Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 304/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. E. H., N., zastúpenej advokátom Mgr. Ľ. Š.,

Advokátska kancelária, N., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného postupom

a rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. Kc 44/2012-7 z 3. apríla

2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. E. H. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2012

doručená sťažnosť JUDr. E. H., N. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného

porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) postupom a rozhodnutím Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. Kc 44/2012-7

z 3. apríla 2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len

„okresný súd“) č. k. -565 zo 4. mája 2010 v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -595 z 15. februára 2011, ktoré

nadobudli právoplatnosť 6. apríla 2011, bol zamietnutý návrh sťažovateľky a spol., ktorým

sa voči žalovanému domáhali zaplatenia sumy 3 020,65 € s príslušenstvom. Dovolanie

sťažovateľky a spol. proti označenému rozhodnutiu krajského súdu bolo uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. marca 2012 odmietnuté,

pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nebolo prípustné. Následne podaním

zo 6. marca 2012 adresovaným generálnej prokuratúre podala sťažovateľka a spol. podnet

na podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku krajského súdu č. k. -595

z 15. februára 2011 v spojení s rozsudkom okresného súdu č. k. -565

zo 4. mája 2010, a to „... z dôvodov uvedených v “.

Z príloh sťažnosti podanej ústavnému súdu vyplýva, že predmetný podnet

sťažovateľky a spol. na podanie mimoriadneho dovolania bol „... z poverenia generálneho

prokurátora Slovenskej republiky...“ preskúmaný Krajskou prokuratúrou v Nitre (ďalej len

„krajská prokuratúra“), ktorá listom č. k. Kc 44/2012-7 z 3. apríla 2012 (tento list je

napádaný v konaní pred ústavným súdom, pozn.) sťažovateľke a spol. oznámila, že ich

podnet na podanie mimoriadneho dovolania odkladá, pretože neboli zistené dôvody na jeho

podanie.

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka vyjadruje svoju nespokojnosť

„s rozhodnutím generálnej prokuratúry č. k. Kc 44/2012-7 z 3. apríla 2012“ (v skutočnosti

sa pod uvedenou spisovou značkou jedná o oznámenie krajskej prokuratúry, pozn.), pričom

sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Vzhľadom na to, že Generálny prokurátor Slovenskej republiky v konaní rozhodol

spôsobom vyššie uvedeným, porušil tým základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne

konanie upravené v , ako i v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd. Za porušenie jej základného práva považujeme najmä to, že navrhovatelia ako

účastníci konania majú právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia, a to aj v prípade, ak

rozhodnutie vyznieva v ich neprospech. Uvedenou vadou trpí tak rozhodnutie

prvostupňového ako aj odvolacieho súdu. Ak mal súd za to, že ohliadku je potrebné vykonať

a nakoniec od jej vykonania upustil, bolo nevyhnutné túto skutočnosť v odôvodnení

rozhodnutia riadne zdôvodniť, najmä prečo ju nevykonal, keď ju sám nariadil, alebo akým

dôkazom nahradil skutočnosti, ktoré mohli a mali byť zistené ohliadkou, aj keď ohliadku

nemožno nahradiť žiadnym iným dôkazom napr. výsluchom účastníkov, vzhľadom na to že,

ide o špecifický dôkaz, prostredníctvom ktorého súd získa priame poznatky o skutočnostiach

svojimi zmyslami. ...

Rozhodnutie súdu, resp. jeho odôvodnenie bez toho, aby sa súd vysporiadal s touto

skutočnosťou (prečo nevykonal ohliadku, keď ju sám nariadil, akým dôkazom preukázal

skutočnosti, ktoré mali byť preukázané ohliadkou atď.) je vágne a nepreskúmateľné, keďže

absentujú podrobné a hlavne presvedčivé dôvody upustenia od nariadenej ohliadky. Tieto

skutočnosti boli namietané aj v podanom odvolaní a ani odvolací súd sa s nimi

nevysporiadal, len si osvojil tvrdenia prvostupňového súdu. Taktiež v odôvodnení

rozhodnutia odvolacieho súdu bolo nevyhnutné zdôvodniť, prečo sa ani odvolací súd týmito

dôkazmi nezaoberal.

Ďalej máme za to, že aj Generálny prokurátor Slovenskej republiky prevzal

pochybenia oboch súdov, keď neskonštatoval porušenie práva na spravodlivé súdne

konanie upravené v u sťažovateľky v tak

viditeľnom prípade. Sťažnosťou napadnuté rozhodnutie Generálneho prokurátora

Slovenskej republiky č. k. Kc 44/2012-7 zo dňa 03.04.2012 vykazuje známky „povrchnosti",

čomu nasvedčuje už samotné odôvodnenie porušenia práva na spravodlivé súdne konanie

nedostatočným a nepreskúmateľný odôvodnením súdneho rozhodnutia. Generálny

prokurátor Slovenskej republiky sa v posudzovaní tak závažného prípadu a celkom

zreteľného porušenia základného práva garantovaného

obmedzil iba na konštatovanie, že odôvodnenie rozsudkov súdu prvého stupňa ako aj

odvolacieho súdu považuje za jasné a presvedčivé. Takéto odôvodnenie rozhodnutia v

žiadnom prípade nemožno považovať pre sťažovateľa ako uspokojivé a dostatočne

vysvetľujúce.

Z uvedeného dôvodu máme za to, že postupom Generálneho prokurátora Slovenskej

republiky pri posudzovaní podnetu na podanie mimoriadneho dovolania rozhodnutím

č. k. Kc 44/2012-7 zo dňa 03.04.2012 došlo k porušeniu práva sťažovateľky JUDr. E. H.,...

na spravodlivé súdne konanie upravené v , v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a v čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Základné právo na spravodlivé súdne konanie sťažovateľov, upravené v čl. 46

ods. 1 postupom Generálneho prokurátora Slovenskej

republiky rozhodnutím č. k. Kc 44/2012-7 zo dňa 03.04.2012 porušené bolo.

2. Rozhodnutie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky č. k. Kc 44/2012-7

zo dňa 03.04.2012 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky prikazuje, aby vo veci konal.

4. JUDr. E. H.... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8.971,63,-EUR, čo

predstavuje súčet žalovanej istiny s príslušenstvom a trov právneho zastúpenia Eur (slovom

osemtisícdevätstosedemdesiatjeden eur šesťdesiattri centov), ktoré je Generálny prokurátor

Slovenskej republiky povinný JUDr. E. H.... vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia (nálezu).

5. JUDr. E. H.... priznáva trovy konania a právneho zastúpenia 269,58 Eur (slovom

dvestošesťdesiatdeväť eur päťdesiatosem centov), ktoré je Generálny prokurátor Slovenskej

republiky povinný zaplatiť na účet advokáta Mgr. Ľ. S., N., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia (nálezu).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či oznámením podľa sťažovateľky

„vydaným generálnou prokuratúrou“ (v skutočnosti ide o oznámenie krajskej prokuratúry,

pozn.) č. k. Kc 44/2012-7 z 3. apríla 2012 došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu zaručeného v .

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že podľa je

ústavný súd viazaný návrhom sťažovateľky, ktorá v danom prípade má sama právnické

vzdelanie a navyše je zastúpená aj kvalifikovaným právnym zástupcom. Viazanosť

ústavného súdu návrhom sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého

sa sťažovateľka domáha. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľka

domáha v petite svojej sťažnosti, preto v danej veci ústavný súd rozhodoval iba o porušení

toho základného práva ( ), ktorého vyslovenia porušenia sa sťažovateľka

domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných práv

(čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 36 ods. 1 Listiny

základných práv a slobôd), ktoré sťažovateľka uvádza iba v texte sťažnosti mimo petitu,

je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jej argumentácie

(napr. , , ).

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažnosťou napádané

„rozhodnutie“ č. k. Kc 44/2012-7 z 3. apríla 2012 nie je „rozhodnutím“ generálnej

prokuratúry, tak ako to tvrdí sťažovateľka, ale v skutočnosti ide o oznámenie (list) krajskej

prokuratúry o spôsobe vybavenia podnetu sťažovateľky a spol. na podanie mimoriadneho

dovolania.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých

použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z uvedeného teda vyplýva, že každý, kto namieta porušenie svojho základného

práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému

súdu, musí požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza

právomoci ústavného súdu (napr. ).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie

zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený

prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci

vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti.

Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ

podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej

veci.

Ústavný súd aj v predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že vynechanie

tohto prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry nemožno nahrádzať

podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by sa obmedzila možnosť

týchto orgánov vo vlastnej kompetencii nielen preveriť skutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ,

ale aj prijať opatrenia podľa zákona o prokuratúre, ktoré by účinne napomáhali odstráneniu

procesných alebo faktických prekážok zákonného postupu (napr. ,

, ).

Podľa právneho názoru ústavného súdu podanie opakovaného podnetu, prípadne

ďalšieho opakovaného podnetu podľa príslušných ustanovení zákona o prokuratúre

poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a slobôd (, ,

).

Vzhľadom na uvedené, keďže nebolo zistené, že by sa sťažovateľka opakovaným

podnetom podaným generálnej prokuratúre domáhala preskúmania záverov krajskej

prokuratúry, hoci jej to zákon o prokuratúre umožňoval, ústavný súd konštatuje, že sťažnosť

sťažovateľky je predčasná, a ústavný súd ju preto musel odmietnuť podľa § 25 ods. 2

pre neprípustnosť.

Okrem toho ústavný súd nad rámec v súvislosti s možnosťou využitia mimoriadneho

dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku konštatuje, že právo podať tento

mimoriadny opravný prostriedok je právom generálneho prokurátora Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“), a nie nárokovateľným právom účastníka konania.

Zákonné predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach

a nasl. , z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide

o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie ako procesného inštitútu patrí výlučne

generálnemu prokurátorovi. To znamená, že nejde o základné právo sťažovateľky, ktoré by

bolo možné zahrnúť pod .

Podľa judikatúry ústavného súdu na vyhovenie podnetu fyzických osôb alebo

právnických osôb na podanie mimoriadneho dovolania neexistuje právny nárok, t. j. osobe,

ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho prijatie, resp. akceptovanie, a teda

generálny prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť. Je na voľnej úvahe

generálneho prokurátora rozhodnúť o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie.

Ústavný súd v tejto súvislosti viackrát vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho

dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana

(, , , , ).

Vzhľadom na uvedené teda nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti

rozhodnutiam všeobecných súdov mimoriadne dovolanie nemôže dôjsť k porušeniu

základného práva účastníka konania na súdnu ochranu, keďže platná zákonná úprava

nezakladá účastníkovi konania právo (právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora, takže prípadnú sťažnosť

účastníka konania v tomto smere ústavný súd považuje za zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení

napadnutého „rozhodnutia“, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia základného práva

alebo slobody sťažovateľky ( prvá veta ), ústavný súd o týchto častiach

sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2012