Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 468/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. decembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. V. K., K., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š.,

M., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky vo veci vedenej pod sp. zn. XV/3 Spr 179/09 a jej prípisom z 1. decembra 2009

a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. V. K. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. decembra

2009 doručená sťažnosť JUDr. V. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

(ďalej len „generálna prokuratúra“) pri vybavovaní jeho trestného oznámenia zo 7. augusta

2009 vo veci vedenej pod sp. zn. XV/3 Spr 179/09 a jej prípisom z 1. decembra 2009.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza:

„Dňa 07. 08. 2009 som zaslal oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že

bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa na Ministerstvo vnútra

SR (Sekcia kontroly a inšpekčnej služby). Dňa 27. 08. 2009 mi bolo doručené upovedomenie

z Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor kontroly..., že moje

podanie zo dňa 07. 08. 2009 bolo z dôvodu vecnej príslušnosti dňa 20. 08. 2009 zaslané

na vybavenie Generálnej prokuratúre SR (ďalej len GP SR). Dňa 28. 09. 2009 som sa

informoval telefonicky na stav konania, kde mi pracovníčka trestného odboru GP SR

oznámila, že uvedené konanie má pridelenú spisovú značku IV/1 Gn 616/09, t. j. vec má

pridelenú prokurátor GP SR JUDr. P. G. Následne v tento deň (28. 09. 2009) som

prostredníctvom podania podpísaného zaručeným elektronickým podpisom cez ústredný

portál verejnej správy (elektronická podateľňa GP SR) k oznámenej spisovej značke doplnil

svoje oznámenie zo dňa 07. 08. 2009. Dňa 13. 10. 2009 mi bolo doručené upovedomenie

prokurátora GP SR JUDr. P. G. zo dňa 07. 10. 2009 o tom, že vec vedenú pod sp. zn.:

IV/1 Gn 616/09 postúpil na priame vybavenie Krajskej prokuratúre v Žiline.

Dňa 21. 10. 2009 sa so mnou telefonicky spojil prokurátor Krajskej prokuratúry v Žiline

Mgr. M. P., ktorý mi oznámil, že uvedená vec (oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich

tomu, že bol spáchaný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa) má inú spisovú

značku a nechápe, prečo mu to bolo poslané na vybavenie. Tomuto prokurátorovi som

vysvetlil, akým spôsobom som získal spisovú značku (t. j. informáciou od pracovníčky

trestného odboru GP SR) a tento mi oznámil, že uvedenú vec vracia na vybavenie znova

GP SR. O tejto skutočnosti som bol vyrozumený podaním zo dňa 23. 10. 2009 doručeným

dňa 28. 10. 2009 pod sp. zn.: -10.“

Vzhľadom na to, že od postúpenia trestného oznámenia uplynuli viac ako dva

mesiace, sťažovateľ sa obrátil na generálnu prokuratúru podaním označeným ako „Žiadosť

o oznámenie stavu konania – žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní“. Dňa 30. októbra

2009 bolo sťažovateľovi doručené vyrozumenie generálnej prokuratúry č. k.

IV/1 Gn 616/09-13, v ktorom reagovala na jeho podanie z 22. októbra 2009 s tým, že „vec

bola postúpená na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (z mne

nepochopiteľných dôvodov je toto podanie označené spisovou značkou, ktorú som ja

na svojom podaní zo dňa 22. 10. 2009 vôbec neuvádzal)“.

Keďže sťažovateľovi nebolo doručené „žiadne meritórne rozhodnutie“ o jeho

trestnom oznámení postúpenom z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky generálnej

prokuratúre, „04. 11. 2009... faxom zaslal na Generálnu prokuratúru SR žiadosť

o sprístupnenie informácií, kde... o. i. žiadal o poskytnutie informácií, aký je stav konania

o tomto trestnom oznámení, akú má spisovú značku etc, t. j. domáhal... sa poznatku

o meritórnom rozhodnutí. Po márnom uplynutí zákonom stanovenej lehoty (§ 17 ods. 1

v znení neskorších predpisov)... podal odvolanie vo veci

nesprístupnenia žiadaných informácií.“.

Dňa 23. novembra 2009 bola sťažovateľovi doručená «písomnosť z Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry SR sp. zn.: VII/2 Gv 8/08-80 (?) zo dňa 13. 11. 2009,

ktorou ma prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR oboznámil

s nasledovným podstatným, týkajúcim sa môjho trestného oznámenia zo dňa 07. 08. 2009

(odstupované z Ministerstva vnútra SR):

Moje trestné oznámenie zo dňa 07. 08. 2009 prijala Generálna prokuratúra SR

prostredníctvom Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby, sp. zn.:

SKIS-486/OK-S-2009 dňa 25. 08. 2009 a na Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry SR bolo toto trestné oznámenie doručené dňa 07. 09. 2009 a je zapísané

do dozorového spisu prokurátora VII/2 Gv 8/08-64. Tým, že sa moje trestné oznámenie

malo vzťahovať na postup vyšetrovateľa vo veci, v ktorej prebiehalo súdne konanie a údajne

mi malo byť oznámené Ministerstvom vnútra SR to, že nejde o trestné oznámenie, ale

o žiadosť o preskúmanie zákonnosti postupu policajta v zmysle ustanovenia § 210 Trestného

poriadku v aktuálnom znení, malo byť len vzaté na vedomie.

Ostane výroky tohto „upovedomenia“ sú irelevantné pre meritórne rozhodnutie

o mojom trestnom oznámení zo dňa 07. 08. 2009...».

Dňa 30. novembra 2009 podal sťažovateľ generálnej prokuratúre podnet

na preskúmanie postupu prokurátora, v ktorom okrem iného uviedol:

«Ad 1) Z Ministerstva vnútra SR mi nebolo oznámené žiadnym prípisom ani inou

listinou, že by moje trestné oznámenie nebolo vlastne trestným oznámením...

Ad 2) Pokiaľ sa týka argumentácie, že ide o žiadosť o preskúmanie postupu policajta

prokurátorom v zmysle ustanovenia , je potrebné uviesť

a) logický výklad tohto ustanovenia, t. j. akýkoľvek podnet by mohol byť považovaný

za tento druh podnetu len a len v prípade, že policajt ešte vykonáva úkony prípravného

konania a žiadam o prešetrenie jeho postupu (inak aplikácia

neprichádza do úvahy),

b) za použitia argumentu výrokovej logiky „argumentum ad absurdum“ je možné

dospieť za použitia myšlienkového postupu prokurátora k záveru, že vyšetrovateľ PZ je

trestne nezodpovednou osobou, nepodlieha osobnej pôsobnosti a je

vyňatý z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu (exempcia) a nech by sa

dopustil akéhokoľvek konania (napr. mučenia obvineného počas výsluchu a pod.),

prokurátor by trestné oznámenie o tomto konaní založil do svojho dozorového spisu

k príslušnej spisovej značke a upovedomil by o tom oznamovateľa na jeho tretí, poprípade

štvrtý podnet.»

Dňa 3. decembra 2009 bolo sťažovateľovi doručené upovedomenie generálnej

prokuratúry č. k. XV/3 Spr 179/09-3 z 25. novembra 2009, v ktorom reagovala na jeho

odvolanie vo veci nesprístupnenia žiadaných informácií z 19. novembra 2009, v ktorej

„odkazuje na vecnú správnosť vyrozumenia prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry

GP SR zo dňa 13. 11. 2009. Teda... sa opäť nedozvedel meritórne rozhodnutie vo veci...

podaného trestného oznámenia.“.

Napokon 9. decembra 2009 bola sťažovateľovi doručená „stručná písomnosť

totožnej prokurátorky GP SR zo dňa 01. 12. 2009, sp. zn.: XV/3 Spr 179/09-4, v ktorej

reaguje na... podaný podnet na preskúmanie postupu prokurátora zo dňa 30. 11. 2009,

s tým, že... podnet na postup prokurátora už bol preskúmaný a vybavený jej listom zo dňa

25. 11. 2009. Znova... sa nedozvedel, čím je vyšetrovateľ Úradu boja proti korupcii Prezídia

policajného zboru SR taký výnimočný, že je vyňatý z pôsobnosti , a prečo

v tomto prípade neplatí zásada oficiality a zákonom stricto sensu stanovený postup

v prípade, keď je podané trestné oznámenie (in concreto ust. § 196 a nasl. Trestného

poriadku v aktuálnom znení).“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie

jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa označeným

postupom generálnej prokuratúry, zakázal jej ďalej pokračovať v porušovaní jeho

označeného práva a prikázal jej konať vo veci jeho trestného oznámenia zo 7. augusta 2009.

Napokon sťažovateľ žiada o priznanie úhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa sa každý môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva... v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým

orgánom môže byť aj generálna prokuratúra (napr. ).

Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa je

nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány

prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu alebo opakovaného podnetu [§ 31 ods. 2 a § 34

ods. 2 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o prokuratúre“)], pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov

prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať

a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby však

nie je právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli

(m. m. , , , ).

Sťažovateľ vo veci trestného oznámenia zo 7. augusta 2009 a jeho doplnenia

z 28. septembra 2009 vykonal tieto ďalšie úkony:

- podaním z 22. októbra 2009 žiadal generálnu prokuratúru o „oznámenie stavu

konania – žiadosť o odstránenie prieťahov v konaní“ (generálna prokuratúra

listom sp. zn. IV/1 Gn 610/09 z 30. októbra 2009 sťažovateľovi oznámila, že

jeho podanie bolo postúpené Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej

prokuratúry, pretože nemá súvis s vecou, ku ktorej bola podaná),

- podaním zo 4. novembra 2009 žiadal generálnu prokuratúru „o sprístupnenie

informácií... v zmysle ustanovenia

o slobodnom prístupe k informáciám...“ týkajúcich sa jeho trestného

oznámenia zo 7. augusta 2009 (generálna prokuratúra reagovala listom č. k.

VII/2 Gv 8/08-80 z 13. novembra 2009 označeným ako „poskytnutie

informácie – upovedomenie“, v ktorom odpovedala na otázky sťažovateľa),

- podaním z 19. novembra 2009 sa odvolal „vo veci nesprístupnenia žiadaných

informácií“ a žiadal, aby mu boli „žiadané informácie... sprístupnené“

(generálna prokuratúra reagovala prípisom č. k. XV/3 Spr 179/09-3 z 25.

novembra 2009, v ktorom poukázala na vecnú správnosť vybavenia

sťažovateľových podaní),

- podnetom z 30. novembra 2009 žiadal generálnu prokuratúru o preskúmanie

postupu prokurátora a vykonanie opatrení smerujúcich k odstráneniu

porušenia zákona, a to tak, aby o jeho trestnom oznámení zo 7. augusta 2009

bolo meritórne rozhodnuté (generálna prokuratúra reagovala prípisom č. k.

XV/3 Spr 179/09-4 z 1. decembra 2009, v ktorom mu oznámila, že postup

prokurátora generálnej prokuratúry bol preskúmaný a vybavený prípisom č. k.

XV/3 Spr 179/09-3 z 25. novembra 2009).

Podľa sťažnosť (podľa ods. ) nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie

ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z uvedeného teda vyplýva, že každý, kto namieta porušenie svojho základného

práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany, a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému

súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu (napr. , ).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna

žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje

k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal

návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého

konania alebo vykonal iné opatrenia na odstránenie porušenia zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov, na vykonanie ktorých je podľa zákona

oprávnený.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvek

prokuratúre.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia ďalší opakovaný podnet

v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje

nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet,

v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich

podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že nevyužitie

opakovaného podnetu v rámci sústavy orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním

sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzila možnosť týchto

orgánov vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj

prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomáhali odstráneniu

procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (napr. ,

).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podanie opakovaného podnetu, prípadne

ďalšieho opakovaného podnetu podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre

poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (, ,

, ). Ústavný súd nevidí žiaden dôvod na to, aby sa vo veci

sťažovateľa odchýlil od uvedeného právneho názoru.

Ústavný súd však z obsahu sťažnosti ani jej príloh nezistil, že by sťažovateľ pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal všetky iné právne prostriedky (bez ohľadu

na to, ako kvalifikovala generálna prokuratúra jeho odvolanie „vo veci nesprístupnenia

žiadaných informácií“ z 19. novembra 2009), ktoré mu zákon na ochranu jeho základných

práv alebo slobôd účinne poskytuje. Nebolo zistené a sťažovateľ to ani netvrdil, že by bol

podal opakovaný podnet, resp. ďalší opakovaný podnet generálnej prokuratúre proti jej

prípisu z 1. decembra 2009, hoci mu to zákon o prokuratúre umožňoval.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ, zastúpený

kvalifikovaným právnym zástupcom – advokátom, v sťažnosti neuvádza nijaké dôvody,

a už vôbec nie dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal ústavný súd postupovať

podľa .

Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je v dôsledku

nevyužitia opakovaného podnetu podaná predčasne a ako taká nie je pre nevyčerpanie tohto

sťažovateľovi dostupného a účinného právneho prostriedku ochrany základných práv

prípustná. Z toho dôvodu ju ústavný súd odmietol pre jej neprípustnosť podľa § 25 ods. 2

.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie

o ďalších ním uplatnených nárokoch (napr. zakázanie porušovania základných práv

generálnou prokuratúrou a náhradu trov právneho zastúpenia), ktoré sú viazané

na vyhovenie sťažnosti a vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. decembra 2010