Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 104/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť J. L., P., zastúpenej advokátom JUDr. V. B., K., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry v Prešove v konaní sp. zn. Kd 85/10

a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní sp. zn. Gd 260/10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. L. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. januára

2011 doručená sťažnosť J. L. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základného práva na právnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) postupom Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“)

v konaní sp. zn. Kd 85/10 a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„generálna prokuratúra“) v konaní sp. zn. Gd 260/10 v súvislosti so zamietnutím návrhu na

obnovu konania vo veci dodatočného platobného výmeru vydaného č. ... a nadväzujúcich

platobných výmerov č. ... a č. ... (ďalej len „návrh na obnovu konania“) Daňovým úradom

Stará Ľubovňa (ďalej len „daňový úrad“).

Zo sťažnosti vyplýva, že daňový úrad vykonal u Ľ. L., manžela sťažovateľky,

daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie r. 1999, na základe ktorej

vydal označené platobné výmery, ktorými mu predpísal zaplatenie dane z pridanej hodnoty

(ďalej len „DPH“) z dôvodu, že si uplatnil odpočet DPH u správcu dane napriek tomu, že

nemal doklad od subjektu, s ktorým bol v obchodno-právnom vzťahu (D. H.), že tento je

platcom DPH. Daňový úrad pri vydaní označených platobných výmerov mal vychádzať

z rozhodnutia Daňového úradu Humenné č. ..., ktorým bolo daňovému subjektu D. H.

stanovené posledné zdaňovacie obdobie na IV. štvrťrok 1998.

Návrh na obnovu konania Ľ. L. dôvodil tým, že rozhodnutie Daňového úradu

Humenné o určení posledného zdaňovacieho obdobia na IV. štvrťrok 1998 nebolo platne

doručené, keďže tento zásielku neprevzal, ale bola uložená na pošte, hoci sa dlhodobo

nezdržiaval na doručovanom mieste. Súčasne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 35ž - o - KS - 55/2005 z 18. novembra 2005, podľa ktorého

pre fikciu doručenia nepostačuje uloženie, resp. opakované uloženie písomností na pošte,

ale aj skúmanie skutočnosti, či sa adresát zdržiava v mieste, kde mu bola uložená zásielka,

alebo nie, a či sa mohol dozvedieť, že zásielku má uloženú. Napokon vyslovil názor, že

pokiaľ označené rozhodnutie Daňového úradu Humenné nebolo platne doručené, bol

daňovník D. H. stále platcom DPH.

Návrh na obnovu konania podaný daňovému úradu 19. septembra 2003 bol najskôr

zamietnutý rozhodnutím z 1. októbra 2003, neskôr po zrušení tohto rozhodnutia Daňovým

riaditeľstvom Slovenskej republiky (ďalej len „daňové riaditeľstvo“) bol návrh zamietnutý

rozhodnutím daňového úradu z 13. februára 2004 a po opätovnom zrušení rozhodnutia

daňovým riaditeľstvom bol návrh na obnovu konania napokon zamietnutý rozhodnutím

daňového úradu č. /Set z 26. mája 2004, ktoré bolo

daňovým riaditeľstvom potvrdené rozhodnutím č. /Kme č. s. 1142/2004

zo 4. januára 2005.

Sťažovateľka ďalej k dôvodom sťažnosti uviedla: „Ľ. L. a následne jeho manželka J.

L. ako posledný možný právny spôsob, ako zvrátiť vzniknutý stav podali na Okresnú

prokuratúru v Starej Ľubovni návrh na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu

správcu dane podľa .... Konkrétne sťažovateľka podala návrh na

podanie protestu prokurátora dňa 8.3.2010, o ktorom rozhodla Krajská prokuratúra v

Prešove tak, že svojím rozhodnutím č. k. Kd 85/10 zo dňa 24.06.2010 odmietla.

J. L. požiadala o preskúmanie postupu KP Prešov Generálnu prokuratúru SR, ktorá

svojím rozhodnutím zo dňa 11.11.2010 potvrdila správnosť postupu podriadenej

prokuratúry (č. k. Gd 260/10 ). Odmietnutie protestu bolo doručené sťažovateľke

22.11.2010.

Svoje rozhodnutia orgány prokuratúry odôvodnili tak, že sa stotožnili s postupom

a argumentáciou správcu dane. Označené inštitúcie v rozpore s

Zb. neochránili právo sťažovateľky na inú právnu ochranu...

Postupom Krajskej prokuratúry v Prešove a Generálnej prokuratúry SR bolo

sťažovateľke odňaté právo na inú právnu ochranu.“

Súčasne sťažovateľka požiadala, aby ústavný súd pripustil podanie sťažnosti, aj keď

neboli využité všetky právne možnosti na ochranu jej práv, pričom sa odvolala na svoju

právnu neznalosť a na ťažký dôsledok, ktorý nepostihuje len daňovníka, ale celú jeho

rodinu.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„a) postupom Krajskej prokuratúry v Prešove č. k. Kd 85/10 a postupom Generálnej

prokuratúry SR v konaní Gd 260/10, ktorým rozhodlo o nepodaní protestu prokurátora...

vo veci nepovolenia obnovy konania Daňový úrad Stará Ľubovňa na základe návrhu

občana Ľ. L. proti rozhodnutiu DÚ Stará Ľubovňa č. ..., č. ..., č. ... všetky zo dňa 2. 5. 2003,

bolo porušené ústavné právo J. L., bytom P., v ustanovení SR domôcť

sa svojho práva na inom orgáne SR.

b) Ústavný súd ukladá Generálnej prokuratúre SR, aby prostredníctvom Krajskej

prokuratúry v Prešove protestom prokurátora napadol rozhodnutie Daňového úradu Stará

Ľubovňa zo dňa 1. 10. 2003, ktorým odmietla návrh daňovníka Ľ. L. na povolenie obnovy

konania v predmetnej veci.

c) Priznáva účastníkovi konania J. L. trovy konania vo výške 314,18,- €...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľov prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 34 ods. 3 zákona o prokuratúre ak v tej istej veci, v ktorej už bol vybavený

podnet iného podávateľa podnetu, podá podnet ďalší podávateľ podnetu bez uvedenia

nových skutočností, vec netreba prešetrovať; podávateľ podnetu sa upovedomí o výsledku

vybavenia pôvodného podnetu.

Podstatou sťažnosti je nespokojnosť sťažovateľky so spôsobom vybavenia jej

podnetu z 23. apríla 2010 krajskou prokuratúrou oznámením č. k. -7 z 24. júna

2010, resp. opakovaného podnetu z 13. septembra 2010 generálnou prokuratúrou

oznámením č. k. -7 z 11. novembra 2010. Svojimi podnetmi, resp.

opakovaným podnetom sťažovateľka sledovala podanie protestu prokurátora proti

rozhodnutiu daňového úradu o zamietnutí návrhu na obnovu konania podaného manželom

sťažovateľky 19. septembra 2003.

1. K postupu krajskej prokuratúry v konaní sp. zn. Kd 85/10

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Nadväzne na citovaný článok dopĺňa právnu úpravu prípustnosti konania

o sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb , podľa

ktorého nie je sťažnosť prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých využitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. To

znamená, že sťažnosť možno ústavnému súdu podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte

pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho práva

poskytuje. Preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti namietajúcej porušenie základných

práv a slobôd ústavný súd vždy skúma, či sťažovateľ využil v súlade s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde všetky právne prostriedky na ochranu týchto práv.

Princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení

sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľ nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv

prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Namietané

porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj

právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Zmyslom a účelom uvedeného princípu

subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne

úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených

kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Každá fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je

kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci ústavného súdu (podobne

, , , ).

Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo

právnickej osoby zistí, že ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých

namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych

prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom

alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku

svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. , , ,

, ).

Vo vzťahu k vybaveniu návrhu sťažovateľky krajskou prokuratúrou považovaného

krajskou prokuratúrou za ďalší podnet ústavný súd poukazuje na to, že pri splnení

podmienok podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre prichádzalo do úvahy využitie ďalšieho

opakovaného podnetu (proti postupu prokurátora krajskej prokuratúry). Tento prostriedok

nápravy sťažovateľka aj využila, keď žiadosťou z 13. septembra 2010 adresovanou

generálnej prokuratúre žiadala preskúmanie postupu prokurátora krajskej prokuratúry

vo veci jej návrhu z 8. marca 2010. Možnosť využitia tohto právneho prostriedku nápravy

potom vylučuje právomoc ústavného súdu.

Podľa právneho názoru ústavného súdu podnet v zmysle § 31 ods. 2 zákona

o prokuratúre a opakovaný podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre poskytujú sťažovateľke

účinnú ochranu jej práv a právom chránených záujmov (m. m. ,

, , , , , ).

Podnet (opakovaný podnet) zakladá povinnosť prokurátora aj nadriadeného prokurátora sa

ním zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi. Preskúmanie

postupu krajskej prokuratúry by bolo v rozpore s princípom subsidiarity vyplývajúcim

z , lebo jeho preskúmanie na základe opakovaného

podnetu patrí do právomoci nadriadeného prokurátora. Je teda nepochybné, že pred

právomocou ústavného súdu tu stále existoval orgán verejnej moci, ktorý bol podľa zákona

príslušný preskúmať postup uvedených orgánov prokuratúry (). V súvislosti

s namietaným porušením označeného základného práva je z ústavného hľadiska podstatné

a určujúce preto len preskúmanie postupu generálnej prokuratúry (obdobne napr.

, , ). Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť

v časti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde pre neprípustnosť.

2. K postupu generálnej prokuratúry v konaní sp. zn. VI Gd 260/10

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde

a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu

ochranu podľa je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať

o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry či už prostredníctvom podnetu, alebo

opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto

právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným

postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jeho podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. , ,

).

Postup generálnej prokuratúry pri vybavení sťažovateľkinho opakovaného podnetu

z 13. septembra 2010 na podanie protestu prokurátora proti rozhodnutiu vydaného v oblasti

verejnej správy (v danom prípade rozhodnutiu daňového úradu) bol spôsobilý porušiť

ustanovenie iba v tej časti, v ktorej je garantované právo na inú právnu

ochranu. K tomu by však mohlo dôjsť iba v prípade, ak by sa prokuratúra sťažovateľkiným

podnetom náležite nezaoberala.

Prokurátorka generálnej prokuratúry upovedomila o výsledku vybavenia podnetu

z 13. septembra 2010 sťažovateľku listom z 11. novembra 2010 č. k. -7,

v ktorom konštatovala, že rozhodnutie daňového úradu č. ... z 26. mája 2004 v spojení

s rozhodnutím daňového riaditeľstva č. ... č. s. ... zo 4. januára 2005 už bolo preskúmané na

základe podnetu Ľ. L., pričom tento bol o vybavení svojho podnetu upovedomený listom

krajskej prokuratúry č. k. Kd 2056/06-9 z 25. júla 2006. Ďalej s poukazom na § 34 ods. 3

zákona o prokuratúre prokurátorka generálnej prokuratúry uviedla:

„Krajská prokuratúra v Prešove v súlade s citovaným ustanovením vybavila Váš

podnet, ktorý bol v tej istej veci ako podnet Ľ. L. tak, že Vás upovedomila o výsledku

vybavenia zaslaním kópie vybavenia podnetu Ľ. L.. Takýto postup zodpovedá zákonu, preto

nie je dôvod na vykonanie opatrení zo strany Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

Pre Vašu informáciu uvádzam, že zákonnosť vybavenia podnetu Ľ. L. Krajskou

prokuratúrou v Prešove preskúmala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a o

výsledku ho upovedomila listom z 23. februára 2007 číslo VI/2 Gd 3178/06- 13 a listom z

24. apríla 2009 číslo VI/2 Gd 243/08-8. Kópie uvedených listov Vám zasielam.“

K dôvodu formulovanému sťažovateľkou v sťažnosti, ktorý spočíva v skutočnosti, že

rozhodnutie Daňového úradu Humenné č. ... z 30. októbra 1998 nebolo v skutočnosti

daňovému subjektu D. H. doručené, generálna prokuratúra v upovedomení o vybavení

predchádzajúceho podnetu Ľ. L. z 23. februára 2007 č. k. VI/2 Gd 3178/06-13 uviedla, že

„platiteľ prestáva byť platiteľom skončením posledného zdaňovacieho obdobia, ktoré mu

určil správca dane. To znamená, že k zániku - zrušeniu registrácie dochádza na základe

rozhodnutia správcu dane o určení posledného zdaňovacieho obdobia, uplynutím ktorého

zo zákona platiteľ prestáva byť platiteľom DPH. K zrušeniu registrácie dochádza teda na

základe právnej skutočnosti, ktorou je uplynutie posledného zdaňovacieho obdobia a nie

ako sa domnievate rozhodnutím o zrušení registrácie platiteľa, ktoré správca dane vydá po

skončení daňovej kontroly podľa . S poukazom na uvedené

v konaní o povolenie obnovy konania neboli preukázané skutočnosti, ktoré by odôvodňovali

obnovu konania podľa o správe daní a poplatkov. “.

Listom č. k. VI/2 Gd 243/08-8 z 24. apríla 2009, ktorým bol vybavovaný ďalší

opakovaný podnet Ľ. L., generálna prokuratúra navyše doplnila, že „zo spisov daňových

orgánov jednoznačne vyplýva, že zamestnankyňa správcu dane v H. zisťovala miesto pobytu

daňovníka D. H., a na základe telefonického rozhovoru s ním zásielku doručovala na ním

uvedenú adresu“.

Z obsahu listu prokurátorky generálnej prokuratúry č. k. -7 je zrejmé,

že generálna prokuratúra sťažovateľkin podnet z 13. septembra 2009 vybavila spôsobom

ustanoveným § 34 ods. 3 zákona o prokuratúre, keď po posúdení jej žiadosti ako podnetu

ďalšieho podávateľa podnetu bez uvedenia nových skutočností upovedomila sťažovateľku

o výsledku vybavenia pôvodného podnetu. Ústavný súd prihliadajúc na obsah podnetu

sťažovateľky z 13. septembra 2010, v ktorom okrem opísania postupu prokurátora krajskej

prokuratúry vo veci uviedla, že sa jej vec „bytostne dotýka“ a pre ňu ako „obyčajného

človeka je prokuratúra poslednou možnosťou, ochrany pred nezákonnosťou“, považuje

opísaný postup generálnej prokuratúry za súladný so zákonom o prokuratúre, pretože

sťažovateľka neuviedla konkrétne žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vec

opätovne prešetrovať. Sťažovateľka bola súčasne upovedomená o výsledkoch vybavenia

predchádzajúcich podnetov Ľ. L. zaslaním kópie listu z 23. februára 2007 č. k. VI/2 Gd

3178/06-13 a listu z 24. apríla 2009 č. k. VI/2 Gd 243/08-8.

Je nepochybné, že generálna prokuratúra sa predmetom podnetov sťažovateľky

zaoberala, pričom svoj názor zaujala v už predchádzajúcich odpovediach na podnety podané

v tej istej veci inou osobou, než je sťažovateľka, ktoré jej zaslala. To, že generálna

prokuratúra sťažovateľke neodpovedala v súlade s jej predstavami a názormi, ešte

neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva podľa (obdobne

). Za daných okolností nemožno zo samotnej skutočnosti, že

sťažovateľkinmu podnetu generálna prokuratúra nevyhovela, vyvodiť porušenie jej

základného práva na inú právnu ochranu (m. m. ).

Okrem toho ústavný súd podľa konštantnej judikatúry uvádza, že zákon

o prokuratúre neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by oprávňovalo fyzickú osobu (alebo

právnickú osobu) na to, aby na základe podnetu musel prokurátor podať mimoriadne

dovolanie, ktoré je vo výlučnej právomoci (dispozícii) generálneho prokurátora (§ 243e

a nasl. ). Pisateľ podnetu má právo len na to, aby bol

o vybavení podnetu vyrozumený (m. m. ).

K žiadosti sťažovateľky podľa , aby ústavný súd

neodmietol prijatie sťažnosti pre nesplnenie podmienky podľa § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde (t. j. vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych

prostriedkov, ktoré pripúšťa zákon) ústavný súd poznamenáva, že pre odmietnutie sťažnosti

ústavným súdom nie je v okolnostiach prípadu rozhodujúce, že proti rozhodnutiu daňového

riaditeľstva č. ... č. s. ... zo 4. januára 2005 nepodal Ľ. L. žalobu o jeho preskúmanie

v správnom súdnictve, pretože sťažovateľka ani nebola oprávnenou osobou pre podanie

takejto žaloby. Ústavný súd však nepovažuje postup generálnej prokuratúry v konaní

o návrhu na podanie protestu prokurátora, ktorý bol podľa svojho obsahu podnetom na

preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy, za svojvoľný a

nezákonný.

Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že protest proti rozhodnutiu orgánu

verejnej správy, proti ktorému nemožno podať opravný prostriedok, môže prokurátor podať

podľa § 27 ods. 1 písm. e) zákona o prokuratúre do troch rokov od jeho vydania. V danom

prípade však bolo možné podať protest prokurátora proti rozhodnutiu daňového riaditeľstva

č. ... č. s. ... zo 4. januára 2005 (pokiaľ ním bol porušený zákon) najneskôr 4. januára 2008.

Inými slovami, ak by aj orgány prokuratúry dospeli k záveru o opodstatnenosti dôvodov na

podanie protestu podľa § 21 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na základe podnetov

sťažovateľky z 8. marca 2010, resp. 13. septembra 2010, takýto protest prokurátora by

nebolo možné podať, vzhľadom na zjavné uplynutie lehoty ustanovenej zákonom

o prokuratúre pre podanie tohto právneho prostriedku nápravy, ktorým prokurátor vykonáva

dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov orgánmi

verejnej správy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2011