Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 78/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. H., R., zastúpenej advokátom Mgr. I. P., Z., vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 3, čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného

riaditeľstva Policajného zboru Dolný Kubín sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008

z 2. decembra 2008, uznesením Okresnej prokuratúry Námestovo č. k. -16

z 22. decembra 2008 a príkazom sudcu Okresného súdu Námestovo pre prípravné

konanie č. k. -3 z 24. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. februára

2009 doručená sťažnosť M. H., R. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom

Mgr. I. P., Z., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 16

a (ďalej len „“) a práv podľa ,

čl. 6 ods. 1 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Úradu justičnej a kriminálnej polície, Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Dolný Kubín (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) sp. zn.

ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra 2008, uznesením Okresnej prokuratúry

Námestovo (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. -16 z 22. decembra 2008

a príkazom sudcu Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) pre prípravné

konanie č. k. -3 z 24. novembra 2008.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh okrem iného vyplýva:

«Dňa 12. 9. 2008 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva PZ Dolný Kubín,

Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor justičnej polície Dolný Kubín v konaní

ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 vzniesol obvinenie za zločin ublíženie na zdraví podľa § 155

ods. 1. ods. 2 písm. e) a prečin výtržníctva podľa ods. l písm. a) voči S. K...

Išlo o vznesenie obvinenia za skutok, keď obvinený S. K. napadol dňa 4. 9. 2008

sťažovateľku vo dvore jeho rodinného domu č. 113 a spôsobil jej zranenia...

V rámci vyšetrovania vyššie uvedeného skutku podal vyšetrovateľ ORPZ D. Kubín

v konaní ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 na Okresný súd Námestovo dňa 24. 11. 2008 návrh

na vyšetrenie duševného stavu svedkyne a poškodenej M. H. Uvedená žiadosť nebola

osobitne podrobne odôvodnená a nevyplýval z nej podľa názoru sťažovateľky žiadny dôvod

na vyhovenie takému návrhu. Napriek vyššie uvedenému však Okresný súd Námestovo

v konaní -3 vydal dňa 24. 11. 2008 „Príkaz na vyšetrenie duševného stavu

sťažovateľky“. Proti uvedenému príkazu opravný prostriedok nebol prípustný.

Následne dňa 2. 12. 2008 vydal vyšetrovateľ ORPZ D. Kubín v konaní ČVS:

ORP-418/OVK-DK-2008 uznesenie o pribratí znalcov na vyšetrenie duševného stavu

svedka – M. H.

Proti uvedenému uzneseniu podala včas, ešte dňa 4. 12. 2008 sťažovateľka sťažnosť.

V predmetnej sťažnosti vytkla uvedenému uzneseniu nezákonnosť a poukázala

na skutočnosť, že na takýto postup vyšetrovateľa neboli splnené podmienky, ktoré

sú zakotvené v .

Dňa 22. 12. 2008 vydala Okresná prokuratúra Námestovo uznesenie

č. -16, ktorým sťažnosť sťažovateľky proti uzneseniu o pribratí znalcov

a vyšetrení jej duševného stavu ako svedka zamietla ako nedôvodnú.

Následne sa sťažovateľka podľa predvolania ORPZ D. Kubín č. ORP-418/OVK-DK-

2008 musela dostaviť dňa 19. 12. 2008 na vyšetrenie jej duševného stavu, ktoré vykonala

znalecká organizácia C., s. r. o...

Sťažovateľka poukazuje na fakt, že vyšetrenie zdravotného stavu svedka môže byť

nariadené podľa vyššie citovaného ustanovenia len za splnenia dvoch podmienok

a) existencia závažných pochybnosti o schopnosti svedka vnímať alebo vypovedať

o skutku,

b) musí ísť o obzvlášť dôležitú výpoveď.

Sťažovateľka spochybnila existenciu dôvodov na vyšetrenie jej duševného stavu

a uviedla aj v sťažnosti proti uzneseniu o pribratí znalcov, že tento postup je aj v rozpore

so zásadami definovanými v a nasl. ... Taktiež sťažovateľka poukázala na to,

že existencie závažných pochybnosti o svedkovom vnímaní musí byť preukázaná pred

nariadením vyšetrenia duševného stavu. Žiadna takáto skutočnosť tvrdená a preukázaná

nebola a predmetné vyšetrenie bolo nariadené zrejme účelovo a nezákonne. Predovšetkým

pred nariadením predmetného vyšetrenia duševného stavu svedka je potrebné vyžiadať

si zdravotnú dokumentáciu, pripadne stanovisko ošetrujúceho lekára. Fakt, že sťažovateľka

navštívila niekoľkokrát psychiatra alebo psychológa vyplýva z depresií, ktoré mala

z agresívneho správania jej manžela voči nej. Aj v sťažnosti proti predmetnému uzneseniu

o nariadení vyšetrenia duševného stavu sťažovateľka uviedla, že skutočnosť, že niekto

navštívi psychiatrickú ambulanciu nezakladá dôvod na vznášanie pochybnosti o jeho

duševnom zdraví a s tým spojené šetrenie jeho duševného stavu...

Sťažovateľka celý postup Okresného súdu Námestovo pri vydávaní príkazu

na nariadenie vyšetrenia jej duševného stavu považuje za nezákonný, lebo súd si náležitým

spôsobom nezistil dôvody, či tu je alebo nie potreba vyšetrenia duševného stavu svedka.

Na takéto zisťovanie súd ani nemal časový priestor, lebo návrh na vyšetrenie duševného

stavu bol doručený na súd dňa 24. 11. 2008 a hneď v uvedený deň o tomto návrhu súd

aj pozitívne rozhodol. Až dodatočne, pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu pri ukončení

vyšetrovania teda po absolvovaní vyšetrenia duševného stavu sťažovateľka zistila,

že spomínaný príkaz na vyšetrenie jej duševného stavu vydal sudca, ktorý sa bližšie pozná

s jej manželom a býva aj v tej istej obci. Tento postup tak vyšetrovateľa ako aj postup súdu

vzbudzuje pochybnosti o tom, že príkaz na vyšetrenie jej duševného stavu bol nariadený

zákonným spôsobom.

Sťažovateľka predmetný príkaz súdu na vyšetrenie duševného stavu nemala možnosť

napadnúť žiadnym opravným prostriedkom, lebo jej ani nebol doručovaný a opravný

prostriedok proti nemu nie je prípustný. Preto je sťažovateľka presvedčená, že postup

vyšetrovateľa, Okresného sudu Námestovo a následne Okresnej prokuratúry v opísanom

prípade považuje za zrejmý zásah do jej ústavných práv zakotvených v Ústave SR čl. 16,

čl. 19...

Predovšetkým sa tak vyšetrovateľ PZ, sudca ako aj prokurátor nezaoberal

skutočnosťami, či sú splnené všetky zákonné podmienky na nariadenie vyšetrenia duševného

stavu svedka. Žiadny z označených subjektov si nevyžiadal pred rozhodovaním o nariadení

vyšetrenia duševného stavu sťažovateľky správu od jej ošetrujúceho lekára, resp. psychiatra

a konali takto účelovo nad rámec potrebných úkonov prípravného konania...

Sťažovateľka utrpela nezákonným postupom označených štátnych orgánov

nenapraviteľnú psychickú traumu, keď ju jej okolie vníma ako duševne postihnutú osobu

vzhľadom na vyšetrenia, ktorým sa musela v prípravnom konaní podrobiť. Narušil sa

negatívnym spôsobom aj jej vzťah k vlastným deťom, keď tieto ju aj nerešpektujú ako

rodiča, resp. poukazujú na jej duševný stav...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze

vyslovil:

«... že v konaní prebiehajúcom pred Okresným riaditeľstvom PZ Dolný

Kubín, Úradom justičnej a kriminálnej polície, odborom Justičnej polície

ČVS: ORP-418/OVK-DK-200, pri vydávaní uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 2. 12. 2008

o pribratí na vyšetrenie duševného stavu svedka M. H. znalcov – C., s. r. o., B.,

že v konaní Okresného súdu Námestovo , pri vydávaní príkazu

na vyšetrenie duševného stavu svedka M. H. zo dňa 24. 11. 2008,

že v konaní Okresnej prokuratúry Námestovo, -16, pri vydávaní

uznesenia, ktorým prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podľa § 193 ods. 1 písm. c)

zamietol sťažnosť poškodenej M. H. proti uzneseniu o pribratí znalcov C., s. r. o. B.

na vyšetrenie duševného stavu poškodenej M. H.,

došlo nariadením vykonania vyšetrenia duševného stavu sťažovateľky, ktorá

vystupovala v predmetných konaniach v procesnej pozícii svedka a poškodenej osoby

k nezákonným zásahom do ústavného práva sťažovateľky zakotveného v Ústave SR, čl. 16,

č. 19...

Taktiež aj boli porušené práva sťažovateľky zakotvené v ustanovení Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor), konkrétne čl. 6 odst. 1..., čl. 3...,

čl. 8...

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke podľa v znení

neskorších predpisov finančné zadosťučinenie vo výške jednotlivo po 5.000,- Eur a ukladá

Ministerstvu vnútra SR, Okresnému súdu Námestovo, Okresnej prokuratúre Námestovo,

aby v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu Ústavného súdu SR

vyplatili sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume jednotlivo po 5.000,- Eur, spolu takto

15.000,- Eur.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke nárok na náhradu trov právneho zastúpenia,

ktoré Ministerstvo vnútra SR, Okresný súd Námestovo, Okresná prokuratúra Námestovo

majú spoločne a nerozdielne poukázať do 10 dní od vydania nálezu na účet právneho

zástupcu sťažovateľky.»

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním obsahu sťažnosti dospel ústavný súd k zisteniu, že podstatou námietok

sťažovateľky bola jej nespokojnosť s rozhodnutiami označených orgánov verejnej moci,

ktoré v rámci trestného konania, v ktorom vystupovala v procesnom postavení svedka -

poškodeného, „zapríčinili“ vyšetrenie jej duševného stavu, na čo podľa jej názoru neboli

dané žiadne dôvody. Na základe toho potom sťažovateľka vyhodnotila celú záležitosť

spojenú s vyšetrením jej duševného stavu za neopodstatnenú a nezákonnú.

Z obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že v rámci trestného

konania vedeného na úrade justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-

DK-2008 bol na základe príkazu sudcu okresného súdu pre prípravné konanie

č. k. -3 z 24. novembra 2008 vyšetrený duševný stav sťažovateľky ako svedka

- poškodeného. Samozrejme, vyšetreniu duševného stavu po vydaní tohto príkazu

predchádzalo pribratie znalca do konania, a to na základe uznesenia úradu justičnej

a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra 2008.

Vyšetrovateľ označeným uznesením pribral do konania znalca C., s. r. o., B. Proti uzneseniu

úradu justičnej a kriminálnej polície podala sťažovateľka 4. decembra 2008 sťažnosť,

o ktorej rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry tak, že uznesením č. k. -16

z 22. decembra 2008 ju zamietol ako nedôvodnú.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že o príkaze sudcu okresného súdu

pre prípravné konanie sa sťažovateľka dozvedela najneskôr 4. decembra 2008, keď proti

uzneseniu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície o pribratí znalca na

vyšetrenie jej duševného stavu podala sťažnosť. V tomto uznesení totiž vyšetrovateľ

konštatoval, že znalca do konania priberá na základe príkazu sudcu okresného súdu pre

prípravné konanie. Keďže proti príkazu na vyšetrenie duševného stavu nebolo možné

v súlade s podať opravný prostriedok, teda pred

právomocou ústavného súdu tu neexistoval iný súd, pred ktorým by mohla sťažovateľka

namietať porušenie svojich práv, a tento príkaz nebol sťažovateľke doručený, bol jej len

oznámený (čo však nenamietala), mala možnosť namietať porušenie svojich práv podaním

sťažnosti ústavnému súdu, avšak v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde. Podľa citovaného zákonného ustanovenia sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ústavný súd je teda toho názoru,

že o domnievanom zásahu do svojich základných práv označeným príkazom sudcu

okresného súdu pre prípravné konanie sťažovateľka vedela najneskôr 4. decembra 2008,

ale sťažnosť ústavnému súdu doručila až 20. februára 2009, teda po zákonom ustanovenej

lehote 2 mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti.

Podľa sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie

sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej

právnej skutočnosti (, , , ). Keďže

zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu nemožno odpustiť, ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie svojich práv uznesením

úradu justičnej a kriminálnej polície sp. zn. ČVS: ORP-418/OVK-DK-2008 z 2. decembra

2008 a uznesením okresnej prokuratúry č. k. -16 z 22. decembra 2008.

Pri prerokovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity

svojho konania o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva alebo slobody,

v dôsledku ktorého je o nej ústavný súd oprávnený konať len vtedy, keď sťažovateľ nemá

k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy pred iným orgánom štátu. Ústavný súd

už predtým rozhodol, že nemá právomoc konať o návrhu fyzickej osoby alebo právnickej

osoby na vyslovenie porušenia jej základných práv, ak im poskytuje ochranu právny

poriadok použitím opravného alebo iného právneho prostriedku pred iným orgánom

verejnej moci (obdobne napr. , , ).

Je nepochybné, že proti uzneseniu úradu justičnej a kriminálnej polície mala

sťažovateľka podľa právo podať sťažnosť, čo aj vyžila,

pričom o jej opravnom prostriedku rozhodla okresná prokuratúra. Z uvedeného

jednoznačne vyplýva, že na preskúmanie rozhodnutia vyšetrovateľa úradu justičnej

a kriminálnej polície bola v prvom rade povolaná okresná prokuratúra. Následne, a to

v súlade s a násl. o prokuratúre v znení neskorších predpisov,

mala sťažovateľka právo namietať zákonnosť postupu prokurátora okresnej prokuratúry

podaním podnetu, o ktorom by rozhodol nadriadený prokurátor, ktorý by v prípade zistenia

porušenia zákona mohol prijať adekvátne opatrenia. Keďže právomoci ústavného súdu vo

vzťahu k preskúmaniu uznesenia okresnej prokuratúry (ako aj uznesenia úradu justičnej

a kriminálnej polície) predchádzala právomoc iného orgánu verejnej moci, ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (obdobne

napr. ).

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že námietky sťažovateľky o nezákonnosti

vyšetrenia jej duševného stavu priamo nesúviseli s označenými uzneseniami úradu justičnej

a kriminálnej polície a okresnej prokuratúry, pretože tieto orgány v podstate už len

rozhodovali o pribratí znalca na vyšetrenie jej duševného stavu. Právny akt, ktorý svojou

povahou niesol v sebe eventualitu zásahu do sťažovateľkou označených práv, ktorých

porušenie namieta, a to práve z pohľadu ňou nastolených námietok, bol príkaz sudcu

okresného súdu pre prípravné konanie, z obsahu ktorého ale jasne vyplynulo, na základe

čoho došlo k realizácii možnosti vyšetrenia duševného stavu sťažovateľky v procesnom

postavení svedka - poškodeného.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo bez

právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009