Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 321/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. T., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Ž., vo

veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods.

1 a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa upovedomením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky o odložení podnetu č. k. IV/6 GPt 42/09-7 z 18. mája

2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Ľ. T. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. augusta

2009 doručená sťažnosť, ktorá bola podaná na poštovú prepravu 6. augusta 2009, Ing. Ľ. T.,

Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Ž., ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na ochranu vlastníctva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa upovedomením Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) o odložení podnetu č. k. IV/6 GPt

42/09-7 z 18. mája 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 23. 3. 2009 som podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky

mimoriadny opravný prostriedok podľa 8. hlavy , konkrétne podnet na

postup podľa . Generálna prokuratúra Slovenskej republiky môj

podnet svojím rozhodnutím č. IV/6 GPt 42/09-7 zo dňa 18. 5. 2009 ako nedôvodný odložila.

Konajúci prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky uviedol, že preskúmal

príslušný spisový materiál a že nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali považovať

napadnuté rozhodnutia za nezákonné, resp. predčasne vydané...

Dňa 17. 7.2003 som podal trestné oznámenie na pracovníkov Ľ. b. a. s., B., ktoré

som doplnil 11. 8. 2003, podstatou ktorého bolo upozornenie na spáchanie trestného činu,

ku ktorému malo dôjsť pri uskutočňovaní promptných, termínovaných a swapových

devízových operácií na základe Rámcovej zmluvy, ktorú som s Ľ. b. a. s. uzatvoril 9. 7.

2001...

Na základe môjho trestného oznámenia, dňa 25. 11. 2003 začalo trestné stíhanie,

ktoré vyšetrovací orgán Krajské riaditeľstvo PZ v Bratislava, Úrad justičnej a kriminálnej

polície, Špitálska 14, Bratislava, po piatich rokoch zastavil svojím Uznesením ČVS: KUJP-

-2003 zo dňa 7. 11. 2008... Vyšetrovací orgán, ako som zistil z vyšetrovacieho

spisu, vykonal, podľa môjho názoru, minimálne úkony vo veci a až po viacerých urgenciách

skončil vyšetrovanie a usúdil, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie

veci. Ako poškodený som proti uvedenému uzneseniu prostredníctvom právneho zástupcu

podal sťažnosť na Krajskú prokuratúru v Bratislave. Tá svojím Uznesením zn.

109 zo dňa 15. 12. 2008 moju sťažnosť zamietla s tým, že postup a záver vyšetrovateľa bol

správny. Prokurátor sa opätovne zaoberal, pre posúdenie skutku, nepodstatnými vecami

týkajúcimi sa napr. výhodnosti zmluvy a hypotetickým pohybom kurzu devíz a jeho dopadom

na stav mojich obchodov. Nezaoberal sa ničím z toho, čo som vytkol v sťažnosti… Uvedené

orgány svojím postupom a nakoniec generálna prokuratúra SR, voči ktorej smerujem svoju

sťažnosť, porušili moje základné právo na ochranu majetku upravené v /

Slovenskej republiky, t. j. právo vlastniť majetok… Moje právo na ochranu majetku bolo

porušené tým, že právo, ktorého som sa domáhal bolo označené za moje subjektívne právo

v súkromno-právnej sfére uspokojené uplatnením v občiansko-právnom konaní a to aj

napriek tomu, že pozná skutkové podstaty trestných činov, ktoré slúžia na

ochranu majetku občanov, ktorý je v ich súkromnej sfére a chránia celú spoločnosť pred

tými, ktorí narušujú vlastnícke resp. majetkové práva občanov.

Ďalej bolo porušené moje právo podľa / ,

podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Za porušenie práva aby sa moja vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov

považujem to, že vyšetrovanie na základe môjho podnetu trvalo 5 rokov, počas ktorých som

bol neustále nútený príslušného vyšetrovateľa upomínať, aby vykonával potrebné

vyšetrovacie úkony, z ktorých rozhodujúce nevykonal, resp. vykonal nedostatočne.

Opakovane som sa sťažoval na neefektívnosť a prieťahy konania na Krajskej prokuratúre

Bratislava - listami z 16. 3. 2005, 10. 5. 2005 a 14. 12. 2006 a taktiež na Generálnej

prokuratúre SR podaniami z 10. 6. 2004, 29. 9. 2005 a 19. 10. 2005...

Zákonom ustanovenú lehotu - § 53 ods. 3/ vyššie citovaného zákona som dodržal,

pretože o upovedomení o odložení môjho podnetu Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. -7 zo dňa 18. 5. 2009 som sa, ako osoba ktorej sa vec týka,

dozvedel až dňa 28. 7. 2009, a to doručením upovedomenia prostredníctvom môjho

právneho zástupcu, pretože Generálna prokuratúra Slovenskej republiky mi rovnopis

svojho rozhodnutia - upovedomenia nedoručila.“

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

1. Základné právo Ing. Ľ. T... podľa / a / Slovenskej

republiky upovedomením o odložení podnetu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. -7 zo dňa 18. 5. 2009 porušené bolo.

2. Zrušuje upovedomenie o odložení podnetu Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. -7 zo dňa 18. 5. 2009, vec vracia na ďalšie konanie, prikazuje vo

veci konať bez zbytočných prieťahov a ukladá zdokumentovať existenciu obchodov

uvedených v trestnom oznámení u jednotlivých poskytovateľov vzhľadom na

sprostredkovateľskú pozíciu banky a zdokumentovať finančný tok peňazí, nezákonne

prevedených z bežných účtov Ing. Ľ. T. a zistiť príjemcu týchto peňazí.

3. Ing. Ľ. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5000,- €, ktoré je

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť do pätnástich dní od

právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. Ľ. T. priznáva trovy konania/trovy právneho zastúpenia 292,38 €, ktoré je

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky povinná zaplatiť na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. A. K... do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné

právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru

v Bratislave, Úrad justičnej a kriminálnej polície (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) začalo na

základe podnetu sťažovateľa uznesením ČVS: -2003 trestné stíhanie

vo veci podvodu podľa a účinného do 31. decembra 2005.

Sťažovateľ mal v tomto trestnom stíhaní postavenie poškodeného.

Krajské riaditeľstvo uznesením ČVS: -2003 zo 7. novembra 2008

trestné stíhanie vo veci zastavilo (ďalej len „uznesenie o zastavení trestného stíhania“).

Sťažovateľ ako poškodený prostredníctvom právneho zástupcu podal sťažnosť proti

uzneseniu o zastavení trestného stíhania.

Krajská prokuratúra v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“) svojím uznesením

č. k. -109 z 15. decembra 2008 sťažnosť sťažovateľa zamietla (ďalej len

„uznesenie o zamietnutí sťažnosti“).

Sťažovateľ 23. marca 2009 podal generálnej prokuratúre „mimoriadny opravný

prostriedok podľa 8. hlavy , konkrétne podnet na postup podľa

“.

Generálna prokuratúra podnet sťažovateľa upovedomením č. k. IV/6 GPt 42/09-7

z 18. mája 2009 ako nedôvodný odložila.

Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a upovedomením generálnej prokuratúry o odložení podnetu č. k. IV/6

GPt 42/09-7 z 18. mája 2009.

Sťažovateľ vidí porušenie svojich základných práv v nesprávnosti záverov generálnej

prokuratúry v upovedomení o odložení jeho podnetu, ako aj v neprimerane dlhom trvaní

označeného trestného konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov

verejnej moci do označeného základného práva sťažovateľa. Ak v čase, keď sťažnosť bola

ústavnému súdu doručená, nedochádza k porušovaniu označeného základného práva,

ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde (napr. ).

Sťažovateľ podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa v čase,

keď už bolo označené trestné konanie vedené krajským riaditeľstvom skončené vrátane

konania vedeného krajskou prokuratúrou o opravnom prostriedku sťažovateľa (sťažnosť

proti uzneseniu o zastavení trestného konania), ako aj konanie o mimoriadnom opravnom

prostriedku sťažovateľa vedené generálnou prokuratúrou (podnet na preskúmanie

zákonnosti postupu a uznesenia krajskej prokuratúry, ktorým bolo potvrdené uznesenie

o zastavení trestného konania).

Ústavný súd preto konštatuje, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už

k namietanému porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa

zo strany generálnej prokuratúry (ako ani krajského riaditeľstva a krajskej prokuratúry)

nemohlo dochádzať.

Ústavný súd z uvedeného dôvodu tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namietal

porušenie svojho základného práva podľa , odmietol ako zjavne

neopodstatnenú už pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

K sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa čl. 20 ods. 1

ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým patrí

aj základné právo vyplývajúce z a 2 , ak toto porušenie nevyplývalo

z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až

.

V danom prípade však nebola preukázaná možnosť porušenia ústavnoprocesných

princípov vyplývajúcich z až , a preto nie je možné uvažovať

o prípadnom porušení označeného základného práva sťažovateľa podľa ,

ktoré je právom hmotnoprávneho charakteru.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť aj tú časť sťažnosti, ktorou

sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2009