dokončením v osobe stavebníka. /Dôkaz č. 4./

Jediným stavebníkom sa stala právnická osoba a to na základe spáchaného trestné činu

podvodu. Uviedli do omylu Stavebný úrad v Šali dňa 6. 3. 2001, keď podvodne

preukazovali, že majú splnomocnenie konať za všetkých 22 spoluvlastníkov bytového

rozostavaného bloku ,,B“. Súdnu ochranu proti rozhodnutia o. majú iba členovia podľa

ustanovenia v , Občan nečlen nemôže napadnúť

rozhodnutia občianskeho združenia v občiansko právnom konaní, keď rozhodnutie bolo

prijaté na základe trestného činu podvodu.

Páchatelia trestného činu podvodu spôsobili T. F. škodu, ktorej výška k dnešnému

dňu je 61 558.- Eur, už 6 rokov nezákonne užívajú byt č. 8 /402/, spôsobili T. F. ujmu v tom,

že nemá 6 rokov strechu nad hlavou a prepadol sa do bezdomovstva.

Dôkazy č .1. Prezenčná listina členov združenia zo dňa 5. 3. 2001

2. Uznesenie valného zhromaždenia združenia zo dňa 5. 3. 2001

3. Spoluvlastnícke podiely 22 spoluvlastníkov rozostavaného bloku „B“ ku dňu 19. 12. 2000

4. Rozhodnutie OÚ v Šali sp. zn. V/2001/001892-Pe zo dňa 27. 4. 2001.»

Vybavenie tohto opakovaného podnetu urgoval sťažovateľ (jeho splnomocnený

zástupca) podaním z 20. januára 2010 označeným ako „Sťažnosť“, v ktorej namietal,

že „Prokuratúra je nečinná a nekoná v zákonom ustanovenej 30 dňovej lehote od doručenia

opakovaného trestného oznámenia.“.

9. Ústavný súd 10. mája 2010 požiadal generálnu prokuratúru „o predloženie

druhopisu... odpovede na sťažovateľov opakovaný podnet z 15. decembra 2009 alebo

o oznámenie dôvodu nereagovania na toto jeho podanie“ (tvoriace predmet jeho ústavnej

sťažnosti, pozn.).

Generálna prokuratúra na dopyt ústavného súdu odpovedala listom

č. k. IV/3/GPt 545/03-35 z 18. mája 2010 tohto znenia:

«dňa 18. 12. 2009 bolo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky doručené

písomné podanie L. F. (nie T. F.) z 15. 12. 2009, označené ako „Opakovaný podnet vo veci

trestného oznámenia podaného orgánom činným v trestnom konaní dňa 20. 1. 2003.

Podanie bolo na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zaevidované

a zažurnalizované vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03.

Predmetné podanie L. F. z 15. 12. 2009 však Generálnou prokuratúrou Slovenskej

republiky vybavované nebolo s poukazom na ustanovenie

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, nakoľko neobsahovalo žiadne nové

skutočnosti než tie, ktoré boli Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky známe už pri

vybavovaní opakovaného podnetu menovaného v danej veci Generálnou prokuratúrou

Slovenskej republiky.

Opakovaný podnet L. F. bol v danej veci Generálnou prokuratúrou Slovenskej

republiky vybavený listom sp. zn. -10 z 27. 10. 2003 (tvoriacim prílohu

sťažnosti), pričom menovaný bol súčasne poučený podľa

Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.»

III.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom

predpísané náležitosti sú upravené v

Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení

jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom

nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa . Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa a skúmal,

či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa . Podľa

tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,

ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, ).

13. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva „na súdnu a inú právnu

ochranu podľa ... – práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva vlastniť majetok v zmysle ...“ došlo postupom

generálnej prokuratúry v konaní o jeho opakovanom podnete z 15. decembra 2009 pôvodne

vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03, pretože generálna prokuratúra sa jeho podnetom

„doteraz nezaoberala“, hoci vo svojom „novom podnete uvádzal nové skutočnosti“.

14. Aj keď sa toho sťažovateľ výslovne nedomáhal, resp. v petite sťažnosti

nenamietal (neoznačil) porušenie (právo „domáhať sa zákonom

ustanoveným postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky“), z obsahu sťažnosti a najmä z obsahu k nej pripojených písomností

možno jednoznačne vyvodiť nespokojnosť sťažovateľa s postupom generálnej prokuratúry

(resp. jej podriadených organizačných zložiek) a jej závermi pri vybavovaní jeho

pôvodného podnetu (trestného oznámenia z 20. januára 2003), ako aj jeho ďalších

opakovaných podnetov a tiež aj podnetov obsahovo (vecne) súvisiacich, resp.

nadväzujúcich na tento jeho pôvodný podnet [pozri body 6 a) až j) preukazujúce

permanentnú aktivitu sťažovateľa v tomto smere]. Napriek tomu, že sťažovateľ v petite

sťažnosti namietal porušenie ním označených základných práv len nezaoberaním sa jeho

„opakovaným podnetom z 15. 12. 2009“ a podaním (sťažnosťou z 20. januára 2010)

urgujúcim vybavovanie tohto podnetu, považoval ústavný súd za dôvodné (aj vzhľadom

na namietané porušenie ) aspoň informatívne sa zaoberať postupom

generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov sťažovateľa predchádzajúcich tomuto

poslednému (v sťažnosti uvedenému) podnetu (pozri bod 6 a 7).

15. Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva

na inú právnu ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby

požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom

podnetu, alebo opakovaného podnetu ( a

o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pričom

tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom

ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby

príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a , ). Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor

preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov,

vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom

aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených

porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné

orgány. Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie

písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej

osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,

najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby

vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie

je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet

možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona

o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho

podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2

citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený

prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

16. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a s prihliadnutím na svoje zistenia uvedené

v časti II (bod 6 a 7) odôvodnenia (najmä vecnú a právnu stránku obsahu odpovedí)

je ústavný súd toho názoru, že generálna prokuratúra sa námietkami uvedenými

v pôvodnom podnete sťažovateľa a v na neho nadväzujúcich opakovaných podnetoch

v predmetnej veci (trestnom oznámení) v napadnutom konaní dostatočne zaoberala

a o spôsobe preskúmania jeho pôvodného podnetu (a aj opakovaných podnetov) riadne

sťažovateľa (prostredníctvom jeho zástupcu) vyrozumela. Generálna prokuratúra

v odpovedi z 27. októbra 2003, ako aj v jej ďalších odpovediach vo vzťahu k predmetu

podnetu sťažovateľa [bod 6 b) a naň nadväzujúce body] vysvetlila dôvody nevyhovenia

podnetu (podnetov) sťažovateľa, v dôsledku ktorých jeho pôvodný podnet (a aj opakované

podnety) odložila, o čom sťažovateľa riadne informovala a súčasne (viacnásobne)

upozornila, že „podľa o prokuratúre Vás

upovedomujem, že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len

vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti“ [pozri odpovede prokuratúry uvedené v bode 6

b), c), d), e), g), h), i), j)].

17. Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní

podnetov sťažovateľa bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre.

Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľa zaoberala,

pričom svoj názor zaujala v už citovaných odpovediach sťažovateľovi. To, že generálna

prokuratúra sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte

neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa .

Nezaoberanie sa posledným podnetom sťažovateľa z 15. decembra 2009 generálna

prokuratúra odôvodnila postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona

o prokuratúre, na čo sťažovateľa vopred upozornila už pri vybavovaní jeho pôvodného

podnetu, ako aj v odpovediach na jeho opakované, resp. ďalšie podnety súvisiace

s predmetom jeho trestného oznámenia z 20. januára 2003.

18. V tejto súvislosti ústavný súd tiež pripomína, že v rámci svojej judikatúry

už uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe

na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa

druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd, (). Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa

nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho podnetu bol orgán

prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo nie je

upravené ani v ústave, ani v , ani v zákone o prokuratúre (,

, ). Ani z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom

obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie

a vedenie trestného stíhania proti niekomu (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

vec Helmers v. Švédsko z 29. októbra 1991 a vec Perez v. Francúzsko z 12. februára 2004).

Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby voči

nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa

podľa a ani za súčasť práva podľa dohovoru, preto

k porušeniu týchto práv postupom sťažovateľom označených subjektov vo veci trestného

oznámenia z 20. januára 2003 nemohlo dôjsť. O porušení označených práv by bolo možné

uvažovať len v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému

oznámeniu sťažovateľa pozornosť, ktorú vyžaduje zákon (, ),

čo v danom prípade nemožno konštatovať.

19. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k námietke porušenia jeho

základného práva podľa z dôvodu zbytočných prieťahov a neprimeranej

lehoty na prerokovanie veci posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že nezistil,

že by generálna prokuratúra nevenovala náležitú pozornosť trestnému oznámeniu

sťažovateľa z 20. januára 2003 a ďalším opakovaným podnetom, ako aj ďalším

s predmetom veci súvisiacimi podnetmi. Ústavný súd tiež nezistil, že by generálna

prokuratúra vybavovala tieto podnety v lehotách neprimeraných účelu garancie

vyplývajúcej z . Vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu postup

generálnej prokuratúry nemožno považovať za porušenie práva garantovaného čl. 48 ods. 2

. Vychádzajúc z týchto dôvodov ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti smerujúcej proti generálnej prokuratúre nielen vo vzťahu k porušeniu základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , ale aj vo vzťahu

k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom

prerokovaní ( ).

20. K sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20

ods. 1 ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (mutatis mutandis napr.

, , ), ktorej súčasťou je aj právny názor,

že všeobecný súd (a ani iný orgán Slovenskej republiky konajúci v prípadoch ustanovených

zákonom) zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv

hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 a 2

, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd (resp. iný orgán...) súčasne

porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až . V danom prípade

však nebolo preukázané porušenie ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46

až , a preto nie je možné uvažovať o prípadnom porušení označeného

základného práva sťažovateľa podľa , ktoré je právom hmotnoprávneho

charakteru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva podľa .

21. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších

nárokoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2010