Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 347/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. októbra 2008

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. J., K., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva podľa

Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Košice II č. k. -7 zo

4. apríla 2008, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach a jej prípisom č. k.

1/1 KPt 344/2008-9 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jej prípisom

č. k. -10 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. septembra

2008 doručená sťažnosť M. B., K. (ďalej len sťažovateľ), zastúpeného advokátom JUDr. M.

J., K., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry

Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -7 zo 4. apríla 2008 (ďalej

len „uznesenie zo 4. apríla 2008“), postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len

„krajská prokuratúra“) a jej prípisom č. k. 1/1 KPt 344/2008-9 a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) a jej prípisom č. k.

IV/4 GPt 57/08-10.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, „...s T. B. sme boli manželia. Kúpnou zmluvou zo

dňa 16. septembra 1999 sme nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov 3

izbový byt č. 1 na 1. poschodí bytového domu... v K. Vklad kúpnej zmluvy do katastra

nehnuteľností bol povolený Okresným úradom Košice II dňa 20. októbra 1999. Rozsudkom

Okresného súdu Košice II zo dňa 7. apríla 2006, č. k. -22 bolo naše

manželstvo rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3. mája 2006. Už v mesiaci

august 2005 odišla T. B. z predmetného bytu a odsťahovala si všetky svoje veci. Do 25.

augusta 2007 B. v byte nebola, nemala od bytu kľúč, nestarala sa o byt ani po právnej

stránke (neplatila splátky úverov na zakúpenie bytu, nehradila náklady na údržbu bytu a

pod.).“.

Dňa 28. septembra 2007 podal sťažovateľ na Obvodnom oddelení Policajného zboru

v Košiciach Sídlisko KVP (ďalej len „obvodné oddelenie PZ“) trestné oznámenie pre

podozrenie zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody formou spolupáchateľstva

podľa k a , a pre skutok, ktorého sa

dopustili T. B. , N. B. a O. M. tak, že „v K. 25. augusta 2007 v čase od 13.00 hod. do 13.30

hod. po vzájomnej predchádzajúcej dohode spoločne vnikli do bytu č. 1 na 1. poschodí

bytového domu... a to nezisteným spôsobom po prekonaní vchodového zámku dverí, čím

neoprávnene vnikli do obydlia poškodeného M. B... K. a následne v obydlí poškodeného

všetci menovaní neoprávnene zotrvali dodnes.“.

Uznesením obvodného oddelenia PZ sp. zn. ORP-4113/KV-KE-2007 z 26. októbra

2007 začal poverený príslušník trestné stíhanie pre prečin porušovania domovej slobody

podľa .

Uznesením obvodného oddelenia PZ sp. zn. ORP-4113/KV-KE-2007 z 25. februára

2008 (ďalej len „uznesenie z 25. februára 2008“) bolo zastavené trestné stíhanie podľa

z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je

dôvod na postúpenie veci. Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť okresnej

prokuratúre, ktorú odôvodnil okrem iného tým, že „Ani tá skutočnosť, že T. B. je

spoluvlastníkom bytu nie je dostatočná na to, aby ju oprávňovalo násilne vniknúť do

cudzieho obydlia, ktoré u poškodeného predstavuje predmetný byt. chráni

domovú slobodu a to proti komukoľvek a to aj proti vlastníkovi (spoluvlastníkovi) bytu.“.

Zároveň uviedol, že podľa jeho názoru «...objektom trestného činu porušovania domovej

slobody je domová sloboda a nemožno zásah do domovej slobody zhojiť nezákonným

postupom pri uplatňovaní vlastníckych (resp. spoluvlastníckych) práv. Pokiaľ ide o konanie

N. B. a A. M... vnikli do obydlia poškodeného M. B. neoprávnene. Znak skutkovej podstaty

„neoprávnene“ vyplýva z občianskeho hmotného práva. Za oprávnené vniknutie do bytu

nemožno v žiadnom prípade považovať to, že s týmto vniknutím do bytu vyslovila súhlas T.

B. ako bezpodielová spoluvlastníčka bytu.». Okresná prokuratúra túto sťažnosť uznesením

zo 4. apríla 2008 zamietla ako nedôvodnú.

Následne sa sťažovateľ podnetom z 25. apríla 2008 domáhal na krajskej prokuratúre

podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) preskúmania postupu okresnej prokuratúry a jej uznesenia

zo 4. apríla 2008. V podnete sťažovateľ uvádza, že orgány činné v trestnom konaní

stotožnili ochranu domovej slobody s ochranou vlastníckeho práva. Podľa sťažovateľa

„Takýto záver okresnej prokuratúry sa javí ako úplné nepochopenie prejednávaného

prípadu. Objektom, ktorý chráni pri porušovaní domovej slobody je ochrana

nedotknuteľnosti obydlia. Trestné právo poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 21

ods. 1 práve vo svojom ust. v .“. Krajská prokuratúra podnet

sťažovateľa odložila ako nedôvodný prípisom č. k. 1/1 KPt 344/2008-9 z 20. júna 2008.

Dňa 8. júla 2008 podal sťažovateľ generálnej prokuratúre opakovaný podnet, ktorým

sa podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre domáhal preskúmania zákonnosti vybavenia jeho

podnetu, ktorý krajská prokuratúra odložila a ktorý smeroval na preskúmanie zákonnosti

uznesenia prokurátorky okresnej prokuratúry a postupu v konaní, ktoré napadnutému

uzneseniu predchádzalo, pričom vo svojom opakovanom podnete okrem iného uvádza:

„Ustanovenie je potrebné s prihliadnutím na

(sťažovateľ mal zrejme na mysli , pozn.) vykladať a uplatňovať

v súvislosti s . Okresná prokuratúra tak v označenom konaní

nepostupovala a neposkytla porušenému právu sťažovateľa adekvátnu ochranu. V tejto

súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) už uviedol, že obsahom

pozitívneho záväzku štátu vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť

opatrenia na ochranu práv, ktoré v ústave priznal občanovi ().“ Generálna

prokuratúra prípisom č. k. -10 z 5. septembra 2008 oznámila sťažovateľovi,

že jeho opakovaný podnet ako nedôvodný odkladá.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd vyhlásil tento nález:

„1. Základné právo M. B. na nedotknuteľnosť obydlia podľa

Slovenskej republiky a právo na rešpektovanie obydlia podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Košice II zo

dňa 4. apríla 2008, č. k. -7, postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach

v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 344/2008 a odložením podnetu na preskúmanie

postupu Okresnej prokuratúry Košice II, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky v konaní vedenom pod sp. zn. -10 a odložením opakovaného

podnetu porušené bolo.

2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Košice II zo dňa 4. apríla 2008, č. k.

-7 sa zrušuje.

3. M. B. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150.000 Sk, ktoré sú

mu Okresná prokuratúra Košice II, Krajská prokuratúra v Košiciach a Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky povinné vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch

mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4. M. B. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 6.734 Sk, ktoré sú mu

Okresná prokuratúra Košice II, Krajská prokuratúra v Košiciach a Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky povinné vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu

sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu

štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno

považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jeho prijatí na ďalšie konanie (, ).

Podľa obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez

súhlasu toho, kto v ňom býva.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Podľa prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je

tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa § 215 ods. 4

zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 je oprávnený aj policajt, ak

nebolo vznesené obvinenie.

Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu je

sťažnosť.

Podľa , ak lehota na podanie sťažnosti už

všetkým oprávneným osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží

vec na rozhodnutie policajt prokurátorovi, ktorý vykonáva nad prípravným konaním dozor,

a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku ktorému dal tento prokurátor súhlas alebo pokyn,

jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi.

Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť,

ak nie je dôvodná.

Podľa kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo

tam neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Podľa § 194 ods. 2

odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha

čin uvedený v odseku 1

a) závažnejším spôsobom konania,

b) prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu,

c) najmenej s dvoma osobami, alebo

d) z osobitného motívu.

III.

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na

nedotknuteľnosť obydlia podľa a práva na rešpektovanie obydlia podľa

čl. 8 ods. 1 dohovoru uznesením okresnej prokuratúry zo 4. apríla 2008, postupom krajskej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 344/2008 a odložením podnetu na

preskúmanie postupu okresnej prokuratúry, postupom generálnej prokuratúry v konaní

vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 57/08 a odložením opakovaného podnetu.

Z argumentácie sťažovateľa v uvedenej sťažnosti vyplýva, že k porušeniu

označených práv malo dôjsť

- uznesením okresnej prokuratúry zo 4. apríla 2008 o zamietnutí sťažnosti proti

uzneseniu obvodného oddelenia PZ z 25. februára 2008, ktorým bolo trestné stíhanie

zastavené,

- postupom okresnej prokuratúry, ktorá tým, že ustanovenie

s prihliadnutím na (sťažovateľ mal zrejme na mysli

, pozn.) nevykladala a neuplatňovala v súlade s , neposkytla

sťažovateľovi adekvátnu ochranu,

- postupom krajskej prokuratúry, ktorá odložila podnet sťažovateľa, ktorým sa

domáhal preskúmania postupu prokurátora okresnej prokuratúry,

- postupom generálnej prokuratúry, ktorým odložila opakovaný podnet sťažovateľa.

1. K namietanému porušeniu základného práva na nedotknuteľnosť obydlia

podľa a práva na rešpektovanie obydlia podľa dohovoru

postupom a uznesením okresnej prokuratúry zo 4. apríla 2008, postupom krajskej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 344/2008 a odložením podnetu na

preskúmanie postupu okresnej prokuratúry

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným

orgánom verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ). Z uvedeného vyplýva, že

v konaní o sťažnosti podľa prislúcha ústavnému súdu právomoc

zaoberať sa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že

právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu (mutatis mutandis ).

Podstatou účinnej ochrany základných práv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný

prostriedok, ktorý má fyzická osoba alebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu

k základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta a ktorý jej umožňuje

odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie svojho základného práva alebo slobody

().

V danom prípade bol sťažovateľ oprávnený požiadať o preskúmanie postupu

a uznesenia okresnej prokuratúry zo 4. apríla 2008 podnetom podľa § 31 a nasl. zákona

o prokuratúre, pričom o tomto podnete bola oprávnená rozhodnúť krajská prokuratúra.

Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal v oboch prípadoch k dispozícii účinné právne prostriedky

na ochranu svojho základného práva, o ktorých bola oprávnená rozhodnúť krajská

prokuratúra (a ktoré aj využil), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Pokiaľ ide o uznesenie zo 4. apríla 2008, ktorým okresná prokuratúra zamietla

sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu obvodného oddelenia PZ z 25. februára 2008, ktorým

bolo zastavené trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi, ústavný súd poukázal na

judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. ),

v zmysle ktorej právoplatné uznesenie o zastavení trestného stíhania len tzv. vo veci (proti

neznámemu páchateľovi) nevytvára prekážku rei iudicatae a trestné stíhanie, ak nie sú iné

prekážky, možno kedykoľvek začať bez zrušenia takéhoto zastavujúceho uznesenia, ako aj

na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej sa sťažovateľ môže domáhať podnetom

adresovaným generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“), aby tento uplatnil svoju právomoc a vo veci, v ktorej bolo rozhodnutiami

nižších zložiek prokuratúry zastavené trestné stíhanie proti neznámemu páchateľovi (trestné

stíhanie „vo veci“), nariadil svojím záväzným pokynom začatie trestného stíhania, ak dospel

k záveru, že postup nižších zložiek prokuratúry alebo ich rozhodnutia boli v rozpore so

zákonom (mutatis mutandis ).

Z uvedeného vyplýva, že aj vo vzťahu k namietanému uzneseniu okresnej

prokuratúry zo 4. apríla 2008 mal sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok

ochrany svojich práv (podnet adresovaný generálnemu prokurátorovi), čo aj v tomto prípade

vzhľadom na princíp subsidiarity vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva postupom a uznesením

okresnej prokuratúry zo 4. apríla 2008 z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ namieta postup

(spôsob), akým preskúmala krajská prokuratúra jeho podnet na preskúmanie uznesenia

okresnej prokuratúry zo 4. apríla 2008 a postupu v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu

predchádzalo.

Aj námietky sťažovateľa proti postupu krajskej prokuratúry ústavný súd posudzoval

z hľadiska subsidiarity svojej právomoci rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1

.

Z § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre vyplýva, že podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa svojej doterajšej

stabilizovanej judikatúry považuje opakovaný podnet za účinný prostriedok ochrany

základných práv (mutatis mutandis , , ). V danom

prípade bol teda sťažovateľ oprávnený opakovaným podnetom domáhať sa preskúmania

postupu okresnej prokuratúry vo veci sp. zn. , ako aj postupu krajskej

prokuratúry pri preskúmavaní jeho podnetu z 25. apríla 2008, čo sťažovateľ aj využil

a zopakoval podaním z 8. júla 2008. Z toho vyplýva, že sťažovateľ mal vo vzťahu k svojim

námietkam proti postupu okresnej prokuratúry aj krajskej prokuratúry pri preskúmavaní

svojho podnetu k dispozícii účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa

, o ktorom bola oprávnená rozhodnúť generálna prokuratúra (a ktorý aj

využil), čo vylučuje právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie jeho základného práva postupom krajskej

prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 Kpt 344/2008 z dôvodu nedostatku svojej

právomoci.

2. K namietanému porušeniu základného práva na nedotknuteľnosť obydlia

podľa a právo na rešpektovanie obydlia podľa dohovoru

postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1/1 KPt 344/2008

a odložením opakovaného podnetu

Zo sťažnosti a predložených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na generálnu

prokuratúru obrátil opakovaným podnetom z 8. júla 2008 podľa § 34 a nasl. zákona

o prokuratúre, ktorým sa domáhal preskúmania zákonnosti vybavenia jeho podnetu

adresovaného krajskej prokuratúre, ktorým odložila podnet na preskúmanie zákonnosti

uznesenia okresnej prokuratúry zo 4. apríla 2008 a postupu v konaní, ktoré napadnutému

uzneseniu predchádzalo.

Na opakovaný podnet sťažovateľa reagovala generálna prokuratúra prípisom

z 5. septembra 2008 č. k. -10, v ktorom konštatovala, že podnet nie je

dôvodný, a preto ho odkladá. V odpovedi na opakovaný podnet sťažovateľa generálna

prokuratúra uviedla „Nad rámec dôvodov, o ktoré opreli svoje rozhodnutie podriadené

prokuratúry považujem za potrebné uviesť, že ingerencia štátu do riešenia vlastníckych

vzťahov trestno-právnymi prostriedkami je krajnou možnosťou tam, kde zlyhajú ostatné

prostriedky právnej ochrany. Takýto zásah štátu resp. jeho orgánov by musel byť

odôvodnený najmä nevyhnutnosťou zabrániť resp. vyvodiť adekvátny postih za konanie,

ktoré je protiprávne a ktorého znaky sú uvedené v ...

V prípade prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 Tr. zák. musia skúmať

orgány činné v trestnom konaní tak naplnenie formálnych znakov takéhoto konania, ktoré

sú uvedené v zákone, ako aj spôsob vykonania činu, jeho následky, okolnosti za ktorých bol

spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa a závažnosť konania...

Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného toho činu sa vyžaduje, aby páchateľ

neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom ide o úmyselný trestný čin, čo znamená, že

svojím konaním musel vedieť, že poruší zákonom chránený záujem a chcel ho porušiť.

V prvom rade sa v danom prípade nedá urobiť záver o neoprávnenosti vniknutia do

obydlia iného, pretože T. B. je spoluvlastníčkou bytu. Jej vlastnícke právo bolo založené

v súlade so zákonom... Z trestno-právneho hľadiska je irelevantné, že dlhšiu dobu svoj

majetok neužívala, teda v byte nebývala...

Pokiaľ vo svojom opakovanom podnete argumentujete pozitívnym záväzkom štátu

zabezpečiť ochranu práv...

V posudzovanej trestnej veci... jednak nedošlo k naplneniu zákonných znakov

skutkovej podstaty (žiadneho) trestného činu, jednak by zásah štátu prostriedkami trestného

práva nebol primeraný a adekvátny pri postupe proti vlastníkovi, uplatňujúcemu si svoje

ústavné a zákonom zaručené právo.“.

Na záver generálna prokuratúra konštatuje, že „Nie je a nemôže byť úlohou polície

a prokuratúry zasahovať prostriedkami trestného práva do riešenia majetkových sporov,

pokiaľ prípadné z nich plynúce konflikty neprekročia hranicu trestnoprávnej zodpovednosti

svojou intenzitou a následkami. V tejto veci sa nepreukázalo, že by T. B. a spol. túto hranicu

prekročili.“.

Vzhľadom na obsah sťažnosti sťažovateľa bolo potrebné, aby ústavný súd skúmal

existenciu ústavne relevantných súvislostí medzi napadnutým postupom generálnej

prokuratúry a namietaným porušením základného práva podľa a práva

podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru, ktorými sa chráni obydlie.

Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre zdôraznil, že niektoré články

a medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách neukladajú

štátu a jeho orgánom iba to, aby sa samé zdržali zasahovania do zaručených základných

(ľudských) práv a slobôd, ale k tomu môže pristúpiť aj ich pozitívny záväzok zabezpečiť

účinný rešpekt k nim - prijatie pozitívnych opatrení, dokonca aj v oblasti vzťahov medzi

jednotlivcami (napr. , ). Podľa sťažovateľa sa namietané skutočnosti

týkajú takéhoto pozitívneho záväzku, a ústavný súd sa preto týmto jeho tvrdením musel

zaoberať a namietané skutočnosti aj z tohto hľadiska posúdiť.

V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol, že obsahom pozitívneho záväzku štátu

vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť opatrenia na ochranu práv,

ktoré v ústave priznal občanovi, ale súčasťou pozitívneho záväzku nie je povinnosť

dosiahnuť výsledok, ktorý občan žiada od štátu ().

Ústavný súd nezistil, že by sa generálna prokuratúra a jej podriadené prokuratúry

dopustili obmedzenia niektorého z označených práv sťažovateľa ( a

ods. 1 dohovoru).

Ako už bolo uvedené, sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že „Ustanovenie § 194

je potrebné s prihliadnutím na (sťažovateľ mal

zrejme na mysli , pozn.) vykladať a uplatňovať v súvislosti s ods.

1 . Okresná prokuratúra tak v označenom konaní nepostupovala a neposkytla

porušenému právu sťažovateľa adekvátnu ochranu. V tejto súvislosti Ústavný súd

Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd) už uviedol, že obsahom pozitívneho záväzku

štátu vo vzťahu k právam a slobodám občana je povinnosť podniknúť opatrenia na ochranu

práv, ktoré v ústave priznal občanovi ().“. Z uvedeného, ako aj z celej sťažnosti

sa dá nepriamo vyvodiť, že povinnosť, ktorá je obsahom pozitívneho záväzku štátu

podniknúť opatrenia na ochranu práv, ktoré sú v ústave občanovi priznané, by bola podľa

sťažovateľa splnená, ak by v súlade s jeho trestným oznámením bolo vznesené obvinenie T.

B., N. B. a O. M., pretože podľa jeho názoru sa dopustili trestného činu porušovania

domovej slobody podľa .

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že nesúhlasí s dôvodmi generálnej prokuratúry, že

v danom prípade sa nedá urobiť záver o neoprávnenosti vniknutia do obydlia iného, pretože

T. B. je spoluvlastníčkou bytu a jej vlastnícke právo bolo založené v súlade so zákonom,

keď uvádza: «Ani s takýmto nesprávnym názorom nemôžem súhlasil, pretože „obydlie“ nie

je totožným pojmom s pojmom „byt“, tak ako „domová sloboda“ nie je totožným pojmom s

„vlastníckym právom“. Generálna prokuratúra však tieto pojmy stotožnila a nepovažovala

za „obydlie iného“ predmetný byt, pretože T. B. je spoluvlastníčkou bytu a teda generálna

prokuratúra má za to, že B. vstupovala do vlastného obydlia. Ak by však tento záver mal byť

správny, potom by nebolo rozdielu medzi bytom a obydlím. Podľa môjho názoru môže byt v

jednom byte viacero obydlí a naopak, môže existovať aj byt, ktorý nepredstavuje obydlie a

dokonca obydlím môže byť aj miesto na prechodné ubytovanie, napr. hotelová izba, či

dokonca rekreačná chata alebo garáž. Stotožňovať pojem byt s pojmom obydlie je

nesprávne a vyúsťuje do nesprávneho posúdenia veci.»

Ústavný súd považuje za potrebné upozorniť, že nie je súčasťou sústavy orgánov

činných v trestnom konaní, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom

ochrany ústavnosti, ktorý okrem iného rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie

základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného

skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných

slobodách (mutatis mutandis napr. , ).

Z uvedeného vyplýva, že úlohou ústavného súdu bolo posúdiť, či postup generálnej

prokuratúry pri preskúmavaní opakovaného podnetu sťažovateľa z 8. júla 2008, ktorý

vyústil do odloženia podnetu sťažovateľa prípisom generálnej prokuratúry

č. k. -10 z 5. septembra 2008, sa opiera o závery, ktoré sú zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neakceptovateľné a majúce

zároveň za následok porušenie základného práva sťažovateľa.

V danom prípade je nesporné, že úlohou generálnej prokuratúry pri preskúmavaní

uvedených podaní sťažovateľa bolo predovšetkým preskúmať, či postup a rozhodovanie

podriadených prokuratúr a polície boli správne a zákonné.

Z priloženej dokumentácie vyplýva, že okresná prokuratúra oprela svoje uznesenie

zo 4. apríla 2008 o zamietnutí sťažnosti o zastavení trestného stíhania v predmetnej veci

o záver, že „Zo zisteného skutkového stavu, najmä z listinných dôkazov je zrejmé, že

nedošlo ku spáchaniu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zákona.

Vyplynulo to predovšetkým zo skutočností, že bývalí manželia M. B. a T. B. sú naďalej

spoločnými vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi predmetného bytu a doposiaľ bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov nebolo vysporiadané.“.

Krajská prokuratúra vo svojom prípise č. k. 1/1 KPt 344/2008-9 z 20. júna 2008,

ktorým reagovala na podnet sťažovateľa na preskúmanie uznesenia okresnej prokuratúry zo

4. apríla 2008 a postupu, ktorý napadnutému uzneseniu predchádzal, uvádza, že sa

stotožňuje s dôvodmi, ktoré okresná prokuratúra uviedla, pričom ďalej uvádza, že „...za

neoprávnené vniknutie do domu alebo bytu iného v zmysle treba

považovať každé nežiadúce, bez súhlasu alebo proti vôli oprávneného užívateľa

uskutočnené vojdenie do domu alebo bytu, ktorým sa prakticky zasahuje do domovej

slobody.

Takéto vyššie uvedené zákonné podmienky však v danom prípade splnené neboli.

Uvedený byt bol zakúpený 19. septembra 1999 vtedy ešte manželmi B., pričom z výpisu

z Katastra nehnuteľností Košice II z 21. septembra 2007 je zrejmé, že byt je

v spoluvlastníctve M. B. a T. B. v rovnakej polovici, preto ich práva a povinnosti k tejto

nehnuteľností sú rovnaké.

Z výpovede T. B. vyplynulo, že listom z 30. júla 2007 oznámila svojmu bývalému

manželovi, že sa hodlá nasťahovať do spoločného bytu, pričom ho týmto vyzvala, aby byt

dobrovoľne sprístupnil do 14 dní, na čo však M. B. nijakým spôsobom nereagoval.

Spolumajiteľka bytu sa domáhala uplatnenia svojho vlastníckeho práva na polícii, avšak

bezúspešne. Preto bola nútená pristúpiť k násilnému otvoreniu spoločného bytu, o čom však

SMS správou upovedomila druhého spoluvlastníka bytu. Svedkyňa uviedla vo svojej

výpovedi, že riadne platí nájomné a uhrádza všetky platby spojené s užívaním bytu.“.

Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. -10 z 5. septembra 2008, ktorým

bol odložený podnet sťažovateľa adresovaný generálnej prokuratúre, vyplýva, že v postupe

a rozhodnutí podriadených prokuratúr a polície nebola zistená nezákonnosť alebo

pochybenie a generálna prokuratúra ich považuje za správne a zákonné. V prípise, ktorým

bol podnet sťažovateľa odložený, generálna prokuratúra konštatuje, že „Pre naplnenie

skutkovej podstaty tohto trestného činu ( , pozn.) sa vyžaduje, aby

páchateľ neoprávnene vnikol do obydlia iného, pričom ide o úmyselný trestný čin, čo

znamená, že svojím konaním musel vedieť, že poruší zákonom chránený záujem a chcel ho

porušiť... v danom prípade nedá urobiť záver o neoprávnenosti vniknutia do obydlia iného,

pretože T. B. je spoluvlastníčkou bytu... Z trestno-právneho hľadiska je právne irelevantné,

že dlhšiu dobu... v byte nebývala.“.

Ústavný súd konštatuje, že citované dôvody a závery orgánov prokuratúry nemožno

považovať za ústavne nekonformné a neudržateľné, majúce za následok porušenie

základného práva sťažovateľa podľa a práva podľa

dohovoru.

Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že nikto nemá právny nárok a ani

ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu (v prípade sťažovateľa trestnému oznámeniu

a následne sťažnosti adresovanej okresnej prokuratúre, podnetu adresovanému krajskej

prokuratúre a podnetu a opakovanému podnetu adresovanému generálnej prokuratúre) bolo

vyhovené. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu a v nadväznosti na to ako osoba,

ktorá podala podnet a opakovaný podnet generálnej prokuratúre, má zákonné právo

domáhať sa len toho, aby sa s jeho podaniami generálna prokuratúra riadne zaoberala.

Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (mutatis mutandis

).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti

sťažovateľa rozhodol o jej odmietnutí podľa pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. októbra 2008