Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 313/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., t. č. vo výkone väzby, zastúpeného advokátom

Mgr. R. T., B., vo veci namietaného porušenia jeho:

- základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008, postupom Okresnej

prokuratúry Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom

Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 153/2010,

- základného práva domáhať sa ochrany svojho práva zákonom ustanoveným

postupom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa Slovenskej

republiky a základného práva na obhajobu podľa

postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej prípisom z 11. októbra 2010 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/2010 a jej prípismi z 23. novembra 2010

a 18. marca 2011 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2011

faxom a 10. júna 2011 poštou doručená sťažnosť M. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie:

- základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu

boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 (ďalej len „ÚBOK“), postupom Okresnej prokuratúry

Považská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

, postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 153/2010,

- základného práva domáhať sa ochrany svojho práva zákonom ustanoveným

postupom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa a základného

práva na obhajobu podľa postupom krajskej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej prípisom z 11. októbra 2010 a postupom

generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/2010 a jej prípismi

z 23. novembra 2010 a 18. marca 2011.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia

vyšetrovateľa ÚBOK sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 z 13. júla 2009 trestne stíhaný

pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) formou účastníctva

podľa .

Uznesením sudcu Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pre

prípravné konanie sp. zn. z 3. apríla 2010 v spojení s uznesením Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 15. apríla 2010 bol

sťažovateľ na základe návrhu okresnej prokuratúry č. k. -67 z 2. apríla 2010

vzatý do väzby z dôvodov uvedených v a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Väzba začala

plynúť 1. apríla 2010.

Pretože ÚBOK podľa sťažovateľa v jeho trestnej veci nekonal niekoľko mesiacov,

„na prieťahy v konaní... sa sťažoval okresnej prokuratúre vykonávajúcej dozor nad

zákonnosťou postupu. Okresnou prokuratúrou... bol upovedomený listom sp. zn.

-218 z 08. 09. 2010 o tom, že v postupe... UBOK... nečinnosť a prieťahy

v konaní zistené neboli.“. Okresná prokuratúra zároveň prípisom z 8. septembra 2010

sťažovateľovi taktiež oznámila, že v postupe vyšetrovateľa neboli zistené „nedostatky,

ktoré by odôvodňovali potrebu vyvodenia opatrení prokurátora vo vzťahu k nemu“,

a napokon uzavrela, že jeho žiadosti o preskúmanie postupu policajta podľa § 210

považuje týmto za vybavené.

Podnetom podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) z 2. septembra 2010 a 15. septembra 2010 sťažovateľ

okrem iného žiadal krajskú prokuratúru o preskúmanie postupu okresnej prokuratúry

v súvislosti s prieťahmi v konaní ÚBOK. Časť tohto podnetu obsahovala podľa sťažovateľa

nové skutočnosti (týkajúce sa absencie opatrenia Policajného zboru o určení výberovej

príslušnosti na konanie ÚBOK v súvislosti so stíhaním vedeným proti sťažovateľovi

a spoluobvinenému Ď.). Podnet sťažovateľa vybavila krajská prokuratúra prípisom č. k.

-93 z 11. októbra 2010 so záverom, že od vzatia sťažovateľa do väzby boli

vykonané výsluchy obvinených a svedkov a že dĺžka prípravného konania bola ovplyvnená

podaniami obvinených. S novými skutočnosťami sa krajská prokuratúra podľa názoru

sťažovateľa nijako nevysporiadala.

Medzitým 30. septembra 2010 okresná prokuratúra podala pod č. k. -261

na sťažovateľa obžalobu okresnému súdu.

Vybavenie podnetu krajskou prokuratúrou sťažovateľ napadol opakovaným

podnetom z 20. októbra 2010 podľa zákona o prokuratúre na generálnej prokuratúre, pričom

v ňom namietal, že jeho predchádzajúci podnet nevybavila príslušná prokurátorka, opätovne

poukázal na prieťahy v konaní a na novú skutočnosť, ku ktorej došlo v medziobdobí

od vybavenia prvého podnetu. Opakovaný podnet bol vybavený generálnou prokuratúrou

prípisom č. k. IV/1 GPt 153/10-50 z 23. novembra 2010 so závermi odkazujúcimi na prípis

generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22. októbra 2010. (Týmto prípisom boli

sťažovateľovi oznámené skutočnosti týkajúce sa preskúmania zákonnosti postupu

a rozhodnutia krajskej prokuratúry vo veci vedenej pod sp. zn. , osobitne jej

vybavenia z 2. júna 2010, 20. augusta 2010 a 11. októbra 2010.)

Pretože opakovaný podnet sťažovateľa nebol podľa neho vybavený príslušným

prokurátorom [generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“)], pričom sťažovateľ tvrdí, že generálna prokuratúra vôbec nereagovala na nové

námietky v ňom uvedené, ďalším opakovaným podnetom z 10. februára 2011 sa domáhal

nápravy podľa zákona o prokuratúre. Tento ďalší opakovaný podnet bol vybavený

príslušným prokurátorom (generálnym prokurátorom v zastúpení), a to prípisom

č. k. IV/1 GPt 153/10-61 z 18. marca 2011, no s podaniami sťažovateľa sa v ňom podľa

jeho názoru nevysporiadal, ale len odkázal na vybavenie jeho opakovaného podnetu.

Sťažovateľ tvrdí, že v prípravnom konaní v jeho trestnej veci došlo postupom ÚBOK

a okresnej prokuratúry k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože od jeho vzatia do väzby (3. apríla

2010) až do podania obžaloby na okresnom súde (30. septembra 2010) bol vykonaný „len

jediný vyšetrovací úkon dňa 06. 09. 2010, keď bol... po sťažnostiach na prieťahy v konaní

vyložene formálne prepočutý spoluobvinený stíhaný na slobode, ktorý len odkázal na svoju

ostatnú výpoveď“.

Nevyvodením opatrení zo strany krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry

vo vzťahu k ÚBOK a okresnej prokuratúre došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Porušenie základného práva domáhať sa ochrany svojho práva zákonom

ustanoveným postupom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa

a základného práva na obhajobu podľa postupom krajskej prokuratúry

a postupom generálnej prokuratúry odôvodňuje sťažovateľ takto:

«Obvinený v rámci práva na obhajobu má právo žiadať o preskúmanie zákonnosti

postupu prokuratúry vykonávajúcej dozor nad zákonnosťou v prípravnom konaní podnetom,

opakovaným podnetom a ďalším opakovaným podnetom, čomu zodpovedá povinnosť

prokuratúry Slovenskej republiky tieto podania vybaviť spôsobom ustanoveným zákonom

č.

Podnet (časť 1) mal byť vybavený krajskou prokurátorkou v súlade s ustanovením

Podnet bol však vybavený nepríslušnou

prokurátorkou Krajskej prokuratúry Trenčín, čím došlo k porušeniu môjho práva na inú

právnu ochranu podľa SR.

Krajská prokuratúra mala povinnosť podnet riadne prešetriť v súlade s § 35 ods. 1

Nepríslušná prokurátorka na vybavenie podnetu však nové

skutočnosti uvedené v podnete ignorovala, nijako sa s nimi nevysporiadala, čím došlo

k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu a k porušeniu môjho práva na obhajobu

podľa a SR, pričom nemožno opomenúť, že nepríslušná

prokurátorka vo vybavení podnetu uvádza, že vyšetrovateľ vykonal jednotlivé úkony ako

výsluchy svedkov a obvinených, hoci v skutočnosti bol počas siedmich mesiacov väzobného

stíhania vykonaný jediný výsluch spoluobvineného stíhaného na slobode (časť II). Takéto

poskytnutie spravodlivosti možno označiť za prejav neprípustnej svojvôle v činnosti krajskej

prokuratúry a z uvedeného je zrejmé, že krajská prokuratúra v skutočnosti spis

nepreštudovala.

Opakovaný podnet mal byť vybavený generálnym prokurátorom v súlade s § 54

ods. 2 písm. a) Opakovaný podnet bol však vybavený nepríslušným

prokurátorom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čím došlo k porušeniu môjho

práva na inú právnu ochranu podľa SR.

Generálna prokuratúra mala povinnosť opakovaný podnet riadne prešetriť v súlade

s Nepríslušný prokurátor na vybavenie opakovaného

podnetu však nové skutočnosti uvedené v opakovanom podnete ignoroval a nijako sa s nimi

nevysporiadal, čím došlo k porušeniu môjho práva na inú právnu ochranu a k porušeniu

môjho práva na obhajobu podľa a SR.

Za skutočne povšimnutia hodné možno označiť odkázanie generálnej prokuratúry

na „tunajšie vybavenie zo dňa 22. októbra 2010, ktorých závery platia aj pre toto

vybavenie“ vo vybavení opakovaného podnetu, pretože opakovaný podnet bol na poštovú

prepravu odovzdaný dňa 21. októbra 2010 a tak pochopiteľne akési vybavenie z 22. októbra

2010 naň reagovať nemohlo. Keďže opakovaný podnet uvádzal nové skutočnosti, je

odkazovanie na závery v inom podaní arbitrárne, svojvoľné a nepreskúmateľné, lebo

opakovaný podnet dňa 22. októbra 2010 nebol generálnej prokuratúre ešte doručený.

Nedôslednosť konania generálnej prokuratúry možno vidieť aj v tom, že opravovala

sťažovateľa ohľadom použitia s tým, že ide

o písm. b) , čo však nemá súvis s príslušnosťou krajského

prokurátora na vybavenie podnetu na okresného prokurátora alebo prokurátora okresnej

prokuratúry (sťažovateľ správne poukazoval na

Z. z.). Hoci uvedené nemá ústavný rozmer, poukazuje to na nezodpovedný prístup k podaniu

sťažovateľa.

Rovnako poukaz na ustanovenie so záverom, že

pomocou tohto ustanovenia možno taxatívne stanovenú príslušnosť prokurátora uvedených

v ustanovení meniť organizačným poriadkom,

považujem za prejav arbitrárnosti a svojvôle v konaní generálnej prokuratúry.

Ustanovením príslušný krajský prokurátor riadi

činnosť krajskej prokuratúry a podriadených okresných prokuratúr, pod čím však nemožno

rozumieť obchádzanie jasného a jednoznačného ustanovenia § 54 ods. 2 zákona

č. Prijatím takejto pochybnej argumentácie generálnej prokuratúry by

organizačný poriadok stál nad zákonom, čím by bol spochybnený princíp právnej istoty.

Organizačným poriadkom riadenia chodu prokuratúry nemožno meniť príslušnosť

prokurátorov ustanovenú a v takomto prípade ide o ústavne

nekonformný výklad právnej normy s mimoriadnymi znakmi svojvôle pri jeho aplikácii.

Odložením podnetu a opakovaného podnetu bez ich riadneho vybavenia príslušnými

prokurátormi v súlade so , s poukazom na arbitrárne,

nepreskúmateľné a zavádzajúce závery krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry,

došlo k odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae) zo strany Krajskej prokuratúry

Trenčín a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, čím bolo porušené moje právo

na obhajobu vyplývajúce z SR...

Vybavením ďalšieho opakovaného podnetu generálnym prokurátorom v zastúpení

generálna prokuratúra de facto uznala moju argumentáciu ohľadom príslušnosti

prokurátorov na vybavovanie podnetov, no moje námietky ohľadom prieťahov v prípravnom

konaní a nevysporiadania sa s podnetom a opakovaným podnetom prešetrené neboli.

Vzhľadom na konanie v inej mojej veci vedenej na Ústavnom súde Slovenskej

republiky pod sp. zn. možno do istej miery akceptovať nevysporiadanie sa

s mojimi námietkami týkajúcimi sa aprobácie vybavení mojich podaní na krajskej

prokuratúre a generálnej prokuratúre, no nemožno sa stotožniť so záverom, že po podaní

obžaloby na Okresný súd v Považskej Bystrici generálna prokuratúra kvôli nemožnosti

disponovania s originálom spisu už nemôže moje ostatné námietky objektívne preskúmať.

Keďže ide o postup podriadených prokuratúr predchádzajúci podaniu obžaloby

a súvisiaci s prípravným konaním, resp. s konaním o podnetoch podľa

Z. z., generálna prokuratúra bola povinná pri vybavení ďalšieho opakovaného podnetu toto

podanie riadne prešetriť.

Podľa na plnenie úloh ustanovených zákonom

pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny.

Preto ak generálna prokuratúra mnou uvádzané námietky v ďalšom opakovanom

podnete nepreskúmala poukazom na trestný spis nachádzajúci sa na Okresnom súde

v Považskej Bystrici, takýto záver je vzhľadom na citované ustanovenie § 37 ods. 2 zákona

č. arbitrárny.

V konečnom dôsledku tak moje námietky na postup orgánov činných v trestnom

konaní počas prípravného konania a na postup prokuratúr konajúcich v mojej trestnej veci

na základe podnetov vôbec neboli riadnym a preskúmateľným spôsobom prešetrené.

Generálna prokuratúra v rámci svojich kompetencií mohla vykonať nápravu

pochybení zo strany vyšetrovateľa, okresnej prokuratúry a krajskej prokuratúry, resp.

po podaní obžaloby konštatovať porušenie zákona (čoho som sa domáhal v ďalšom

opakovanom podnete). Odložením ďalšieho opakovaného podnetu odkazom na arbitrárne

a nepreskúmateľné závery vybavenia opakovaného podnetu (uvedené vyššie), a arbitrárnym

poukazom na trestný spis na Okresnom súde v Považskej Bystrici a teda zrejme myslenou

nemožnosťou do neho nahliadnuť (čo však jasne rieši napr. s. 2

Z. z.), Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10

porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa SR a rovnako

porušila aj moje právo na obhajobu podľa SR, čím došlo k úplnému

odopretiu spravodlivosti (denegatio iustitiae).»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite odbor

Západ v Trnave, v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 porušil

základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresná prokuratúra Považská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.

porušila základné právo M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Krajská prokuratúra Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

porušila základné práva M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na obhajobu podľa .

4. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/1 GPt 153/2010 porušila základné práva M. M. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a právo na obhajobu podľa

Slovenskej republiky.

5. Prezídiu Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite odbor

Západ v Trnave, Okresnej prokuratúre Považská Bystrica, Krajskej prokuratúre Trenčín

a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní

označených základných práv M. M.

6. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva M. M. ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 7.000,- Eur, ktorú sú mu povinní zaplatiť spoločne

a nerozdielne Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite

odbor Západ v Trnave a Okresná prokuratúra Považská Bystrica, peňažnú sumu vo výške

1.000,- Eur, ktorú mu je povinná zaplatiť Krajská prokuratúra Trenčín a peňažnú sumu

vo výške 5.000,- Eur, ktorú mi je povinná zaplatiť Generálna prokuratúra Slovenskej

republiky, to všetko do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite odbor

Západ v Trnave, Okresná prokuratúra Považská Bystrica, Krajská prokuratúra Trenčín

a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť

trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva… v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie v sťažnosti označených práv

sťažovateľa v jeho trestnej veci postupom ÚBOK, okresnou prokuratúrou, krajskou

prokuratúrou, generálnou prokuratúrou jednak v prípravnom konaní (pre prečin krivej

výpovede a krivej prísahy podľa ), ako aj v súvislosti

s vybavovaním jeho podnetov podaných podľa zákona o prokuratúre.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na ktorých vykonanie je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu

v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona

alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie

generálny prokurátor, ak ide o... prokurátora generálnej prokuratúry okrem prokurátora

Úradu špeciálnej prokuratúry...

Podľa dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred

začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor.

1. K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom ÚBOK, okresnej prokuratúry, krajskej

prokuratúry a generálnej prokuratúry

V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom ÚBOK, okresnej

prokuratúry, krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry sťažovateľ uviedol, že

zo strany ÚBOK a okresnej prokuratúry k ich porušeniu došlo tým, že od jeho vzatia

do väzby (3. apríla 2010) až po podanie obžaloby okresnému súdu (30. septembra 2010) bol

vykonaný len jeden vyšetrovací úkon, keď bol „formálne prepočutý spoluobvinený stíhaný

na slobode, ktorý odkázal na svoju ostatnú výpoveď“ (6. septembra 2010). Krajská

prokuratúra a generálna prokuratúra mali porušiť označené práva sťažovateľa tým, že

na základe jeho podnetov podaných v zmysle zákona o prokuratúre v súvislosti

s namietanými prieťahmi v prípravnom konaní nevyvodili vo vzťahu k ÚBOK ani okresnej

prokuratúre žiadne opatrenia. Porušenie týchto práv (podľa a podľa

ods. 1 dohovoru) postupom krajskej prokuratúry a generálnej prokuratúry v súvislosti

s vybavovaním jeho podnetu, opakovaného a ďalšieho opakovaného podnetu (teda prieťahy

pri vybavovaní jeho podnetov podaných podľa zákona o prokuratúre) sťažovateľ v sťažnosti

nenamietal. Spôsob vybavenia jeho podnetov krajskou prokuratúrou a generálnou

prokuratúrou už spadá pod ochranu (pozri odôvodnenie v časti II

v bode 2 tohto rozhodnutia).

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Podaním obžaloby na príslušnom okresnom súde bolo skončené prípravné konanie

v trestnej veci sťažovateľa. Jeho trestná vec sa týmto momentom dostala do dispozičnej

sféry okresného súdu. Sťažovateľ sa na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou, v ktorej

okrem iného namietal aj zbytočné prieťahy v prípravnom konaní až 6. júna 2011, čo je viac

ako dva mesiace od skončenia prípravného konania, t. j. sťažnosť bola vo vzťahu k ÚBOK,

okresnej prokuratúre, krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre nepochybne podaná

po uplynutí lehoty podľa . Na uvedenom nič nemení ani

to, že posledný prípis generálnej prokuratúry č. k. IV/1 GPt 153/10-61 z 18. marca 2011 bol

sťažovateľovi doručený 6. apríla 2011, pretože sťažovateľ vyslovene namietal zbytočné

prieťahy v prípravnom konaní, a nie v súvislosti s vybavením jeho podnetu, opakovaného,

resp. ďalšieho opakovaného podnetu.

Ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

, , , , ), podľa ktorej sa

ochrana základného práva podľa (resp. práva podľa

dohovoru) poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto

ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade

okresnou prokuratúrou) ešte mohlo trvať.

Z pohľadu namietaného porušenia uvedených práv sťažovateľa ústavný súd vychádza

vo svojej judikatúre z toho, že trestné konanie je rozdelené na jednotlivé štádiá, a to

prípravné konanie a konanie pred súdom.

Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nemôže dochádzať k porušovaniu

označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde). Vychádza pritom totiž z toho, že účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri napr. , ,

, ).

V čase podania sťažnosti už ÚBOK, okresná prokuratúra, krajská prokuratúra, ako

aj generálna prokuratúra nemali oprávnenie v namietanej trestnej veci konať, pretože spis sa

nachádzal na okresnom súde, a teda v tom čase už nemohli ani ovplyvniť priebeh

prípravného konania a ani porušovať základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako podanú

oneskorene (vo vzťahu k ÚBOK a okresnej prokuratúre), ako aj pre jej zjavnú

neopodstatnenosť (vo vzťahu ku krajskej prokuratúre a generálnej prokuratúre).

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3

krajskou prokuratúrou a generálnou prokuratúrou

2.1 Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa,

ku ktorému malo dôjsť postupom krajskej prokuratúry, resp. jej prípisom č. k.

-93 z 11. októbra 2010, ústavný súd uvádza:

Proti prípisu okresnej prokuratúry, ktorým boli vybavené žiadosti sťažovateľa

o preskúmanie zákonnosti postupu vyšetrovateľa, sťažovateľ podal podnety v zmysle

ustanovení zákona o prokuratúre na preskúmanie zákonnosti postupu dozorujúceho

prokurátora okresnej prokuratúry (§ 31 zákona o prokuratúre).

Podnetmi sťažovateľa sa zaoberala krajská prokuratúra (vybavila ich podľa

sťažovateľa prokurátorka krajskej prokuratúry), ktorá prípisom č. k. -93

z 11. októbra 2010 sťažovateľovi oznámila, že v postupe dozorujúceho prokurátora okresnej

prokuratúry pochybenia nezistila a postup vyšetrovateľa, ako aj dozorujúceho prokurátora

považuje za správny a odôvodnený.

Aj proti tomuto prípisu (upovedomeniu) krajskej prokuratúry sťažovateľ využil jemu

dostupný právny prostriedok nápravy (ako to vyplýva z príloh sťažnosti), a to „Podnet

na preskúmanie zákonnosti postupu Krajskej prokuratúry Trenčín vo veci sp. zn.

-93 a upovedomenia zo dňa 11. 10. 2010.“. Tento právny prostriedok nápravy

sťažovateľ adresoval generálnej prokuratúre a vybavil ho prokurátor generálnej prokuratúry

prípisom č. k. IV/1 GPt 153/10-50 z 23. novembra 2010.

Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej nie je sťažnosť fyzickej

osoby alebo právnickej osoby podľa prípustná, pokiaľ sťažovateľ má

k dispozícii opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky nápravy na dosiahnutie

ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Keďže aj v danom prípade sa sťažovateľ

domáhal ochrany svojich práv uplatnením právnych prostriedkov nápravy adresovaných

orgánom prokuratúry (v danom prípade generálnej prokuratúre) podľa príslušných

ustanovení zákona o prokuratúre, ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu

krajskej prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona

o ústavnom súde).

2.2 Napokon sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a postupom generálnej prokuratúry, a to konkrétne jej prípisom

č. k. IV/1 GPt 153/10-50 z 23. novembra 2010 a prípisom č. k. IV/1 GPt 153/10-61

z 18. marca 2011.

2.2.1 Sťažovateľ podaním z 10. februára 2011 adresovaným generálnemu

prokurátorovi označeným ako „ďalší opakovaný podnet podľa § 34 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre...“ žiadal o preskúmanie postupu prokurátora generálnej

prokuratúry „v súvislosti s vybavením opakovaného podnetu zo dňa 20. októbra 2010...

prípisom sp. zn. IV/1 GPt 153/10-50 zo dňa 23. novembra 2010“.

Generálna prokuratúra reagovala na podanie sťažovateľa prípisom

č. k. IV/1 GPt 153/10-61 z 18. marca 2011 podpísaným generálnym prokurátorom,

v zastúpení JUDr. T. Š..., v ktorom uviedla, že „po podaní obžaloby na Okresný súd

v Považskej Bystrici nie je Generálna prokuratúra SR zo zákona oprávnená spätne

preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutí podriadených prokuratúr. Zásadným

dôvodom tohto stavu je skutočnosť, že originál trestného spisu, bez ktorého nie je možné vec

vybaviť, sa v súčasnom štádiu konania nachádza na príslušnom okresnom súde. Bez tohto

spisu je možnosť objektívneho preskúmania Vašich námietok, uvedených v citovaných

podnetov, prakticky vylúčená. Tým skôr, že pri vybavovaní Vášho predchádzajúceho

podnetu, konkrétne vo vybavení zo dňa 22. októbra 2010 sme Vám všetky vyššie uvedené

dôvody konkretizovali a podrobne odôvodnili. Nezistili sme ani dnes žiaden zákonný dôvod

na späťvzatie obžaloby a takýto pokyn ani nevydáme.

Generálna prokuratúra SR nemôže konať ani vo veci Vašich námietok týkajúcich sa

aprobácie tunajších vybavení Vašich predchádzajúcich podnetov, pretože v predmetnej veci

koná, ako správne uvádzate, Ústavný súd SR v Košiciach pod sp. zn. , a jeho

nález bude v tomto smere záväzný. To sa nepochybne bude týkať aj Vašich námietok

na spôsob aprobácie vybavení Vašich podnetov Krajskou prokuratúrou v Trenčíne. Opäť

viď vybavenie tunajšej prokuratúry z 23. novembra 2010.

Námietky týkajúce sa úplnosti vykonaného vyšetrovania a pochybení orgánov

činných v trestnom konaní môže v súčasnom štádiu konania vyriešiť iba konajúci okresný

súd ako súčasť Vašich obhajobných tvrdení.

Napokon, Vaše návrhy na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti voči prokurátorke

KP v Trenčíne postupujeme na preskúmanie vecne príslušnému kontrolnému

a organizačnému odboru Generálnej prokuratúry SR.“.

Z uvedeného vyplýva, že generálna prokuratúra sa zaoberala ďalším opakovaným

podnetom sťažovateľa, v ktorom žiadal o preskúmanie postupu prokurátora generálnej

prokuratúry, resp. jeho prípisu z 23. novembra 2010, čo vylučuje vzhľadom na princíp

subsidiarity právomoc ústavného súdu v tom zmysle, aby mohol preskúmať sťažnosť v tejto

časti, a preto ju v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť.

2.2.2 Vo vzťahu k namietanému porušeniu práv označených v sťažnosti postupom

generálnej prokuratúry, resp. k jej záverom vyjadreným v prípise č. k. IV/1 GPt 153/10-61

z 18. marca 2011 v súvislosti s preskúmaním postupu generálnej prokuratúry, resp. jej

prípisu č. k. IV/1 GPt 153/10-50 z 23. novembra 2010 je potrebné poznamenať, že táto

neodmietla preskúmať jej postup v súvislosti s prípisom z 23. novembra 2010. Zákonnou

povinnosťou generálnej prokuratúry bolo na ďalší opakovaný podnet sťažovateľa (obsahom

ktorého boli hlavne námietka sťažovateľa proti prieťahom v prípravnom konaní v spojitosti

s jeho väzobným stíhaním, námietka vybavenia jeho opakovaného podnetu nepríslušným

prokurátorom generálnej prokuratúry, námietka nevysporiadania sa nepríslušného

prokurátora generálnej prokuratúry so skutočnosťami uvedenými v jeho opakovanom

podnete v súvislosti s akcesoritou účastníctva spoluobvineného Ď. od trestnosti konania

hlavného páchateľa) primeraným spôsobom a v zákonom ustanovenej lehote reagovať.

Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že túto povinnosť si generálna prokuratúra splnila.

Je pravdou, že generálna prokuratúra si nevyžiadala príslušný spisový materiál z okresného

súdu (keďže v zmysle vykonáva dozor nad dodržiavaním

zákonnosti len pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, pozn.). Podľa názoru

ústavného súdu by aj tak nemohla ovplyvniť prípadné prieťahy v prípravnom konaní, keďže

v trestnej veci sťažovateľa prebiehalo už v tom čase viac ako päť mesiacov súdne konanie.

Generálna prokuratúra v namietanom prípise z 18. marca 2011 okrem iného zotrvala

na svojom stanovisku obsiahnutom v jej prípise z 22. októbra 2010. Taktiež sa zaoberala

námietkou sťažovateľa, že jeho podnety neboli vybavené príslušným prokurátorom, keď

poukázala, že v predmetnej veci koná ústavný súd pod sp. zn. a jeho

rozhodnutie bude pre generálnu prokuratúru záväzné. Napokon sa zaoberala aj jeho

návrhom na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti prokurátorky krajskej prokuratúry.

Skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa,

nemôže zakladať porušenie jeho v sťažnosti označených práv. Na tom nemení nič ani to, že

v namietanom prípise sa nenachádza konkrétny rozbor sťažovateľových námietok, pretože

právo na odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument sťažovateľa je

potrebné poskytnúť podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto

vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (Georgidias v. Grécko z 29. mája

1997). Taktiež stačí reagovať na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku

rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra 1994).

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Preto, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sťažovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (obdobne napr. , , , ).

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že namietaným prípisom

generálnej prokuratúry z 18. marca 2011 nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv

sťažovateľa podľa a , a preto jeho sťažnosť

po predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Navyše, v danom prípade sa založila podaním obžaloby prokurátorom okresnej

prokuratúry právomoc okresnému súdu rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa.

Aj na vec sťažovateľa je aplikovateľná stabilizovaná judikatúra ústavného súdu,

podľa ktorej je trestné konanie od svojho začiatku až po jeho koniec procesom, v ktorom sa

v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií na ochranu práv a slobôd

môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé

pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia

znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v , ktoré neboli

odstránené v jeho priebehu (napr. , , , ).

Pokiaľ by ústavný súd na túto skutočnosť neprihliadal, poprel by účel a zmysel

opravných prostriedkov v trestnom konaní, ktorým je okrem iného náprava procesných

pochybení vo veci konajúcich orgánov verejnej moci (orgánov činných v trestnom konaní

a súdov).

Trestné konanie proti obžalovanému v uvedenej veci nie je dosiaľ právoplatne

skončené. Platná právna úprava v súčasnom štádiu trestného konania umožňuje

sťažovateľovi v rámci uplatnenia práva na obhajobu namietať právne účinným spôsobom

porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných v dôsledku

nezákonného postupu vyšetrovateľa a prokurátora okresnej prokuratúry vykonávajúceho

dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci. Tak súd prvého

stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd v prípade podania odvolania

sťažovateľom proti rozsudku okresného súdu sú súdmi s plnou jurisdikciou, v ktorých

právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu.

Ich právomoc sa vzťahuje aj na otázku zákonnosti a ústavnosti spôsobu získania dôkazov

proti sťažovateľovi predkladaných obžalobou či posúdenie prípadného porušenia práva

na obhajobu. Skutočnosť, že v sťažovateľovej trestnej veci je oprávnený konať

a rozhodovať okresný súd, preto vylučuje právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti

podľa pre porušenie sťažovateľom označených základných práv.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy

rozhodovanie o ďalších jeho požiadavkách v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2011