Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 456/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. K., K., ktorou namieta porušenie svojich

základných práv podľa , a Slovenskej

republiky postupom npor. Mgr. M. Š., policajta Policajného zboru, Úradu justičnej a

kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného vyšetrovania S.,

B., a jeho uznesením sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-2007 z 28. septembra 2007, postupom

JUDr. M. J., prokurátorky Okresnej prokuratúry B. a jej uznesením č. k. -12 z

15. novembra 2007, ako aj postupom JUDr. P. B., prokurátora Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky, v súvislosti s vybavovaním jeho „trestného oznámenia na neznámu

osobu pre podozrenie z trestného činu podvodného konania S. a. s. v zmysle vtedy

platného tým, že odcudzila státisícom sporiteľov zákonné úroky vo výške niekoľkých miliárd

Sk vo svoj prospech“ , a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. K. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2010 doručená sťažnosť Ing. A. K., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom npor. Mgr. M. Š., policajta Policajného zboru,

Úrad justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, oddelenia skráteného

vyšetrovania S., B. (ďalej len „poverený príslušník Policajného zboru“), a jeho uznesením

sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-2007 z 28. septembra 2007 (ďalej aj „uznesenie

z 26. septembra 2007“), postupom JUDr. M. J., prokurátorky Okresnej prokuratúry B.

(ďalej len „prokurátorka okresnej prokuratúry“) a jej uznesením č. k. -12

z 15. novembra 2007 (ďalej aj „uznesenie z 15. novembra 2007), ako aj postupom JUDr. P.

B., prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor

generálnej prokuratúry“), v súvislosti s vybavovaním jeho „trestného oznámenia na

neznámu osobu pre podozrenie z trestného činu podvodného konania S. a. s. v zmysle § 250

vtedy platného tým, že odcudzila státisícom sporiteľov zákonné úroky vo výške

niekoľkých miliárd Sk vo svoj prospech“.

Z obsahu sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ podal ako

oznamovateľ trestné oznámenie „na neznámu osobu pre podozrenie z trestného činu

podvodného konania S. a. s. v zmysle vtedy platného tým, že odcudzila státisícom

sporiteľov zákonné úroky vo výške niekoľkých miliárd Sk vo svoj prospech“.

Sťažovateľ spolu s manželkou taktiež podal Okresnému súdu Bratislava I žalobu

proti S., a. s., o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 3 404,76 €. Konanie je vedené

pod sp. zn. a nebolo dosiaľ právoplatne skončené.

Uznesením povereného príslušníka Policajného zboru sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-

2007 z 28. septembra 2007 bolo trestné oznámenie sťažovateľa odmietnuté podľa § 197

ods. 1 písm. d) . Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť.

Uznesením prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. -12 z 15. novembra

2007 bola sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodná zamietnutá.

Uznesenie prokurátorky okresnej prokuratúry č. k. -12 z 15. novembra

2007 napadol sťažovateľ podnetom na preskúmanie zákonnosti postupu okresnej

prokuratúry.

Prípisom č. k. –9 zo 4. februára 2008 prokurátorka Krajskej prokuratúry

v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) sťažovateľovi oznámila, že sa plne stotožňuje

s obsahom odôvodnení oboch uznesení (uznesenia povereného príslušníka Policajného

zboru z 28. septembra 2007 a uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry z 15. novembra

2007).

Následne sťažovateľ podal v predmetnej veci viacero podnetov, opakovaných

podnetov, resp. ďalších opakovaných podnetov, ktorými sa domáhal preskúmania postupu

orgánov prokuratúry, ako aj povereného príslušníka Policajného zboru; tieto podnety,

opakované podnety a ďalšie opakované podnety boli postupne vybavované z poverenia

generálnej prokuratúry krajskou prokuratúrou a okresnou prokuratúrou.

Z prípisu prokurátorky generálnej prokuratúry JUDr. Ľ. N., PhD., č. k. IV/1 Gn

612/07-27 z 19. mája 2009, ktorým reagovala na podnet sťažovateľa z 24. marca 2009,

vyplýva, že „Oznamujem Vám, že po preskúmaní spisového materiálu som zistila, že vec

nie je doposiaľ meritórne ukončená a preto bolo vaše podanie zo dňa 24. 3. 2009 posúdené

ako žiadosť o preskúmanie postupu policajta. Z uvedeného dôvodu bolo toto podanie

zaslané na priame vybavenie Okresnej prokuratúre Bratislava I prostredníctvom Krajskej

prokuratúry Bratislava.

O výsledku konania budete Okresnou prokuratúrou Bratislava I vyrozumený.“.

Sťažovateľ tvrdí, že o výsledku konania nebol okresnou prokuratúrou dosiaľ

vyrozumený. Podaním z 18. februára 2010 označeným ako „Urgencia niekoľkokrát podanej

sťažnosti na postup vyšetrovateľa GP, KP a doplnenie podania“ sa sťažovateľ okrem iného

domáhal vyrozumenia o vybavení svojho podnetu z 24. marca 2009.

Z posledného v predmetnej veci existujúceho prípisu prokurátora generálnej

prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-30 z 25. marca 2010, ktorým reagoval na podanie

sťažovateľa z 3. marca 2010, vyplýva, že toto podanie sťažovateľa „bolo prokurátorom

Úradu špeciálnej prokuratúry posúdené ako podnet na preskúmanie postupu dozorujúceho

prokurátora.

Tento Váš podnet som z dôvodov vecnej príslušnosti odstúpil na ďalšie konanie na

Krajskú prokuratúru Bratislava, ktorá Vás o spôsobe jeho vybavenia upovedomí.“.

Sťažovateľ tvrdí, že o vybavení podnetu nebol krajskou prokuratúrou dosiaľ

upovedomený („zašlo prachom“). Navyše tvrdí, že jeho podanie z 3. marca 2010 nebolo

podnetom na preskúmanie postupu dozorujúceho prokurátora a takto bolo svojvoľne

vyhodnotené prokurátorom generálnej prokuratúry.

Sťažovateľ sa tiež domnieva, že povinnosťou prokurátora generálnej prokuratúry

bolo predložiť uznesenia povereného príslušníka Policajného zboru a okresnej prokurátorky

generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby ich tento mohol postupom podľa

zrušiť, a nie postupovať jeho sťažnosti, resp. podnety na

vybavenie jemu podriadeným orgánom prokuratúry.

Zo sťažnosti možno vyvodiť, že sťažovateľ okrem iného žiada, aby ústavný súd

o jeho sťažnosti rozhodol tak, že vysloví porušenie jeho základných práv podľa čl. 46

ods. 1, a postupom povereného príslušníka a jeho

uznesením sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-2007 z 28. septembra 2007, postupom

prokurátorky okresnej prokuratúry a jej uznesením č. k. -12 z 15. novembra

2007, ako aj postupom JUDr. P. B., prokurátora generálnej prokuratúry, a zruší uznesenia

povereného príslušníka Policajného zboru z 26. septembra 2007 a prokurátorky okresnej

prokuratúry z 15. novembra 2007.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

1. K namietanému porušeniu garantovaných práv sťažovateľa

postupom povereného príslušníka Policajného zboru a jeho uznesením z 28. septembra

2007 a postupom prokurátorky okresnej prokuratúry a jej uznesením z 15. novembra

2007

Sťažovateľ v danom prípade podal proti namietanému uzneseniu povereného

príslušníka Policajného zboru sp. zn. ORP-2673/3-OSV-B1-2007 z 28. septembra 2007,

ktorým bolo jeho trestné oznámenie odmietnuté podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného

poriadku, sťažnosť, o ktorej rozhodla prokurátorka okresnej prokuratúry uznesením č. k. 1

Pn 742/07-12 z 15. novembra 2007 tak, že ju ako nedôvodnú zamietla. Zo zistení ústavného

súdu vyplynulo, že označené uznesenie povereného príslušníka Policajného zboru v spojení

s označeným uznesením prokurátorky okresnej prokuratúry nadobudlo právoplatnosť

15. novembra 2007.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri

napr. , , ).

Sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 18. novembra 2010, t. j. zjavne

po uplynutí dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti namietaného uznesenia

povereného príslušníka Policajného zboru, ako aj namietaného uznesenia prokurátorky

okresnej prokuratúry, ktoré nadobudli právoplatnosť 15. novembra 2007. Na základe tejto

skutočnosti ústavný súd v tejto časti sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

2. K namietanému porušeniu garantovaných práv sťažovateľa

postupom prokurátora generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov

a opakovaných podnetov sťažovateľa

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že generálna prokuratúra postupovala

jednotlivé podnety a opakované podnety sťažovateľa na vybavenie krajskej a okresnej

prokuratúre.

Sťažovateľ ústavnému súdu predložil tieto prípisy generálnej prokuratúry:

- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-6 z 10. decembra 2007,

- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-9 z 28. februára 2008,

- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-15 zo 6. júna 2008,

- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-20 z 12. novembra 2008,

- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-23 zo 6. apríla 2009,

- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-27 z 19. mája 2009,

- prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 Gn 612/07-30 z 25. marca 2010.

Sťažovateľ zastáva názor, že povinnosťou prokurátora generálnej prokuratúry bolo

predložiť uznesenia povereného príslušníka Policajného zboru a okresnej prokurátorky

v dôsledku ním podaných podnetov generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, aby

ich tento mohol postupom podľa zrušiť, a nie postupovať

jeho sťažnosti, resp. podnety podriadeným prokuratúram.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ nesúhlasil s postupom

generálnej prokuratúry a zastával názor, že jej postupom boli porušované jeho

garantované práva, mal možnosť postup generálnej prokuratúry, ktorým prostredníctvom

označených prípisov vybavila jednotlivé podnety a opakované podnety sťažovateľa,

napadnúť na ústavnom súde sťažnosťou podľa podanou v zákonom

ustanovenej lehote.

Na základe svojho zistenia, že ani vo vzťahu k jednému z uvedených prípisov

generálnej prokuratúry (t. j. vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry vo veci vedenej

pod sp. zn. IV/1 Gn 612/07, pozn.) sťažovateľ nepodal ústavnému súdu sťažnosť v zákonom

ustanovenej lehote, ústavný súd dospel k záveru, že aj v tejto časti je sťažnosť podaná

oneskorene, a preto ju aj v tejto časti podľa po

predbežnom prerokovaní odmietol.

Nad rámec uvedeného záveru ústavný súd považoval za potrebné poukázať aj na

svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej

osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na

súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva sťažovateľa podľa

(napr. , , ). Sťažovateľ nemá zaručené

základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo vznesené obvinenie proti

označenej osobe, a toto právo nemožno odvodiť ani z niektorého z iných

garantovaných práv, preto nemohlo postupom generálnej prokuratúry (ani podriadených

prokuratúr) dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa na inú právnu ochranu podľa

tým, že v trestnom konaní nebolo vznesené obvinenie proti konkrétnej

osobe a trestné oznámenie bolo odmietnuté. Sťažovateľovi zo základného práva na inú

právnu ochranu podľa vyplýva iba právo, aby sa orgány činné

v trestnom konaní jeho oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný

trestný čin, zákonným spôsobom zaoberali (). Uvedené právne názory

v konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľa zakladajú preto dôvody aj na odmietnutie

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

3. K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa

postupom okresnej prokuratúry nevybavením jeho podnetu z 24. marca 2009

a postupom krajskej prokuratúry nevybavením jeho podnetu z 3. marca 2010

Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa sťažovateľ v sťažnosti konkretizoval tvrdením, že

dosiaľ nebol vybavený okresnou prokuratúrou jeho podnet z 24. marca 2009 a krajskou

prokuratúrou jeho podanie (podľa názoru generálnej prokuratúry podnet, pozn.) z 3. marca

2010.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za

zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež

napr. , , , ).

Námietkou sťažovateľa na zbytočné prieťahy postupom krajskej prokuratúry

nevybavením jeho podnetu z 3. marca 2010 sa ústavný súd bližšie nezaoberal, keďže

sťažovateľ krajskú prokuratúru v sťažnosti neoznačil za porušovateľa svojich práv.

Na základe tejto skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25

ods. 2 z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Dopytom na krajskú prokuratúru, kde sa predmetný dozorový spis v čase

rozhodovania o sťažnosti sťažovateľa nachádzal, ústavný súd zistil, že podnet sťažovateľa

z 24. marca 2009 okresná prokuratúra vyhodnotila ako ďalší opakovaný podnet, ktorý

v zmysle o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) nevybavovala, pretože neobsahoval nové skutočnosti.

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Keďže v podnete sťažovateľa z 24. marca 2009 neboli uvedené nové skutočnosti

(čo sťažovateľ v sťažnosti ani netvrdí), nebola prokurátorka okresnej prokuratúry povinná

tento podnet vybaviť, preto nemohlo v jej postupe ani dôjsť k prieťahom v konaní, a teda

ani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010