Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 295/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2010

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. I. P., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom generálneho prokurátora Slovenskej

republiky v bližšie neoznačenom konaní a postupom a uznesením Okresného súdu

Humenné č. k. -81 zo 14. apríla 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. I. P. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2010

doručená sťažnosť Ing. I. P., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia

jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) v bližšie

neoznačenom konaní a postupom a uznesením Okresného súdu Humenné (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -81 zo 14. apríla 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„Dňa 26. 02. 2008 sa začalo exekučné konanie v prospech oprávneného Ing. I. P., ...

v neprospech povinného Ing. M. H., ... o vymoženie pohľadávky vo výške 6.433,34 € (193

811,- Sk) s prísl. ...

Dňa 09. 05. 2008 boli súdnemu exekútorovi doručené povinným Ing. M. H. námietky

proti exekúcii č. Ex 835/08 zo dňa 28. 04. 2008, spolu s prílohou - Potvrdením JUDr. K. K.

zo dňa 19. 10. 2005. ...

Dňa 15. 07. 2008 OS Humenné, vyššia súdna úradníčka vydala Uznesenie sp. zn.:

-29, ktorým rozhodla, že súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovuje.

Súd svoje rozhodnutie o vyhovení námietkam povinného založil na Potvrdení

advokátky JUDr. K. K. zo dňa 19. 10. 2005, ktorá potvrdila, že právne nároky ku dňu

vydania tohto potvrdenia sú v plnom rozsahu vysporiadané.

Voči uvedenému Uzneseniu OS Humenné sp. zn.: -29 zo dňa 15. 07.

2008 oprávnený podal odvolanie zo dňa 10. 09. 2008, ktoré odôvodnil následovne, a to:

- súd neúplné zistil skutkový stav veci,

- bolo zákonnou povinnosťou súdu skúmať akým spôsobom a formou mali byť právne

nároky vysporiadané vo vzťahu k povinnému,

- náhradu trov konania je možné vysporiadať iba v súlade s platným právnym

poriadkom a internými predpismi SAK, bezhotovostným prevodom na účet, prípadne

hotovostným vkladom do pokladne, iný spôsob najmä u advokáta nie je možný,

- tvrdenie povinného v námietkach môže dokonca vyvolať podozrenie pre

disciplinárne konanie voči advokátke a vo vzťahu k povinnému môže ísť podľa obsahu

o podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu,

- z uvedených dôvodov právny zástupca navrhol vykonať na odvolacom súde

dokazovanie, lebo prvostupňový súd s navrhnutými dôkazmi sa vôbec nevysporiadal. ...

Dňa 30. 10. 2008 KS v Prešove v predmetnej exekučnej veci Uznesením sp. zn.

-49, rozhodol, že potvrdzuje uznesenie súdu prvého stupňa.

V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že zo strany povinného bola uhradená dlžná

suma pred začatím exekúcie, a preto nie je možné v prebiehajúcej exekúcii pokračovať.

Rozhodnutie odvolacieho súdu založené na dôkaze - potvrdenie príjmového pokladničného

dokladu zo dňa 13. 09. 2005 vo výške 193.811,-Sk. ...

Dňa 18. 02. 2009 OS Humenné v predmetnej exekučnej veci Uznesením sp. zn.

-59 rozhodol, že exekúciu zastavuje, o trovách exekúcie súd rozhodne

samostatným uznesením. ...

Na čl. 78 je založené odvolanie oprávneného zo dňa 25. 03. 2010 voči Uzneseniu

sp. zn. -59 zo dňa 18. 02. 2009. Z odôvodnenia je zrejmé, že je profesne

odôvodnené odvolanie podľa spisových značiek s poukázaním na arbitrárne konanie vyšších

súdnych úradníkov a sudcov konajúcich súdov, a to s konkrétnym príkladom s poukázaním

na konanie v exekučnej veci oprávneného JUDr. J. V. – D., ... voči povinnému V. Š., ... o

vymôžeme 655.316,-Sk, z tých istých exekučných titulov, u toho istého súdneho exekútora,

na tom istom vecne a miestne príslušnom súde na OS Humenné, kde oprávnený JUDr. J. V.

– D. bol úspešný voči povinnému V. Š. a prebieha nútený výkon exekúcie (pod sp. zn.

).

Dňa 14. 04. 2009 OS Humenné v predmetnej exekučnej veci pod sp. zn.

-81 rozhodol, že exekúciu zastavuje, o trovách exekúcie súd rozhodne

samostatným uznesením.

Konajúci súd v odôvodnení uviedol, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné

a uspokojil sa s odôvodnením vyššej súdnej úradníčky.

Konajúci súd hrubo porušil zákon ohľadom dokazovania v zmysle ustanovení § 120

až 136 v náväznosti na ustanovenie , 58 EP. ...

Tvrdím a mám za potrebné zdôrazniť, že proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie je

v zásade prípustné aj mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora SR. ...

V predmetnej veci z obsahu spisu je zrejmé, že v spise sa nachádzajú dve listiny od

advokátky JUDr. K. K., B., a to

a) Potvrdenie advokátky JUDr. K. K., B. zo dňa 19. 10. 2005, založené na č. l. 23, ...

b) Oznámenie advokátky JUDr. K. K., B. zo dňa 07. 07. 2004, založené na čl. 54, ...

Z obsahu spisu je zrejmé a svedčí o tom, že dokazovanie ani jednou z týchto listín

nebolo vykonané. ...

Dňa 13. 05. 2009 OS Humenné v predmetnej exekučnej veci vydal Uznesenie sp. zn.

-88, ktorým rozhodol, že oprávnený je povinný zaplatiť trovy exekúcie

súdnemu exekútorovi JUDr. J. F., P. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. 06.

2009. ...

Oprávnený ... podal dňa 27. 04. 2010 podnet na podanie mimoriadneho dovolania

proti celému výroku Uznesenia OS Humennom sp. zn. -81 zo dňa

14.04.2009, ktoré sa stalo právoplatné dňa 06. 05. 2009.

Navrhol uvedené uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. ...

Generálny prokurátor SR prostredníctvom KP v P. prípisom zo dňa 24. 05. 2010 pod

sp. zn.: Kc 112/10-11 oznámil, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol podaný

generálnemu prokurátorovi SR po uplynutí jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia

súdu, aplikujúc ustanovenie . Generálny prokurátor SR podnet odkladá bez

toho, aby sa zaoberal zákonnosťou súdneho rozhodnutia. ... Oznámenie zo dňa 24. 05. 2010

(Kc 112/10-11) bolo účinne a kladne doručené môjmu právnemu zástupcovi JUDr. J. V., B.,

dňa 31. 05. 2010. ...

Sťažovateľ Ing. I. P., B. zistil, že prvostupňový súd OS Humenné nesprávne vyznačil

právoplatnosť Uznesenia sp. zn.: -81 zo dňa 14. 04. 2009 dňom 06. 05.

2009.

Túto rozhodnú skutočnosť, nesprávne vyznačenie právoplatnosti dňa 06. 05. 2009

potvrdil generálny prokurátor SR prostredníctvom KP v P. oznámením zo dňa 24. 05. 2010,

sp. zn.: Kc 112/10-11, keď konštatoval, že právoplatnosť uznesenia OS Humenné mala byť

správne vyznačená dňom 24. 04. 2009 a nie dňom 06. 05. 2009.

Nesprávne vyznačenie právoplatnosti uznesenia však nemôže byť na ujmu

spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov ( ). Nemožno preto

odmietnuť ako oneskorené podanie podnetu na mimoriadne dovolanie, ktoré bolo podané

po uplynutí jedného roka od právoplatnosti uznesenia, ale v jednoročnej lehote od

vyznačeného dňa právoplatnosti uznesenia príslušným súdom (OS Humenné).

Z nesprávneho vyznačenia právoplatnosti treba vyvodiť rovnaký dôsledok, aký zákon

vyvodzuje z nesprávneho poučenia o odvolaní v zmysle § 204 ods. 2 prvá veta, § 240 ods. 1

per analogiam. Má sa teda za to, že podnet na mimoriadne

dovolanie generálnemu prokurátorovi SR bol podaný včas.

Oprávnený Ing. I. P., B., ako účastník exekučného konania, osoba dotknutá

rozhodnutím ako aj osoba poškodená rozhodnutím súdu tvrdí, že pri podávaní podnetu na

mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi SR sa riadil dňom vyznačenej

právoplatnosti uznesenia 06. 05. 2009, ktoré je založené v súdnom spise na č. l. 81 (§ 243 g

).

Lehota na podanie mimoriadneho dovolania je jeden rok a počíta sa od

právoplatnosti rozhodnutia, proti ktorému smeruje. Pre počítanie lehoty platí ustanovenie

. ...

Dobromyseľný podávateľ podnetu na mimoriadne dovolanie dôverujúci v správnosť

informácie zo súdu stratil právo na to, aby sa o jeho podnete meritórne konalo a rozhodlo.

Účastník konania nemôže znášať ujmu za nesprávny postup súdu pri vyznačovaní doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti na rozhodnutí. ...

Z obsahu súdneho spisu je zrejme, že na č. l. 110 je založený Úradný záznam zo dňa

11. 05. 2010, ktorého obsahom je zistenie nesprávne (zlej) vyznačenej právoplatnosti

uznesenia sp. zn.: zo dňa 14. 04. 2009 a zároveň oprava doložky

právoplatnosti a vykonateľnosti tak, že právoplatnosť na predmetnom uznesení má byť

vyznačená dňa 20. 04. 2009.

Na záver dodávam, že Ústavný súd SR svojím nálezom sp. zn.: z 02. 04.

2003 v analogickej veci konštatoval porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 1

. ...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné práva sťažovateľa Ing. I. P., B. podľa Slovenskej

republiky, podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

postupom generálneho prokurátora SR, Okresného súdu Humenné pod sp. zn.: 12 Er

247/2008 boli porušené.

2. Zrušuje sa Uznesenie OS Humenné č. k. : -81 zo dňa 14. 04. 2009

a vec sa vracia OS Humenné k sp. zn.: na nové konanie a rozhodnutie.

3. Ing. I. P., bytom B. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

2.000,- € (slovom dvetisíc eur), ktoré jej Okresný súd Humenné povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi právo na náhradu trov konania, v rozsahu

určenom pri skončení veci do 15 dní od doručenia ústavného nálezu.“

Okrem toho sťažovateľ žiadal o prednostné prerokovanie jeho sťažnosti.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. Sťažovateľ v časti sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu č. k. -81 zo 14. apríla 2009.

Namietaným uznesením došlo k zastaveniu exekúcie, pričom proti nemu nebolo prípustné

odvolanie.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre uviedol, že sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 nemožno považovať za časovo neobmedzený prostriedok ochrany ústavnosti

(, ). Jednou zo základných podmienok na prijatie sťažnosti podľa

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

, teda v lehote dvoch mesiacov.

Sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu 29. júla 2010. Uznesenie okresného súdu

č. k. -81 zo 14. apríla 2009 nadobudlo právoplatnosť 20. apríla 2009. To

znamená, že sťažnosť pre namietané porušenie práv sťažovateľa uznesením okresného súdu

bola ústavnému súdu predložená v dobe výrazne presahujúcej zákonnú lehotu dvoch

mesiacov. Ak by sa aj sťažovateľ riadil nesprávne vyznačenou právoplatnosťou

predmetného rozhodnutia (6. mája 2009), ústavný súd by aj v takom prípade konštatoval

podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty.

Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd

sťažnosť v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene (napr. ).

2. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva

podľa bližšie neoznačeným postupom generálneho prokurátora v danej

veci.

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľa ústavný súd zistil, že proti predmetnému

uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ 27. apríla 2010 generálnemu prokurátorovi

podnet na podanie mimoriadneho dovolania.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

postúpila sťažovateľov podnet na vybavenie Krajskej prokuratúre v P. (ďalej len „krajská

prokuratúra“). Tá sťažovateľovi listom č. k. Kc 112/10-11 z 24. mája 2010 oznámila, že

jeho podnet odkladá bez toho, aby sa zaoberala zákonnosťou napadnutého rozhodnutia

okresného súdu. Dôvodom odloženia podnetu sťažovateľa bolo tvrdenie krajskej

prokuratúry, že podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol podaný po uplynutí lehoty

podľa , teda po uplynutí 1 roka od právoplatnosti

rozhodnutia okresného súdu. Krajská prokuratúra poukázala na to, že sťažovateľ vychádzal

z nesprávneho dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia okresného súdu.

Nad rámec uvedeného ústavný súd dodáva, že v čase podania podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania (30. apríla 2010) sťažovateľ vychádzal z pôvodne vyznačenej

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej právoplatnosť rozhodnutia nastala

6. mája 2009. Tento nesprávny dátum bol opravený až 11. mája 2010, teda niekoľko dní po

tom, ako sťažovateľ podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania v domnienke, že ho

podáva v zákonnej lehote.

Vychádzajúc z sa však ústavný súd nemohol

zaoberať časťou sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal postup generálneho prokurátora,

ktorým bol de facto postup krajskej prokuratúry (odpoveď na podnet na podanie

mimoriadneho dovolania č. k. Kc 112/10-11 z 24. mája 2010), pretože sťažovateľ pred

podaním sťažnosti nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho

práv účinne poskytuje.

Podľa ustanovenia sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z uvedeného teda vyplýva, že každý, kto namieta porušenie svojho základného

práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému

súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu (napr. ).

Podľa ustanovenia o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

tohto prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať

podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzila možnosť

týchto orgánov vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ,

ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomáhali odstráneniu

procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (napr. ,

).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podanie opakovaného podnetu, prípadne

ďalšieho opakovaného podnetu podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre

poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (, ,

).

Nebolo zistené, aby sťažovateľ podal opakovaný podnet generálnej prokuratúre, hoci

mu to zákon o prokuratúre umožňoval.

Nevyužitím opakovaného podnetu je sťažnosť v tejto časti podaná predčasne

a ústavný súd ju musel odmietnuť podľa pre

neprípustnosť.

3. Napokon sťažovateľ namietal aj porušenie svojho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálneho prokurátora (respektíve krajskej

prokuratúry) v danej veci. K tejto námietke ústavný súd poznamenáva, že porušenie

uvedeného práva vzhľadom na jeho obsah a aj samotné označenie možno v okolnostiach

tohto prípadu namietať len vo vzťahu k postupu alebo rozhodnutiu všeobecného súdu, nie

však vo vzťahu k orgánu prokuratúry v súvislosti s vybavovaním podnetu.

Vzhľadom na to, že ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným

porušením tohto práva a postupom generálneho prokurátora, sťažnosť v tejto časti

vyhodnotil ako zjavne neopodstatnenú a z toho dôvodu ju aj odmietol (napr.

).

Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol, bolo bez ďalšieho právneho

významu zaoberať sa jeho ďalšími návrhmi obsiahnutými v petite, ktoré sa viažu na

vybavenie veci v merite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. augusta 2010