Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 172/2012
PDF · 201.07 KB
No categories available
I. ÚS 172/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2012
predbežne prerokoval sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia
jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1
ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v
spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej
prokuratúry v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 180/11 a postupom Generálnej
prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2012
doručená sťažnosť J. Š., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v
spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods.
1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom
Krajskej prokuratúry v Žiline (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp.
zn. Kd 180/11 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len
„generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: «V nadväznosti na obsah textu
príloh, z ktorých vyplýva presný skutkový a právny stav, na ktorých obsah sprostredkovane
odkazujem (bez duplicitného prepisu a zvýšenej pracnosti rukopisu), si dovolím prejsť
priamo k meritórnym námietkam.
Som presvedčený, že upovedomenia (oznámenia) Okresnej prokuratúry Žilina
(č. PD 137/11-8), Krajskej prokuratúry Žilina a najmä Generálnej prokuratúry SR sú
založené na nesprávnom právnom posúdení právomoci prokuratúry a relevantných
ustanovení zákona o prokuratúre, pričom tieto sú svojvoľné, protiústavné, procesne i vecne
nesprávne a neprípustné s negatívnym diskriminačným dopadom do všetkých v sťažnostnom
petite expressis verbis špecifikovaných základných práv a priamym negatívnym následkom
odmietnutia spravodlivosti (denegatio justitia) u orgánu inej právnej ochrany v zmysle
čl. 46 ods. 1 in fine ústavy, predstavujúc tak tzv. „iný (protiústavný) zásah“ v zmysle čl. 127
ods. 2 alinea prvá in fine ústavy v organickom spojení s ust. § 56 ods. 1 in fine a ods. 2
alinea druhá ústavy, vo forme protiústavného a nezákonného (ďalej len „protiústavný“)
(procesného) postup zavŕšeného protiprávnym upovedomením (oznámením) v príkrom
rozpore s objektívnym procesným a hmotným (materiálnym) právom, pretože v napadnutej
veci existuje (štandardná) právomoc prokuratúry preskúmavať postup, nečinnosť (pasivitu)
a zákonnosť či ústavnosť protestnej listiny („protestu“) pri prenesenom výkone štátnej
správy na samosprávu (čl. 71 ods. 1 ústavy), resp. pri výkone samosprávy (§ 4 ods. 4
zákona o obecnom zriadení či § 4 ods. 2 zák. 416/2001 Z. z. v P. z. ficito legis) v súlade
s ust. § 20 ods. 1, 2 písm. a) b) a § 21 ods. 1 písm. a) bod 2, 3, a 4 zákona o prokuratúre,
inak ktorých porušenie týmto namietam. Okrem uvedených vád namietam, že GP SR
nesprávne právne posúdila posledný ďalší opakovaný podnet, lebo je nepochybné, že prvý
podnet vybavený Okresnou prokuratúrou v Žiline smeroval proti nečinnosti (pasivite),
protestu a postupu ako inému zásahu do namietaných práv mestom KNM ako protestným
orgánom a opakovaný podnet fakticky smeroval už proti Okresnej prokuratúre Žilina
z iných dôvodov, a síce odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae) ako novému
a ďalšiemu protiprávnemu zásahu, pričom ďalší opakovaný podnet vybavený GP SR mal
rovnaký predmet ako opakovaný podnet, čím z procesného a obsahového hľadiska išlo
o (prvý) podnet a opakovaný podnet, hoci boli nesprávne označené, čím nebola
rešpektovaná ďalšia zásada posudzovať podania vždy iba podľa obsahu ex officio.
Konštatujúc uvedené s podporou právnych záverov vyslovených Ústavným súdom SR
v nálezoch pod sp. zn. II. ÚS 4/2011 a III. ÚS 172/2010 je nepochybné, že prokurátor
protiprávne ani len nezdôvodnil primeraným a presvedčivým spôsobom svoje závery, ktoré
sú tým nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov ako aj v extrémnom rozpore s obsahom
dotknutého dozorového spisu a skutkovým stavom, ale aj neposkytol podnecovateľovi
(sťažovateľovi) ústavne konformným spôsobom (postupom) náležitú a nevyhnutnú právnu
ochranu ex officio v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 in fine ústavy a práve
týmto primárne, sekundárne a terciálne plne právne zodpovedá za pretrvávajúci
protiprávny zásah realizovaný mestom KNM, OP Žilina, KP Žilina konzumovaných
právnou zodpovednosťou GP SR.
Pokiaľ ide o námietky porušovania ostatných materiálnych práv v petite konštatujem,
že zavinením prokuratúry nedošlo k obnoveniu stavu a odstráneniu nečinnosti v konaní
mesta pod č. 2545/2011, ktoré síce dodatočne na opakovanú žiadosť vydalo protest, ale
tento je ako právny úkon absolútne neplatný jednak preto, že neobsahuje správne pečiatky
(v rozpore s ust. § 3 ods. 1 a § 5 ods. 1, 2b, 3 z. č. 63/93 Z. z.), že bol realizovaným
oneskorene a v inom ako platobnom mieste a nezákonným, nepovereným orgánom mesta
formálne podpísaný primátorom neprítomným pri protestovaní, čím je protest z 8. 8. 2011
absolútne neplatný a jeho nesprávne vyhotovenie priamo negatívne zasahuje do súkromnej
a majetkovej sféry v rozpore s právami a článkami 16 ods. 1, 19 ods. 2, 20 ods. 1, 3, 4
ústavy ako aj čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k dohovoru, pretože
bez protestu pri vista zmenke neexistuje deň splatnosti (§ 34 ods. 1 alinea prvá čl. I. arg.
e contrario Z a ŠZ č. 191/1950 Zb.) popri tom nemožno zmenkovú pohľadávku ani len
uplatniť na súde v zmysle § 101 in fine v spojení s § 102 Obč. zák. v nadväznosti na
splatnosť a vznik práv podľa čl. 48 ods. 1 bod 1., 2., 3., 4. čl. I Z a ŠZ v spojení s ust. § 3
ods. 1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., čím je fakticky znemožnené právo na súd
a prístup k nemu.
Z relevantnej judikatúry ÚS SR a ESĽP nepochybne vyplýva, že právo na súd (súdnu
ochranu) podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (resp. čl. 46 ods. 1 ústavy) sa stricto sensu nevzťahujú
iba na samotné súdne konanie, ale aj na ostatné štádia, ktoré súdnemu konaniu
predchádzajú a ktoré po nich nasledujú. Možno teda uzavrieť, že záruky zakotvené v čl. 6
ods. 1 dohovoru či čl. 46 ods. 1 ústavy v širšom chápaní sa bezpochýb vzťahujú aj na
protestné konanie mesta a ďalšie konania na prokuratúre v danej veci na toto nadväzujúce
a právne konzumujúce právnu zodpovednosť a protiprávny stav, ktorý nebyť nelegálneho
postupu už nemusel vôbec existovať a pretrvávať na ujmu sťažovateľa, ak by sa v každom
stupni inej právnej ochrany postupovalo lege artis, teda ústavne konformným spôsobom,
rešpektujúc primárne princípy zakotvené v Ústave (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy) a v ust. § 415
Obč. zák. či § 3 ods. 1 a nasl. Obč. zák., inak ktorých porušenie týmto namietam.»
S ohľadom na obsah sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález,
v ktorom vysloví, že postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
Kd 180/11, ako aj postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.
VI/2 Gd 276/11 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1,
čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14,
čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 dohovoru, čl. 1 dodatkového protokolu, zakáže generálnej
prokuratúre a krajskej prokuratúre v predmetných konaniach pokračovať v porušovaní ním
označených práv a prikáže im obnoviť stav pred ich porušením, prizná mu primerané
finančné zadosťučinenie v sume 1 000 000 € „spolu s exponenciálnym všeobecným úrokom
z omeškania v ročnej (per annum) úrokovej sadzbe expressis verbis podľa § 3 ods. 1 a 2 NV
SR č. 87/1995Z. z. z denného súčtu nezaplateného finančného zadosťučinenia a súhrnu
nezaplateného príslušenstva (úroku z omeškania) a to odo dňa nasledujúceho po 1. 7. 2011,
inak po dni doručenia tejto sťažnosti po uplynutí lehoty na plnenie podľa tohto nálezu pro
futuro, až do zaplatenia vrátane (dňa zaplatenia), všetko v lehote dvoch mesiacov od
právoplatnosti (doručenia) tohto nálezu sa zaväzujú solidárne zaplatiť Generálna
prokuratúra SR a krajská prokuratúra Žilina k rukám sťažovateľa“, ako aj náhradu trov
konania.
V sťažnosti sťažovateľ požiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ vo svojej neperfektnej sťažnosti namietal porušenie svojich základných
práv podľa čl. 20 ods. 1, 3 a 4, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 v spojení s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2
ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 71 ods. 1, čl. 152 ods. 4 a čl. 154c ods. 1 ústavy, ako aj práv podľa
čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1 a 2, čl. 14, čl. 17 a čl. 18 v spojení s čl. 13 dohovoru, čl. 1
dodatkového protokolu postupom krajskej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. Kd 180/11, ako aj postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom
pod sp. zn. VI/2 Gd 276/11. K porušeniu sťažovateľových práv malo dôjsť odložením ním
podaného opakovaného podnetu krajskou prokuratúrou, ako aj odložením jeho ďalšieho
opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou. Podľa sťažovateľa krajská prokuratúra aj
generálna prokuratúra mali preskúmať zákonnosť a ústavnosť protestnej listiny vydanej
v súlade so zákonom č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, pretože bola mestom K. ako orgánom územnej samosprávy vydaná v rámci
preneseného výkonu štátnej správy.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že podnetom z 15. júla 2011 doručeným Okresnej
prokuratúre Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) 20. júla 2011 sa sťažovateľ domáhal
preskúmania zákonnosti postupu (nečinnosti) mesta K. vo veci jeho žiadosti o inkaso, resp.
vykonanie protestu zmenky pod č. 245/2011, ktorý bol doplnený podaním z 28. júla 2011.
Okresná prokuratúra vybavila jeho podnet prípisom č. k. Pd 137/11-8 zo 6. septembra 2011,
v ktorom konštatovala, že v konaní o vydaní protestu proti zmenke, mesto K. nevystupuje v
pozícii orgánu územnej samosprávy, ale ide o právny vzťah medzi občanom a obcou, a
preto okresná prokuratúra s poukazom na ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e) a § 21 zákona č.
153/2001 Z. z o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)
nie je oprávnená zasahovať do súkromno-právnych vzťahov.
Okresnej prokuratúre bol doručený 19. septembra 2011 podnet sťažovateľa,
v ktorom vyjadroval svoj nesúhlas s jemu doručenou odpoveďou okresnej prokuratúry
sp. zn. Pd 137/11 zo 6. septembra 2011 na jeho podnet z 20. júla 2011. Okresná prokuratúra
uvedený podnet sťažovateľa posúdila ako opakovaný podnet, ktorý z dôvodu vecnej
príslušnosti postúpila podaním sp. zn. Pd 165/11 z 23. septembra 2011 na vybavenie
krajskej prokuratúre.
Krajská prokuratúra následne na opakovaný podnet sťažovateľa odpovedala
podaním sp. zn. Kd 180/11 zo 16. novembra 2011, v ktorom okrem iného uviedla: «Po
preskúmaní spôsobu vybavenia Vášho predchádzajúceho podnetu okresnou prokuratúrou
som sa so závermi okresnej prokuratúry prezentovanými v predmetnom vybavení k rozsahu
pôsobnosti prokuratúry pri vykonávaní dozoru nad orgánmi verejnej správy stotožnil.
Zmenka patrí k právnym inštitútom súkromného práva. Právne vzťahy, ktoré vznikajú
používaním zmeniek, sú vo svojej podstate právnymi vzťahmi záväzkovej (obligačnej)
povahy, vyznačujúcimi sa určitými osobitosťami.
Zmenkový protest môžeme definovať ako písomné osvedčenie obsiahnuté vo verejnej
listine, ktoré na žiadosť oprávnenej osoby objednávateľa spisuje na to povolaná osoba
v postavení protestného orgánu za tým účelom, aby si objednávateľ protestu zabezpečil
zákonom požadovaný dôkaz, ktorým osvedčuje existenciu, resp. neexistenciu určitých
právnych skutočností nevyhnutných k výkonu alebo zachovaniu niektorých zmenkových
práv.
Úkon spojený s vykonaním protestu nemožno považovať za akt, ktorým by protestný
orgán autoritatívnym spôsobom rozhodoval o právach, právom chránených záujmoch
a povinnostiach fyzických či právnických osôb v oblasti verejnej správy. Jedná sa o úkon
vykonávaný v oblasti súkromnoprávnych vzťahov, svojim charakterom podobný
osvedčovaniu právne relevantných skutočností notárom. Samotná protestná listina teda nie
je výsledkom rozhodovacej alebo pravotvornej činnosti protestného orgánu, jedná sa skôr
o dôkazný prostriedok pre súdny spor.
Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších zmien
prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných
právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
Ako už správne okresná prokuratúra poukázala vo svojom vybavení v súlade
s ustanovením § 21 ods. 1 zákona prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy
a) preskúmavaním zákonnosti
1. všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi verejnej správy,
2. smerníc, uznesení, úprav, opatrení a iných právnych aktov vydaných na
zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy (ďalej len „opatrenie“),
3. rozhodnutí vydaných v jednotlivých veciach v oblasti verejnej správy (ďalej len
„rozhodnutie“),
4. postupu orgánov verejnej správy pri vydávaní opatrení a rozhodnutí.
Z takto zákonom vymedzenej pôsobnosti prokuratúry pri vykonávaní dozoru nad
dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy vyplýva, že predmetom preskúmania
okrem predpisov vydávaných orgánmi verejnej správy, môžu byť v zmysle citovaného
ustanovenia § 21 ods. 1 písm. a) bod. 2, 3, 4 zákona o prokuratúre len akty vydávané na
zabezpečenie plnenia úloh v oblasti verejnej správy a iba postup pri ich vydaní. Vami
namietaný postup týkajúci sa vykonávania úkonov v oblastí súkromného práva nie je možné
subsumovať pod predmetnú zákonnú definíciu.
Nakoľko som rovnako ako podriadená prokuratúra dospel k záveru, že namietaný
postup Mesta K. nemôže byť preskúmaný orgánmi prokuratúry, Váš opakovaný podnet zo
dňa 11. 09. 2011 týmto odkladám. Vaša požiadavka na vykonanie vstupu do konkrétne
neoznačeného súdneho konania bude predmetom samostatného vybavenia.
V závere Vás poučujem, že v zmysle § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší
opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové
skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,
v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich
podnetov v tej istej veci.»
Generálnej prokuratúre bol následne 28. novembra 2011 doručený ďalší opakovaný
podnet sťažovateľa z 23. novembra 2011, v ktorom namietal vybavenie jeho
predchádzajúcich podnetov okresnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. Pd 137/11
a krajskou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn. Kd 180/11 v súvislosti
s preskúmaním zákonnosti postupu orgánov územnej samosprávy K. v zmenkovom konaní.
Generálna prokuratúra na ďalší opakovaný podnet sťažovateľa z 23. novembra 2011
odpovedala podaním č. k. VI/2 Gd 276/11-8 z 27. januára 2012, v ktorom uviedla:
„Zistil som, že Váš ďalší opakovaný podnet neobsahuje nové skutočnosti, ktorých
prešetrenie by mohlo priniesť iný spôsob vybavenia Vašich podnetov v tejto veci.
Z tohto dôvodu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Váš ďalší opakovaný
podnet prijatý 28. novembra 2011 vybavovať nebude.
Súčasne Vám s poukázaním na § 34 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v platnom znení opätovne oznamujem, že ani Vaše prípadné ďalšie podnety v tejto veci,
pokiaľ v nich neuvediete nové skutočnosti, prokuratúra vybavovať nebude.“
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu
a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných
dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo
slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.
II. ÚS 237/05, IV. ÚS 247/05).
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa
môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým
orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať
o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu alebo
opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto
právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným
postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu
vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány
prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03
a III. ÚS 133/06, I. ÚS 138/09).
Podľa § 31 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu
a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov
a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený
vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa
osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány. Podľa druhého odseku citovaného
zákonného ustanovenia podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné
podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor
vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania
pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania alebo vykonal
iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1
zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Podľa ustanovenia
§ 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti
vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví
nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším
opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ
podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej
veci.
Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že krajská prokuratúra v prípise
č. k. Kd 180/11-6 zo 16. novembra 2011 podrobne a presvedčivo reagovala na relevantné
sťažovateľove námietky smerujúce k preskúmaniu zákonnosti postupu (nečinnosti) mesta K.
vo veci vykonania protestu zmenky. Závery krajskej prokuratúry, podľa ktorých
preskúmanie postupu orgánu územnej samosprávy v prípade vydania právneho aktu
(osvedčenie, protest proti zmenke) v rámci realizácie preneseného výkonu štátnej správy na
orgán územnej samosprávy, ktorý však zároveň nezakladá svojimi účinkami priamo alebo
sprostredkovane dotknutým osobám práva a povinnosti, nemôže byť predmetom
preskúmania v rámci dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej
správy, nemožno podľa ústavného súdu považovať za arbitrárny. Samotná skutočnosť, že
krajská prokuratúra sťažovateľovi neodpovedala v súlade s jeho predstavami a názormi, ešte
neznamená, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo
práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa zistenia ústavného súdu krajská prokuratúra vo svojom podaní
zo 16. novembra 2011 sťažovateľa poučila, že jeho ďalším opakovaným podnetom sa bude
zaoberať iba v prípade, ak bude obsahovať nové skutočnosti v súlade s § 34 zákona
o prokuratúre. Sťažovateľ v sťažnosti neuviedol žiadne ďalšie nové skutočnosti, ktoré by už
neboli predmetom preskúmania jeho opakovaného podnetu a ktoré by zároveň uviedol
vo svojom ďalšom opakovanom podnete z 23. novembra 2012. S ohľadom na to možno
podľa ústavného súdu postup generálnej prokuratúry pri vybavovaní jeho ďalšieho
opakovaného podnetu z 23. novembra 2012 premietnutý do prípisu č. k. VI/ 2 Gd 276/11-8
z 27. januára 2012 považovať za súladný so zákonom o prokuratúre a zároveň nezasahujúci
do sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd nezistil, že by opakovaný podnet a ďalší opakovaný podnet neboli
riadne podľa zákona o prokuratúre preskúmavané nadriadeným prokurátorom podľa
platných právnych noriem, ako to tvrdí sťažovateľ, a takisto nebola zistená žiadna príčinná
súvislosť medzi označenými základnými právami podľa ústavy a právami podľa dohovoru
a dodatkového protokolu, ktorá by eventuálne mohla byť posudzovaná osobitne
po prípadnom možnom prijatí tejto sťažnosti na ďalšie konanie.
Z tohto dôvodu ústavný súd vyvodil zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej
proti krajskej prokuratúre aj generálnej prokuratúre v konaniach označených sťažovateľom
a rozhodol o jej odmietnutí už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch
sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. apríla 2012