Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 374/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2012 predbežne prerokoval sťažnosť R. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd „postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn

682/12-7 zo dňa 30. 4. 2012, postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky

uvedeným v liste IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa 12. 4. 2012 a postupom Generálneho

prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa 22. 5. 2012“,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júla 2012

doručená sťažnosť R. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) «postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) uvedeným v liste IV/1 Gn 682/12-7 zo dňa 30. 4. 2012, postupom

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa

12. 4. 2012 a postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste

IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa 22. 5. 2012».

Sťažovateľ v podstatnej časti sťažnosti uviedol:

„Dňa 29.8.2007 na... ulici v B. bol sťažovateľ šikanovaný, napadnutý, zaistený

a krivo obvinený z priestupku policajtom pánom T. Trestné oznámenie podal ústne na

inšpekčnom orgáne Ministerstva vnútra SR dňa 31.8.2007. Trestné oznámenie vyšetrovateľ

Ministerstva vnútra SR Sekcie kontroly a inšpekčnej služby odmietol uznesením ČVS: UIS-

223/IOZ-V-2007 zo dňa 26.9.2007.

Dňa 28.9.2007 okolo 16.00 hod, pri výkone práce taxikára, bol sťažovateľ

prenasledovaný pánom T. v civile. Kvôli bezpečnosti zastavil na čerpacej stanici v K. Pán

T. tam zastavil... prišiel k sťažovateľovi a oznámil mu..., že sťažovateľ skončil, dostane ho

do basy a ak nie, tak ho zlikviduje. V tento deň, okolo 21.10 hod. na... ulici v B. bol

sťažovateľ ním zastavený, kontrolovaný, pri tom podrobený nesprávnemu úradnému

postupu, napadnutý, nezákonne spútaný, zadržaný, na útvare PZ zbitý a krivo obvinený z

útoku na verejného činiteľa. .... O týchto skutočnostiach podal sťažovateľ trestné

oznámenie... ústne na inšpekčnom orgáne MV SR dňa 1.10.2007. Na základe toho bolo

uznesením ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 zo dňa 15.10.2007 začaté trestné stíhanie proti

nezistenému príslušníkovi PZ pre bitku na útvare PZ... Uznesením ČVS: UIS-250/IOZ-V-

2007 zo dňa 17.7.2008 bolo trestné stíhanie zastavené, nakoľko sa skutok nestal. ... Na

základe podnetov sťažovateľa bolo právoplatne o skutku nebezpečného vyhrážania na

čerpacej stanici rozhodnuté uznesením Krajskej prokuratúry v B. -11 zo dňa

2.3.2012... Preto podal podnet Generálnemu prokurátorovi SR zo dňa 26.3.2012.

Prokurátor Generálnej prokuratúry SR listom IV/1 Gn 682/12-7 zo dňa 30.4.2012

oboznámil sťažovateľa, že nezistil pochybenie orgánov činných v trestnom konaní... a preto

podnet ako nedôvodný odložil. Tento list bol sťažovateľovi doručený dňa 11.5.2012. Podľa

sťažovateľa názor, že iba nesprávnym posúdením trestného oznámenia nedošlo k porušeniu

zákona ani sťažovateľových práv vychádza z nesprávneho predpokladu, že skutky uvedené v

trestnom oznámení v čase rozhodovania policajta neboli dôvodom na začatie trestného

stíhania a preto je nesprávny...

V trestnom oznámení zo dňa 1.10. 2007 sťažovateľ zdôrazňoval, že ho policajt na

útvare PZ bil dlaňami pričom si dával pozor, aby mu nespôsobil modriny (účelom bolo

najmä ponížiť sťažovateľa, lebo predtým mu prikázal vyzliecť sa do naha). Ing. D.

v uznesení ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 zo dňa 15.10.2007 začala trestné stíhanie pre skutok,

ktorým mal policajt spôsobiť sťažovateľovi podliatiny na ľavej časti tváre. To znamená, pre

iný skutok ako oznámil sťažovateľ. Pribrala znalca, aby vykonštruovala dôkaz. ... Policajt

zaútočil na sťažovateľa práve keď sťažovateľ telefonicky žiadal na linke 158 o pomoc.

Záznam tohto hovoru vyšetrovateľka nezaobstarala...

V uznesení ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 zo dňa 17.7.2008 zdôraznila názor znalca, že

ide o účelovú reakciu, lebo sťažovateľ prišiel na ošetrenie až po 13 - tich hodinách, pričom

vedela, že sťažovateľ bol 13 hodín zadržaný, od 21.25 hod 28.9.2007 až do 10.55 hod

nasledujúceho dňa...

Prvé tri skutky sú vybavované v samostatných konaniach, čo je v rozpore

s ustanovením . O ostatných skutkoch bolo trestné

oznámenie odmietnuté uznesením Sekcie kontroly a inšpekčnej služby ČVS: SKIS -123/IS-3-

-2011 zo dňa 26.5.2011. Proti tomu podal sťažovateľ sťažnosť zo dňa 6.6.2011. Sťažnosť

bola zamietnutá uznesením Vojenskej obvodnej prokuratúry v B. OPn 229/11-47 zo dňa

12.7.2011. Toto uznesenie je v extrémnom rozpore so skutočnosťou. Preto podal sťažovateľ

podnet na preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 29.7.2011 a návrh na zrušenie

uznesenia zo dňa 7.9.2011. Tieto podnety boli vybavené listom Vyššej vojenskej prokuratúry

v T. Vn 207/11-6 zo dňa 4.10.2011...

Sťažovateľ podal podnet na preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 11.12.2011.

Tento bol vybavený listom Generálnej prokuratúry SR IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa

12.4.2012. Odôvodnenie, že do spisu zabezpečila znalecký posudok, je dôkazom, že nebola

vec riadne preskúmaná. Sťažovateľovi bol doručený dňa 30.4.2012.

Je preukázané, že vyšetrovateľka v konaní ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 postupovala

v rozpore s ustanovením a , nakoľko zmarila

dôkazy..., ktoré by usvedčili policajta z trestného činu... Podľa prokuratúry však jej činnosť,

resp. nečinnosť (neplnenie povinností), nemožno hodnotiť ako trestný čin ani ako

disciplinárne previnenie príslušníka PZ. Tým je porušené sťažovateľove právo na súdnu

a inú právnu ochranu podľa SR a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. V dôsledku jej postupu podozrivý policajt unikol trestu

a naďalej zneužíval svoju právomoc... Tým je porušené sťažovateľove právo na slobodu

a osobnú bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd...

Dňa 2.9.2011 podal sťažovateľ na výzvu orgánov činných v trestnom konaní

doplňujúce trestné oznámenie. Uznesením Ministerstva vnútra Sekcie kontroly a inšpekčnej

služby ČVS: SKIS-349/IS-1-V-2011 zo dňa 30.9.2011, bolo odmietnuté trestné oznámenie

sťažovateľa týkajúce sa skutkov policajta pána T., ktorých sa dopustil po tom ako bolo

začaté trestné stíhanie vo veci jeho fyzického útoku proti sťažovateľovi. Jedná sa o dva

skutky z mnohých, o ktorých odmietla Ing. D. prijať trestné oznámenie. Sťažovateľ podal

sťažnosť zo dňa 7.10.2011, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry B. zamietla uznesením

-2 zo dňa 8.11.2011, pričom sa nevysporiadala... Na to upozornil sťažovateľ

bezvýsledne Vyššiu vojenskú prokuratúru v T. a následne aj v podnete zo dňa 23. 3. 2012

Generálnu prokuratúru SR. Generálna prokuratúra SR podnet odložila ako nedôvodný

a listom IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa 22.5.2012 informovala o tom sťažovateľa. List bol

sťažovateľovi doručený dňa 4.6.2012...

Napriek upozorneniam sťažovateľa nebola vykonaná náprava. Tým je sťažovateľovi

odopieraná spravodlivosť, čím je porušené sťažovateľovo právo na súdnu a inú právnu

ochranu podľa SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Popritom je zrejmé, že ani jedna kontrola sťažovateľa policajtom p. T.

nebola zákonná...“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn

682/12-7 zo dňa 30.4.2012 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , právo podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na osobnú bezpečnosť

a slobodu podľa čl. 5 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn

1651/11-16 zo dňa 12.4.2012 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , právo podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na osobnú bezpečnosť a slobodu

podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn

248/11-13 zo dňa 22.5.2012 bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , právo podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 30 000,- Eur, slovom:

tridsaťtisíc Eur.“

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide

vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba považovať aj konkrétne okolnosti

prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní

dotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer (napr. ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet

do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto

lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor (§ 53 ods. 1).

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu. V rovnakej lehote

upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva na inú

právnu ochranu podľa je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu

svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

spôsobom sa takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení

dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby

príslušné orgány prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr.

, , , ), t. j. za porušenie základného

práva na inú právnu ochranu nemožno považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp.

opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. ,

, , ).

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva

podľa a práva podľa dohovoru postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) „postupom

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 682/12-7 zo dňa

30. 4. 2012, postupom Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste

IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa 12. 4. 2012 a postupom Generálneho prokurátora Slovenskej

republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa 22. 5. 2012“. Ústavný súd sa pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti sústredil na posúdenie jej opodstatnenosti.

1. Sťažovateľ podal generálnej prokuratúre 29. marca 2012 podnet z 26. marca 2012.

Žiadal preskúmať postup prokurátora Krajskej prokuratúry v B. č. k. -11

z 2. marca 2012, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti „uzneseniu vyšetrovateľa Policajného

zboru, Odboru inšpekčnej služby...“ sp. zn. ČVS: SKIS-128/IS-1-V-2011 zo 17. januára

2012, ktorým bola odmietnutá vec trestného oznámenia podaného sťažovateľom. Prokurátor

generálnej prokuratúry vybavil podnet sťažovateľa prípisom č. k. IV/1 Gn 682/12-7

z 30. apríla 2012, v ktorom generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“) uviedol najmä:

„Podanie zo dňa 29.03.2012 bolo z hľadiska obsahu (§ 62 odsek 1 Trestného

poriadku) vyhodnotené ako podnet podľa

o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým sa domáhate preskúmania postupu

a rozhodnutia prokurátora Krajskej prokuratúry B. a to uznesenia sp. zn. zo dňa

02.03.2012, ktorým prokurátor podľa zamietol

Vašu sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ, Odboru inšpekčnej služby..., B., Úradu

inšpekčnej služby, Sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra SR zo dňa

17.01.2012, sp. zn. ČVS: SKIS-128/IJ-1-V-2011, ktorým bola podľa § 197 odsek 1 písm. d/

odmietnutá vec trestného oznámenia týkajúceho sa podozrenia zo

spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa ,

ktorého sa mal dopustiť príslušník PZ, Obvodného oddelenia PZ, P., Okresného riaditeľstva

PZ B. na tom skutkovom základe, že dňa 28.09.2007 približne o 16.00 hod. na benzínovom

čerpadle... v B. v mestskej časti... sa mal vyhrážať oznamovateľovi fyzickou likvidáciou...

V podaní namietate zákonnosť celého konania...

Generálna prokuratúra SR po splnení prieskumnej povinnosti konštatuje, že s Vašimi

tvrdeniami nie je možné súhlasiť.

Zo spisového materiálu je zrejmé, že dňa 01.10.2007 ste podali trestné oznámenie.

Na poklade tohto oznámenia bolo následne vedené trestné konanie na I. inšpekčnom

oddelení MV SR pod sp. zn. ČVS: SKIS-250/IOZ-V-2007 pre zločin zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa , , ktoré bolo

uznesením policajta zo dňa 17.07.2008 zastavené postupom podľa § 215 odsek 1 písm. a/

. Proti uvedenému uzneseniu ste podali sťažnosť, ktorú prokurátor

Vojenskej obvodnej prokuratúry B. uznesením sp. zn. OPv 420/07-32 zo dňa 24.03.2011

(č. l. 66 vyšetrovacieho spisu), ako oneskorenú zamietol postupom podľa § 193 odsek 1

písm. b/ . V odôvodnení citovaného uznesenia prokurátor uviedol, že

niektoré časti pôvodného trestného oznámenia zo dňa 01.10.2007 neboli vybavené a to

v časti, kde poukazujete na protiprávnu činnosť príslušníka PZ, ktorej sa voči Vám mal

dopustiť dňa 28.09.2007 aj na tom skutkovom základe v podnete uvedeného napadnutého

uznesenia prokurátora.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti som dospel k záveru, že orgány činné

v trestnom konaní od počiatku venovali náležitú pozornosť trestnému oznámeniu ako aj

ďalším podnetom, ktoré ste podali. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že o namietanom

skutku nebolo rozhodnuté ihneď. Aj keď trestné stíhanie bolo začaté pre iný skutok uvedený

v trestnom oznámení zo dňa 01.10.2007, je dôvodné predpokladať, že iba nesprávnym

posúdením skutočností vyplývajúcich z trestného oznámenia, ktoré zrejme v čase

rozhodovania policajta neboli dôvodom na začatie trestného stíhania, resp. iné rozhodnutie,

nedošlo k porušeniu zákona ani vašich ústavných práv ako oznamovateľa (napr.

-31). V tomto smere poukazujem aj na zápisnicu o výsluchu svedka -

poškodeného zo dňa 08.11.2007...

Ako vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu..., o skutku podozrenia z prečinu

nebezpečného vyhrážania,... bolo rozhodnuté uznesením vyšetrovateľa odboru inšpekčnej

služby, I. inšpekčného oddelenia Ministerstva vnútra SR dňa 28.04.2011 pod sp. zn.

ČVS: SKIS-128/IS-1-V-2011. Vaša sťažnosť... bola uznesením prokurátorky Vojenskej

obvodovej prokuratúry B. sp. zn. OPn 338/11... ako nedôvodná zamietnutá...

Na základe pokynu prokurátora Okresnej prokuratúry B. sp. zn. -2 zo

dňa 11.11.2011 a z dôvodov uvedených v predmetnom pokyne bolo Vaše trestné oznámenie

v časti týkajúcej sa podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania (č. l. 108 vyšetrovacieho

spisu), pre skutok uvedený v podnete napadnutého uznesenia prokurátora vybavované

opätovne a to pod pôvodnou sp. zn. ČVS: SKIS-128/IS-1-V-2011. Obsah dozorového spisu

Okresnej prokuratúry B. sp. zn. bol následne dňa 17.01.2012 predložený

Krajskej prokuratúre v B. na posúdenie vhodnosti uplatnenia výberovej príslušnosti.

Opatrením krajského prokurátora sp. zn. -4 zo dňa 23.01.2012 bol v uvedenej

veci prokurátor krajskej prokuratúry poverený výkonom dozoru nad zachovávaním

zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní.

Vo vzťahu k ďalším skutočnostiam, ktoré ste uviedli v podnete poukazujem na dôvody

uznesenia prokurátora krajskej prokuratúry, pre ktoré zamietol Vašu sťažnosť ako

nedôvodnú...

Podľa názoru Generálnej prokuratúry SR v posudzovanej veci skutok vymedzený

oznamovateľom v trestnom oznámení obsahuje výlučne také skutkové okolnosti, ktoré

nemajú vzhľadom na existujúce dôkazy vzťah k znakom skutkovej podstaty trestného činu

nebezpečného vyhrážania, predovšetkým pre existenciu dvoch skupín navzájom si

odporujúcich dôkazov, ktoré v tomto štádiu konania neumožňujú jednoznačný a nepochybný

záver o naplnení objektívnej stránky trestného činu. Z uvedeného dôvodu popis skutku,

ktorý by v uznesení o začatí trestného stíhania nezodpovedal príslušným znakom skutkovej

podstaty trestného činu, nebolo by možné následne o takomto skutku konať a rozhodnúť.

V tejto súvislosti poukazujem na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Tzo V1.

S poukazom na takto zistené skutočnosti, keďže som nezistil pochybenie v postupe

a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní Váš podnet ako nedôvodný odkladám.

Súčasne Vás poučujem, že nasledujúce podania v predmetnej veci budú preskúmané

a vybavené len za splnenia podmienky uvedenej v

o prokuratúre v úplnom znení (nové skutočnosti).“

2. Sťažovateľ namietal „postup Generálneho prokurátora Slovenskej republiky

uvedeným v liste IV/1 Gn 1651/11-16 zo dňa 12. 4. 2012“ , v ktorom generálny prokurátor

uviedol:

„Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky ste dňa 12.12.2011 osobne doručili

podnet zo dňa 11.12.2011, ktorým žiadate preskúmať postup prokurátora bývalej Vyššej

vojenskej prokuratúry T., o ktorom ste boli vyrozumený dňa 11.10.2011 listom Vn 207/11-6

zo dňa 04.10.2011. Predmetný podnet... bol po obsahovej stránke vyhodnotený ako

opakovaný podnet podľa o prokuratúre v znení

neskorších predpisov, ktorým žiadate preskúmať zákonnosť vybavenia predchádzajúceho

podnetu zo dňa 29.07.2011 i jeho doplnenia zo dňa 07.09.2011, a to prokurátorom bývalej

Vyššej vojenskej prokuratúry T. vojenskej prokuratúry T. vo veci vednej pod sp. zn.

Vn 207/11.

Pre potreby vybavenia opakovaného podnetu boli predložené príslušné spisy, a to

dozorový spis bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. pod sp. zn. Vn 207/11, obsah

dozorového spisu bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. pod sp. zn. OPn 229/11,

vyšetrovací spis 1. inšpekčného oddelenia, odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly

a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. UIS-250/IOZ-V-2007

a vyšetrovací spis 3. inšpekčného oddelenia, odboru inšpekčnej služby, sekcie kontroly

a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. SKIS-123/IS-3-V-2011.

V prvom rade je potrebné uviesť, že úlohou prokurátora pri výkone dozoru

v prípravnom konaní je dozerať na to, aby orgány činné v trestnom konaní dodržiavali

všetky ustanovenia , aby postupovali v zhode s účelom trestného

konania a základnými zásadami trestného konania. Musí dbať na to, aby nikto nebol

bezdôvodne trestne stíhaný, nezákonne obmedzovaný v osobnej slobode a v iných

základných právach a slobodách. Svoje oprávnenia uplatňuje tak, aby si zabezpečil prehľad

o stave veci, a v dôsledku toho mal možnosť ovplyvňovať priebeh prípravného konania a

odstraňovať zistené nedostatky.

Dozor v prípravnom konaní v trestnej veci vedenej na 1. inšpekčnom oddelení,

odbore inšpekčnej služby, sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej

republiky pod ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 vykonával prokurátor bývalej Vojenskej obvodnej

prokuratúry B. pod sp. zn. OPv 420/07. V priebehu celého trestného konania nezistil žiadne

skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu akéhokoľvek trestného činu zo strany vyšetrovateľky...,

ktoré by následne odstúpil na ďalšie konanie príslušnému odboru inšpekčnej služby.

Uznesením vyšetrovateľa 3. inšpekčného oddelenia, odboru inšpekčnej služby, sekcie

kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 26.05.2011,

ČVS: SKIS-123/IS-3-V-2011, bola podľa

odmietnutá vec oznámenia R. B. o podozrení zo spáchania prečinu zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa písmeno a) ,... v trestnom konaní

vedenom pod ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007, ktoré smerovalo proti príslušníkovi OO PZ P.

práporčíkovi Ľ. T., pretože nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa

. Príslušný vyšetrovateľ PZ po preskúmaní trestného

oznámenia zo dňa 24.02.2011 zabezpečil jeho doplnenie relevantnými listinnými dôkazmi

nevyhnutnými pre náležité objasnenie veci, pričom po ich vyhodnotení dospel

k odôvodnenému záveru, že vyšetrovateľka... nenaplnila skutkovú podstatu prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného

zákona. Proti citovanému uzneseniu vyšetrovateľa PZ ste podali ako osoba oprávnená

a v zákonnej lehote sťažnosť.

Prokurátor bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. uznesením zo dňa 12.07.2011,

sp. zn. OPn 229/11-47, podľa písmeno c) zamietol Vašu

sťažnosť podanú proti vyššie uvedenému rozhodnutiu vyšetrovateľa PZ. Preskúmal všetky

časti napadnutého uznesenia podliehajúce preskúmavacej povinnosti a zároveň konanie,

ktoré mu predchádzalo a dospel k odôvodnenému záveru, že neboli porušené žiadne

procesné ustanovenia.

Prokurátor bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. Vás prípisom zo dňa 04.10.2011

pod sp. zn. Vn 207/11-6 upovedomil o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 29.07.2011 i jeho

doplnenia zo dňa 07.09.2011, ktorý odložil ako nedôvodný. V plnom rozsahu sa stotožňujem

s jeho závermi. Správne uviedol, že konanie podozrivej mjr... sa realizovalo v samostatnej

trestnej veci, na výsledok ktorej bolo potrebné počkať, pričom vo vzťahu k skutočnostiam

vyhrážania sa na čerpacej stanici, resp. neoprávneného zadržania vodičského preukazu sa

taktiež realizovalo samostatné trestné konanie.

Preskúmaním kompletného na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu

predloženého za účelom vybavenia opakovaného podnetu som nezistil žiadne podstatné

skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že mjr... sa v priebehu vyšetrovania trestnej veci vedenej

na 1. inšpekčnom oddelení, odbore inšpekčnej služby, sekcii kontroly a inšpekčnej služby

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod ČVS: UIS-250/IOZ-V-2007 dopustila prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa... V priebehu prípravného konania vypočula

relevantných svedkov, do vyšetrovacieho spisu zabezpečila znalecký posudok znalca

z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia - traumatológia a listinné dôkazy nevyhnutné

pre náležité objasnenie a meritórne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti uvádzam, že na

základe daného skutkového a právneho stavu nebolo z jej strany nesprávne interpretované

ustanovenie o štátnej službe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej

republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov, ako sa domnievate

v opakovanom podnete.

V postupoch a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vybavovali

Vaše podania, som nezistil žiadne porušenie zákona alebo iného všeobecne záväzného

právneho predpisu, a preto Váš opakovaný podnet zo dňa 11.12.2011 odkladám ako

nedôvodný a bez prijatia ďalších opatrení.“

3. Sťažovateľ namietal aj porušenie svojich označených práv „postupom

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky uvedeným v liste IV/1 Gn 248/11-13 zo dňa

22. 5. 2012“, v ktorom generálny prokurátor uviedol:

„Na základe Vášho opakovaného podnetu zo dňa 23. marca 2012 som preskúmal

zákonnosť postupu a rozhodnutia Krajskej prokuratúry v B. vo veci , osobitne

jej vybavenie zo dňa 27. februára 2012, ktorým vybavila Váš pôvodný podnet, zo dňa

29. decembra 2012, ako aj konanie, ktoré tomuto vybaveniu predchádzalo. Dospel som

k záveru, že Vášmu podnetu nemožno vyhovieť.

Pri vydaní citovaného vybavenia vychádzala krajská prokuratúra z dôkaznej situácie

ako ona vyplývala z vyšetrovacieho spisu, súvisiaceho dozorového spisu Okresnej

prokuratúry B. sp. zn. a ďalších súvisiacich podkladov. Tieto dôkazy

vyhodnotila v súlade s ustanovením . a svoje rozhodnutie o odložení

podnetu náležite, zreteľne a zrozumiteľne odôvodnila. S týmto odôvodnením som sa v celom

rozsahu stotožnili a v podrobnostiach na ne poukazujem.

Vaše námietky, uvedené v opakovanom podnete nie sú nové. Uvádzali ste ich

v priebehu vyšetrovania i v pôvodnom podnete. Krajská prokuratúra sa nimi podrobne

zaoberala, vo svojom vybavení na ne reagovala a v konečnom dôsledku sa s nimi

bezozbytku vyrovnala. Ak napriek tomu uvedené námietky opakujete a nad ich rámec

neuvádzate žiadne nové skutočnosti, potom treba Vaše námietky označiť za subjektívnu

polemiku so závermi prokuratúry, a ako také ich označiť za nespôsobilé revidovať citované

vybavenie...

S poukazom na uvedené dôvody Váš opakovaný podnet zo dňa 23. marca 2012 ako

nedôvodný odkladám.“

Z citovaného vyplýva, že generálna prokuratúra sa s podaniami sťažovateľa

z 11. decembra 2011, 29. marca 2012 a 23. marca 2012 zaoberala spôsobom, ktorý

ustanovuje zákon, a po vecnej stránke sa stotožnila s právnymi názormi, ktoré vo veci

sťažovateľa vyslovila Vyššia vojenská prokuratúra T. (ďalej len „vyššia vojenská

prokuratúra“) a Krajská prokuratúra v B.

Ústavný súd dospel k záveru, že právne názory tak vyššej vojenskej prokuratúry, ako

aj Krajskej prokuratúry v B., o ktoré sa opierala aj generálna prokuratúra, sú z ústavného

hľadiska udržateľné a akceptovateľné.

Ústavný súd považoval za potrebné poukázať aj na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného

trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je

súčasťou základného práva sťažovateľa podľa (napr. ,

, , ). Sťažovateľ nemá zaručené

základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie proti

označenej osobe, a toto právo nemožno odvodiť ani z niektorého z iných

garantovaných práv, preto nemohlo postupom generálnej prokuratúry (ani podriadených

prokuratúr) dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa

tým, že v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie proti konkrétnej

osobe a trestné oznámenie bolo odmietnuté. Sťažovateľovi zo základného práva na inú

právnu ochranu podľa vyplýva iba právo, aby sa orgány činné

v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný

trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali (, ,

).

Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú

skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru postupom

generálnej prokuratúry prípismi z 12. apríla 2012, 30. apríla 2012 a 23. marca 2012

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a preto sťažnosť v tejto časti pri

predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2012