Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 86/2010
PDF · 402.41 KB
No categories available
I. ÚS 86/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2010
predbežne prerokoval sťažnosť T. F., T., zastúpeného advokátom JUDr. I. G., P., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva vlastniť
majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky v konaní o jeho podnete z 15. decembra 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť T. F. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca
2010 doručená sťažnosť (doplnená podaním z 22. apríla 2010 a podaním splnomocneného
advokáta z 2. mája 2010) T. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho
základného práva „na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo
vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy...“ postupom a najmä nečinnosťou
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní
„o podnete sťažovateľa zo dňa 15. 12. 2009“ (pôvodne vedenom pod sp. zn.
IV/3 GPt 545/03, pozn.).
2. Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ namieta
porušenie svojich základných práv „z dôvodu nekonania Generálnej prokuratúry...
a to na jeho opakovaný podnet z 15. 12. 2009“ a aj napriek tomu, že „vo veci podal
sťažnosť do rúk dozorujúceho prokurátora...“. Sťažovateľ tvrdí, že „vo svojom novom
podnete uvádzal nové skutočnosti... Napriek uvedenému sa prokuratúry podnetom doteraz
nezaoberala čím porušila jeho ústavné právo... podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a to právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.“.
3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že „Nekonaním prokuratúry došlo k porušeniu práva
sťažovateľa vlastniť majetok v zmysle čl. 20 ods. 1 Ústavy... lebo mu nebola poskytnutá
zákonná ochrana.“.
4. Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„... Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú ochranu podľa čl. 48 odst. 2
Ústavy ... a právo vlastniť majetok v zmysle čl. 20 odst. 1 Ústavy... konaním Generálnej
prokuratúry... v konaní o podnete sťažovateľa zo dňa 15. 12. 2009 bolo porušené.
... Generálnej prokuratúre... v konaní o podnete sťažovateľa zo dňa 15. 12. 2009
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
... Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie vo výške 38 504,- €.
... Generálna prokuratúra... je povinná uhradiť trovy právneho zastúpenia
sťažovateľovi...“
5. Súčasťou sťažnosti zo 4. marca 2010 bola žiadosť o „ustanovenie právneho
zastúpenia (advokáta)“, ktorej ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 86/2010-12 z 31. marca
2010 nevyhovel.
II.
6. V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal sťažovateľom
splnomocneného právneho zástupcu o predloženie predchádzajúcich podaní sťažovateľa
generálnej prokuratúre v predmetnej veci a jej odpovede na tieto jeho podania [„...
predložte písomnosti (korešpondenciu s generálnou prokuratúrou, t. j. podnety Vášho
klienta a odpovede generálnej prokuratúry na ne) preukazujúce Vaše tvrdenia“]. Právny
zástupca sťažovateľa podaním z 2. mája 2010 označeným ako „Sťažnosť“ upravil pôvodné
podania sťažovateľa podané ústavnému súdu (zo 4. marca 2010 a 22. apríla 2010)
a predložil požadovanú korešpondenciu, z ktorej ústavný súd vzhľadom na predmet
sťažnosti (bod 2 a 3) považuje za relevantné citovať niektoré ich významovo podstatnejšie
časti [ústavný súd poznamenáva, že v konaní s generálnou prokuratúrou sťažovateľa
zastupoval ako „splnomocnený zástupca“ L. F. z P., ktorému boli písomnosti (odpovede)
z generálnej prokuratúry adresované].
a) Pôvodným podnetom je sťažovateľov podnet z 20. januára 2003 na začatie
trestného stíhania, (ktorý aj keď netvorí súčasť sťažovateľom predložených písomností
ústavnému súdu, je spomínaný v úvode „Opakovaného podnetu“ sťažovateľa
z 15. decembra 2009 (bod 8):
«T. F. podal dňa 20. 01. 2003 podnet na začatie trestného stíhania štatutárnych
zástupcov občianského združenia .... Uznesením OÚJP Policajného zboru Šaľa sp. zn.
OUJP-18/2003 zo dňa 24. 3. 2003 vyšetrovateľ podanie odmietol. S postupom vyšetrovateľa
sa stotožnila okresná prokurátorka v Šali a následne aj Generálna prokuratúra SR v liste
sp. zn.: IV/3 GPt 545/03-10 zo dňa 27. októbra 2003 dospela k záveru: „Tieto skutočnosti
nasvedčujú tomu, že konaním štatutárneho orgánu Združenia stavebníkov nebol spáchaný
trestný čin sprenevery podľa § 248 Tr. zák. a ani iný trestný čin.“»
b) V odpovedi č. k. IV/3 GPt 545/03-10 z 27. októbra 2003 [už spomínanej v bode
a)] prokurátor generálnej prokuratúry uviedol:
«Dňa 30. 9. 2003 bolo na Generálnu prokuratúru SR doručené cestou Krajskej
prokuratúry v Nitre podanie, zo dňa 5. 9. 2003, ktoré ste podali ako splnomocnený zástupca
pána T. F.
Označené podanie som podľa jeho obsahu posúdil ako opakovaný podnet vo vzťahu
k postupu Krajskej prokuratúry v Nitre (pri vybavení podnetu zo dňa 21. 5. 2003).
V podnete zo dňa 5. 9. 2003 spochybňujete postup Okresnej prokuratúry v Šali
k podnetu na začatie trestného stíhania štatutárnych zástupcov „Z.“ p. v Š.
Na základe skutočností, ktorým ste venovali pozornosť vo Vašom podaní som
preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál, pričom som zistil, že Váš opakovaný
podnet je nedôvodný (vo vzťahu k podriadeným prokuratúram) z týchto dôvodov.
Z vyšetrovacieho spisu Okresného úradu justičnej polície PZ v Šali som zistil, že dňa
20. 1. 2003 podal pán T. F. podnet na začatie trestného stíhania štatutárnych zástupcov Z.
(vlastníkov) p. v Š. O podanom oznámení (doplnenom 14. 2. 2003) rozhodol vyšetrovateľ
Okresného úradu justičnej polície PZ Šaľa (ďalej len „vyšetrovateľ“) uznesením sp. zn.
ČVS:OUJP-18/2003 zo dňa 14. 2. 2003 tak, že podľa § 160 ods. 1 Tr. por. začal trestné
stíhanie vo veci trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.
na skutkovom základe uvedenom v tomto uznesení.
V rámci dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní označené
uznesenie vyšetrovateľa PZ preskúmala spolu s vyšetrovacím spisom okresná prokurátorka
v Šali a uznesením sp. zn. Pv 93/03 zo dňa 17. 3. 2003 označené uznesenie vyšetrovateľa PZ
zrušila podľa § 174 ods. 2 písm. e/ Tr. por. (uvedené uznesenie prevzal dňa 22. 3. 2003 pán
T. F.). Preskúmaním označeného uznesenia okresnej prokurátorky v Šali som zistil, že toto
bolo vydané v súlade so zákonom, pričom bližšie poukazujem na odôvodnenie uznesenia.
Následne vyšetrovateľ PZ uznesením sp. zn. OUJP-18/2003 zo dňa 24. 3. 2003
rozhodol podľa § 159 ods. 1 písm. c/ Tr.por. tak, že oznámenie pána T. F. odmietol, lebo nie
je dôvodné začatie trestného stíhania. Proti označenému uzneseniu vyšetrovateľa PZ podal
sťažnosť aj pán T. F.. Podanú sťažnosť okresný prokurátorka v Šali uznesením sp. zn.
Pv 93/2003 zo dňa 5. 5. 2003 zamietla podľa §148 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Označené
uznesenie okresnej prokurátorky v Šali prevzal pán T. F. dňa 10. 5. 2003.
Preskúmaním označeného uznesenia okresnej prokurátorky v Šali som zistil, že toto
je dôvodné. V uznesení okresnej prokurátorky v Šali sú uvedené skutočnosti, ktoré
korešpondujú so zisteným skutkovým stavom. Tieto skutočnosti nasvedčujú tomu,
že konaním štatutárneho orgánu Združenia stavebníkov nebol spáchaný trestný čin
sprenevery podľa § 248 Tr. zák. a ani iný trestný čin. V danom prípade sa jedná
o obchodno-právny vzťah uzatvorený na základe zmluvy o dielo č. 51 zo dňa 13. 1. 2000
medzi pánom T. F. a spoločnosťou I. s. r. o., o ktorom nie sú oprávnené rozhodovať orgány
činné v trestnom konaní v rámci ich postupu upraveného Trestným poriadkom.»
Na základe uvedeného prokurátor vyslovil tento záver a na neho nadväzujúce
upozornenie:
„Po vyhodnotení uvedených skutočnosti Vám oznamujem, že Váš podnet zo dňa
5. 9. 2003 ako nedôvodný odkladám. Podľa § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre Vás upovedomujem, že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví
nadriadený prokurátor len vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti.“
c) V upovedomení č. k. IV/3 GPt 545/03-17 z 19. januára 2004 generálna prokuratúra
uviedla:
„Dňa 18. decembra 2003 bol doručený Generálnej prokuratúre SR Váš podnet
zo dňa 16. decembra 2003.
Po oboznámení sa s obsahom Vášho podnetu a preskúmaní dozorového spisu
Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt-545/03 Vám s poukazom na ustanovenie § 34
ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre oznamujem, že prokuratúra sa Vašim
podnetom nebude zaoberať.“
d) V liste č. k. VI/2 Gd 3116/05-23 z 19. júla 2005 generálna prokuratúra
sťažovateľovi oznámila:
«Na základe Vášho opakovaného podnetu z 29. 4. 2005 preskúmala Generálna
prokuratúra SR postup Krajskej prokuratúry v Nitre a Okresnej prokuratúry v Šali pri
vybavení Vašich predchádzajúcich podnetov v ktorých ste namietali m. i. zákonnosť postupu
a rozhodnutia odboru životného prostredia Okresného úradu v Šali č. Vú2001/001892
z 27. 4. 2001 v konaní o povolenie zmeny stavby „P. v Š.“ pred jej dokončením.
Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a obsahu dozorových
spisov Okresnej prokuratúry v Šali sp. zn. Pd 2002/03, Pd 3001/04 ako aj Krajskej
prokuratúry v Nitre sp. zn. Kd 2070/03 nebol zistený dôvod pre prijatie osobitného
prokurátorského opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám bolo oznámené listom Krajskej
prokuratúry v Nitre č. Kd 2070/03-32 z 3. 12. 2003...
K postupu okresnej a krajskej prokuratúry pri vybavovaní Vašich podnetov ako
aj k ich samotnému meritórnemu vybaveniu možno konštatovať, že na zistené vady v konaní
vedenom pod sp. zn. V/2001/001892 OÚ v Šali podala Okresná prokuratúra v Šali
upozornenie prokurátora pod sp. zn. Pd 3002/04 z 9. 1. 2004. Vybavenie Vášho
opakovaného podnetu Okresnou prokuratúrou v Šali podaním protestu a vyššie uvedeného
upozornenia bolo realizované v intenciách pokynu Krajskej prokuratúry v Nitre o ktorom
ste bol vyrozumený listom č. Kd 2070/03-32 z 3. 12. 2003. Uvedený postup nebol v rozpore
s § 31 a nasl. Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre.
S poukazom na vyššie uvedené zo strany tunajšej prokuratúry neboli zistené iné
skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrení Generálnou prokuratúrou SR. Prípadnej
ochrany Vašich dotknutých práv sa voči spol. I. s. r. o. T. resp. „Z.“ môžete domáhať
súdnou cestou.»
Vychádzajúc z uvedeného predmetné sťažovateľovo podanie uzatvorila generálna
prokuratúra takto:
„Týmto považujem váš opakovaný podnet z 29. 4. 2005 za vybavený s tým, že ďalšie
opakované podnety v tejto veci budú na prokuratúre preskúmavané iba, ak budú obsahovať
nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).“
e) V odpovedi č. k. VI/2 Gd 3027/06-27 z 15. marca 2006 na ďalší sťažovateľov
opakovaný podnet generálna prokuratúra uviedla:
«Na základe Vášho ďalšieho opakovaného podnetu zo 7. 2. 2006 označeného ako
sťažnosť na nesprávny postup Krajskej prokuratúry v Nitre a Okresnej prokuratúry
v Nových Zámkoch preskúmala Generálna prokuratúra SR postup uvedených prokuratúr
pri vybavovaní vašich predchádzajúcich podnetov v ktorých ste namietal zákonnosť
rozhodnutia bývalého Okresného úradu v Šali, odboru životného prostredia
č. V/2002/000767-Pe z 11. 9. 2002, ktorým bola povolená zmena nedokončenej stavby
v rozsahu rozhodnutím vymedzenom a zároveň bolo povolené užívanie stavby v časti „P.“
v Š., bytový dom „B“.
Preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu a obsahu dozorových
spisov Okresnej prokuratúry v Nových Zámkoch sp. zn. Pd 2002/03, Pd 3002/04,
Pd 3001/04, Pd 3054/05, Pd 2047/05 ako aj obsahu dozorových spisov Krajskej
prokuratúry v Nitre sp.zn. Kd 2070/03, Kd 2057/05, Kd 2090/05 a Kd 2122/06 nebol
zo strany tunajšej prokuratúry zistený dôvod pre prijatie osobitného prokurátorského
opatrenia a zmenu stanoviska, ktoré Vám v danej veci bolo oznámené listom Krajskej
prokuratúry v Nitre č. Kd 2122/05-15 z 23. 1. 2006...
V súlade so stanoviskom Krajskej prokuratúry v Nitre č. Kd 2122/05-15 z 23. 1. 2006
navyše poznamenávam, že na základe poznatkov získaných pri preverovaní Vašich
predchádzajúcich podnetov bolo Mestu Šaľa podané upozornenie prokurátora
a Katastrálnemu úradu v Nitre bol podaný protest prokurátora. Zo strany prokuratúr bolo
reagované na všetky právne relevantné okolnosti v rámci zákonom vymedzenej pôsobnosti
prokuratúry. Vaše námietky v danej veci smerujúce k otázke vlastníctva resp. vrátenia
finančných prostriedkov bude príslušný rozhodnúť v prípade sporu výlučne súd.»
Vychádzajúc z uvedeného prijala generálna prokuratúra tento záver:
„Nakoľko preskúmaním spisového materiálu neboli zistené iné skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali prijatie prokurátorského opatrenia zo strany tunajšej prokuratúry Váš
ďalší opakovaný podnet odkladám. Prípadné Vaše ďalšie opakované podnety v tejto veci
budú na prokuratúre vybavované iba, ak budú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2
f) Na ďalšie podnety sťažovateľa odpovedala generálna prokuratúra aj listom č. k.
Es 2/09-4 zo 16. februára 2009, v ktorom uviedla:
«Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 26. januára 2009 doručená Vaša
sťažnosť z 22. januára 2009, ktorou poukazujete na nečinnosť Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky pri vybavovaní Vášho podnetu z 9. októbra 2008 na prešetrenie
porušovania zákona Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky pri registrácii občianskeho
združenia „Z. P. v Š.“.
Pri prešetrovaní Vašej sťažnosti som vychádzala z obsahu spisových materiálov
č. VI/1 Gd 193/08 a č. VI/2 Gd 193/08, týkajúcich sa vybavovania Vašich podnetov
na preskúmanie zákonnosti postupu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri registrácii
vyššie označeného občianskeho združenia.
Zo spisového materiálu č. VI/1 Gd 193/2008 vyplýva, že prvý podnet zo 7. mája 2008
(doplnený podaním z 12. mája 2008) na preskúmanie zákonnosti postupu ministerstva
vnútra v predmetnej veci, ktorý ste podali ako zástupca T. F., vybavila generálna
prokuratúra bez vykonania opatrení, o čom ste boli upovedomený listom
č. VI/1 Gd 193/08 10 z 22. augusta 2008.
Opakovaný podnet z 11. septembra 2008, ktorým ste žiadali o preskúmanie
zákonnosti vybavenia svojho podnetu zo 7. mája 2008, vybavovala Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky vo veci vedenej pod č. VI/2 Gd 193/08. Tento podnet bol vybavený bez
prijatia opatrení prokurátora voči registrácii združenia, pričom bol taktiež postúpený
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky pre potreby prípadného postupu podľa § 12 ods. 1
písm. b), ods. 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov.
O spôsobe vybavenia podnetu Vás prokuratúra upovedomila listom č. VI/2 Gd 193/08-7
z 24. septembra 2008 a zároveň Vám oznámila, že ďalšie podnety v tejto veci prokurátor
nebude vybavovať, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti (§ 34 ods. 2 zákona
č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon č. 153/2001
Z. z .“/).
Vo Vašom následnom podaní z 9. októbra 2008 (doručené 13. októbra 2008)
ste prejavili nespokojnosť s vybavení opakovaného podnetu Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky, pričom ste poukázali na rovnaké skutočnosti ako v predošlých
podnetoch.
Toto podanie prokurátor posúdil podľa jeho obsahu ako ďalší opakovaný podnet
v tej istej veci, ktorý neobsahuje nové skutočnosti, pričom o tom, že tento podnet vybavovať
nebude, Vás už neupovedomil vzhľadom na predchádzajúce poučenia podľa § 34 ods. 2
Popísaný postup prokurátora bol v súlade s ďalej citovanými ustanoveniami zákona
č. 153/2001 Z. z., ktorými je upravený postup pri vybavovaní podnetov na prokuratúre...
Vaše podanie z 9. októbra 2008 je podľa jeho obsahu ďalším opakovaným podnetom
v tej istej veci, pretože ním prejavujete nespokojnosť s vybavením Vášho opakovaného
podnetu generálnou prokuratúrou a naďalej požadujete vykonanie opatrení voči
Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s registráciou občianskeho združenia.
S poukazom na ustanovenie § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. prokurátor tento podnet
nebol povinný vybavovať.
Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu vybavovania podnetov a popísaný postup
prokurátorov pri vybavovaní Vašich podnetov považujem Vašu sťažnosť za neopodstatnenú
a týmto vyrozumením za vybavenú.»
g) V ďalšej odpovedi č. k. Es 4/09-3 z 11. marca 2009 generálna prokuratúra uviedla:
„Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 4. marca 2009 doručená Vaša
opakovaná sťažnosť, ktorou namietate závery vybavenia predošlej sťažnosti z 22. januára
2009, týkajúcej sa nečinnosti prokuratúry pri vybavovaní podnetu z 9. októbra 2008.
Podľa § 20 ods. 1 v spojení s § 19 zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení
neskorších predpisov som prekontroloval správnosť vybavenia pôvodnej sťažnosti a dospel
som k záveru, že sťažnosť bola vybavená správne. Vaše podanie z 9. októbra 2008 bolo
v súlade so zákonom posúdené ako ďalší opakovaný podnet, ktorý prokurátor v súlade
s § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
nevybavuje, a preto považujem aj Vašu opakovanú sťažnosť za neopodstatnenú...
Týmto oznámením považujem Vašu opakovanú sťažnosť na Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky za vybavenú a dovoľujem si Vás upozorniť, že na základe ďalších
opakovaných sťažností v tejto veci, pokiaľ nebudú obsahovať nové skutočnosti, sa správnosť
vybavenia opakovanej sťažnosti opätovne nebude kontrolovať (§ 20 ods. 2 zákona
č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov).“
h) Na ďalšie podania sťažovateľa odpovedala generálna prokuratúra listom
č. k. IV/1 Gn 808/08-14 z 19. mája 2009 takto:
„Na základe Vašich písomných podaní z 18. 3. 2009 a zo 16. 3. 2009 doručených
Generálnej prokuratúre SR, ktoré sú podľa obsahu opakovaným podnetom, v ktorom
vyjadrujete nespokojnosť s vybavením Vášho prvého podnetu (písomné podanie
z 13. 01. 2009 a z 12. 11. 2008) prokurátorom Krajskej prokuratúry Trnava pod sp. zn.
2 Kn 215/08-13 z 19. 2. 2009 vo veci Vášho trestného oznámenia zo 7. 5. 2008 doplneného
podaním z 12. 5. 2008, som preskúmal na vec sa vzťahujúci spisový materiál, predložený
Generálnej prokuratúre SR Krajskou prokuratúrou Trnava.
V postupe prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava a v opatreniach, ktoré prijal
v súvislosti s Vaším podnetom z 13. 1. 2009 a 12. 11. 2008 som nezistil žiadne také
skutočnosti odôvodňujúce prijatie opatrení, ktoré by viedli k zmene stanoviska a záverov
Krajskej prokuratúry Trnava v predmetnej veci, ktoré Vám boli oznámené listom sp. zn.
2 Kn 215/08-13 z 19. 2. 2009. V podrobnostiach Vás odkazujem na toto stanovisko...
S poukazom na doposiaľ uvedené som Váš opakovaný podnet bez vykonania ďalších
opatrení odložil.
Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti
opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali
na vedomie, že Vaše prípadne ďalšie podnety budú vybavené iba vtedy, ak budú obsahovať
nové skutočnosti (§ 34 odsek 2 Zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov).“
i) Generálna prokuratúra listom č. k. IV/1 Gn 808/09-11 z 10. júna 2009
sťažovateľovi oznámila:
„V súvislosti s listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/1 Gn 808/08-14
z 19. 5. 2009, ktorý Vám bol zaslaný ste boli okrem iného upovedomený, že Vaše podanie
zo 16. 3. 2009 v časti, v ktorej namietate spôsob vybavenia a prešetrovania veci vedenej
na bývalej Okresnej prokuratúre Šaľa pod sp. zn. Pv 93/03, bolo toto podanie zaslané
na ďalší postup a prípadné prijatie príslušných zákonných opatrení Krajskej prokuratúre
Trnava.
V nadväznosti na uvedené bol Krajskou prokuratúrou Trnava Generálnej
prokuratúre SR predložený súvisiaci spisový materiál...
Preskúmaním predloženého spisového materiálu, ako i súvisiaceho spisového
materiálu vedeného na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03 je možné
konštatovať, že Vaše podanie zo 16. 3. 2009 v dotknutej časti je ďalším opakovaným
podnetom vo vzťahu k opakovanému podnetu z 5. 9. 2003 o vybavení, ktorého ste boli
písomne upovedomený listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt 545/03-10
z 27. 10. 2003, ktorý Vám bol zaslaný. Nakoľko toto podanie (zo 16.3.2009) v dotknutej
časti s poukazom na ustanovenie § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v platnom znení neobsahuje žiadne nové skutočnosti, oznamujem Vám, že Generálnou
prokuratúrou SR vybavované nebude.
Pretože Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti
opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali
na vedomie, že Vaše prípadne ďalšie podnety budú vybavené len vtedy, ak budú obsahovať
nové skutočnosti (§ 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení).“
j) Generálna prokuratúra listom č. k. IV/1 Gn 808/08-51 z 26. novembra 2009
sťažovateľovi oznámila:
«V súvislosti s Vašim písomným podaním z 30. 9. 2009, označeným ako „Žiadosť
o záväzné stanovisko Generálnej prokuratúry SR k postúpenému podaniu zo dňa
10. 9. 2009“, ktoré bolo dňa 2. 10. 2009 spolu s jeho prílohami doručené Generálnej
prokuratúre SR a v súvislosti s jeho následnými písomnými doplneniami z 20. 10. 2009
a z 10. 11. 2009 Vám oznamujem, že Generálnou prokuratúrou SR vybavované nebude,
nakoľko po preskúmaní príslušného spisového materiálu je možné konštatovať, že toto
podanie (z 30. 9. 2009 a jeho následné písomné doplnenia z 20. 10. 2009 a z 10. 11. 2009)
je podľa obsahu ďalším opakovaným podnetom vo vzťahu k opakovanému podnetu
z 5. 9. 2003, o vybavení ktorého ste už boli písomne upovedomený listom Generálnej
prokuratúry SR sp. zn. IV/3 GPt 545/03-10 z 27. 10. 2003, ktorý Vám bol zaslaný.
Pričom Generálnou prokuratúrou SR vybavované nebude z dôvodu, že s poukazom
na ustanovenie § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení
neobsahuje žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali relevantný význam a súvis s už,
na Generálnej prokuratúre SR pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03 vybavovanou vecou.
Nakoľko Generálnou prokuratúrou SR boli týmto vyčerpané všetky zákonné možnosti
opätovného preskúmania Vašich podnetov v tejto veci, prosím, aby ste s porozumením vzali
na vedomie, že Vaše prípadné ďalšie podnety budú vybavené len vtedy, ak budú obsahovať
nové skutočnosti (§ 34 odsek 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení).
Čo sa týka Vášho písomného podania z 10. 9. 2009, označeného ako „Trestné
oznámenie o dôvodnom podozrení zo spáchania trestného činu krádeže bytu pracovníkmi
Správy katastra Šaľa, ktorí bez právneho dôvodu vydali rozhodnutie pod č. V 970/2002 dňa
14. 8. 2002“, tak toto podanie bolo po jeho vyhodnotení a posúdení jeho obsahu (§ 62
odsek 1 Trestného poriadku) z dôvodu príslušnosti s poukazom na Príkaz generálneho
prokurátora SR por. č. 2/2004 z 27. 2. 2004 o organizácii a riadení práce na prokuratúre
na ďalší postup spolu s jeho prílohami zaslané Netrestnému odboru Generálnej prokuratúry
SR o čom ste boli písomne upovedomený listom Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV/1 Gn
808/08-32 z 21. 9. 2009.»
7. Medzi písomnosťami pripojenými k sťažnosti je aj „Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnená podľa zákona č. 514/2003 Z. z.“, ktorou
sa sťažovateľ (v presvedčení, že mu postupom generálnej prokuratúry pri vybavovaní
trestného oznámenia z 20. januára 2003 a na neho nadväzujúcich opakovaných a tiež s ním
vecne súvisiacich ďalších podnetov) domáhal náhrady škody vzniklej ním tvrdeným
„nesprávnym úradným postupom“, generálnej prokuratúry spôsobeným ako dôsledok
„dlhodobého porušovania základných a ľudských práv“. Výšku škody spolu
so „satisfakciou nemajetkovej ujmy“ sťažovateľ vyčíslil sumou 98 403 €. Podľa názoru
sťažovateľa nezákonný postup generálnej prokuratúry spočíval v tom, že „prokuratúra
nekoná proti páchateľom trestného činu krádeže spoluvlastníckeho podieľu na rozostavanej
stavbe. V dôsledku nesprávneho úradného postupu prokuratúry má páchateľ krádeže právo
užívať predmet krádeže už viac ako 6 rokov a to na základe rozhodnutia Stavebného úradu
v Šali o kolaudácii bytového domu sp. zn. V/2002/001892-Pe zo dňa 11. 9. 2002. Okradnutý
T. F. je bezdomovcom. Slovenská republika porušuje jeho základné ľudské práva...“.
Vzhľadom na skutočnosť, že odpoveď generálnej prokuratúry
č. k. XV/5 Spr. 41/09 15 z 19. februára 2010 chronologicky uvádza priebeh skutkového
stavu (podstatných skutočností) predmetnej veci v pomerne rozsiahlom a na jej posúdenie
dostatočnom rozsahu, považuje ústavný súd za dôvodné oboznámiť (v plnom rozsahu) toto
vyhodnotenie existujúceho skutkového stavu a z neho vyplývajúce právne závery generálnej
prokuratúry:
«Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky bola 30. novembra 2009 doručená
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“),
spôsobenej nesprávnym úradným postupom prokuratúry, ktorú ste podali ako zástupca T.
F., T.
Podľa Vášho názoru podstatou nesprávneho úradného postupu orgánov prokuratúry
bolo to, že prokuratúra napriek Vašim podnetom a podnetom T. F. nevykonala žiadny
z úkonov podľa príslušného Trestného poriadku, smerujúcich k trestnému stíhaniu
konkrétnych osôb v súvislosti s výstavbou P. v Š. a prevodom vlastníckych práv k bytu č. ...,
nachádzajúceho sa vo vchode č. ... označeného domu.
T. F. mala vzniknúť škoda v dôsledku nečinnosti orgánov prokuratúry, pretože
konanie Z. P. v Š., ktoré si podľa Vášho názoru neoprávnene prisvojilo spoluvlastnícky
podiel rozostavanej stavby vyššie označeného bytového domu patriaci T. F. a ktoré tento
podiel (byt) od kolaudácie neoprávnene užíva, nepovažovali za trestný čin krádeže a trestný
čin podvodu.
Škodou je suma 61 558,- €, ktorá pozostáva z nekonkretizovanej sumy T. F.
vložených peňažných prostriedkov na stavbu bytu a úrokov z omeškania do 25. novembra
2009 a suma 36 845,- € predstavujúca nemajetkovú ujmu.
Za účelom posúdenia oprávnenosti Vašej žiadosti som preskúmala spisové materiály
vedené na Okresnej prokuratúre Šaľa pod č. Pv 93/03, na Okresnej prokuratúre Galanta
pod č. 1Pn 510/08, na Krajskej prokuratúre Nitra pod č. 2KPt 362/03 a 1Kn 226/08,
na Krajskej prokuratúre Trnava pod č. 2Kn 215/08, na Generálnej prokuratúre Slovenskej
republiky pod č. IV/1 Gn 808/08 a IV GPt 545/03 a vyšetrovací spis Okresného úradu
justičnej polície Policajného zboru v Šali č. ČVS: OÚJP-18/2003.
Z preskúmaných spisov vyplývajú nasledovné, pre posúdenie existencie nesprávneho
úradného postupu a vzniku zodpovednosti prokuratúry za vzniknutú škodu podstatné,
skutočnosti.
T. F. uzavrel 13. januára 2003 so spoločnosťou I. spol. s r. o. podľa Obchodného
zákonníka zmluvu o dielo, predmetom ktorej bola výstavba bytovej jednotky v Š.
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zaregistrovalo podľa zákona č. 83/1993 Zb.
o združovaní občanov v znení neskorších predpisov 19. decembra 2000 Z. P. v Š., ktoré
založili účastníci jednotlivých zmlúv o dielo (výstavbu bytu) uzavretých so spoločnosťou
I. spol. s r. o. za účelom dohľadu a koordinácie dokončenia stavby P. v Š.
Zmluvou o prevode stavby a výstavby P. z 20. decembra 2000 spoločnosť
I. spol. s r. o. previedla právo výstavby P. v Š. ako aj samotné rozostavané stavby na Z. P.
v Š. V zmluve sa okrem iného uvádza, že finančné prostriedky zaplatené jednotlivými
účastníkmi zmlúv o dielo uzavretých so spoločnosťou I. spol. s r. o. (vrátane finančných
prostriedkov zaplatených T. F.) boli riadne a preukázateľne preinvestované pri výstavbe
bloku B P.
Okresný úrad v Šali, odbor životného prostredia, rozhodnutím č. V/2001/001892-Pe
z 27. apríla 2001 povolil zmenu stavebníka (spoločnosti I. spol. s r. o.) rozostavanej stavby
P. v Š. na stavebníka Z. P. v Š.
Stavebník Z. P. v Š. a jednotliví účastníci pôvodných zmlúv o dielo (výstavbu bytu)
uzavretých so spoločnosťou I. spol. s r. o. s výnimkou T. F. uzavreli 17. júna 2002 podľa §
21 a nasl. zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov Zmluvu o výstavbe bytového domu.
Správa katastra Šaľa rozhodnutím č. V 970/2002 zo 14. augusta 2002 povolila vklad
vlastníckeho práva z vyššie označenej zmluvy k rozostavaným bytom v prospech
jednotlivých účastníkov, pričom byt č. 8 vo vchode č. 1 rozostavaného P. v Š. nadobudlo Z.
P. v Š.
T. F. vlastníctvo k bytu nemohol nadobudnúť, pretože nebol účastníkom zmluvy
o výstavbe bytového domu zo 17. júna 2002, ktorá na rozdiel zmluvy o dielo uzavretej podľa
Obchodného zákonníka, je zmluvou spôsobilou na vykonanie zápisu vlastníckych práv
do katastra nehnuteľností v zmysle zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov. Zmluvu o výstavbe bytového domu T. F. napriek aktívnej snahe
zástupcov Z. P. v Š. odmietol podpísať a taktiež odmietol podieľať sa na ďalších
investíciách potrebných na dokončenie stavby.
Vychádzajúc z popísaných skutočností a domnievajúc sa, že konaním Z. P. v Š. došlo
k spáchaniu trestného činu, podal 20. januára 2003 T. F. trestné oznámenie.
Okresný úrad justičnej polície Policajného zboru Šaľa uznesením č. OUJP-18/2003
zo 14. februára 2003 podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku platného a účinného v čase
vydania uznesenia (ďalej len „Trestný poriadok“) začal trestné stíhanie pre trestný čin
sprenevery podľa § 248 ods. 1 ods. 4 písm. c) Trestného zákona platného a účinného v čase
vydania uznesenia (ďalej len„ Trestný zákon“) v podstate na tom skutkovom základe,
že štatutárny zástupca Z. P. v Š. uzavretím zmluvy o bezodplatnom prevode rozostavanej
stavby a podaním návrhu na vklad vlastníckeho práva k bytu si prisvojil cudziu vec, ktorá
mu bola zverená, čím T. F. spôsobil škodu vo výške 603 749,- Sk.
Okresná prokuratúra Šaľa uznesením č. Pv 93/03-8 zo 17. marca 2003 podľa § 174
ods. 2 písm. e) Trestného poriadku uznesenie č. OUJP-18/2003 zo 14. februára zrušila.
V odôvodnení uznesenia podrobne vyhodnotila skutkový stav so záverom, že vo veci nejde
o trestný čin podľa § 248 Trestného zákona ani o žiadny iný trestný čin, ktorého znaky
sú uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, nakoľko ide o obchodno-právny vzťah,
ktorého riešenie nespadá do právomoci orgánov činných v trestnom konaní.
V intenciách uznesenia č. Pv 93/03-8 zo 17. marca 2003 vyšetrovateľ uznesením
č. OUJP-18/2003 z 24. marca 2003 podľa § 159 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku trestné
oznámenie T. F. odmietol. Sťažnosť podanú T. F. proti tomuto uzneseniu Okresná
prokuratúra v Šali zamietla uznesením č. Pv 93/2003-31 z 5. mája 2003.
Od odmietnutie trestného oznámenia sa T. F. sám alebo Vaším prostredníctvom
opakovane domáhal preskúmania postupu Okresnej prokuratúry Šaľa a začatia trestného
stíhania a ďalších postupov podľa Trestného poriadku vo vyššie označenej veci. Na základe
týchto podnetov konali Krajská prokuratúra Nitra, Krajská prokuratúra Trnava
a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Všetky označené prokuratúry sa stotožnili
s postupom Okresnej prokuratúry Šaľa a s jej právnym názorom, že v súvislosti s konaním
Z. P. v Š. k spáchaniu trestného činu nedošlo. Tu poukazujem predovšetkým na oznámenia
o spôsobe vybavenia podnetov Krajskou prokuratúrou Nitra č. 2 KPt 362/2003-6
z 24. júla 2003 a Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky č. IV/3GPt 545/03-10
z 27. októbra 2003.
Na záveroch orgánov prokuratúry všetkých stupňov o tom, že konaním Z. P. v Š.
neboli naplnené znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu nemení nič ani tá
skutočnosť, že prokurátor vyhodnotil rozhodnutie Správy katastra Šaľa č. V 970/2002
zo 14. augusta 2002 ako nezákonné v časti týkajúcej sa bytu č. ... vo vchode č.... P. v Š.
Podanie protestu prokurátora proti tomuto rozhodnutiu naopak svedčí o zodpovednom
prístupe prokurátora k plneniu jeho povinností vyplývajúcich mu zo zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 153/2001 Z. z.“),
pretože zákonnosťou rozhodnutia správy katastra (aj zákonnosťou kolaudačného
rozhodnutia Okresného úradu Šaľa) sa zaoberal bez osobitného podnetu na základe zistení
vyplývajúcich z trestnej veci vedenej na Okresnej prokuratúre Šaľa pod č. Pv 93/2003.
Postupmi prokuratúry v netrestnej oblasti jej pôsobnosti v tejto veci sa podrobnejšie
zaoberala tunajšia prokuratúra v súvislosti s Vašou žiadosťou o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody vo veci vedenej pod č. XV/2 Spr 3009/06.
V súvislosti s vyššie popísaným postupom prokuratúry súvisiacim s trestným
oznámením T. F., ktorý považujete za nesprávny úradný postup, považujem za potrebné
v prvom rade poukázať na obsah tohto pojmu v nadväznosti na povinnosti prokurátora
v trestnom konaní.
Nesprávnym úradným postupom podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z. je aj porušenie
povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote. Zákon tu predpokladá existenciu právnej normy upravujúcej určité
povinnosti orgánu verejnej moci a pretože úradný postup spravidla nemožno upraviť
do najmenších podrobností, správnosť tohto postupu treba posudzovať aj z hľadiska účelu,
k dosiahnutiu ktorého postup orgánu verejnej správy smeruje.
Pôsobnosť prokuratúry stanovenú v § 3 zákona č. 153/2001 Z. z. v trestnom konaní
vykonáva prokurátor v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. v rozsahu ustanovenom
osobitnými zákonmi, medzi ktoré patrí predovšetkým Trestný poriadok.
Trestný poriadok upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní včítane
prokurátora tak, aby trestné činy boli náležité zistené a ich páchatelia boli spravodlivo
podľa zákona potrestaní. Súčasťou tohto postupu je aj povinnosť orgánov činných
v trestnom konaní postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú
pochybnosti a povinnosť dôkazy vyhodnotiť po starostlivom uvážení tak, aby nikto nebol
stíhaný inak než zo zákonných dôvodov. Tieto povinnosti majú orgány činné v trestnom
konaní aj v jeho úseku pred začatím trestného stíhania, kedy sú povinné predovšetkým
vyhodnotiť, či čin označený v trestnom oznámení je protiprávnym činom, ktorého znaky
sú uvedené v príslušnom trestnom zákone. Ak tento čin nie je trestným činom, nie je dôvod
na začatie trestného stíhania.
Pritom je potrebné uviesť, že vyhodnocovanie výsledkov vykonaného dokazovania
v každom štádiu trestného konania a teda aj posudzovania dôvodnosti začatia trestného
stíhania a vznesenia obvinenia je vecou orgánov činných v trestnom konaní, nie vecou
oznamovateľa alebo poškodeného.
V danom prípade nedošlo k tomu, že by skutkový stav nekorešpondoval s jeho
právnym hodnotením, a preto nie je možné akceptovať Vaše závery o nezákonnosti postupu
prokurátora, ktorý nekonal v intenciách trestných oznámení podaných v predmetnej veci.
V nadväznosti na uvedené poukazujem aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
V náleze sp. zn. I. ÚS 62/96 ústavný súd vyslovil, že súčasťou práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nie je oprávnenie „každého“, aby
na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči
označeným osobám. Takéto základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave
Slovenskej republiky a ani v Trestnom poriadku, prípadne v Zákone o prokuratúre.
Obdobne nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani
ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd právo fyzickej osoby
na začatie trestného konania voči označenej osobe na základe podaného trestného
oznámenia (II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06, III. ÚS 16/06).
Pretože vzhľadom na uvedené zo strany prokuratúry k nesprávnemu úradnému
postupu ako k jednej z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona
č. 514/2003 Z. z. nedošlo, Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nárok T. F.
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom nemieni uspokojiť a o Vašej
žiadosti nebude ďalej konať.
Uspokojenia nároku sa môžete domáhať súdnou cestou.»
8. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených základných
práv zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) spôsobené nekonaním
generálnej prokuratúry o podnete sťažovateľa z 15. decembra 2009 označenom ako
„Opakovaný podnet vo veci trestného oznámenia podaného orgánom činným v trestnom
konaní dňa 20. 1. 2003“. Podnet je adresovaný generálnej prokuratúre, trestnému odboru,
k spisovej značke „Vaša značka: IV/3 GPt 545/03-10 zo dňa 27. 10. 2003“.
Okrem už v bode 6 a) citovanej časti podnetu sťažovateľ ďalej uviedol:
«K orgánom činným v trestnom konaní podávam opakovaný podnet na stíhanie
štatutárnych orgánov O. IČO ...vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu podvodu.
Podnet zo dňa 20. 1. 2003 doplňujem o novú skutočnosť v priložených dôkazoch č. 1-4.
Dňa 5. 3. 2001 O. s IČO ... uskutočnilo valné zhromaždenie svojích členov
zakladateľov v počte 18 podpísaných na liste v Prílohe č. 1. /Dôkaz č. 1/. Na listine sú
uvedené mená 21 členov, zakladateľov o. a pod poradovým číslom .... je uvedené meno
F. T., ktorý nebol a nie je členom o. Valné zhromaždenie členov o. podľa „Záznamu“ zo
dňa 5. 3. 2001 hlasovaním 2/3 väčšinou odsúhlasilo, že v stavebnom konaní o zmene stavby
pred dokončením na Okresnom úrade v Šali budú združenie zastupovať Ing. J. K., Ing. L. H.
a Š. D.. Meno F. T. je na prezenčnej listine valného zhromaždenia o. uvedené podvodom.
/Dôkaz č. 2/ Trestný čin podvodu bol spáchaný za účelom zmocniť sa práv v stavebnej veci
T. F., nečlena občianskeho združenia, zaviesť do svojho majetku jeho spoluvlastnícky podieľ
na rozostavanej stavbe 3,414 % z čiastky 17672401,- Sk /Dôkaz č. 3/,následne boli dva roky
nezákonne zapísaní ako vlastníci bytu č. ... /402/ a už 6 rokov užívajú byt č. ..., za ktorý
zaplatil T. F. v r. 2000 603. tis Sk...
Tento právny stav platil aj 6. 3. 2001, keď konatelia združenia podali žiadosť
na Stavebný úrad v Šali o zmenu stavby pred dokončením v osobe stavebníka. /Dôkaz č. 4./
Jediným stavebníkom sa stala právnická osoba a to na základe spáchaného trestné činu
podvodu. Uviedli do omylu Stavebný úrad v Šali dňa 6. 3. 2001, keď podvodne
preukazovali, že majú splnomocnenie konať za všetkých 22 spoluvlastníkov bytového
rozostavaného bloku ,,B“. Súdnu ochranu proti rozhodnutia o. majú iba členovia podľa
ustanovenia v § 15 ods.1, 2 Zákona č. 83/1990 Zb. Občan nečlen nemôže napadnúť
rozhodnutia občianskeho združenia v občiansko právnom konaní, keď rozhodnutie bolo
prijaté na základe trestného činu podvodu.
Páchatelia trestného činu podvodu spôsobili T. F. škodu, ktorej výška k dnešnému
dňu je 61 558.- Eur, už 6 rokov nezákonne užívajú byt č. 8 /402/, spôsobili T. F. ujmu v tom,
že nemá 6 rokov strechu nad hlavou a prepadol sa do bezdomovstva.
Dôkazy č .1. Prezenčná listina členov združenia zo dňa 5. 3. 2001
2. Uznesenie valného zhromaždenia združenia zo dňa 5. 3. 2001
3. Spoluvlastnícke podiely 22 spoluvlastníkov rozostavaného bloku „B“ ku dňu 19. 12. 2000
4. Rozhodnutie OÚ v Šali sp. zn. V/2001/001892-Pe zo dňa 27. 4. 2001.»
Vybavenie tohto opakovaného podnetu urgoval sťažovateľ (jeho splnomocnený
zástupca) podaním z 20. januára 2010 označeným ako „Sťažnosť“, v ktorej namietal,
že „Prokuratúra je nečinná a nekoná v zákonom ustanovenej 30 dňovej lehote od doručenia
opakovaného trestného oznámenia.“.
9. Ústavný súd 10. mája 2010 požiadal generálnu prokuratúru „o predloženie
druhopisu... odpovede na sťažovateľov opakovaný podnet z 15. decembra 2009 alebo
o oznámenie dôvodu nereagovania na toto jeho podanie“ (tvoriace predmet jeho ústavnej
sťažnosti, pozn.).
Generálna prokuratúra na dopyt ústavného súdu odpovedala listom
č. k. IV/3/GPt 545/03-35 z 18. mája 2010 tohto znenia:
«dňa 18. 12. 2009 bolo Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky doručené
písomné podanie L. F. (nie T. F.) z 15. 12. 2009, označené ako „Opakovaný podnet vo veci
trestného oznámenia podaného orgánom činným v trestnom konaní dňa 20. 1. 2003.
Podanie bolo na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zaevidované
a zažurnalizované vo veci vedenej pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03.
Predmetné podanie L. F. z 15. 12. 2009 však Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky vybavované nebolo s poukazom na ustanovenie § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, nakoľko neobsahovalo žiadne nové
skutočnosti než tie, ktoré boli Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky známe už pri
vybavovaní opakovaného podnetu menovaného v danej veci Generálnou prokuratúrou
Slovenskej republiky.
Opakovaný podnet L. F. bol v danej veci Generálnou prokuratúrou Slovenskej
republiky vybavený listom sp. zn. IV/3 GPt 545/03-10 z 27. 10. 2003 (tvoriacim prílohu
sťažnosti), pričom menovaný bol súčasne poučený podľa § 34 odsek 2 zákona č. 153/2001
Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov.»
III.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom
predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993
Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení
jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom
nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne
prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal,
či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa
tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy,
ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým
zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,
ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.
II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05).
13. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva „na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 48 odst. 2 Ústavy... – práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva vlastniť majetok v zmysle čl. 20 odst. 1 Ústavy...“ došlo postupom
generálnej prokuratúry v konaní o jeho opakovanom podnete z 15. decembra 2009 pôvodne
vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 545/03, pretože generálna prokuratúra sa jeho podnetom
„doteraz nezaoberala“, hoci vo svojom „novom podnete uvádzal nové skutočnosti“.
14. Aj keď sa toho sťažovateľ výslovne nedomáhal, resp. v petite sťažnosti
nenamietal (neoznačil) porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy (právo „domáhať sa zákonom
ustanoveným postupom svojho práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky“), z obsahu sťažnosti a najmä z obsahu k nej pripojených písomností
možno jednoznačne vyvodiť nespokojnosť sťažovateľa s postupom generálnej prokuratúry
(resp. jej podriadených organizačných zložiek) a jej závermi pri vybavovaní jeho
pôvodného podnetu (trestného oznámenia z 20. januára 2003), ako aj jeho ďalších
opakovaných podnetov a tiež aj podnetov obsahovo (vecne) súvisiacich, resp.
nadväzujúcich na tento jeho pôvodný podnet [pozri body 6 a) až j) preukazujúce
permanentnú aktivitu sťažovateľa v tomto smere]. Napriek tomu, že sťažovateľ v petite
sťažnosti namietal porušenie ním označených základných práv len nezaoberaním sa jeho
„opakovaným podnetom z 15. 12. 2009“ a podaním (sťažnosťou z 20. januára 2010)
urgujúcim vybavovanie tohto podnetu, považoval ústavný súd za dôvodné (aj vzhľadom
na namietané porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy) aspoň informatívne sa zaoberať postupom
generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov sťažovateľa predchádzajúcich tomuto
poslednému (v sťažnosti uvedenému) podnetu (pozri bod 6 a 7).
15. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý
sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej
republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva
na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby
požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom
podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z.
o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), pričom
tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom
ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení
dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby
príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01,
II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06, I. ÚS 138/09). Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor
preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov,
vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom
aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených
porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné
orgány. Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie
písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej
osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,
najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby
vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie
je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet
možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona
o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho
podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2
citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený
prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším
opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
16. Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a s prihliadnutím na svoje zistenia uvedené
v časti II (bod 6 a 7) odôvodnenia (najmä vecnú a právnu stránku obsahu odpovedí)
je ústavný súd toho názoru, že generálna prokuratúra sa námietkami uvedenými
v pôvodnom podnete sťažovateľa a v na neho nadväzujúcich opakovaných podnetoch
v predmetnej veci (trestnom oznámení) v napadnutom konaní dostatočne zaoberala
a o spôsobe preskúmania jeho pôvodného podnetu (a aj opakovaných podnetov) riadne
sťažovateľa (prostredníctvom jeho zástupcu) vyrozumela. Generálna prokuratúra
v odpovedi z 27. októbra 2003, ako aj v jej ďalších odpovediach vo vzťahu k predmetu
podnetu sťažovateľa [bod 6 b) a naň nadväzujúce body] vysvetlila dôvody nevyhovenia
podnetu (podnetov) sťažovateľa, v dôsledku ktorých jeho pôvodný podnet (a aj opakované
podnety) odložila, o čom sťažovateľa riadne informovala a súčasne (viacnásobne)
upozornila, že „podľa § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre Vás
upovedomujem, že ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len
vtedy, ak bude obsahovať nové skutočnosti“ [pozri odpovede prokuratúry uvedené v bode 6
b), c), d), e), g), h), i), j)].
17. Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní
podnetov sťažovateľa bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre.
Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľa zaoberala,
pričom svoj názor zaujala v už citovaných odpovediach sťažovateľovi. To, že generálna
prokuratúra sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte
neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Nezaoberanie sa posledným podnetom sťažovateľa z 15. decembra 2009 generálna
prokuratúra odôvodnila postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona
o prokuratúre, na čo sťažovateľa vopred upozornila už pri vybavovaní jeho pôvodného
podnetu, ako aj v odpovediach na jeho opakované, resp. ďalšie podnety súvisiace
s predmetom jeho trestného oznámenia z 20. januára 2003.
18. V tejto súvislosti ústavný súd tiež pripomína, že v rámci svojej judikatúry
už uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania voči označenej osobe
na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa
druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo
slobôd, (II. ÚS 42/00). Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho podnetu bol orgán
prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo nie je
upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, ani v zákone o prokuratúre (I. ÚS 64/96,
II. ÚS 42/00, I. ÚS 126/06). Ani z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) (pokiaľ je jeho aplikovateľnosť založená na „trestnom
obvinení“ inej osoby) poškodenému nevyplýva v trestnom konaní právo na začatie
a vedenie trestného stíhania proti niekomu (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva
vec Helmers v. Švédsko z 29. októbra 1991 a vec Perez v. Francúzsko z 12. februára 2004).
Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby voči
nej na súde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a ani za súčasť práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto
k porušeniu týchto práv postupom sťažovateľom označených subjektov vo veci trestného
oznámenia z 20. januára 2003 nemohlo dôjsť. O porušení označených práv by bolo možné
uvažovať len v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní nevenovali trestnému
oznámeniu sťažovateľa pozornosť, ktorú vyžaduje zákon (III. ÚS 16/06, I. ÚS 126/06),
čo v danom prípade nemožno konštatovať.
19. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k námietke porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy z dôvodu zbytočných prieťahov a neprimeranej
lehoty na prerokovanie veci posúdil ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že nezistil,
že by generálna prokuratúra nevenovala náležitú pozornosť trestnému oznámeniu
sťažovateľa z 20. januára 2003 a ďalším opakovaným podnetom, ako aj ďalším
s predmetom veci súvisiacimi podnetmi. Ústavný súd tiež nezistil, že by generálna
prokuratúra vybavovala tieto podnety v lehotách neprimeraných účelu garancie
vyplývajúcej z čl. 48 ods. 2 ústavy. Vzhľadom na celkové okolnosti daného prípadu postup
generálnej prokuratúry nemožno považovať za porušenie práva garantovaného čl. 48 ods. 2
ústavy. Vychádzajúc z týchto dôvodov ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti smerujúcej proti generálnej prokuratúre nielen vo vzťahu k porušeniu základného
práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ale aj vo vzťahu
k namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom
prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
20. K sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20
ods. 1 ústavy ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (mutatis mutandis napr.
II. ÚS 78/05, IV. ÚS 301/07, I. ÚS 321/09), ktorej súčasťou je aj právny názor,
že všeobecný súd (a ani iný orgán Slovenskej republiky konajúci v prípadoch ustanovených
zákonom) zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv
hmotného charakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 a 2
ústavy, ak toto porušenie nevyplývalo z toho, že všeobecný súd (resp. iný orgán...) súčasne
porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy. V danom prípade
však nebolo preukázané porušenie ústavnoprocesných princípov vyplývajúcich z čl. 46
až čl. 48 ústavy, a preto nie je možné uvažovať o prípadnom porušení označeného
základného práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, ktoré je právom hmotnoprávneho
charakteru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal
porušenie svojho základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy.
21. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších
nárokoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. júna 2010