Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 456/2010
PDF · 196.95 KB
No categories available
IV. ÚS 456/2010
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra
2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. K., K., ktorou namieta porušenie svojich
základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom npor. Mgr. M. Š., policajta Policajného zboru, Úradu justičnej a
kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného vyšetrovania S.,
B., a jeho uznesením sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-2007 z 28. septembra 2007, postupom
JUDr. M. J., prokurátorky Okresnej prokuratúry B. a jej uznesením č. k. 1 Pn 742/07-12 z
15. novembra 2007, ako aj postupom JUDr. P. B., prokurátora Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky, v súvislosti s vybavovaním jeho „trestného oznámenia na neznámu
osobu pre podozrenie z trestného činu podvodného konania S. a. s. v zmysle § 250 TZ vtedy
platného tým, že odcudzila státisícom sporiteľov zákonné úroky vo výške niekoľkých miliárd
Sk vo svoj prospech“ , a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. A. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra
2010 doručená sťažnosť Ing. A. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom npor. Mgr. M. Š., policajta Policajného zboru,
Úrad justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného
vyšetrovania S., B. (ďalej len „poverený príslušník Policajného zboru“), a jeho uznesením
sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-2007 z 28. septembra 2007 (ďalej aj „uznesenie
z 26. septembra 2007“), postupom JUDr. M. J., prokurátorky Okresnej prokuratúry B.
(ďalej len „prokurátorka okresnej prokuratúry“) a jej uznesením č. k. 1 Pn 742/07-12
z 15. novembra 2007 (ďalej aj „uznesenie z 15. novembra 2007), ako aj postupom JUDr. P.
B., prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor
generálnej prokuratúry“), v súvislosti s vybavovaním jeho „trestného oznámenia na
neznámu osobu pre podozrenie z trestného činu podvodného konania S. a. s. v zmysle § 250
TZ vtedy platného tým, že odcudzila státisícom sporiteľov zákonné úroky vo výške
niekoľkých miliárd Sk vo svoj prospech“.
Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal ako
oznamovateľ trestné oznámenie „na neznámu osobu pre podozrenie z trestného činu
podvodného konania S. a. s. v zmysle § 250 TZ vtedy platného tým, že odcudzila státisícom
sporiteľov zákonné úroky vo výške niekoľkých miliárd Sk vo svoj prospech“.
Sťažovateľ spolu s manželkou taktiež podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu
proti S., a. s., o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3 404,76 €. Konanie je vedené
pod sp. zn. 11 C 114/2007 a nebolo dosiaľ právoplatne skončené.
Uznesením povereného príslušníka Policajného zboru sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-
2007 z 28. septembra 2007 bolo trestné oznámenie sťažovateľa odmietnuté podľa § 197
ods. 1 písm. d) Trestného poriadku. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť.
Uznesením prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 742/07-12 z 15. novembra
2007 bola sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodná zamietnutá.
Uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 742/07-12 z 15. novembra
2007 napadol sťažovateľ podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej
prokuratúry.
Prípisom č. k. 1 Kn 585/07–9 zo 4. februára 2008 prokurátorka Krajskej prokuratúry
v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) sťažovateľovi oznámila, že sa plne stotožňuje
s obsahom odôvodnení oboch uznesení (uznesenia povereného príslušníka Policajného
zboru z 28. septembra 2007 a uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry z 15. novembra
2007).
Následne sťažovateľ podal v predmetnej veci viacero podnetov, opakovaných
podnetov, resp. ďalších opakovaných podnetov, ktorými sa domáhal preskúmania postupu
orgánov prokuratúry, ako aj povereného príslušníka Policajného zboru; tieto podnety,
opakované podnety a ďalšie opakované podnety boli postupne vybavované z poverenia
generálnej prokuratúry krajskou prokuratúrou a okresnou prokuratúrou.
Z prípisu prokurátorky generálnej prokuratúry JUDr. Ľ. N., PhD., č. k. IV/1 Gn
612/07-27 z 19. mája 2009, ktorým reagovala na podnet sťažovateľa z 24. marca 2009,
vyplýva, že „Oznamujem Vám, že po preskúmaní spisového materiálu som zistila, že vec
nie je doposiaľ meritórne ukončená a preto bolo vaše podanie zo dňa 24. 3. 2009 posúdené
ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta. Z uvedeného dôvodu bolo toto podanie
zaslané na priame vybavenie Okresnej prokuratúre Bratislava I prostredníctvom Krajskej
prokuratúry Bratislava.
O výsledku konania budete Okresnou prokuratúrou Bratislava I vyrozumený.“.
Sťažovateľ tvrdí, že o výsledku konania nebol okresnou prokuratúrou dosiaľ
vyrozumený. Podaním z 18. februára 2010 označeným ako „Urgencia niekoľkokrát podanej
sťažnosti na postup vyšetrovateľa GP, KP a doplnenie podania“ sa sťažovateľ okrem iného
domáhal vyrozumenia o vybavení svojho podnetu z 24. marca 2009.
Z posledného v predmetnej veci existujúceho prípisu prokurátora generálnej
prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-30 z 25. marca 2010, ktorým reagoval na podanie
sťažovateľa z 3. marca 2010, vyplýva, že toto podanie sťažovateľa „bolo prokurátorom
Úradu špeciálnej prokuratúry posúdené ako podnet na preskúmanie postupu dozorujúceho
prokurátora.
Tento Váš podnet som z dôvodov vecnej príslušnosti odstúpil na ďalšie konanie na
Krajskú prokuratúru Bratislava, ktorá Vás o spôsobe jeho vybavenia upovedomí.“.
Sťažovateľ tvrdí, že o vybavení podnetu nebol krajskou prokuratúrou dosiaľ
upovedomený („zašlo prachom“). Navyše tvrdí, že jeho podanie z 3. marca 2010 nebolo
podnetom na preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora a takto bolo svojvoľne
vyhodnotené prokurátorom generálnej prokuratúry.
Sťažovateľ sa tiež domnieva, že povinnosťou prokurátora generálnej prokuratúry
bolo predložiť uznesenia povereného príslušníka Policajného zboru a okresnej prokurátorky
generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby ich tento mohol postupom podľa
§ 363 ods. 1 Trestného poriadku zrušiť, a nie postupovať jeho sťažnosti, resp. podnety na
vybavenie jemu podriadeným orgánom prokuratúry.
Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ okrem iného žiada, aby ústavný súd
o jeho sťažnosti rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 46
ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 20 ods. 1 ústavy postupom povereného príslušníka a jeho
uznesením sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-2007 z 28. septembra 2007, postupom
prokurátorky okresnej prokuratúry a jej uznesením č. k. 1 Pn 742/07-12 z 15. novembra
2007, ako aj postupom JUDr. P. B., prokurátora generálnej prokuratúry, a zruší uznesenia
povereného príslušníka Policajného zboru z 26. septembra 2007 a prokurátorky okresnej
prokuratúry z 15. novembra 2007.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu ústavou garantovaných práv sťažovateľa
postupom povereného príslušníka Policajného zboru a jeho uznesením z 28. septembra
2007 a postupom prokurátorky okresnej prokuratúry a jej uznesením z 15. novembra
2007
Sťažovateľ v danom prípade podal proti namietanému uzneseniu povereného
príslušníka Policajného zboru sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-2007 z 28. septembra 2007,
ktorým bolo jeho trestné oznámenie odmietnuté podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného
poriadku, sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry uznesením č. k. 1
Pn 742/07-12 z 15. novembra 2007 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla. Zo zistení ústavného
súdu vyplynulo, že označené uznesenie povereného príslušníka Policajného zboru v spojení
s označeným uznesením prokurátorky okresnej prokuratúry nadobudlo právoplatnosť
15. novembra 2007.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri
napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 18. novembra 2010, t. j. zjavne
po uplynutí dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti namietaného uznesenia
povereného príslušníka Policajného zboru, ako aj namietaného uznesenia prokurátorky
okresnej prokuratúry, ktoré nadobudli právoplatnosť 15. novembra 2007. Na základe tejto
skutočnosti ústavný súd v tejto časti sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu, že bola podaná oneskorene.
2. K namietanému porušeniu ústavou garantovaných práv sťažovateľa
postupom prokurátora generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov
a opakovaných podnetov sťažovateľa
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra postupovala
jednotlivé podnety a opakované podnety sťažovateľa na vybavenie krajskej a okresnej
prokuratúre.
Sťažovateľ ústavnému súdu predložil tieto prípisy generálnej prokuratúry:
- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-6 z 10. decembra 2007,
- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-9 z 28. februára 2008,
- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-15 zo 6. júna 2008,
- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-20 z 12. novembra 2008,
- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-23 zo 6. apríla 2009,
- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-27 z 19. mája 2009,
- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-30 z 25. marca 2010.
Sťažovateľ zastáva názor, že povinnosťou prokurátora generálnej prokuratúry bolo
predložiť uznesenia povereného príslušníka Policajného zboru a okresnej prokurátorky
v dôsledku ním podaných podnetov generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby
ich tento mohol postupom podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku zrušiť, a nie postupovať
jeho sťažnosti, resp. podnety podriadeným prokuratúram.
V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil s postupom
generálnej prokuratúry a zastával názor, že jej postupom boli porušované jeho ústavou
garantované práva, mal možnosť postup generálnej prokuratúry, ktorým prostredníctvom
označených prípisov vybavila jednotlivé podnety a opakované podnety sťažovateľa,
napadnúť na ústavnom súde sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy podanou v zákonom
ustanovenej lehote.
Na základe svojho zistenia, že ani vo vzťahu k jednému z uvedených prípisov
generálnej prokuratúry (t. j. vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry vo veci vedenej
pod sp. zn. IV/1 Gn 612/07, pozn.) sťažovateľ nepodal ústavnému súdu sťažnosť v zákonom
ustanovenej lehote, ústavný súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je sťažnosť podaná
oneskorene, a preto ju aj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po
predbežnom prerokovaní odmietol.
Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd považoval za potrebné poukázať aj na
svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej
osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na
súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
(napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Sťažovateľ nemá ústavou zaručené
základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie proti
označenej osobe, a toto právo nemožno odvodiť ani z niektorého z iných ústavou
garantovaných práv, preto nemohlo postupom generálnej prokuratúry (ani podriadených
prokuratúr) dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy tým, že v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie proti konkrétnej
osobe a trestné oznámenie bolo odmietnuté. Sťažovateľovi zo základného práva na inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyplýva iba právo, aby sa orgány činné
v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný
trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali (III. ÚS 261/05). Uvedené právne názory
v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľa zakladajú preto dôvody aj na odmietnutie
sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.
3. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresnej prokuratúry nevybavením jeho podnetu z 24. marca 2009
a postupom krajskej prokuratúry nevybavením jeho podnetu z 3. marca 2010
Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľ v sťažnosti konkretizoval tvrdením, že
dosiaľ nebol vybavený okresnou prokuratúrou jeho podnet z 24. marca 2009 a krajskou
prokuratúrou jeho podanie (podľa názoru generálnej prokuratúry podnet, pozn.) z 3. marca
2010.
Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za
zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež
napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
Námietkou sťažovateľa na zbytočné prieťahy postupom krajskej prokuratúry
nevybavením jeho podnetu z 3. marca 2010 sa ústavný súd bližšie nezaoberal, keďže
sťažovateľ krajskú prokuratúru v sťažnosti neoznačil za porušovateľa svojich práv.
Na základe tejto skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
Dopytom na krajskú prokuratúru, kde sa predmetný dozorový spis v čase
rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa nachádzal, ústavný súd zistil, že podnet sťažovateľa
z 24. marca 2009 okresná prokuratúra vyhodnotila ako ďalší opakovaný podnet, ktorý
v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) nevybavovala, pretože neobsahoval nové skutočnosti.
Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci
vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.
Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Keďže v podnete sťažovateľa z 24. marca 2009 neboli uvedené nové skutočnosti
(čo sťažovateľ v sťažnosti ani netvrdí), nebola prokurátorka okresnej prokuratúry povinná
tento podnet vybaviť, preto nemohlo v jej postupe ani dôjsť k prieťahom v konaní, a teda
ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. decembra 2010