Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 41/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. L., K., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 v spojení so základným právom vlastniť majetok podľa

a s právom pokojne užívať majetok podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní o jeho opakovanom

podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 250/09 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. A. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra

2009 doručená sťažnosť Ing. A. L. (ďalej len „sťažovateľ), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) v spojení so základným právom vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1

a právom pokojne užívať majetok podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní o jeho

opakovanom podnete vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 250/09.

Sťažnosť sťažovateľa vychádza z tohto uvedeného skutkového stavu:

„Sťažovateľ je vlastníkom nehnuteľností v k. ú. O., ktorých sa týkajú pozemkové

úpravy v k. ú. O.

Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie nariadil rozhodnutím sp. zn.

2005/01467/Lu zo dňa 19. 5. 2005 pozemkové úpravy v k. ú. O.

Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie sp. zn.

zo dňa 27. 12. 2006 boli schválené úvodné podklady – register pôvodného stavu.

Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Košice - okolie sp. zn. 2007/01001/Lu

zo dňa 1. 8. 2007 boli schválené všeobecné zásady funkčného usporiadania územia.

Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie zadal vypracovanie projektu pozemkových

úprav, ktorý bol vypracovaný a doručený združeniu účastníkov dňa 25. 7. 2008 a zverejnený

v obci O. od 25. 7. 2008 do 25. 8. 2008.

Sťažovateľovi bol doručený výpis z registra nového stavu a grafické zobrazenie

navrhovaného umiestnenia nových parciel.

Listom zo dňa 19. 8. 2008 podal sťažovateľ námietky k predloženému projektu

pozemkových úprav O., v ktorých poukázal na to, že už pri prerokovaní návrhov

a požiadaviek na určenie nových pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 3. 4. 2008, vzniesol

svoje požiadavky na umiestnenie pozemkov a iné a že na tomto prerokovaní bola dohodnutá

akceptácia jeho požiadaviek.

Na deň 14. 10. 2008 bolo zvolané prerokovanie písomných námietok. So zreteľom

na skutočnosti uvádzané v zápisnici sťažovateľ trvá na tom, že nedošlo k prerokovaniu jeho

námietok.

Krajský pozemkový úrad Košice dňa 18. 10. 2008 pod sp. zn. vydal

rozhodnutie, ktorým námietke uvedenej pod bodom 1 námietok zo dňa 19. 8. 2008

nevyhovel. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že krajský pozemkový úrad

považoval námietky uvedené pod bodom 2, 3, 4 a 5 za prerokované, a preto sa nimi

vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa

22. 12. 2008.“

Keďže sťažovateľ „bol a aj je presvedčený o tom, že rozhodnutím Krajského

pozemkového úradu Košice zo dňa 18. 10. 2008 pod sp. zn. a postupom,

ktorý mu predchádzal, boli porušené jeho práva účastníka konania o pozemkových

úpravách, ktoré mu vyplývajú tak z tohto zákona, ako aj zo Zákona o správnom konaní,

podal dňa 24. 4. 2009 podnet na podanie protestu prokurátora na Krajskej prokuratúre v

Košiciach“.

O vybavení tohto podnetu informovala Krajská prokuratúra v Košiciach (ďalej len

„krajská prokuratúra“) sťažovateľa listom č. k. -10 z 3. júla 2009, ktorým mu

oznámila, že vzhľadom na to, že „námietky Ing. A. L. uvedené v liste pod bodmi č. 2-5

boli... vzaté späť a nevybavená zostala len námietka uvedená pod bodom č. 1, OPÚ

(Obvodný pozemkový úrad Košice-okolie, pozn.) postupoval správne, keď túto ako jedinú

v zmysle... § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách predložil na rozhodnutie KPÚ-u

(krajský pozemkový úrad, pozn.)“. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor krajskej

prokuratúry považoval postup Obvodného pozemkového úradu Košice-okolie (ďalej len

„obvodný pozemkový úrad“) pri prerokovaní sťažovateľových námietok, ako aj postup

a rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Košiciach (ďalej len „krajský pozemkový

úrad“) sp. zn. z 18. októbra 2008 (ďalej len „rozhodnutie krajského

pozemkového úradu z 18. októbra 2008“) za správny a zákonný.

Proti spôsobu vybavenia podnetu krajskou prokuratúrou podal sťažovateľ generálnej

prokuratúre opakovaný podnet z 27. júla 2009, v ktorom žiadal, aby generálny prokurátor

Slovenskej republiky vydal záväzný pokyn prokurátorke krajskej prokuratúry na podanie

protestu prokurátora v súlade s o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) proti rozhodnutiu krajského

pozemkového úradu z 18. októbra 2008. Generálna prokuratúra prípisom č. k.

VI/2 Gd 250/09-7 z 29. septembra 2009 oznámila sťažovateľovi, že „... v danej veci nebol

zistený žiadny dôvod na ingerenciu prokuratúry v rámci jej netrestnej pôsobnosti v zmysle

, o prokuratúre. Týmto považujem Váš

opakovaný podnet na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky za vybavený.“.

Sťažovateľ ďalej cituje záver generálnej prokuratúry vyjadrený v jej upovedomení

z 29. septembra 2009, podľa ktorého «v danej veci bola o prerokovaní námietok č. 1 až 5

podaných Ing. A. L. spísaná zápisnica, z ktorej vyplýva, že námietky boli prerokované dňa

14. 10. 2008 na obecnom úrade O. s tým, že ich podávateľovi boli ozrejmené relevantné

skutočnosti projektu pozemkových úprav, v dôsledku čoho tento zobral späť námietky č. 2

až 5 a zotrval na požiadavke, aby o jeho námietke č. 1 rozhodol Krajský pozemkový úrad

v Košiciach. Ing. A. L. svojím podpisom potvrdil správnosť predmetnej zápisnice, pričom

vážnosť a dobrovoľnosť tohto aktu nebola z jeho strany doposiaľ spochybnená. Na základe

uvedeného preto predmetom rozhodovania zo strany Krajského pozemkového úradu

v Košiciach v rámci konania č. A/2008/00368 mohla byť len námietka Ing. A. L. č. 1. Vaše

tvrdenie o tom, že riešenie námietok Ing. A. L. opísané v príslušnej zápisnici nemalo „nijaký

vzťah k skutočnému obsahu jeho námietok č. 2-5“ je v nadväznosti na uvedené právne

irelevantné a vnútorne logicky ambivaletné». Uvedený záver je podľa sťažovateľa krajne

arbitrárny a taký, ktorým mu bola odmietnutá ochrana jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a ktorým bolo zasiahnuté do jeho práv podľa a

dodatkového protokolu.

Sťažovateľ taktiež tvrdí, že «listom zo dňa 19. 8. 2008 podal... námietky

k predloženému projektu pozemkových úprav O., v ktorých poukázal na to, že už pri

prerokovaní návrhov a požiadaviek na určenie nových pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa

3. 4. 2008, vzniesol svoje požiadavky na umiestnenie pozemkov a iné a že na tomto

prerokovaní bola dohodnutá akceptácia jeho požiadaviek.

V súvislosti s tým si sťažovateľ dovoľuje poukázať na zápisnicu z prerokovania

návrhu a požiadaviek na určenie nových pozemkov, kde v časti Vyjadrenie vlastníka je

na jednej strane zakrúžkované vyjadrenie súhlasím, čo môže znamenať, že vlastník súhlasil

s navrhovaným umiestnením nových pozemkov, na druhej strane je v časti nesúhlasu

uvedené: „Zlúčiť novonavrhované parcely pracovné číslo 1549 a 1688 do jednej parcely

a umiestniť do susedstva s bratom F. L.“.

V námietkach k predloženému projektu pozemkových úprav sťažovateľ vyjadril

sedem námietok, z ktorých námietka č. 6 a 7 obsahovali požiadavky na vytýčenie hraníc

pozemkov a na predloženie máp doterajšieho stavu pozemkov, pomocou ktorých bola

vypracovaná mapa.

Námietky pod bodom č. 1, 2, 3, 4, 5 sa týkali delenia, zlučovania a umiestňovania

konkrétnych parciel.

Na deň 14. 10. 2008 bolo zvolané prerokovanie písomných námietok.

V uvedenej zápisnici, ktorá neobsahuje znenie námietky, sa ako riešenie námietky

uvádza, že námietka (nie je zrejmé, o ktorej z uvedených 7, resp. 5 námietok) je táto

skutočnosť konštatovaná, bola prerokovaná so zhotoviteľom projektu pozemkových úprav

v k. ú. O. Ďalej v časti nazvanej „Riešenie námietok“ je uvedené, že nové pozemky majú byť

svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané k pôvodným

pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. V uvedenej časti

zápisnice je ďalej uvedené, že výmera nových pozemkov je 100 %, hodnota nových

pozemkov je 107,49 %.

Podľa tejto zápisnice vyjadrenie vlastníka na tomto prerokovaní bolo v tom zmysle,

že berie späť svoju námietku projektu pozemkových úprav v bodoch 2, 3, 4, 5 a nesúhlasí

s umiestnením novej parcely 1548 tak, ako ju navrhol zhotoviteľ projektu.

Podľa tejto zápisnice záverom rokovania bolo, že vlastník – sťažovateľ trvá

na námietke uvedenej v bode 1.

Predovšetkým sťažovateľ trval a aj trvá na tom, že prerokovanie jeho námietok

nezodpovedalo obsahu zápisnice.

Sťažovateľ ďalej poukazuje na to, že riešenie námietky (správne „námietok“) tak ako

je uvedené v zápisnici prerokovania písomnej námietky, nemá nijaký vzťah k skutočnému

obsahu jeho námietok uvedených pod bodom 2, 3, 4 a 5.

Sťažovateľ nepodával námietku vo vzťahu k výmere nových pozemkov, ani k hodnote

nových pozemkov, ale jeho označené námietky sa týkali, ako už bolo uvedené, zlučovania,

oddeľovania a umiestnenia parciel.

So zreteľom na uvedené je potrebné konštatovať, že k prerokovaniu týchto námietok

dňa 14. 10. 2008 nedošlo...

Je zrejmé, že ani Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie, ani Krajský pozemkový

úrad Košice sa neriadili citovanými zákonnými ustanoveniami.

Predovšetkým pri prerokovaní námietok dňa 14. 10. 2008 Obvodný pozemkový úrad

nepostupoval v súlade s ustanovením § 3 Správneho poriadku, keďže predmetom

„prekovania písomnej námietky“ v skutočnosti neboli námietky sťažovateľa.

Pokiaľ Zákon o pozemkových úpravách ustanovuje povinnosť Obvodného

pozemkového úradu prerokovať podané námietky, zabezpečuje tým vlastníkovi pozemkov,

ktorých sa pozemkové úpravy týkajú, ochranu pred neoprávneným zasahovaním do jeho

vlastníckych práv. Je potrebné mať na zreteli, že v rámci pozemkových úprav dochádza

k procesu, v ktorom sa vlastníkom v skutočnosti odníma vlastnícke právo k určitým

nehnuteľnostiam, alebo ich spoluvlastnícke podiely, a naopak, nadobúdajú vlastnícke právo

k iným nehnuteľnostiam a to na základe rozhodnutia štátneho orgánu....

Vo veci sťažovateľa však prerokovanie námietok nielenže nesplnilo svoj cieľ, ale

v skutočnosti sa ani nezrealizovalo.

Obvodný pozemkový úrad Košice - okolie sa námietkami vlastníka – teda sťažovateľa

na ich prerokovaní v skutočnosti nezaoberal.

V tejto súvislosti je nepodstatné, či v zápisnici z tohto prerokovania je uvedené, že

vlastník zobral námietky pod bodom 2, 3, 4, 5 späť, keďže prerokovanie ako celok nesplnilo

svoj účel a ani obsahom nezodpovedalo zmyslu a poslaniu prerokovania námietok.

V napadnutom rozhodnutí Krajský pozemkový úrad Košice uvádza: „Správny orgán

námietky prerokoval s namietajúcim dňa 14. 10. 2008. Nakoľko túto námietku OPÚ

nevybavil odstúpil ju v zmysle § 13 ods. 4 Zákona o pozemkových úpravách na rozhodnutie

na KPÚ.“.

Napadnuté rozhodnutie krajského pozemkového úradu je teda výsledkom konania,

ktoré bolo v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami, navyše odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia uvádza skutočnosti, ktoré, ako vyplýva z vyššie uvedených údajov,

nie sú pravdivé.

Keďže zákon o pozemkových úpravách rozhodnutie o námietkach krajským

pozemkovým úradom podmieňuje prerokovaním námietok obvodným pozemkovým úradom,

Krajský pozemkový úrad Košice nebol o námietke sťažovateľa oprávnený rozhodovať,

keďže do jeho rozhodnutia nedošlo k prerokovaniu námietok sťažovateľa spôsobom

zodpovedajúcim zákonu.».

Odvolávajúc sa na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že:

„Právo sťažovateľa

- na inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 ,

- v spojení s právom vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky,

- v spojení s právom pokojne užívať majetok a s právom nebyť zbavený majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

bolo postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo veci sp. zn.

VI/2 Gd 250/09 porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky pokračovať v porušovaní namietaného práva sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky vracia vec sp. zn. VI/2 Gd 250/09 Generálnej

prokuratúre Slovenskej republiky na ďalšie konanie.

Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“

II.

Sťažovateľ k sťažnosti okrem iného pripojil:

- prípis obvodného pozemkového úradu zo 14. júla 2008, ktorým mu bolo doručené

grafické zobrazenie navrhovaného umiestnenia nových parciel a výpis z registra nového

stavu s poučením, že môže do 30 dní od doručenia alebo ich zverejnenia podať proti

projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho plánu námietku podľa § 13 ods. 2

o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva,

pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pozemkových úpravách“),

- písomné námietky č. 1 až 7 proti predloženému projektu pozemkových úprav O.

z 19. augusta 2008,

- zápisnicu z prerokovania písomnej námietky proti výpisu z rozdeľovacieho plánu vo

forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu v obvode projektu pozemkových úprav v k. ú.

O. zo 14. októbra 2008, v ktorej je uvedené, že sťažovateľ „berie späť svoju námietku k

projektu PPU O. v bodoch 2., 3., 4., 5. Po prekonzultovaní a vysvetlení návrhu

rozdeľovacieho plánu nesúhlasí s umiestnením novej parcely č. 1548 tak, ako ju navrhol

zhotoviteľ projektu... /bod 1. námietky/.“,

- rozhodnutie krajského pozemkového úradu z 18. októbra 2008, ktorým nebolo

vyhovené námietke sťažovateľa uplatnenej v bode 1, s vyznačenou doložkou právoplatnosti

22. december 2008,

- podnet na podanie protestu prokurátora z 24. apríla 2009 adresovaný krajskej

prokuratúre, ktorý je argumentačne v podstate totožný s obsahom ústavnej sťažnosti,

- odpoveď krajskej prokuratúry sp. zn. Kd 169/09 z 3. júla 2009, že tento podnet

odkladá z dôvodu, že postup obvodného pozemkového úradu aj krajského pozemkového

úradu pri prerokovaní námietok sťažovateľa považuje za zákonný a správny,

- opakovaný podnet sťažovateľa z 27. júla 2009 adresovaný generálnej prokuratúre,

ktorý okrem zásadných argumentov obsiahnutých v pôvodnom podnete neobsahuje nič

nové,

- odpoveď generálnej prokuratúry sp. zn. VI/2 Gd 250/09 z 29. septembra 2009

na „opakovaný podnet“ sťažovateľa, že vo veci sťažovateľa nebol zistený dôvod na zásah

prokuratúry v zmysle zákona o prokuratúre.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu

o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok

odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25

ods. 1 a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa

. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, , ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých využitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov. To znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu

podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva poskytuje. Preto pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie základných práv a slobôd ústavný súd vždy

skúma, či sťažovateľ využil v súlade s všetky právne

prostriedky na ochranu týchto práv.

1. Podľa poučenia obsiahnutého v rozhodnutí krajského pozemkového úradu

z 18. októbra 2008 bolo „proti tomuto rozhodnutiu... prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na tunajší KPÚ. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov a nadobudnutí právoplatnosti.“.

Sťažovateľ nepodal proti rozhodnutiu krajského pozemkového úradu z 18. októbra

2008 riadny opravný prostriedok (odvolanie) a v dôsledku toho už ani nemohol podať

žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu [§ 247 a nasl. Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)] na všeobecnom súde. Podmienkou podania takejto

žaloby je totiž vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa proti rozhodnutiu

správneho orgánu vydanému v správnom konaní pripúšťajú ( ).

V nadväznosti na to ústavný súd uvádza, že v konkrétnych okolnostiach

prerokúvanej veci mal sťažovateľ predovšetkým využiť všetky právne prostriedky

smerujúce k ochrane jeho označených práv, avšak tak neurobil. Až 4 mesiace po

nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia krajského pozemkového úradu z 18. októbra 2008

sa z dôvodu, že „bol presvedčený o tom, že rozhodnutím Krajského pozemkového úradu

Košice zo dňa 18. 10. 2008... a postupom, ktorý mu predchádzal, boli porušené jeho práva

účastníka konania o pozemkových úpravách, ktoré mu vyplývajú tak z tohto zákona, ako aj

zo Zákona o správnom konaní...“, obrátil s podnetom na podanie protestu na krajskú

prokuratúru.

Hoci sťažnosť formálne smeruje proti postupu generálnej prokuratúry v súvislosti

s vybavením sťažovateľovho opakovaného podnetu z 27. júla 2009, sťažovateľ ňou

v skutočnosti sleduje preskúmanie a zmenu rozhodnutia krajského pozemkového úradu

z 18. októbra 2008, ako aj postupu obvodného pozemkového úradu pri prerokovaní svojich

námietok.

Sťažnosť podľa predstavuje prostriedok ultima ratio a je

nástrojom ochrany základných práv a slobôd nastupujúcim až po vyčerpaní všetkých

dostupných efektívnych prostriedkov na ochranu uplatniteľných v zhode so zákonom

v systéme orgánov verejnej moci.

Opravnými prostriedkami alebo inými právnymi prostriedkami, ktoré zákon

na ochranu základných práv alebo slobôd sťažovateľovi účinne poskytuje a na použitie

ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov a ktorými

podmieňuje prípustnosť sťažnosti (§ 53 ods. 1), sa rozumejú riadne opravné prostriedky,

niektoré mimoriadne opravné prostriedky a iné procesné prostriedky na ochranu práva,

s uplatnením ktorých je spojené začatie súdneho, správneho alebo iného právneho konania.

V súlade so zásadou subsidiarity musí teda sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu vyčerpať všetky opravné alebo iné právne prostriedky, pričom musí predchádzajúce

procesné prostriedky, ktoré sú ovládané dispozitívnou zásadou, uplatniť efektívne.

Sťažovateľovi nebolo dané na výber, aký opravný prostriedok na ochranu svojich práv

využije (či podá odvolanie alebo podnet prokuratúre) bez zachovania inštančnosti postupu.

Ak existuje prípustný riadny opravný prostriedok, ktorý je v dispozícii sťažovateľa,

a sťažovateľ tento efektívne nevyčerpá, potom je potrebné sťažnosť odmietnuť pre jej

neprípustnosť.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa s poukazom na § 53 ods. 1

odmietol predovšetkým ako neprípustnú ( zákona

o ústavnom súde).

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho označených práv došlo postupom generálnej

prokuratúry v konaní o jeho opakovanom podnete vedenom pod sp. zn. IV/2 Gd 250/09,

výsledkom ktorého bolo upovedomenie z 29. septembra 2009, ktoré je podľa jeho názoru

krajne arbitrárne a také, ktorým mu bola odmietnutá ochrana jeho označených práv.

Sťažovateľ argumentuje, že rozhodnutím krajského pozemkového úradu

z 18. októbra 2008 došlo k porušeniu , a o správnom

konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), a trvá na tom, že

prerokovanie jeho námietok uplatnených v podaní z 19. augusta 2008 nezodpovedalo

obsahu zápisnice spísanej 14. októbra 2008 a nielenže nesplnilo svoj cieľ, ale v skutočnosti

sa ani nezrealizovalo, pretože obvodný pozemkový úrad sa nimi v skutočnosti nezaoberal.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že ako v podnete, tak aj v opakovanom podnete poukázal

na porušenie Správneho poriadku v postupe a rozhodnutiach obvodného pozemkového

úradu a krajského pozemkového úradu, avšak ochrana prostredníctvom generálnej

prokuratúry mu poskytnutá nebola.

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , ,

).

Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na vykonanie ktorých je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre. Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Po preskúmaní sťažnosti sťažovateľa a s prihliadnutím na obsah pripojených

písomností uvedených v II. časti odôvodnenia je ústavný súd toho názoru, že generálna

prokuratúra sa námietkami uvedenými v opakovanom podnete sťažovateľa v napadnutom

konaní dostatočne zaoberala a o spôsobe preskúmania jeho pôvodného podnetu ho riadne

vyrozumela.

Generálna prokuratúra v odpovedi z 29. septembra 2009 vo vzťahu k predmetu

podnetu sťažovateľa uviedla, že ak v katastrálnom území O. ide o pozemkové úpravy

nariadené obvodným pozemkovým úradom podľa § 8 zákona o pozemkových úpravách

z dôvodu uvedeného v § 2 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, vzťahoval sa na prerokovanie

prípadných námietok podaných proti projektu pozemkových úprav a výpisu

z rozdeľovacieho plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu režim upravený

v § 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, podľa ktorého obvodný pozemkový úrad

prerokuje námietky do 90 dní odo dňa ich doručenia so združením účastníkov a účastníkmi.

Ak sa námietky pri prerokúvaní nevybavia, obvodný pozemkový úrad ich predloží

na rozhodnutie krajskému pozemkovému úradu, ktorý o nich rozhodne.

Ďalej generálna prokuratúra v odpovedi z 29. septembra 2009 uvádza, že zo strohej

zákonnej úpravy (§ 13 ods. 4 zákona o pozemkových úpravách, pozn.) vyplýva «povinnosť

obvodného pozemkového úradu prerokovať podané námietky aj s ich podávateľom ako

účastníkom konania. Námietky predstavujú osobitnú formu podania v zmysle § 19 zákona

č. o správnom konaní (správny poriadok) a zákona o pozemkových

úpravách. Prerokovanie námietok slúži i vysvetleniu zmyslu navrhovaného projektu

pozemkových úprav dotknutým vlastníkom pozemkov – podávateľom námietok v obvode

pozemkových úprav v nadväznosti na ich celkový účel vyjadrený v § 1 ods. 1 zákona

o pozemkových úpravách. Výsledkom takéhoto prerokovania môže byť vybavenie alebo

nevybavenie námietok. Pod vybavením námietok možno pri použití logického výkladu

rozumieť stav, keď buď obvodný pozemkový úrad námietkam vyhovie a tieto zapracuje

do projektu pozemkových úprav, resp. umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu alebo

podávateľ od svojich námietok upustí. V tejto súvislosti si je potrebné uvedomiť, že

podávateľ námietok má nárok len na ich prerokovanie pred obvodným pozemkovým

úradom, nie však už i nárok, aby jeho námietkam bolo vyhovené. Upustenie od námietok

môže mať podobu akceptácie projektu pozemkových úprav prípadne i podobu späťvzatia

námietok zo strany účastníka konania. Ak obvodný pozemkový úrad nemieni námietkam

vyhovieť a ich podávateľ na nich trvá, teda dôjde k nevybaveniu námietok, rozhodne o nich

krajský pozemkový úrad.

V danej veci bola o prerokovaní námietok č. 1 až 5 podaných Ing. A. L. spísaná

zápisnica, z ktorej vyplýva, že námietky boli prerokované dňa 14. 10. 2008 na obecnom

úrade O. s tým, že ich podávateľovi boli ozrejmené relevantné skutočnosti projektu

pozemkových úprav, v dôsledku čoho tento zobral späť námietky č. 2 až 5 a zotrval

na požiadavke, aby o jeho námietke č. 1 rozhodol Krajský pozemkový úrad v Košiciach.

Ing. A. L. svojím podpisom potvrdil správnosť predmetnej zápisnice, pričom vážnosť

a dobrovoľnosť tohto aktu nebola z jeho strany doposiaľ spochybnená. Na základe

uvedeného preto predmetom rozhodovania zo strany Krajského pozemkového úradu

v Košiciach v rámci konania č. A/2008/00368 mohla byť len námietka Ing. A. L. č. 1. Vaše

tvrdenie o tom, že riešenie námietok Ing. A. L. opísané v príslušnej zápisnici nemalo „nijaký

vzťah k skutočnému obsahu jeho námietok č. 2 až 5“, je v nadväznosti na uvedené právne

irelevantné a vnútorne logicky ambivalentné. Zápisnica o prerokovaní námietok zo dňa

14. 10. 2008 je jednoznačným a procesne konformným dokladom svedčiacim o tom, že

námietky Ing. A. L. boli riadne prerokované v súlade so znením § 13 ods. 4 zákona

o pozemkových úpravách. Zároveň si je potrebné uvedomiť i to, že k späťvzatiu námietok,

tak ako k späťvzatiu akéhokoľvek podania, môže dôjsť v akomkoľvek štádiu správneho

konania do právoplatnosti rozhodnutia vo veci. Námietky podané podľa § 13 ods. 2 zákona

o pozemkových úpravách proti projektu pozemkových úprav a výpisu z rozdeľovacieho

plánu vo forme umiestňovacieho a vytyčovacieho plánu teda môžu byť podávateľom vzaté

späť aj pred ich prerokovaním s obvodným pozemkovým úradom.

Pre úplnosť je nutné dodať i to, že prokurátor pri preskúmavaní zákonnosti postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy vychádza predovšetkým z obsahu príslušných

administratívnych spisových materiálov, pričom nie je oprávnený vykonávať v rámci

i preskúmavaných vecí nejaké nové dokazovanie, nakoľko toto prináleží výlučne len

samotným správnym orgánom – orgánom verejnej správy v zmysle § 34 ods. 4 správneho

poriadku.

Nakoľko teda rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Košiciach

č. A/2008/00368 zo dňa 18. 10. 2008 má nesporne oporu v príslušnom administratívnom

spise Obvodného pozemkového úradu v Košiciach – okolí, možno konštatovať, že Krajská

prokuratúra v Košiciach vybavila Váš podnet zo dňa 24. 4. 2009 plne v súlade so zákonom

č. o prokuratúre.

Na základe vyššie uvedeného v danej veci nebol zistený žiadny dôvod na ingerenciu

prokuratúry v rámci jej netrestnej pôsobnosti v zmysle § 31 ods. 2, § 35 ods. 3 zákona

č. o prokuratúre.

Týmto považujem Váš opakovaný podnet na Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky za vybavený.».

Ústavný súd konštatuje, že postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní podnetu

sťažovateľa bol v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o prokuratúre. Je nepochybné,

že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľa zaoberala, pričom svoj názor

zaujala v už citovanej odpovedi, ktorú mu zaslala. To, že generálna prokuratúra

sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte neznamená, že

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa .

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť už po jej predbežnom prerokovaní odmietol

aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2010