Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 138/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. D. Č., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., M.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní o jeho podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 198/08 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2009

doručená sťažnosť Ing. D. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) postupom a nekonaním Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 198/08.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ porušenie svojho základného práva

vidí v tom, že generálna prokuratúra v namietanom konaní „vôbec neprejednala

a neodpovedala mi do dnešného dňa na môj tretí opakovaný podnet a v ňom relevantné

fakty a argumenty, ktoré citujem v čl. I na str. 1.) – 6.) zo dňa 12. decembra 2008, ktorý som

podal 15. 12. 2008 orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť - pošte“.

Sťažovateľ ďalej tvrdí, že „porušovateľ... porušil zákon a zároveň aj právo zaručené

na inú právnu ochranu“, a uvádza, že sťažnosť na ústavnom súde

podáva „v zákonnej lehote dvoch mesiacov od podania ďalšieho podnetu z 12. 12. 2008...“.

Sťažovateľ na základe uvedeného navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa podľa

na inú právnu ochranu bolo porušené.

2. Zakazuje GP SR vo veci VI/2 Gd 198/08 pokračovať v porušovaní základného

práva a prikazuje porušovateľovi obnoviť stav pred porušením tohto práva.“

Súčasťou sťažnosti bola žiadosť o nezverejňovanie mena a priezviska sťažovateľa

a jeho právneho zástupcu.

II.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd požiadal generálnu

prokuratúru o predloženie predchádzajúcich podaní sťažovateľa v predmetnej veci

a jej odpovede na tieto jeho podania.

1. Právny zástupca sťažovateľa podaním zo 16. mája 2008 označeným ako „Podnet

Ing. D. Č. – súkromného podnikateľa...“ žiadal generálnu prokuratúru o „preskúmanie

zákonnosti postupu MDP a T SR [Ministerstvo dopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej

republiky (ďalej len „ministerstvo“), pozn.] v zmysle § 31 – 36 zák. o prokuratúre a § 3, § 4

(f, i), – d) v konaní číslo 2348/M-2007 MDP a T

SR“.

Okrem citácie ustanovení , a o podmienkach

prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ustanovení § 32 ods. 1 a 2

písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky

č. , ktorou sa vykonávajú podrobnosti o niektorých ustanoveniach zákona

č. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných

komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

a ustanovení a o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) namietal „zlé vyhodnotenie dotknutých práv

sťažovateľa ako súkromného podnikateľa s predmetom podnikania – prevádzkovanie

stanice technickej kontroly motorových vozidiel“ preto, že ministerstvo „zle posúdilo sieť

staníc technickej kontroly a ich počet podľa jednotlivých druhov technických kontrol

a typov staníc TK, ktoré sú určené zákonom...“. V podaní poukázal na existujúcu sieť staníc

technickej kontroly (ďalej aj „STK“) v okrese M., ako aj na nepotrebnosť jej rozšírenia,

lebo v tom čase (august, september 2007) bol počet staníc STK „pre kontrolu vozidiel

kategórie M1, N1“ predimenzovaný. Aj keď „nastal skutočný prebytok kontrolnej

kapacity...“, ministerstvo „rozšírilo sieť kategórie M1, N1 pre vopred určeného záujemcu,

čím bol porušený princíp rovnosti pred zákonom...“.

2. Podaniami z 21. mája 2008 a 12. júna 2008 právny zástupca sťažovateľa urgoval

generálnu prokuratúru o „potvrdenie príjmu“ jeho predchádzajúcich podaní. Z obsahu

týchto dvoch podaní nebolo možné určiť (nevyplývalo), ktorých klientov advokáta

JUDr. M. K. sa tieto podania týkali.

3. Generálna prokuratúra v liste č. k. VI/1 Gd 198/08-11 z 22. júla 2008 adresovanom

advokátskej kancelárii právneho zástupcu sťažovateľa uviedla:

«K podaniu Vášho klienta Ing. D. Č. zo 16. 5. 2008 doplneného podaniami z 21. 5.

2008 a 12. 6. 2008, ktorými žiada o preskúmanie úradného postupu Ministerstva dopravy,

pôšt a telekomunikácií SR vo veci vedenej pod č. 2348/M-2007 Vám oznamujem

nasledovné.

Listom ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR... č. 2348/M-2007 z 19. 12. 2007

bol Váš klient vyrozumený o vybavení sťažnosti doručenej na ministerstvo dňa 28. 11. 2007.

Prokurátor vykonáva i dozor nad nachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

v rozsahu ustanovenom týmto zákonom [ ].

Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním zákonnosti

všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy, smerníc,

uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na zabezpečenie plnenia úloh

v oblasti verejnej správy (opatrenia), rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach v oblasti

verejnej správy (rozhodnutia) a postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení

a rozhodnutí [ body 1 až 4 ].

Oznámenie o vybavení sťažnosti podľa o sťažnostiach nemožno

z hľadiska hmotnoprávneho podriadiť tak pod pojem opatrenie ako ani rozhodnutie v

zmysle body 2 a a preto nie je v pôsobnosti

prokuratúry preskúmavať ani postup ktorý vybaveniu sťažností predchádzal [§ 21 ods. 1

písm. a) bod 4 ].

Uvedené konštatovanie vychádza najmä zo skutočnosti, že orgán ktorý sťažnosť

vybavuje priamo nerozhoduje o právach a oprávnených záujmoch sťažovateľa a prípadné

opatrenia prijaté v prípade opodstatnenej sťažnosti smerujú len „do vnútra“ orgánu

verejnej správy. Až prípadné následné opatrenia a rozhodnutia prijaté na základe výsledku

preverovania by sa mohli dotýkať sťažovateľa.

K časti námietok smerujúcich voči postupu ministerstva týkajúcich sa zmeny pokynu

č.10796-2100/06 z 8. 12. 2006 prijatým dodatkom č. 1 uvádzam nasledovné.

bolo do pôsobnosti ministerstva zverené, že sieť staníc

technickej kontroly a ich počty podľa jednotlivých druhov technických kontrol a typov

staníc technických kontrol určuje ministerstvo. Podrobnosti o určovaní siete staníc

technických kontrol ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.

S poukazom na vyhl. č. možno konštatovať, že pri tvorbe

siete staníc technickej kontroly ministerstvo vo svojej pôsobnosti postupuje tak, aby

na celom území Slovenskej republiky bola zabezpečená dostatočná kontrola kapacity

na vykonávanie technických kontrol všetkých druhov, pričom hustota siete staníc musí

zohľadňovať regionálne podmienky dopravnej infraštruktúry, potrebné kapacity, voľné

kapacity a počet evidovaných vozidiel v jednotlivých okresoch

Z ust. vyhl. č. vyplýva vo vzťahu k vyššie

uvedenému, že v každom okrese musí byť zriadená aspoň jedna stanica technickej kontroly

pre každú z kategórie vozidiel. Z uvedeného textu možno vyvodiť záver, že ich počet

s poukazom najmä na , vyhl. č. , môže byť aj viac ako

jedna stanica.

Z obsahu preskúmaného spisového materiálu vyplýva, že prijatým dodatkom č. 1

k pokynu č. 10796-2100 z 8. 12. 2006 nedošlo k rozšíreniu určenej siete staníc technickej

kontroly z hľadiska kvantity, ale došlo k zmene typu kontrolnej stanice z typu B na typ C.

Uvedený postup ministerstva nie je v rozpore so ani s inými

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Sieť staníc technickej kontroly nepredstavuje

nemenný systém, ktorý bude platiť bez ohľadu na stanovené kritériá pre určenie ich počtu

bez ohľadu na potrebu efektívneho fungovania, dostatočnej kontroly a prístupnosti. Platná

úprava ministerstvu umožňuje takýto postup.

S poukazom na uvedené, týmto považujem podnet Vášho klienta zo strany Generálnej

prokuratúry SR za vybavený.»

4. Na ďalší podnet právneho zástupcu sťažovateľa odpovedala generálna prokuratúra

listom č. k. VI/2 Gd 198/08-4 z 13. novembra 2008 tohto znenia:

«Na základe opakovaného podnetu preskúmal som zákonnosť vybavenia

predchádzajúceho podnetu, ktorým Ing. D. Č. namietal zákonnosť postupu Ministerstva

dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pri určovaní siete staníc technickej

kontroly.

Dôvod na zaujatie iných záverov než Vám prokurátor Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky oznámil v upovedomení z 22. júla 2008 č. k. VI/1 Gd 198/08-11 som

nezistil.

Prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sa spôsobom

zodpovedajúcim zákonu vyporiadal so všetkými podstatnými okolnosťami danej vecí a svoje

závery v upovedomení o odložení predchádzajúceho podnetu aj zreteľne odôvodnil.

V opakovanom podnete tvrdíte, že orgán verejnej správy, Ministerstvo dopravy, pôšt

a telekomunikácií Slovenskej republiky, zle vyhodnotil dotknuté práva podávateľa

a rovnako zle posúdil sieť staníc technickej kontroly. Vyčítate, že prokurátor postupoval

nezákonne a svojvoľne, ak nepreskúmal oznámenie o vybavení sťažnosti podľa zákona

č. o sťažnostiach v platnom znení.

Určovanie siete staníc technickej kontroly o podmienkach

prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách zveril Ministerstvu dopravy,

pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktoré aj s prihliadnutím na podmienky

upravené vykonávacou vyhláškou č. zmenilo typ kontrolnej stanice.

Prokurátor pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne

záväzných právnych predpisov preskúmava zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov

verejnej správy. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom

povolenej voľnej úvahy, preskúmava, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk

ustanovených zákonom. Prokurátor neposudzuje účelnosť a vhodnosť postupu a

rozhodnutia orgánu verejnej správy. Teda inými slovami, prokurátor preskúmava

zákonnosť a neposudzuje či orgán verejnej správy v rámci zákonom povolenej úvahy

postupoval „dobre'“ alebo „zle“.

Prokurátor nepostupuje podľa o sťažnostiach v platnom

znení, lebo na to nemá zákonné zmocnenie. Rovnako prokurátor nepreskúmava postup

orgánov verejnej správy podľa o sťažnostiach v platnom znení,

pretože sa nejedná o postup orgánu verejnej správy pri vydaní opatrenia resp. rozhodnutia

v oblasti verejnej správy. Oznámenie o vybavení sťažnosti totiž nie je opatrením ani

rozhodnutím, tak ako to vyžaduje ust. § 21 ods. 1 písm. a) v bodoch 2 a 3 zákona

č. o prokuratúre v platnom znení.

V ďalšom poukazujem na obsah spomenutého upovedomenia prokurátora

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky o vybavení predchádzajúceho podnetu, s

ktorým sa pre jeho vecnú správnosť nemožno nestotožniť.

Týmto je opakovaný podnet Ing. D. Č. Generálnou prokuratúrou Slovenskej

republiky vybavený.

Súčasne podľa o prokuratúre v platnom znení

oznamujem, že prípadné ďalšie podnety v tejto veci, pokiaľ v nich podávateľ neuvedie nové

skutočnosti, prokuratúra vybavovať nebude.»

5. Podaním z 12. decembra 2008 označeným ako „Ďalší opakovaný podnet tretí –

Ing. D. Č. ... na preskúmanie zákonnosti postupu MDP a T SR...“ právny zástupca

sťažovateľa prejavil „nespokojnosť s vybavením nášho predchádzajúceho podnetu v tej istej

veci v konaní číslo 2348/M-2007 MDP a T SR a ktoré vybavovala GP SR sp. zn.: VI/2 Gd

198/08-4 zo dňa 13. novembra 2008“.

Podľa tvrdenia sťažovateľa tento jeho podnet „tretí opakovaný“ generálna

prokuratúra „vôbec neprejednala“ a neodpovedala mu, čím porušila jeho právo na inú

právnu ochranu zaručené v .

V podaní z 12. decembra 2008 sťažovateľ argumentoval technickými prepočtami

(resp. výpočtami) využiteľnosti kapacity existujúcich staníc technickej kontroly v okrese M.

podľa jednotlivých typov ich prevádzkových liniek vo vzťahu k evidovanému počtu

motorových vozidiel v tomto okrese. Vychádzajúc z týchto výpočtov dospel k záveru, že

„pre okres M. je potrebné pre TK 19.028 kontrol, teda pre okres... má byť zriadená

1 stanica TK pre kategóriu L, M1, N1, O1 a O2..., čiže už bol okres predimenzovaný počtom

potrebných liniek typu A“.

Sťažovateľ opäť tvrdil, že ministerstvo nerešpektovalo „imperatív Vyhlášky

č. “ a z toho dôvodu došlo k porušeniu zákona zo strany ministerstva, „ktoré

určilo sieť staníc technických kontrol v rozpore so zákonom“.

Vychádzajúc zo svojich výpočtov a svojho výkladu príslušných ustanovení citovanej

vyhlášky sťažovateľ uzatvoril, že „má protichodný názor v ad hoc, ako ho proklamuje

na str. 2 svojho opatrenia VI/2 Gd 198/08-4 zo dňa 13. 11. 2008 GP SR“, a preto žiadal,

aby «... generálny prokurátor preskúmal zákonnosť vybavenia svojho pôvodného podnetu

ad hoc holisticky a zameral sa dôraznejšie, konkrétnejšie, diferencovane, špecificky

a komparatívne na dôvody v tomto treťom opakovanom podnete brojacom práve proti

„denegatio iuris a iustitiae“ a preto sa dôvodne domáhame aby vykonal „prokurátorské

opatrenia“, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený».

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané

náležitosti sú upravené v

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), pričom

nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom

prerokovaní podľa . Ústavný súd preto predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa a skúmal,

či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa .

Podľa tohto ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy,

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , ).

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základného práva na inú právnu ochranu

zaručeného došlo postupom generálnej prokuratúry v konaní o jeho

treťom opakovanom podnete z 12. decembra 2008 vedenom pod sp. zn. IV/2 Gd 198/08,

pretože generálna prokuratúra „vôbec neprejednala a neodpovedala“ na jeho „relevantné

fakty a argumenty“ uvedené v čl. I na str. 1 – 6 predmetného podnetu.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných

orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním)

zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou toho práva dotknutej

osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , a ).

Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie

písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej

osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti,

najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby

vstúpil do už začatého konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je

podľa zákona oprávnený.

Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať

na ktorejkoľvek prokuratúre.

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a s prihliadnutím na svoje zistenia uvedené

v bode II odôvodnenia (najmä vecnú a právnu stránku obsahu odpovedí) je ústavný súd toho

názoru, že generálna prokuratúra sa námietkami uvedenými v podnete sťažovateľa

v napadnutom konaní dostatočne zaoberala a o spôsobe preskúmania jeho pôvodného

(a aj druhého) podnetu riadne sťažovateľa (prostredníctvom jeho právneho zástupcu)

vyrozumela.

Generálna prokuratúra v odpovediach z 22. júla 2008 a z 13. novembra 2008

vo vzťahu k predmetu podnetov sťažovateľa vysvetlila svoju právomoc vyplývajúcu

z príslušných ustanovení zákona o prokuratúre, v rámci oprávnení daných jej citovaným

zákonom sa zaoberala hodnotením postupov ministerstva v posudzovanej (preskúmavanej)

veci, o čom sťažovateľa informovala, a konanie o podnetoch sťažovateľa uzatvorila

zistením, že „postup ministerstva nie je v rozpore zo , t. j. ani s inými

všeobecne záväznými predpismi...“. V odpovedi z 13. novembra 2008 generálna prokuratúra

sťažovateľa súčasne upozornila, že „podľa

o prokuratúre v platnom znení oznamujem, že prípadné ďalšie podnety v tejto veci,

pokiaľ v nich podávateľ neuvedie nové skutočnosti, prokuratúra vybavovať nebude“

(pozri body 1, 3 a 4 v II. časti odôvodnenia).

Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetov

sťažovateľa bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné,

že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľa zaoberala, pričom svoj názor

zaujala v už citovaných odpovediach sťažovateľovi. To, že generálna prokuratúra

sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte neznamená,

že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa . Nezaoberanie

sa posledným podnetom sťažovateľa z 12. decembra 2008 generálna prokuratúra

odôvodnila postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre,

na čo sťažovateľa vopred upozornila.

Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej

proti generálnej prokuratúre a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009