Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 171/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a , , zastúpených advokátom

JUDr. Rastislavom Lenartom, Pollova 32, Košice, ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa , a 3 a

postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 194/14/8800

a jej prípisom č. k. Kc 194/14/8800 10 z 3. októbra 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2014 doručená sťažnosť , , a ,

(spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich

základných práv podľa , a 3 a

(ďalej len „ústava“) postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská

prokuratúra“) vo veci vedenej pod sp. zn. Kc 194/14/8800 a jej prípisom

č. k. Kc 194/14/8800 10 z 3. októbra 2014 (ďalej aj „napadnutý prípis“).

Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia sú účastníkmi

exekučného konania vedeného Okresným súdom Košice II (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. v procesnom postavení povinných. Uznesením

sp. zn. z 9. júla 2012 okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú

a konanie zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie oprávnení. Krajský súd

v Košiciach uznesením sp. zn. z 5. februára 2014 uznesenie okresného súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne súdna exekútorka JUDr. Marianna

Vargová vydala 28. júla 2014 exekučný príkaz sp. zn. EX 579/2010 na vykonanie exekúcie

predajom nehnuteľností.

Sťažovatelia v sťažnosti po opise doterajšieho priebehu označeného exekučného

konania poukazujú na «zmätočnosť záhlavia Uznesenia Krajského súdu v Košiciach,

sp. zn. , 7210226825 zo dňa 05. 02. 2014, pri údajoch o oprávnených

1. a 2., CHÝBA ich identifikácia ich dátumov narodenia a tak isto považujú výrok

uvedeného uznesenia za neurčitý, neúplný a tak isto aj nevykonateľný pretože ak odvolací

súd /citujeme/: „Zrušuje uznesenie v znení opravného uznesenia a vec vracia súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.“ /koniec citácie/, z uvedeného výroku nie je zrejmé ktoré

uznesenie odvolací súd zrušil a následne vrátil na ďalšie konanie, pretože nie je uvedené

uznesenie identifikované ani označením súdu a ani spisovou značku».

Podľa názoru sťažovateľov „sa poskytla rozhodnutím odvolacieho súdu neprimeraná

majetková, ale aj procesná ochrana a zvýhodnenie oprávneného v 1. a 2. rade, na úkor

navrhovateľa 1. a 2...“, exekučný príkaz súdnej exekútorky JUDr. Marianny Vargovej

sp. zn. EX 579/2010 z 28. júla 2014 bol vydaný „predčasne a bez právneho dôvodu

a základu, pretože síce uznesením Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. ,

7210226825 zo dňa 05. 02. 2014, bolo zrušené uznesenie v znení opravného uznesenia

a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, avšak uvedený exekučný príkaz sa na

starne 2. odvoláva na predmetné uznesenie KS Košice... avšak uznesenie Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. 84,7210226825 zo dňa 05. 02. 2014, ako sme už uviedli,

NEOBSAHUJE PRESNÉ OZNAČENIE VO VÝROKU uznesenia ktoré bolo zrušené a ani

označenie opravného uznesenia, navyše uvedený exekučný príkaz neobsahuje označenie

NÁSLEDNÉHO vydaného uznesenia prvostupňového súdu, ktoré malo byť vydané

po vrátení veci, avšak ako uvádzajú navrhovateľ 1. a 2., doposiaľ im takéto uznesenie

nebolo doručené, teda zrejme ešte nebolo vydané...“.

V nadväznosti na uvedené podali sťažovatelia podnet na podanie mimoriadneho

dovolania adresovaný Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna

prokuratúra“), ktorým sa domáhali „... prešetrenie zákonnosti postupu Súdnej exekútorky

JUDr. Marianny Vargovej, so sídlom v Trebišove, Hviezdoslavova č. 1234/4, a zákonnosti

vydaného Exekučného príkazu pod sp. zn. EX 579/2010 54 zo dňa 28. 07. 2014

a po preskúmaní navrhujeme uvedený exekučný príkaz zrušiť, ako nezákonný a vydaný

v rozpore zo skutkovým a procesným stavom vec“.

Na podnet sťažovateľov reagovala krajská prokuratúra, ktorá im v napadnutom

prípise oznámila, že „v konaní Krajského súdu v Košiciach nezistila pochybenia, ktoré by

bolo treba napraviť, preto Váš podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladám“.

Sťažovatelia zastávajú názor, že krajská prokuratúra prípisom sp. zn. Kc 194/14/8800

z 3. októbra 2014 a postupom, ktorý predchádzal jeho vyhotoveniu, porušila ich základné

práva podľa , a 3 a , a žiadajú, aby ústavný súd o ich

sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa 1. ... a 2. ...

upravené v , , ods. 2, 3, postupom

Krajskej prokuratúry Košice v konaní pod sp. zn. Kc 194/14/8800 10, porušené bolo.

2. Rozhodnutie štátneho orgánu – Krajskej prokuratúry Košice v konaní vedenom

pod sp. zn. Kc 194/14/8800 10, kde bolo pod týmto číslom vydané rozhodnutie, či písomné

stanovisko zo dňa 03. 10. 2014, ktorá nám bolo doručená dňa 22. 10. 2014 sa zrušuje a vec

vracia na ďalšie konanie.

3. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vo veci konala

a prikazuje obnoviť stav pred porušením základného práva upraveného v čl. 46, čl. 47,

ods. 2, 3, .

4. Sťažovateľovi 1. ... a 2. ... sa priznáva

finančné zadosťučinenie 10.000 Eur (slovom desaťtisíc eur), ktoré je Krajská prokuratúra

Košice povinná sťažovateľovi vyplatiť, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia

(nálezu).

5. Sťažovateľovi 1. ... a 2. ... priznáva trovy

konania/právneho zastúpenia 284,08 Eur /slovom: dvestoosemdesiatštyri eur a 08 centov/,

ktoré je povinný Krajská prokuratúra Košice zaplatiť na účet advokáta JUDr. Rastislav

Lenarta do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

Sťažovatelia sa tiež domáhajú, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť „Uznesenia

Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. , 7210226825 zo dňa 05. 02. 2014,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 03. 2014“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou

časťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1

), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd

rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu

k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým

v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. ,

, ).

Vychádzajúc z obsahu petitu, ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je

namietané porušenie základných práv sťažovateľov podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48

ods. 2 prípisom krajskej prokuratúry č. k. Kc 194/14/8800 10 z 3. októbra 2014

a postupom, ktorý predchádzal jeho vyhotoveniu. Na tom nič nemení skutočnosť,

že sťažovatelia v sťažnosti formulujú výhrady aj proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 5. februára 2014 a exekučnému príkazu súdnej exekútorky

JUDr. Marianny Vargovej sp. zn. EX 579/2010 z 28. júla 2014. V petite sťažnosti totiž

sťažovatelia označujú za porušovateľa svojich základných práv len krajskú prokuratúru.

Z uvedeného dôvodu mohol ústavný súd predbežne prerokovať sťažnosť sťažovateľov

len v rozsahu namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl.

48 ods. 2 prípisom krajskej prokuratúry č. k. Kc 194/14/8800 10 z 3. októbra 2014 a

postupom, ktorý predchádzal jeho vyhotoveniu.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z už citovaného a vyplýva,

že právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity.

Zmysel a účel princípu subsidiarity vychádza zo skutočnosti, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd

predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až

v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane

ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci

ústavného súdu (porovnaj m. m. , , ,

).

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať

postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu

ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV.

ÚS 128/04).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu

a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov

a súdov v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený

vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa

osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadať

o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví

nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie

návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže

vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých

vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

tohto prostriedku nápravy (opakovaného podnetu, príp. ďalšieho opakovaného podnetu)

v rámci sústavy orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred

ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzila možnosť týchto orgánov vo vlastnej

kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia podľa

zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomáhali odstráneniu procesných alebo faktických

prekážok zákonného postupu (napr. , , ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podanie opakovaného podnetu, prípadne

ďalšieho opakovaného podnetu podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre

poskytujú sťažovateľom účinnú ochranu ich práv a slobôd (, ,

).

Zo sťažnosti ani z priloženej dokumentácie nevyplýva, že by sťažovatelia podali

generálnej prokuratúre opakovaný podnet, ktorým by sa domáhali preskúmania záverov

krajskej prokuratúry, hoci im to zákon o prokuratúre umožňuje, čo zakladá dôvod

na odmietnutie ich sťažnosti ako neprípustnej.

Zároveň ústavný súd v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci poukazuje

na skutočnosť, že právo podať mimoriadne dovolanie patrí do výlučnej právomoci

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), a nie je

nárokovateľným právom účastníka konania. Zákonné predpoklady na podanie

mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku, z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide o mimoriadny opravný prostriedok,

ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne generálnemu prokurátorovi.

To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľov, ktoré by bolo možné zahrnúť

pod ochranu , príp. iného ustanovenia . Ústavný súd vo svojej

konštantnej judikatúre v tejto súvislosti opakovane uvádza, že na vyhovenie podnetu

fyzických osôb alebo právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje

právny nárok, t. j. osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie,

resp. akceptovanie, a teda generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá, alebo nepodá

mimoriadne dovolanie. Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na

podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (, , , ,

).

Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že sťažovatelia nemali na základe svojho

podnetu právny nárok na podanie mimoriadneho dovolania, a preto odložením ich podnetu

na podanie mimoriadneho dovolania nemohlo dôjsť k porušeniu ich základných práv

garantovaných , čo zakladá dôvod na odmietnutie ich sťažnosti ako zjavne

neopodstatnenej.

Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súd ako neprípustnú a zároveň tiež ako

zjavne neopodstatnenú.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2015