Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 78/09
PDF · 195.33 KB
No categories available
III. ÚS 78/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. H., R., zastúpenej advokátom Mgr. I. P., Z., vo veci
namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16 a čl. 19 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného
riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008
z 2. decembra 2008, uznesením Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. Pv 1205/08-16
z 22. decembra 2008 a príkazom sudcu Okresného súdu Námestovo pre prípravné
konanie č. k. 0 Tp 463/2008-3 z 24. novembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. H. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára
2009 doručená sťažnosť M. H., R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom
Mgr. I. P., Z., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16
a čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3,
čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Dolný Kubín (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) sp. zn.
ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra 2008, uznesením Okresnej prokuratúry
Námestovo (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pv 1205/08-16 z 22. decembra 2008
a príkazom sudcu Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pre prípravné
konanie č. k. 0 Tp 463/2008-3 z 24. novembra 2008.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh okrem iného vyplýva:
«Dňa 12. 9. 2008 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín,
Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície Dolný Kubín v konaní
ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 vzniesol obvinenie za zločin ublíženie na zdraví podľa § 155
ods. 1. ods. 2 písm. e) TZ a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. l písm. a) TZ voči S. K...
Išlo o vznesenie obvinenia za skutok, keď obvinený S. K. napadol dňa 4. 9. 2008
sťažovateľku vo dvore jeho rodinného domu č. 113 a spôsobil jej zranenia...
V rámci vyšetrovania vyššie uvedeného skutku podal vyšetrovateľ ORPZ D. Kubín
v konaní ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 na Okresný súd Námestovo dňa 24. 11. 2008 návrh
na vyšetrenie duševného stavu svedkyne a poškodenej M. H. Uvedená žiadosť nebola
osobitne podrobne odôvodnená a nevyplýval z nej podľa názoru sťažovateľky žiadny dôvod
na vyhovenie takému návrhu. Napriek vyššie uvedenému však Okresný súd Námestovo
v konaní 0 Tp/463/2008-3 vydal dňa 24. 11. 2008 „Príkaz na vyšetrenie duševného stavu
sťažovateľky“. Proti uvedenému príkazu opravný prostriedok nebol prípustný.
Následne dňa 2. 12. 2008 vydal vyšetrovateľ ORPZ D. Kubín v konaní ČVS:
ORP-418/OVK-DK-2008 uznesenie o pribratí znalcov na vyšetrenie duševného stavu
svedka – M. H.
Proti uvedenému uzneseniu podala včas, ešte dňa 4. 12. 2008 sťažovateľka sťažnosť.
V predmetnej sťažnosti vytkla uvedenému uzneseniu nezákonnosť a poukázala
na skutočnosť, že na takýto postup vyšetrovateľa neboli splnené podmienky, ktoré
Dňa 22. 12. 2008 vydala Okresná prokuratúra Námestovo uznesenie
č. Pv 1205/08-16, ktorým sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu o pribratí znalcov
a vyšetrení jej duševného stavu ako svedka zamietla ako nedôvodnú.
Následne sa sťažovateľka podľa predvolania ORPZ D. Kubín č. ORP-418/OVK-DK-
2008 musela dostaviť dňa 19. 12. 2008 na vyšetrenie jej duševného stavu, ktoré vykonala
znalecká organizácia C., s. r. o...
Sťažovateľka poukazuje na fakt, že vyšetrenie zdravotného stavu svedka môže byť
nariadené podľa vyššie citovaného ustanovenia len za splnenia dvoch podmienok
a) existencia závažných pochybnosti o schopnosti svedka vnímať alebo vypovedať
o skutku,
b) musí ísť o obzvlášť dôležitú výpoveď.
Sťažovateľka spochybnila existenciu dôvodov na vyšetrenie jej duševného stavu
a uviedla aj v sťažnosti proti uzneseniu o pribratí znalcov, že tento postup je aj v rozpore
so zásadami definovanými v § 1 a nasl. TP... Taktiež sťažovateľka poukázala na to,
že existencie závažných pochybnosti o svedkovom vnímaní musí byť preukázaná pred
nariadením vyšetrenia duševného stavu. Žiadna takáto skutočnosť tvrdená a preukázaná
nebola a predmetné vyšetrenie bolo nariadené zrejme účelovo a nezákonne. Predovšetkým
pred nariadením predmetného vyšetrenia duševného stavu svedka je potrebné vyžiadať
si zdravotnú dokumentáciu, pripadne stanovisko ošetrujúceho lekára. Fakt, že sťažovateľka
navštívila niekoľkokrát psychiatra alebo psychológa vyplýva z depresií, ktoré mala
z agresívneho správania jej manžela voči nej. Aj v sťažnosti proti predmetnému uzneseniu
o nariadení vyšetrenia duševného stavu sťažovateľka uviedla, že skutočnosť, že niekto
navštívi psychiatrickú ambulanciu nezakladá dôvod na vznášanie pochybnosti o jeho
duševnom zdraví a s tým spojené šetrenie jeho duševného stavu...
Sťažovateľka celý postup Okresného súdu Námestovo pri vydávaní príkazu
na nariadenie vyšetrenia jej duševného stavu považuje za nezákonný, lebo súd si náležitým
spôsobom nezistil dôvody, či tu je alebo nie potreba vyšetrenia duševného stavu svedka.
Na takéto zisťovanie súd ani nemal časový priestor, lebo návrh na vyšetrenie duševného
stavu bol doručený na súd dňa 24. 11. 2008 a hneď v uvedený deň o tomto návrhu súd
aj pozitívne rozhodol. Až dodatočne, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu pri ukončení
vyšetrovania teda po absolvovaní vyšetrenia duševného stavu sťažovateľka zistila,
že spomínaný príkaz na vyšetrenie jej duševného stavu vydal sudca, ktorý sa bližšie pozná
s jej manželom a býva aj v tej istej obci. Tento postup tak vyšetrovateľa ako aj postup súdu
vzbudzuje pochybnosti o tom, že príkaz na vyšetrenie jej duševného stavu bol nariadený
zákonným spôsobom.
Sťažovateľka predmetný príkaz súdu na vyšetrenie duševného stavu nemala možnosť
napadnúť žiadnym opravným prostriedkom, lebo jej ani nebol doručovaný a opravný
prostriedok proti nemu nie je prípustný. Preto je sťažovateľka presvedčená, že postup
vyšetrovateľa, Okresného sudu Námestovo a následne Okresnej prokuratúry v opísanom
prípade považuje za zrejmý zásah do jej ústavných práv zakotvených v Ústave SR čl. 16,
čl. 19...
Predovšetkým sa tak vyšetrovateľ PZ, sudca ako aj prokurátor nezaoberal
skutočnosťami, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie vyšetrenia duševného
stavu svedka. Žiadny z označených subjektov si nevyžiadal pred rozhodovaním o nariadení
vyšetrenia duševného stavu sťažovateľky správu od jej ošetrujúceho lekára, resp. psychiatra
a konali takto účelovo nad rámec potrebných úkonov prípravného konania...
Sťažovateľka utrpela nezákonným postupom označených štátnych orgánov
nenapraviteľnú psychickú traumu, keď ju jej okolie vníma ako duševne postihnutú osobu
vzhľadom na vyšetrenia, ktorým sa musela v prípravnom konaní podrobiť. Narušil sa
negatívnym spôsobom aj jej vzťah k vlastným deťom, keď tieto ju aj nerešpektujú ako
rodiča, resp. poukazujú na jej duševný stav...»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze
vyslovil:
«... že v konaní prebiehajúcom pred Okresným riaditeľstvom PZ Dolný
Kubín, Úradom justičnej a kriminálnej polície, odborom Justičnej polície
ČVS: ORP-418/OVK-DK-200, pri vydávaní uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 2. 12. 2008
o pribratí na vyšetrenie duševného stavu svedka M. H. znalcov – C., s. r. o., B.,
že v konaní Okresného súdu Námestovo 0 Tp/463/2008, pri vydávaní príkazu
na vyšetrenie duševného stavu svedka M. H. zo dňa 24. 11. 2008,
že v konaní Okresnej prokuratúry Námestovo, Pv 1205/08-16, pri vydávaní
uznesenia, ktorým prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podľa § 193 ods. 1 písm. c)
TP zamietol sťažnosť poškodenej M. H. proti uzneseniu o pribratí znalcov C., s. r. o. B.
na vyšetrenie duševného stavu poškodenej M. H.,
došlo nariadením vykonania vyšetrenia duševného stavu sťažovateľky, ktorá
vystupovala v predmetných konaniach v procesnej pozícii svedka a poškodenej osoby
k nezákonným zásahom do ústavného práva sťažovateľky zakotveného v Ústave SR, čl. 16,
č. 19...
Taktiež aj boli porušené práva sťažovateľky zakotvené v ustanovení Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), konkrétne čl. 6 odst. 1..., čl. 3...,
čl. 8...
Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke podľa § 56 odst. 4 zák. č. 38/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov finančné zadosťučinenie vo výške jednotlivo po 5.000,- Eur a ukladá
Ministerstvu vnútra SR, Okresnému súdu Námestovo, Okresnej prokuratúre Námestovo,
aby v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu SR
vyplatili sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume jednotlivo po 5.000,- Eur, spolu takto
15.000,- Eur.
Ústavný súd priznáva sťažovateľke nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,
ktoré Ministerstvo vnútra SR, Okresný súd Námestovo, Okresná prokuratúra Námestovo
majú spoločne a nerozdielne poukázať do 10 dní od vydania nálezu na účet právneho
zástupcu sťažovateľky.»
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Preskúmaním obsahu sťažnosti dospel ústavný súd k zisteniu, že podstatou námietok
sťažovateľky bola jej nespokojnosť s rozhodnutiami označených orgánov verejnej moci,
ktoré v rámci trestného konania, v ktorom vystupovala v procesnom postavení svedka -
poškodeného, „zapríčinili“ vyšetrenie jej duševného stavu, na čo podľa jej názoru neboli
dané žiadne dôvody. Na základe toho potom sťažovateľka vyhodnotila celú záležitosť
spojenú s vyšetrením jej duševného stavu za neopodstatnenú a nezákonnú.
Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že v rámci trestného
konania vedeného na úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-
DK-2008 bol na základe príkazu sudcu okresného súdu pre prípravné konanie
č. k. 0 Tp 463/2008-3 z 24. novembra 2008 vyšetrený duševný stav sťažovateľky ako svedka
- poškodeného. Samozrejme, vyšetreniu duševného stavu po vydaní tohto príkazu
predchádzalo pribratie znalca do konania, a to na základe uznesenia úradu justičnej
a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra 2008.
Vyšetrovateľ označeným uznesením pribral do konania znalca C., s. r. o., B. Proti uzneseniu
úradu justičnej a kriminálnej polície podala sťažovateľka 4. decembra 2008 sťažnosť,
o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry tak, že uznesením č. k. Pv 1205/08-16
z 22. decembra 2008 ju zamietol ako nedôvodnú.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že o príkaze sudcu okresného súdu
pre prípravné konanie sa sťažovateľka dozvedela najneskôr 4. decembra 2008, keď proti
uzneseniu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície o pribratí znalca na
vyšetrenie jej duševného stavu podala sťažnosť. V tomto uznesení totiž vyšetrovateľ
konštatoval, že znalca do konania priberá na základe príkazu sudcu okresného súdu pre
prípravné konanie. Keďže proti príkazu na vyšetrenie duševného stavu nebolo možné
v súlade s § 181 ods. 3 Trestného poriadku podať opravný prostriedok, teda pred
právomocou ústavného súdu tu neexistoval iný súd, pred ktorým by mohla sťažovateľka
namietať porušenie svojich práv, a tento príkaz nebol sťažovateľke doručený, bol jej len
oznámený (čo však nenamietala), mala možnosť namietať porušenie svojich práv podaním
sťažnosti ústavnému súdu, avšak v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom
súde. Podľa citovaného zákonného ustanovenia sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ústavný súd je teda toho názoru,
že o domnievanom zásahu do svojich základných práv označeným príkazom sudcu
okresného súdu pre prípravné konanie sťažovateľka vedela najneskôr 4. decembra 2008,
ale sťažnosť ústavnému súdu doručila až 20. februára 2009, teda po zákonom ustanovenej
lehote 2 mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej
v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej
právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07). Keďže
zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť, ústavný súd
sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.
Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie svojich práv uznesením
úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra
2008 a uznesením okresnej prokuratúry č. k. Pv 1205/08-16 z 22. decembra 2008.
Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity
svojho konania o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva alebo slobody,
v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá
k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. Ústavný súd
už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej
osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny
poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom
verejnej moci (obdobne napr. II. ÚS 250/03, III. ÚS 51/07, III. ÚS 213/08).
Je nepochybné, že proti uzneseniu úradu justičnej a kriminálnej polície mala
sťažovateľka podľa § 142 ods. 3 Trestného poriadku právo podať sťažnosť, čo aj vyžila,
pričom o jej opravnom prostriedku rozhodla okresná prokuratúra. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že na preskúmanie rozhodnutia vyšetrovateľa úradu justičnej
a kriminálnej polície bola v prvom rade povolaná okresná prokuratúra. Následne, a to
v súlade s § 31 a násl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov,
mala sťažovateľka právo namietať zákonnosť postupu prokurátora okresnej prokuratúry
podaním podnetu, o ktorom by rozhodol nadriadený prokurátor, ktorý by v prípade zistenia
porušenia zákona mohol prijať adekvátne opatrenia. Keďže právomoci ústavného súdu vo
vzťahu k preskúmaniu uznesenia okresnej prokuratúry (ako aj uznesenia úradu justičnej
a kriminálnej polície) predchádzala právomoc iného orgánu verejnej moci, ústavný súd
sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne
napr. I. ÚS 347/08).
Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že námietky sťažovateľky o nezákonnosti
vyšetrenia jej duševného stavu priamo nesúviseli s označenými uzneseniami úradu justičnej
a kriminálnej polície a okresnej prokuratúry, pretože tieto orgány v podstate už len
rozhodovali o pribratí znalca na vyšetrenie jej duševného stavu. Právny akt, ktorý svojou
povahou niesol v sebe eventualitu zásahu do sťažovateľkou označených práv, ktorých
porušenie namieta, a to práve z pohľadu ňou nastolených námietok, bol príkaz sudcu
okresného súdu pre prípravné konanie, z obsahu ktorého ale jasne vyplynulo, na základe
čoho došlo k realizácii možnosti vyšetrenia duševného stavu sťažovateľky v procesnom
postavení svedka - poškodeného.
Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez
právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2009