Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 11 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (16)II. ÚS 237/05
PDF · 163.26 KB
No categories available
II. ÚS 237/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra
2005 predbežne prerokoval sťažnosť O. D., bytom K., zastúpeného advokátkou JUDr. M.
Z., H., ktorou namieta porušenie jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami
orgánov činných v trestnom konaní: vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-OSV-
K1-2004, prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní sp. zn. Pn 2362/04,
prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 a prokurátorky
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v Bratislave v konaní sp. zn. IV/1 Gn 2440/05
z 13. mája 2005, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť O. D. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2005
doručená sťažnosť O. D., bytom K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. M. Z., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami orgánov činných v trestnom
konaní: vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-OSV-K1-2004, prokurátora
Okresnej prokuratúry Košice I v konaní sp. zn. Pn 2362/04, prokurátora Krajskej
prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 a prokurátorky Generálnej prokuratúry
Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní sp. zn. IV/1 Gn 2440/05
z 13. mája 2005.
V odôvodnení sťažnosti uviedol:
«V konaní o vydanie predbežného opatrenia pred Okresným súdom Košice 2,
č. konania 23 P 254/2005 bolo vyhovené návrhu na zákaz styku medzi mnou a mojím
dieťaťom na základe „znaleckého posudku“ PhDr. E. S. V tomto posudku psychologička
odporúča zákaz styku. Posudok vypracovala bez mojej prítomnosti, bez môjho vyšetrenia,
bez toho, aby ma čo len videla. Takto zistila, že som agresívny a moja agresivita by zle
vplývala na dieťa. Proti tomuto rozhodnutiu som podal odvolanie a na jeho základe Krajský
súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Preto som podal na Okresnú prokuratúru návrh na začatie trestného stíhania pre
trestný čin krivej výpovede a nepravdivého znaleckého posudku podľa § 175 tr. zák. a pre
trestný čin ohovárania podľa § 206 tr. zák.
Vyšetrovateľ zastavil trestné stíhanie proti znalkyni, ale iba pre trestný čin podľa
§ 175 tr. zák., a z uznesenia o zastavení trestného stíhania nevyplýva, či rozhodol aj
o trestnom čine podľa § 206 tr. zák.
Proti rozhodnutiu vyšetrovateľa som podal sťažnosť, bola zamietnutá, proti
rozhodnutiu prokuratúry som podal podnet na Generálnu prokuratúru a preto že Okresná
ani Krajská prokuratúra neurobila žiadne kroky, smerujúce k náprave, podal som aj
opakovaný podnet. Na opakovaný podnet mi Generálna prokuratúra oznámila, že môj
podnet odkladá, lebo v konaní znalkyne nevidí porušenie zákona.
Z listu Generálnej prokuratúry je zrejmé, že považuje konanie znalkyne za správne,
keď bez môjho vypočutia urobila o mne záver (v znaleckom posudku), aký som, a dokonca,
že som agresívny. Teda v znaleckom posudku uviedla nepravdu o okolnosti, ktorá má
podstatný význam pre rozhodnutie... Bez tejto nepravdy v znaleckom posudku by
rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo iné, lebo iný dôvod na zákaz styku nebol. Takéto
rozhodnutie Okresný súd vydal, preto došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty
trestného činu podľa § 175 tr. zákona. Nie je dôležité, že v ďalšom konaní na základe môjho
odvolania odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie, znalkyňa uviedla v posudku
nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný vplyv na rozhodnutie, už sa dopustila konania,
ktoré je trestné, trestný čin bol dokonaný.
Tým istým konaním, teda v jednočinnom súbehu došlo tým istým páchateľom
k spáchaniu trestného činu ohovárania, pretože znalkyňa o mne oznámila nepravdivý údaj,
ktorý je spôsobilý značnou mierou narušiť moje rodinné vzťahy. Ja mám povinnosť starať
sa o svoje dieťa. Domáham sa tejto povinnosti, aj svojho práva, ale matka dieťaťa mi
v plnení mojich otcovských povinností úspešne bráni. Vyživovaciu povinnosť plním včas a
riadne. Znalkyňa svojím konaním pomáha matke v jej úsilí, aby ma dieťa nepoznalo. A to
je psychologička.
Moja žiadosť smeruje proti rozhodnutiu a postupu Generálnej prokuratúry zo dňa
13. 05. 2005, ktorým odkladá môj podnet ako nedôvodný. Smeruje aj proti rozhodnutiu a
postupu Okresnej prokuratúry Košice 2 sp. zn. Pn 2362/04, proti rozhodnutiu vyšetrovateľa
OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania Košice 1
sp. zn. ORP-3053/1-OSV-K1-2004, proti postupu Krajskej prokuratúry v Košiciach
sp. zn. Kn 2257/04.
Opísaným konaním bolo porušené moje základné ľudské právo, vyplývajúce
z medzinárodnej zmluvy podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky. Opísaným konaním
orgány, činné v trestnom konaní porušili aj moje základné právo na spravodlivé súdne
konanie z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Navrhujem, aby Ústavný súd vydal nález, ktorým rozhodne, že rozhodnutia orgánov,
činných v trestnom konaní: vyšetrovateľa OR PZ, Úradu justičnej a kriminálnej polície
v konaní č. ORP-3053/1-OSV-K1-2004, prokurátora Okresnej prokuratúry Košice 1
v konaní č. Pn 2362/04, prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní
č. Kn 2257/04 a prokurátorky Generálnej prokuratúry SR v Bratislave v konaní
č. IV/1 Gn 2440/0 sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a že týmito rozhodnutiami
bolo porušené moje základné právo - právo na spravodlivú súdnu, alebo inú ochranu.
Navrhujem, aby Ústavný súd nariadil Generálnej, Krajskej, Okresnej prokuratúre,
ako aj vyšetrovateľovi OR PZ Košice 1, aby začali trestné stíhanie proti znalkyni pre trestné
činy podľa § 175 a § 206 trestného zákona a aby v ňom pokračovali, aby konanie znalkyne
prešetrili a až po prešetrení aby zaujali stanovisko, či znalkyňa svojím konaním naplnila
znaky skutkovej podstaty týchto dvoch trestných činov.»
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh (aj sťažnosť) predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každej
sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno uvažovať vtedy, keď namietaným
postupom označených orgánov verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom takých orgánov verejnej moci
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj z iných
dôvodov vyplývajúcich z okolností konkrétneho prípadu posudzovaného v rámci
predbežného prejednania sťažnosti. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno
považovať tú sťažnosť, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím generálnej prokuratúry môže
vyplynúť aj z toho, ako je chápaný obsah základného práva na súdnu ochranu podľa
citovaného článku ústavy a aj čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým
orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu do obsahu tohto základného práva
však nepatrí právo oznamovateľa trestného činu na to, aby generálna prokuratúra podala
na základe jeho podnetu sťažnosť pre porušenie zákona alebo nariadila pokračovať
v trestnom konaní voči osobe označenej v oznámení podľa § 59 Trestného poriadku, ak
takým rozhodnutím, ako napáda sťažovateľ, zjavne nedošlo a ani nemohlo dôjsť
k porušeniu princípov spravodlivého procesu.
V tejto spojitosti treba uviesť aj to, že sťažovateľ sám potvrdil, že na základe jeho
odvolania „... krajský súd zmenil napadnuté uznesenie a návrh na vydanie predbežného
opatrenia zamietol“. Z uvedeného vyplýva, že ochranu pred obsahom znaleckého posudku
podaného znalkyňou mu poskytol všeobecný súd. Táto ochrana však nemôže podľa názoru
ústavného súdu pokračovať trestným stíhaním znalkyne, a aj preto treba zotrvať na tom, že
do obsahu označeného základného práva nemôže patriť právo sťažovateľa na trestné
stíhanie znalkyne.
Z toho ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti
generálnej prokuratúre, a preto táto sťažnosť bola odmietnutá z uvedeného dôvodu už po jej
predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu. Od doručenia rozhodnutí vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej
polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach v konaní sp. zn. ORP-3053/1-
OSV-K1-2004, prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I v konaní sp. zn. Pn 2362/04
a prokurátora Krajskej prokuratúry v Košiciach v konaní sp. zn. Kn 2257/04 nepochybne
uplynula doba dlhšia ako dva mesiace, a preto sťažnosť podanú proti týmto orgánom
verejnej moci ústavný súd odmietol pre jej oneskorenosť (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
Z dôvodu odmietnutia sťažnosti v celom rozsahu po jej predbežnom prerokovaní sa
už ústavný súd nezaoberal ostatnými požiadavkami na ochranu ústavnosti uvedenými
v sťažnosti.