Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/153/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ MUDr. I. H., 2/

JUDr. E. H., zastúpených Mgr. Ľ. Š., advokátom v N., , proti odporcovi L., IČO: X.,

zastúpenému

Mgr. M. J., advokátom v N., , o zaplatenie 3 020,65 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp.zn. , o dovolaní

navrhovateľov 1/, 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 15. februára 2011, sp.zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľov 1/, 2/ o d m i e t a .

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Nitra rozsudkom zo 4. mája 2010, č.k. -565 zamietol návrh,

ktorým sa navrhovatelia 1/, 2/ od odporcu domáhali zaplatenia sumy 91 000 Sk (3 020,65 €)

istiny s príslušenstvom. Odporcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Mal

za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, na základe

ktorej mal odporca pre navrhovateľov 1/, 2/ vybudovať tenisový kurt a navrhovatelia 1/, 2/

mali zaplatiť za vykonané dielo cenu. Táto skutočnosť bola preukázaná výsluchom účastníkov

konania, pričom navrhovateľka 2/ poskytla odporcovi zálohu 4 979,09 €. Súd prvého stupňa

mal za to, že odporca pre navrhovateľov 1/, 2/ vykonal horizontálne a vertikálne vytýčenie

hrubej hracej plochy za cenu 49,79 €, ďalej vykonal dovoz, sušenie, triedenie, drvenie antuky

za sumu 1 371,24 €. Navrhovatelia 1/, 2/ súhlasili a potvrdili dodávku antuky netriedenej

za sumu 489,94 €, bola vykonaná doprava antuky za sumu 370,07 € a za sumu 88,82 €, ako

i doprava antuky za sumu 23,90 €. V tejto časti bolo konanie zastavené pre späťvzatie návrhu.

Doprava škváry netriedenej a umelých čiar bola tiež v konaní preukázaná, keď odporca

preukázal, že predmetné čiary zakúpil 10. apríla 2000, pre navrhovateľa 1/ položil jeden kus

čiar a účtoval taktiež iba jeden kus. V rámci konania bolo preukázané, že ručne odkopal

odvoz zeminy, ako i ručný výkop základov, pätiek stĺpov oplotenia bol vykonaný odporcom,

čo bolo zaznamenané v denníku prác, a bolo to preukázané, i keď nepriamo výpoveďou

svedka H., ktorý videl odporcu pracovať na stavbe. Odporca preukázal, že mal náklady

spojené s obstaraním škváry a to predložením záznamov o prevádzke nákladného motorového

vozidla, ako aj príjmovými a výdavkovými pokladničnými dokladmi, preukázal, že

predmetnú škváru vytriedil, skladoval, čo potvrdil i svedok M.. Odporca tiež preukázal, že na

základe nájomnej zmluvy uzatvorenej s H.uhradil sumu 464,71 € titulom nájomného. Súd

prvého stupňa konštatoval, že celková záloha, ktorá bola zložená navrhovateľmi 1/, 2/

odporcovi vo výške 4 979,09 € bola v plnej výške spotrebovaná na účel realizácie tenisového

kurtu pre navrhovateľov 1/, 2/, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. Tvrdenia

navrhovateľov 1/, 2/, že stavebné práce mali vykonávať svojpomocne za účasti robotníkov

z Ukrajiny, neboli preukázané. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa §

151 ods. 7 tak, že určil výšku náhrady trov konania percentom 100 %, pričom po

právoplatnosti rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Krajský súd v Nitre na odvolanie navrhovateľov 1/, 2/ rozsudkom z 15. februára 2011,

sp.zn. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v zmysle

, potvrdil. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Mal

za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne skutkové

závery a vec správne posúdil po právnej stránke. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že

z obsahu odvolania navrhovateľov 1/, 2/ vyplýva, že namietali nesprávne zistenie skutkového

stavu a nesprávne právne posúdenie. Navrhovatelia 1/, 2/ v odvolaní uvádzali úplne nové

skutkové dôvody, ktoré neuvádzali v priebehu celého konania. Tvrdili, že odporca mal plniť

pri výstavbe tenisového kurtu iba funkciu subdodávateľa pri jednotlivých etapách výstavby.

Uvedená skutočnosť je úplne novým zdôvodnením nároku navrhovateľov 1/, 2/. V priebehu

konania navrhovatelia 1/, 2/ ústne pred súdom prvého stupňa i v písomných vyjadreniach

uvádzali, že došlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Najmä z výpovede navrhovateľky 2/

vyplynulo, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o dielo. Odvolací súd je viazaný

rozsahom a dôvodmi odvolania. V odvolaní boli vytýkané vady konania a nesprávne zistený

skutkový stav. Odvolací súd nezistil žiadne vady konania, poukázal na to, že vytknuté vady

nie sú vadami konania, ale spôsob vykonávania dokazovania. Odvolací súd je viazaný

skutkovým stavom ako ho zistil súd prvého stupňa. Mal za to, že v konaní bolo dostatočne

preukázané, že odporca vykonal pre navrhovateľov 1/, 2/ práce uvedené v súpise prác a že

cena prác a cena materiálu použitého na vybudovanie tenisového kurtu plne pokryla

navrhovateľmi 1/, 2/ zloženú zálohu vo výške 150 000 Sk. Navrhovatelia 1/, 2/ sa bránili

i tým, že nebola splnená edičná povinnosť odporcu vydať potvrdenie o prijatí objednávky. Ich

obrana podľa odvolacieho súdu neobstojí, pretože zmluva o dielo môže byť uzatvorená i ústne

a nesplnenie edičnej povinnosti nie je dôkazom, že zmluva nebola uzavretá, prípadne, že ak

bola uzatvorená, nesplnenie edičnej povinnosti ju robí neplatnou. Navrhovatelia 1/, 2/ až

v odvolaní začali tvrdiť, že malo ísť o nejaké čiastkové overenia pre odporcu pri budovaní

tenisového kurtu, resp. objednávky menšieho rozsahu. Ich tvrdenia počas niekoľkoročného

konania sa rôznili. Skutočnosti uvedené navrhovateľmi 1/, 2/ v odvolaní nie sú podľa

odvolacieho súdu dôvodné. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1

v spojení s

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu „v plnom rozsahu“ podali dovolanie

navrhovatelia 1/, 2/, ktorí navrhli rozsudok odvolacieho súdu, ako aj rozsudok súdu prvého

stupňa zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania

odôvodnili ustanovením , a , tvrdiac, že

postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za takú vadu označili skutočnosť,

že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, a to napriek potrebe

zopakovania, resp. doplnenia dokazovania vykonaním dôkazov, ktoré boli účastníkmi

navrhované a ktoré prvostupňový súd nevykonal. Mali za to, že odvolací súd mal

dokazovaním zistiť najmä rozsah a čas údajných prác vykonaných odporcom. Namietali, že

odvolací súd potvrdzujúcim rozsudkom prevzal pochybenie prvostupňového súdu spočívajúce

v porušení ustanovení o dokazovaní nezisťovaním skutočností rozhodných pre posúdenie

veci, hoci tieto boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy, ako aj pochybenie

prejavujúce sa v konštatovaní, že navrhovatelia 1/, 2/ neuniesli dôkazné bremeno o rozsahu

stavebných prác na oplotení pre tenisový kurt, čím súd nesprávne zistil skutkový stav. Taktiež

namietali nelogické vyhodnotenie dôkazov predkladaných odporcom a nesprávnu

interpretáciu ustanovenia . V dôvodoch dovolania

rozoberali skutkový a právny stav veci.

Odporca sa k dovolaniu navrhovateľov 1/, 2/ nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku

vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného

významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa a (

ods. 3 ).

V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného

v a , pretože nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku

ktorého odvolací súd nevyslovil, že je dovolanie proti nemu prípustné a nejde ani o potvrdenie

rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a Dovolanie nie je prípustné ani podľa

ustanovenia z dôvodu, že dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv

začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným

sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Existenciu žiadnej podmienky prípustnosti

dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení dovolací súd nezistil.

So zreteľom na navrhovateľmi 1/, 2/ tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší

súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že

v prejednávanej veci im súdom bola odňatá možnosť pred ním konať ( ).

Odňatím možnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov.

Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie možnosti

konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu možnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu,

3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, že

zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom

nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť

taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom

chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie

svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že súdy

pri prejednávaní a rozhodovaní veci postupovali v súlade s právnymi predpismi

a navrhovateľom 1/, 2/ neznemožnili uplatniť procesné práva priznané im právnym

poriadkom na zabezpečenie ich práv a oprávnených záujmov.

K odňatiu možnosti navrhovateľov 1/, 2/ pred súdom konať malo podľa ich názoru

dôjsť tým, že odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a to napriek potrebe

zopakovania, resp. doplnenia dokazovania vykonaním dôkazov, ktoré boli účastníkmi

navrhované a ktoré prvostupňový súd nevykonal.

Podľa na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej

nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať

alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia

pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

Podľa v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj

bez nariadenia pojednávania.

Z dikcie ustanovenia vyplýva, že na prejednanie odvolania, ktoré

smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, musí predseda senátu nariadiť pojednávanie okrem

iného aj vtedy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie. Či v konkrétnom

prípade je nevyhnutné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, je však vecou úvahy

odvolacieho súdu a nie účastníkov konania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že súd prvého

stupňa náležitým spôsobom zistil skutkový stav veci a preto nie je potrebné dokazovanie

zopakovať alebo doplniť, nič mu nebráni (ak nejde o ostatné dva v zákone vymenované

prípady) o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Z obsahu spisu vyplýva, že v posudzovanej veci odvolací súd považoval skutkové

zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie za správne. Nepovažoval preto

za potrebné súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie zopakovať alebo dokazovanie

doplniť, o čom rozhodnúť je v jeho plnej kompetencii. Odvolací súd teda v danom prípade

nepostupoval v rozpore so zákonom, keď na prejednanie odvolania nenariadil odvolacie

pojednávanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k právnemu

záveru, že tým, že odvolací súd vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie v zmysle

ustanovenia , nebola navrhovateľom 1/, / odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle ustanovenia Nedošlo k znemožneniu realizácie ich

procesných práv, priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia ochrany

ich práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že

za postup súdu odnímajúci účastníkovi konania možnosť konať pred súdom v zmysle

citovaného zákonného ustanovenia, nie je možné považovať postup súdu v súlade

s príslušnými procesnými ustanoveniami. Nedošlo preto k závadnému procesnému postupu

súdu, ktorým by sa navrhovateľom 1/, 2/ znemožnila realizácia ich procesných práv,

priznaných im v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany ich práv

a právom chránených záujmov v zmysle

K námietke navrhovateľov 1/, 2/, týkajúcej sa nedostatkov pri vykonaní a hodnotení

dôkazov súdmi, dovolací súd uvádza, že táto námietka navrhovateľov 1/, 2/ nie je dôvodná,

pretože súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný

vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania

a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120

ods. 1 ) a nie účastníka konania. Ak súd v priebehu konania nevykoná všetky

navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania v zmysle , lebo to

nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom (R 125/1999, R 6/2000).

V zmysle dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,

čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne vyhodnotenie

dôkazov nie je vadou konania v zmysle Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý

z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, no táto

skutočnosť ešte sama osebe nezakladá prípustnosť dovolania v zmysle (pre

úplnosť treba dodať, že nesprávne vyhodnotenie dôkazov nie je samostatným dovolacím

dôvodom ani vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné – viď § 241 ods. 2 písm. a/ až c/

).

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľov 1/, 2/ spochybňujúcu úplnosť zistenia

skutkového stavu veci, či správnosť skutkových zistení, treba uviesť, že v zmysle ustanovenia

dôvodom dovolania nemôže byť samo osebe nesprávne skutkové zistenie.

Dovolanie totiž nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom

určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných ( a )

a hmotnoprávnych ( ) vád. Preto sa dovolaním nemožno úspešne

domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu

nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní pred súdom prvého

stupňa a jeho skutkové závery je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd,

ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie ( ). Dovolací súd nie je

všeobecnou treťou inštanciou, v ktorej by mohol preskúmať akékoľvek rozhodnutie súdu

druhého stupňa. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to ani v súvislosti

s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy, pretože – na rozdiel od súdu prvého stupňa

a odvolacieho súdu – nemá možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní

o dovolaní tieto dôkazy sám vykonávať, ako je zrejmé z obmedzeného rozsahu dokazovania

v dovolacom konaní podľa ustanovenia , in fine (arg. „dokazovanie však

nevykonáva“).

Navrhovatelia 1/, 2/ v dovolaní namietajú, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľmi 1/, 2/ tvrdenej existencie tzv. inej

vady konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže

pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je

dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci

nejde).

Navrhovatelia 1/, 2/ ako dovolací dôvod ďalej uvádzajú, že napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (dovolací dôvod podľa

).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

I keby teda tvrdenia dovolateľov 1/, 2/ boli opodstatnené, nimi uvádzané skutočnosti by mali

za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania podľa V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd použil na zistený

skutkový stav správny právny predpis a či ho aj správne aplikoval, prichádzalo do úvahy až

vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné. O taký prípad ale v danej veci nejde.

Z dovolania navrhovateľov 1/, 2/ vyplýva, že napádajú rozsudok odvolacieho súdu

v plnom rozsahu, teda aj v časti týkajúcej sa výroku o trovách konania. Pokiaľ ide o túto časť

rozhodnutia odvolacieho súdu, prípustnosť dovolania treba posudzovať podľa ,

a nie podľa Ide totiž o rozhodnutie, ktoré má povahu uznesenia v zmysle

ods. 1 veta druhá , a to aj v prípade, že je pojaté do rozsudku vo veci samej. Ani

v takom prípade nezmení rozhodnutie o trovách konania svoju procesnú povahu, a preto

z hľadiska prípustnosti dovolania treba na neho hľadieť ako na uznesenie. Ustanovenie § 239

ods. 3 ale výslovne ustanovuje, že predchádzajúce odseky 1 a 2 (pripúšťajúce

dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o trovách konania.

Vzhľadom na uvedené možno preto zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , , a iné vady konania v zmysle

neboli dovolacím súdom zistené. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

navrhovateľov 1/, 2/ v súlade s v spojení s , ako

dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti navrhovateľom 1/, 2/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p v spojení s § 224

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 1. marca 2012

JUDr. Vladimír M a g u r a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová