Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 237/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra

2005 predbežne prerokoval sťažnosť O. D., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. M.

Z., H., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami

orgánov činných v trestnom konaní: vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície

Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-OSV-

K1-2004, prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní sp. zn. ,

prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 a prokurátorky

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave v konaní sp. zn. IV/1 Gn 2440/05

z 13. mája 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2005

doručená sťažnosť O. D., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. M. Z., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami orgánov činných v trestnom

konaní: vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva

Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-OSV-K1-2004, prokurátora

Okresnej prokuratúry Košice I v konaní sp. zn. , prokurátora Krajskej

prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 a prokurátorky Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní sp. zn. IV/1 Gn 2440/05

z 13. mája 2005.

V odôvodnení sťažnosti uviedol:

«V konaní o vydanie predbežného opatrenia pred Okresným súdom Košice 2,

č. konania bolo vyhovené návrhu na zákaz styku medzi mnou a mojím

dieťaťom na základe „znaleckého posudku“ PhDr. E. S. V tomto posudku psychologička

odporúča zákaz styku. Posudok vypracovala bez mojej prítomnosti, bez môjho vyšetrenia,

bez toho, aby ma čo len videla. Takto zistila, že som agresívny a moja agresivita by zle

vplývala na dieťa. Proti tomuto rozhodnutiu som podal odvolanie a na jeho základe Krajský

súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.

Preto som podal na Okresnú prokuratúru návrh na začatie trestného stíhania pre

trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 tr. zák. a pre

trestný čin ohovárania podľa § 206 tr. zák.

Vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie proti znalkyni, ale iba pre trestný čin podľa

§ 175 tr. zák., a z uznesenia o zastavení trestného stíhania nevyplýva, či rozhodol aj

o trestnom čine podľa § 206 tr. zák.

Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa som podal sťažnosť, bola zamietnutá, proti

rozhodnutiu prokuratúry som podal podnet na Generálnu prokuratúru a preto že Okresná

ani Krajská prokuratúra neurobila žiadne kroky, smerujúce k náprave, podal som aj

opakovaný podnet. Na opakovaný podnet mi Generálna prokuratúra oznámila, že môj

podnet odkladá, lebo v konaní znalkyne nevidí porušenie zákona.

Z listu Generálnej prokuratúry je zrejmé, že považuje konanie znalkyne za správne,

keď bez môjho vypočutia urobila o mne záver (v znaleckom posudku), aký som, a dokonca,

že som agresívny. Teda v znaleckom posudku uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá má

podstatný význam pre rozhodnutie... Bez tejto nepravdy v znaleckom posudku by

rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo iné, lebo iný dôvod na zákaz styku nebol. Takéto

rozhodnutie Okresný súd vydal, preto došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty

trestného činu podľa § 175 tr. zákona. Nie je dôležité, že v ďalšom konaní na základe môjho

odvolania odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, znalkyňa uviedla v posudku

nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný vplyv na rozhodnutie, už sa dopustila konania,

ktoré je trestné, trestný čin bol dokonaný.

Tým istým konaním, teda v jednočinnom súbehu došlo tým istým páchateľom

k spáchaniu trestného činu ohovárania, pretože znalkyňa o mne oznámila nepravdivý údaj,

ktorý je spôsobilý značnou mierou narušiť moje rodinné vzťahy. Ja mám povinnosť starať

sa o svoje dieťa. Domáham sa tejto povinnosti, aj svojho práva, ale matka dieťaťa mi

v plnení mojich otcovských povinností úspešne bráni. Vyživovaciu povinnosť plním včas a

riadne. Znalkyňa svojím konaním pomáha matke v jej úsilí, aby ma dieťa nepoznalo. A to

je psychologička.

Moja žiadosť smeruje proti rozhodnutiu a postupu Generálnej prokuratúry zo dňa

13. 05. 2005, ktorým odkladá môj podnet ako nedôvodný. Smeruje aj proti rozhodnutiu a

postupu Okresnej prokuratúry Košice 2 sp. zn. , proti rozhodnutiu vyšetrovateľa

OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania Košice 1

sp. zn. ORP-3053/1-OSV-K1-2004, proti postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach

sp. zn. Kn 2257/04.

Opísaným konaním bolo porušené moje základné ľudské právo, vyplývajúce

z medzinárodnej zmluvy podľa . Opísaným konaním

orgány, činné v trestnom konaní porušili aj moje základné právo na spravodlivé súdne

konanie z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Navrhujem, aby Ústavný súd vydal nález, ktorým rozhodne, že rozhodnutia orgánov,

činných v trestnom konaní: vyšetrovateľa OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície

v konaní č. ORP-3053/1-OSV-K1-2004, prokurátora Okresnej prokuratúry Košice 1

v konaní č. Pn 2362/04, prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní

č. Kn 2257/04 a prokurátorky Generálnej prokuratúry SR v Bratislave v konaní

č. IV/1 Gn 2440/0 sú v rozpore s a že týmito rozhodnutiami

bolo porušené moje základné právo - právo na spravodlivú súdnu, alebo inú ochranu.

Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Generálnej, Krajskej, Okresnej prokuratúre,

ako aj vyšetrovateľovi OR PZ Košice 1, aby začali trestné stíhanie proti znalkyni pre trestné

činy podľa a a aby v ňom pokračovali, aby konanie znalkyne

prešetrili a až po prešetrení aby zaujali stanovisko, či znalkyňa svojím konaním naplnila

znaky skutkovej podstaty týchto dvoch trestných činov.»

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh (aj sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každej

sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno uvažovať vtedy, keď namietaným

postupom označených orgánov verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom takých orgánov verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj z iných

dôvodov vyplývajúcich z okolností konkrétneho prípadu posudzovaného v rámci

predbežného prejednania sťažnosti. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú sťažnosť, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím generálnej prokuratúry môže

vyplynúť aj z toho, ako je chápaný obsah základného práva na súdnu ochranu podľa

citovaného článku a aj dohovoru.

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu tohto základného práva

však nepatrí právo oznamovateľa trestného činu na to, aby generálna prokuratúra podala

na základe jeho podnetu sťažnosť pre porušenie zákona alebo nariadila pokračovať

v trestnom konaní voči osobe označenej v oznámení podľa , ak

takým rozhodnutím, ako napáda sťažovateľ, zjavne nedošlo a ani nemohlo dôjsť

k porušeniu princípov spravodlivého procesu.

V tejto spojitosti treba uviesť aj to, že sťažovateľ sám potvrdil, že na základe jeho

odvolania „... krajský súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného

opatrenia zamietol“. Z uvedeného vyplýva, že ochranu pred obsahom znaleckého posudku

podaného znalkyňou mu poskytol všeobecný súd. Táto ochrana však nemôže podľa názoru

ústavného súdu pokračovať trestným stíhaním znalkyne, a aj preto treba zotrvať na tom, že

do obsahu označeného základného práva nemôže patriť právo sťažovateľa na trestné

stíhanie znalkyne.

Z toho ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti

generálnej prokuratúre, a preto táto sťažnosť bola odmietnutá z uvedeného dôvodu už po jej

predbežnom prerokovaní ( ).

Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu. Od doručenia rozhodnutí vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej

polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-

OSV-K1-2004, prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní sp. zn.

a prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 nepochybne

uplynula doba dlhšia ako dva mesiace, a preto sťažnosť podanú proti týmto orgánom

verejnej moci ústavný súd odmietol pre jej oneskorenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Z dôvodu odmietnutia sťažnosti v celom rozsahu po jej predbežnom prerokovaní sa

už ústavný súd nezaoberal ostatnými požiadavkami na ochranu ústavnosti uvedenými

v sťažnosti.