Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 196/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. apríla 2012

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr.

J. P., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 18. mája

2010 a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu a zároveň vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa postupom Krajského

súdu v Trenčíne v súvislosti s rozhodovaním o jeho sťažnosti proti uzneseniu Okresného

súdu Trenčín sp. zn. z 18. mája 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2012

doručená sťažnosť M. H., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátom JUDr. J. P., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl.

50 ods. 3 (ďalej len „“) uznesením Okresného súdu

Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 18. mája 2011 (ďalej len

„uznesenie z 18. mája 2011“) a postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ako aj vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa postupom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v súvislosti s rozhodovaním o jeho

sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 18. mája 2011.

Zo sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že okresný súd uznesením z 18. mája 2011

rozhodol o nepovolení obnovy konania v jeho veci skončenej právoplatným rozsudkom

tohto súdu sp. zn. z 29. mája 2008. Sťažovateľ podal 20. mája 2011 na

krajskom súde proti uvedenému uzneseniu sťažnosť, o ktorej uvedený súd do dňa podania

sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol. V rámci svojej argumentácie k sťažnosti sťažovateľ

ďalej uviedol:

„Návrh na povolenie obnovy konania skončeného právoplatným rozsudkom

Okresného súdu v Trenčíne pod sp. zn. zo dňa 29. 05. 2008, ktorým som bol

uznaný vinným zo spáchania zločinu znásilnenia podľa ,

za ktorý mi bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením na jeho výkon

do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia som podal dňa 20. 05. 2010,

pričom okrem návrhu na vypočutie nových svedkov trestnej veci M. A., R. T. a M. G. som

navrhoval ako nový dôkaz vykonať aj vyšetrenie svedkyne poškodenej A. M. znalcami

psychiatrami a za ich prítomnosti vykonať ku skutku aj opätovne podrobný výsluch

poškodenej so zameraním na rozpory v jej výpovediach, ako aj z jej vyjadrenia uvedenom v

úradnom zázname príslušníkov PZ nstržm. R. P. a P. V. z 30. 6. 2007, pričom na rozpory v

jej výpovediach v prvom štádiu vyšetrovania správne poukazoval aj prokurátor, ale napriek

tomu nebolo vykonané jej znalecké skúmanie k otázke vierohodnosti jej výpovedí.

Senát Okresného súdu v Trenčíne v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania sa

opätovne vôbec nezaoberal skutočnosťou, že poškodená M. v rámci prípravného konania a

aj v konaní pred súdom menila svoju pôvodnú výpoveď a neakceptoval môj písomný návrh

na vykonanie vyšetrenie svedkyne poškodenej M. znalcami psychiatrami a zamietol môj

návrh na povolenie obnovy konania.

Taktiež sa súd nevysporiadal so skutočnosťou uvádzanou v písomnom návrhu na

povolenie obnovy konania, že poškodenej v čase o 17.38 hod. dňa 30. 06. 2007 bol vdychu

nameraný alkohol v množstve 0,22 mg/l, pričom nebol vykonaný prepočet na výšku hladiny

alkoholu na inkriminovanú dobu, kedy sa skutok mal stať a táto skutočnosť mala byť ďalším

dôvodom na znalecké skúmanie vierohodnosti jej výpovede.

Z lekárskej správy z gynekologického vyšetrenia vyplýva, že u poškodenej nebolo

zistené žiadne poranenie, naproti tomu z lekárskeho psychiatrického vyšetrenia zo dňa

30. 06. 2007 MUDR. K. K. okrem iného vyplýva skutočnosť, že poškodená bola ako 12.

ročná vyšetrená detským psychiatrom Dr. K. a asi dvakrát bola u neho aj na pohovore, čo

pri tak závažnom skutku pre aký som bol odsúdený vyžadovalo vykonanie znaleckého

dokazovania na vierohodnosť výpovedí poškodenej, nakoľko bez zadováženia takéhoto

dôkazu nemal súd rozhodnúť o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania.

Z uvedených dôvodov vyplýva, že súd pri zamietnutí môjho návrhu na povolenie

obnovy konania vychádzal z nedostatočne zisteného nového skutkového stavu a bez

vykonania nového navrhovaného dôkazu, vyšetrenia duševného stavu svedkyne –

poškodenej A. M. so zameraním na zistenie vierohodnosti jej výpovedí nemal môj návrh na

povolenie obnovy konania zamietnuť, nakoľko takýto nový dôkaz v kontexte

s novovykonanými nepriamymi dôkazmi ako aj s dôkazmi vykonanými v pôvodnom

dokazovaní v konaní pod sp. zn. by viedol k inému záveru a k preukázaniu, že

som skutok pre ktorý vykonávam trest odňatia slobody nespáchal.

Do dnešného dňa nebolo rozhodnuté o mojej sťažnosti zo dňa 20.05. 2011 proti

uzneseniu Okresného súdu Trenčín pod sp. zn. zo dňa 18. 05. 2011, ktorým

bolo rozhodnuté o nepovolení obnovy konania.“

S ohľadom na obsah svojej sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal

nález, v ktorom vysloví, že uznesením okresného súdu z 18. mája 2011 a postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu bolo porušené jeho základné právo na obhajobu podľa čl. 50

ods. 3 a že nečinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o jeho sťažnosti proti

uzneseniu okresného súdu z 18. mája 2011 bolo porušené tiež jeho základné právo podľa

, a zároveň prikázal krajskému súdu v predmetnej veci konať bez

prieťahov „a v súvislosti so zachovaním práva na obhajobu obnovu konania skončeného

rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne pod sp. zn. zo dňa 29. 05. 2008 povolil,

a aby súčasne rozhodol o prerušení jeho výkonu trestu až do nového rozhodnutia“.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

K namietanému porušeniu sťažovateľovho práva podľa

Sťažovateľ v sťažnosti namietal, že jeho základné právo na obhajobu podľa čl. 50

ods. 3 bolo porušené uznesením okresného súdu z 18. mája 2011 a postupom

predchádzajúcim jeho vydaniu. K porušeniu uvedeného práva malo dôjsť v dôsledku toho,

že okresný súd neakceptoval, resp. sa nestotožnil s jeho argumentáciou uvedenou v jeho

návrhu na povolenie obnovy konania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú treba považovať takú sťažnosť, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr.

, ).

V danom prípade sťažovateľ podal návrh na povolenie obnovy konania, ktorým sa

okresný súd zjavne zaoberal, o čom svedčí jeho uznesenie z 18. mája 2011. Podľa

ústavného súdu iba na základe skutočnosti, že sa okresný súd s návrhom sťažovateľa

nestotožnil, nemožno dospieť k záveru o porušení jeho základného práva podľa čl. 50 ods. 3

v predmetnom konaní.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti po jej

predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu sťažovateľovho práva podľa

Sťažovateľ v sťažnosti namietal taktiež porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa nečinnosťou

krajského súdu v súvislosti s rozhodovaním o jeho sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu

z 18. mája 2011.

Ústavný súd opakovane vyslovil, že pri sťažnostiach podľa ,

prostredníctvom ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní pred

všeobecným súdom, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie

využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého majú sťažovatelia právo, v danom

prípade ide o trestné konanie, v rámci ktorého má sťažovateľ tiež právo podať sťažnosť na

nečinnosť na nadriadenom súde podľa .

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa za účinný prostriedok ochrany

základného práva podľa považuje aj sťažnosť na nečinnosť podľa

ods. 3 (, ). Účinnosť tohto právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť

sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

citovaného zákona].

Aj keď je sťažovateľ v predmetnom konaní zastúpený právnym zástupcom, využitie

uvedeného účinného prostriedku nápravy ústavnému súdu nepreukázal.

Ústavný súd preto uzavrel, že sťažovateľ účinný prostriedok ochrany svojich práv

podľa nevyužil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol ako neprípustnú (

ods. 2 v spojení s ).

Ústavný súd nad rámec odôvodnenia tohto uznesenia zdôrazňuje, že ak krajský súd

po predchádzajúcom uplatnení sťažnosti podľa naďalej bude

v namietanom konaní nečinný, resp. nebude postupovať efektívne, sťažovateľovi nebude nič

brániť v tom, aby opätovne podal sťažnosť podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. apríla 2012