Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 172/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia

jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1

ods. 1 a 2, , , , a c ods. 1

Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v

spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej

prokuratúry v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 180/11 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2012

doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v

spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods.

1 (ďalej len „“), ako aj práv podľa , ods.

1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom

Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp.

zn. Kd 180/11 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: «V nadväznosti na obsah textu

príloh, z ktorých vyplýva presný skutkový a právny stav, na ktorých obsah sprostredkovane

odkazujem (bez duplicitného prepisu a zvýšenej pracnosti rukopisu), si dovolím prejsť

priamo k meritórnym námietkam.

Som presvedčený, že upovedomenia (oznámenia) Okresnej prokuratúry Žilina

(č. PD 137/11-8), Krajskej prokuratúry Žilina a najmä Generálnej prokuratúry SR sú

založené na nesprávnom právnom posúdení právomoci prokuratúry a relevantných

ustanovení zákona o prokuratúre, pričom tieto sú svojvoľné, protiústavné, procesne i vecne

nesprávne a neprípustné s negatívnym diskriminačným dopadom do všetkých v sťažnostnom

petite expressis verbis špecifikovaných základných práv a priamym negatívnym následkom

odmietnutia spravodlivosti (denegatio justitia) u orgánu inej právnej ochrany v zmysle

in fine , predstavujúc tak tzv. „iný (protiústavný) zásah“ v zmysle

ods. 2 alinea prvá in fine v organickom spojení s ust. in fine a

alinea druhá , vo forme protiústavného a nezákonného (ďalej len „protiústavný“)

(procesného) postup zavŕšeného protiprávnym upovedomením (oznámením) v príkrom

rozpore s objektívnym procesným a hmotným (materiálnym) právom, pretože v napadnutej

veci existuje (štandardná) právomoc prokuratúry preskúmavať postup, nečinnosť (pasivitu)

a zákonnosť či ústavnosť protestnej listiny („protestu“) pri prenesenom výkone štátnej

správy na samosprávu ( ), resp. pri výkone samosprávy (

zákona o obecnom zriadení či zák. v P. z. ficito legis) v súlade

s ust. § 20 ods. 1, 2 písm. a) b) a § 21 ods. 1 písm. a) bod 2, 3, a 4 zákona o prokuratúre,

inak ktorých porušenie týmto namietam. Okrem uvedených vád namietam, že GP SR

nesprávne právne posúdila posledný ďalší opakovaný podnet, lebo je nepochybné, že prvý

podnet vybavený Okresnou prokuratúrou v Žiline smeroval proti nečinnosti (pasivite),

protestu a postupu ako inému zásahu do namietaných práv mestom KNM ako protestným

orgánom a opakovaný podnet fakticky smeroval už proti Okresnej prokuratúre Žilina

z iných dôvodov, a síce odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae) ako novému

a ďalšiemu protiprávnemu zásahu, pričom ďalší opakovaný podnet vybavený GP SR mal

rovnaký predmet ako opakovaný podnet, čím z procesného a obsahového hľadiska išlo

o (prvý) podnet a opakovaný podnet, hoci boli nesprávne označené, čím nebola

rešpektovaná ďalšia zásada posudzovať podania vždy iba podľa obsahu ex officio.

Konštatujúc uvedené s podporou právnych záverov vyslovených Ústavným súdom SR

v nálezoch pod sp. zn. a je nepochybné, že prokurátor

protiprávne ani len nezdôvodnil primeraným a presvedčivým spôsobom svoje závery, ktoré

sú tým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj v extrémnom rozpore s obsahom

dotknutého dozorového spisu a skutkovým stavom, ale aj neposkytol podnecovateľovi

(sťažovateľovi) ústavne konformným spôsobom (postupom) náležitú a nevyhnutnú právnu

ochranu ex officio v rozpore s , a in fine a práve

týmto primárne, sekundárne a terciálne plne právne zodpovedá za pretrvávajúci

protiprávny zásah realizovaný mestom KNM, OP Žilina, KP Žilina konzumovaných

právnou zodpovednosťou GP SR.

Pokiaľ ide o námietky porušovania ostatných materiálnych práv v petite konštatujem,

že zavinením prokuratúry nedošlo k obnoveniu stavu a odstráneniu nečinnosti v konaní

mesta pod č. 2545/2011, ktoré síce dodatočne na opakovanú žiadosť vydalo protest, ale

tento je ako právny úkon absolútne neplatný jednak preto, že neobsahuje správne pečiatky

(v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1, 2b, 3 z. č. 63/93 Z. z.), že bol realizovaným

oneskorene a v inom ako platobnom mieste a nezákonným, nepovereným orgánom mesta

formálne podpísaný primátorom neprítomným pri protestovaní, čím je protest z 8. 8. 2011

absolútne neplatný a jeho nesprávne vyhotovenie priamo negatívne zasahuje do súkromnej

a majetkovej sféry v rozpore s právami a článkami 16 ods. 1, 19 ods. 2, 20 ods. 1, 3, 4

ako aj dohovoru a Dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru, pretože

bez protestu pri vista zmenke neexistuje deň splatnosti (§ 34 ods. 1 alinea prvá čl. I. arg.

e contrario Z a ŠZ č. ) popri tom nemožno zmenkovú pohľadávku ani len

uplatniť na súde v zmysle § 101 in fine v spojení s § 102 Obč. zák. v nadväznosti na

splatnosť a vznik práv podľa čl. 48 ods. 1 bod 1., 2., 3., 4. čl. I Z a ŠZ v spojení s ust. § 3

ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. , čím je fakticky znemožnené právo na súd

a prístup k nemu.

Z relevantnej judikatúry ÚS SR a ESĽP nepochybne vyplýva, že právo na súd (súdnu

ochranu) podľa dohovoru (resp. ) sa stricto sensu nevzťahujú

iba na samotné súdne konanie, ale aj na ostatné štádia, ktoré súdnemu konaniu

predchádzajú a ktoré po nich nasledujú. Možno teda uzavrieť, že záruky zakotvené v čl. 6

ods. 1 dohovoru či v širšom chápaní sa bezpochýb vzťahujú aj na

protestné konanie mesta a ďalšie konania na prokuratúre v danej veci na toto nadväzujúce

a právne konzumujúce právnu zodpovednosť a protiprávny stav, ktorý nebyť nelegálneho

postupu už nemusel vôbec existovať a pretrvávať na ujmu sťažovateľa, ak by sa v každom

stupni inej právnej ochrany postupovalo lege artis, teda ústavne konformným spôsobom,

rešpektujúc primárne princípy zakotvené v Ústave ( a ) a v ust.

Obč. zák. či § 3 ods. 1 a nasl. Obč. zák., inak ktorých porušenie týmto namietam.»

S ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,

v ktorom vysloví, že postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

Kd 180/11, ako aj postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

VI/2 Gd 276/11 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46

ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1,

a c ods. 1 , ako aj práv podľa , a 2, ,

čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu, zakáže generálnej

prokuratúre a krajskej prokuratúre v predmetných konaniach pokračovať v porušovaní ním

označených práv a prikáže im obnoviť stav pred ich porušením, prizná mu primerané

finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 € „spolu s exponenciálnym všeobecným úrokom

z omeškania v ročnej (per annum) úrokovej sadzbe expressis verbis podľa § 3 ods. 1 a 2 NV

SR č. z denného súčtu nezaplateného finančného zadosťučinenia a súhrnu

nezaplateného príslušenstva (úroku z omeškania) a to odo dňa nasledujúceho po 1. 7. 2011,

inak po dni doručenia tejto sťažnosti po uplynutí lehoty na plnenie podľa tohto nálezu pro

futuro, až do zaplatenia vrátane (dňa zaplatenia), všetko v lehote dvoch mesiacov od

právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu sa zaväzujú solidárne zaplatiť Generálna

prokuratúra SR a krajská prokuratúra Žilina k rukám sťažovateľa“, ako aj náhradu trov

konania.

V sťažnosti sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných

práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2

ods. 2, , , a c ods. 1 , ako aj práv podľa

čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 dohovoru, čl. 1

dodatkového protokolu postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. Kd 180/11, ako aj postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom

pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11. K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť odložením ním

podaného opakovaného podnetu krajskou prokuratúrou, ako aj odložením jeho ďalšieho

opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou. Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra aj

generálna prokuratúra mali preskúmať zákonnosť a ústavnosť protestnej listiny vydanej

v súlade so zákonom č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, pretože bola mestom K. ako orgánom územnej samosprávy vydaná v rámci

preneseného výkonu štátnej správy.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podnetom z 15. júla 2011 doručeným Okresnej

prokuratúre Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) 20. júla 2011 sa sťažovateľ domáhal

preskúmania zákonnosti postupu (nečinnosti) mesta K. vo veci jeho žiadosti o inkaso, resp.

vykonanie protestu zmenky pod č. 245/2011, ktorý bol doplnený podaním z 28. júla 2011.

Okresná prokuratúra vybavila jeho podnet prípisom č. k. Pd 137/11-8 zo 6. septembra 2011,

v ktorom konštatovala, že v konaní o vydaní protestu proti zmenke, mesto K. nevystupuje v

pozícii orgánu územnej samosprávy, ale ide o právny vzťah medzi občanom a obcou, a

preto okresná prokuratúra s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e) a § 21 zákona č.

153/2001 Z. z o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)

nie je oprávnená zasahovať do súkromno-právnych vzťahov.

Okresnej prokuratúre bol doručený 19. septembra 2011 podnet sťažovateľa,

v ktorom vyjadroval svoj nesúhlas s jemu doručenou odpoveďou okresnej prokuratúry

sp. zn. Pd 137/11 zo 6. septembra 2011 na jeho podnet z 20. júla 2011. Okresná prokuratúra

uvedený podnet sťažovateľa posúdila ako opakovaný podnet, ktorý z dôvodu vecnej

príslušnosti postúpila podaním sp. zn. Pd 165/11 z 23. septembra 2011 na vybavenie

krajskej prokuratúre.

Krajská prokuratúra následne na opakovaný podnet sťažovateľa odpovedala

podaním sp. zn. Kd 180/11 zo 16. novembra 2011, v ktorom okrem iného uviedla: «Po

preskúmaní spôsobu vybavenia Vášho predchádzajúceho podnetu okresnou prokuratúrou

som sa so závermi okresnej prokuratúry prezentovanými v predmetnom vybavení k rozsahu

pôsobnosti prokuratúry pri vykonávaní dozoru nad orgánmi verejnej správy stotožnil.

Zmenka patrí k právnym inštitútom súkromného práva. Právne vzťahy, ktoré vznikajú

používaním zmeniek, sú vo svojej podstate právnymi vzťahmi záväzkovej (obligačnej)

povahy, vyznačujúcimi sa určitými osobitosťami.

Zmenkový protest môžeme definovať ako písomné osvedčenie obsiahnuté vo verejnej

listine, ktoré na žiadosť oprávnenej osoby objednávateľa spisuje na to povolaná osoba

v postavení protestného orgánu za tým účelom, aby si objednávateľ protestu zabezpečil

zákonom požadovaný dôkaz, ktorým osvedčuje existenciu, resp. neexistenciu určitých

právnych skutočností nevyhnutných k výkonu alebo zachovaniu niektorých zmenkových

práv.

Úkon spojený s vykonaním protestu nemožno považovať za akt, ktorým by protestný

orgán autoritatívnym spôsobom rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch

a povinnostiach fyzických či právnických osôb v oblasti verejnej správy. Jedná sa o úkon

vykonávaný v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, svojim charakterom podobný

osvedčovaniu právne relevantných skutočností notárom. Samotná protestná listina teda nie

je výsledkom rozhodovacej alebo pravotvornej činnosti protestného orgánu, jedná sa skôr

o dôkazný prostriedok pre súdny spor.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších zmien

prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných

právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

Ako už správne okresná prokuratúra poukázala vo svojom vybavení v súlade

s ustanovením § 21 ods. 1 zákona prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov

a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy

a) preskúmavaním zákonnosti

1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,

2. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na

zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy (ďalej len „opatrenie“),

3. rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy (ďalej len

„rozhodnutie“),

4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí.

Z takto zákonom vymedzenej pôsobnosti prokuratúry pri vykonávaní dozoru nad

dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy vyplýva, že predmetom preskúmania

okrem predpisov vydávaných orgánmi verejnej správy, môžu byť v zmysle citovaného

ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) bod. 2, 3, 4 zákona o prokuratúre len akty vydávané na

zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy a iba postup pri ich vydaní. Vami

namietaný postup týkajúci sa vykonávania úkonov v oblastí súkromného práva nie je možné

subsumovať pod predmetnú zákonnú definíciu.

Nakoľko som rovnako ako podriadená prokuratúra dospel k záveru, že namietaný

postup Mesta K. nemôže byť preskúmaný orgánmi prokuratúry, Váš opakovaný podnet zo

dňa 11. 09. 2011 týmto odkladám. Vaša požiadavka na vykonanie vstupu do konkrétne

neoznačeného súdneho konania bude predmetom samostatného vybavenia.

V závere Vás poučujem, že v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší

opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové

skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.»

Generálnej prokuratúre bol následne 28. novembra 2011 doručený ďalší opakovaný

podnet sťažovateľa z 23. novembra 2011, v ktorom namietal vybavenie jeho

predchádzajúcich podnetov okresnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 137/11

a krajskou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 180/11 v súvislosti

s preskúmaním zákonnosti postupu orgánov územnej samosprávy K. v zmenkovom konaní.

Generálna prokuratúra na ďalší opakovaný podnet sťažovateľa z 23. novembra 2011

odpovedala podaním č. k. VI/2 Gd 276/11-8 z 27. januára 2012, v ktorom uviedla:

„Zistil som, že Váš ďalší opakovaný podnet neobsahuje nové skutočnosti, ktorých

prešetrenie by mohlo priniesť iný spôsob vybavenia Vašich podnetov v tejto veci.

Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Váš ďalší opakovaný

podnet prijatý 28. novembra 2011 vybavovať nebude.

Súčasne Vám s poukázaním na o prokuratúre

v platnom znení opätovne oznamujem, že ani Vaše prípadné ďalšie podnety v tejto veci,

pokiaľ v nich neuvediete nové skutočnosti, prokuratúra vybavovať nebude.“

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, ).

Základné právo na súdnu ochranu podľa zaručuje, že každý sa

môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom

súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. ,

a , ).

Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa druhého odseku citovaného

zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné

podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor

vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania

pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal

iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1

zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia

§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti

vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví

nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším

opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že krajská prokuratúra v prípise

č. k. Kd 180/11-6 zo 16. novembra 2011 podrobne a presvedčivo reagovala na relevantné

sťažovateľove námietky smerujúce k preskúmaniu zákonnosti postupu (nečinnosti) mesta K.

vo veci vykonania protestu zmenky. Závery krajskej prokuratúry, podľa ktorých

preskúmanie postupu orgánu územnej samosprávy v prípade vydania právneho aktu

(osvedčenie, protest proti zmenke) v rámci realizácie preneseného výkonu štátnej správy na

orgán územnej samosprávy, ktorý však zároveň nezakladá svojimi účinkami priamo alebo

sprostredkovane dotknutým osobám práva a povinnosti, nemôže byť predmetom

preskúmania v rámci dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej

správy, nemožno podľa ústavného súdu považovať za arbitrárny. Samotná skutočnosť, že

krajská prokuratúra sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte

neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa alebo

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa zistenia ústavného súdu krajská prokuratúra vo svojom podaní

zo 16. novembra 2011 sťažovateľa poučila, že jeho ďalším opakovaným podnetom sa bude

zaoberať iba v prípade, ak bude obsahovať nové skutočnosti v súlade s § 34 zákona

o prokuratúre. Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by už

neboli predmetom preskúmania jeho opakovaného podnetu a ktoré by zároveň uviedol

vo svojom ďalšom opakovanom podnete z 23. novembra 2012. S ohľadom na to možno

podľa ústavného súdu postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho ďalšieho

opakovaného podnetu z 23. novembra 2012 premietnutý do prípisu č. k. VI/ 2 Gd 276/11-8

z 27. januára 2012 považovať za súladný so zákonom o prokuratúre a zároveň nezasahujúci

do sťažovateľom označeného základného práva podľa , ako ani práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd nezistil, že by opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet neboli

riadne podľa zákona o prokuratúre preskúmavané nadriadeným prokurátorom podľa

platných právnych noriem, ako to tvrdí sťažovateľ, a takisto nebola zistená žiadna príčinná

súvislosť medzi označenými základnými právami podľa a právami podľa dohovoru

a dodatkového protokolu, ktorá by eventuálne mohla byť posudzovaná osobitne

po prípadnom možnom prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.

Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej

proti krajskej prokuratúre aj generálnej prokuratúre v konaniach označených sťažovateľom

a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2012