Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 205/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. mája 2010

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s., M., zastúpenej advokátkou JUDr. D.

G., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , základného práva na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 20. augusta

2009 a základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky č. k. -12 z 26. februára 2010 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti R., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2010

doručená sťažnosť spoločnosti R., a. s., M. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátkou JUDr. D. G., M., vo veci namietaného porušenia jej základného práva vlastniť

majetok podľa (ďalej len „“), základného

práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 20. augusta 2009 a základného práva na inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 738/09-

12 z 26. februára 2010.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

«Najvyšší súd SR, ako súd odvolací, čiastočne vyhovel odvolaniu podanému

SŤAŽOVATEĽOM, t. j. žalobcom v konaní pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 6 Obo

130/2008, (ohľadne trov konania) a priznal žalobcovi trovy konania, avšak nie v žalobcom

uplatňovanej základnej sadzbe tarifnej odmeny podľa znenia § 9 ods. 1, resp. aj § 10

Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnej pomoci...

Najvyšší súd SR svojim UZNESENÍM priznal žalobcovi náhradu

trov konania vo výške 531,84 EUR, pričom - s poukazom na znenie ustanovenia § 11 ods. 1

Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnej pomoci, právnej zástupkyni žalobcu priznal za jeden úkon právnej pomoci základnú

sadzbu tarifnej odmeny v sume 1/13 výpočtového základu a to s nasledovným

odôvodnením... citujem: „Odvolací súd vyvodil záver, že hodnotu predmetu sporu, teda

vylúčenie vecí zo súpisu konkurznej podstaty možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.“

Z odôvodnenia UZNESENIA a ani zo skutkového stavu tejto právnej

veci však nie je zrejmé, čo viedlo Najvyšší súd SR ku konštatovaniu, že len s nepomernými

ťažkosťami možno zistiť hodnotu predmetu sporu.

Objektívne nie sú dané žiadne nepomerné ťažkosti pri zisťovaní hodnoty predmetu

sporu.

... žalobca uvádza, že medzi účastníkmi konania nebola hodnota PREDMETU

SPORU nikdy sporná a bola jednoznačne preukazovaná relevantným spôsobom, t. j.

ZNALECKÝM POSUDKOM. ...

V ZNALECKOM POSUDKU, ktorý žalobca predkladal Najvyššiemu súdu SR ako

prílohu č. 4 svojho odvolania, je hodnota 75 780 000,- Sk uvedená na str. 22, ako tzv.

„STREDNÁ HODNOTA zaokrúhlene“.

Relevantnosť spomínaného znaleckého posudku potvrdzuje tá skutočnosť, že

nehnuteľné a hnuteľné veci tvoriace CELÝ PREDMET TOHTO SPORU, nadobudol

žalobca, ako nepeňažný vklad do základného imania v zmysle ZNALECKÉHO POSUDKU

č. 300-27/1998 spoločnosti B., a. s., B., t. j. nepeňažný vklad do základného imania žalobcu

je, čo do druhu a aj hodnoty, špecifikovaný v predmetnom ZNALECKOM POSUDKU. ...

Pri zohľadnení znenia ustanovenia (pre úplnosť ďalej citujem:

„Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na

základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti

nemá dôvodné a závažné pochybnosti.“) mal súd (pri rozhodovaní o trovách konania)

hodnotu PREDMETU SPORU dostatočne a vierohodne preukázanú ZNALECKÝM

POSUDKOM, t. j. nebolo potrebné „zisťovať hodnotu predmetu sporu len s nepomernými

ťažkosťami“, ako sa nesprávne, bez ďalšieho, uvádza v odôvodnení UZNESENIA

Najvyššieho súdu SR . ...

SŤAŽOVATEĽ má za to, že súd neopodstatnene a aj nesprávne aplikoval ustanovenie

Vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb, t. j. ustanovenie o výške základnej sadzby tarifnej odmeny,

ako keby hodnotu skutočne (?!) bolo možné zistiť len s nepomernými (bližšie však žiadnym

spôsobom nešpecifikovanými) ťažkosťami (?!). ...

Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti SŤAŽOVATEĽ má za to, že mu

skutočne patrí náhrada trov konania vo výške (20 445,30 EUR + 373,43 EUR) 20 818,73

EUR - oproti priznaným 531,84 EUR podľa UZNESENIA Najvyššieho súdu SR 6 Obo

130/2008.

Nepriznanie náhrady trov konania v sume vyčíslenej SŤAŽOVATEĽOM podľa znenia

ustanovenia a Vyhlášky MS SR č. , ktoré Najvyšší súd

SR odôvodňoval účelovým tvrdením o tom, že hodnotu predmetu sporu možno zistiť len

s nepomernými ťažkosťami (na str. 4, stred, UZNESENIA ), nemá žiadne

skutkové a právne opodstatnenie. ...

Najvyšší súd SR rozhodol v danej veci celkom formalistický. Deklarované nepomerné

ťažkosti v súvislosti so zistením hodnoty predmetu sporu nemajú rozumný základ v obsahu

spisu. Tento argument je v priamom rozpore s obsahom spisu.

Nakoľko SŤAŽOVATEĽ mal za to, že Uznesením Najvyššieho súdu SR 6 Obo

130/2008, ktoré spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, bol porušený zákon

a vyžadovala to ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických a právnických osôb

a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami - ust. §§ 243e a 243f

ods. 1 písm. c) , SŤAŽOVATEĽ podal generálnemu prokurátorovi podnet na podanie

mimoriadneho dovolania proti Uzneseniu Najvyššieho súdu SR podľa

znenia ustanovenia a nasl. .

Tento podnet SŤAŽOVATEĽA vybavila (generálnym prokurátorom zrejme poverená

prokurátorka) JUDr. V. K. tak, že písomným podaním GENERÁLNEJ PROKURATÚRY

SLOVENSKEJ REPUBLIKY VI/2 Pz 738/09-12 z dňa 26. februára 2010 SŤAŽOVATEĽOVI

oznámila, že nebol zistený dôvod na postup podľa , pričom bolo, bez ďalšieho,

poukázané na §-ové znenie ustanovenia § 243e ods. 1, § 243f ods. 1, § 237 Občianskeho

súdneho poriadku a zabezpečenie spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

120/01, preskúmaním ktorého nemal byť zistený dôvod na postup podľa . Ďalej

je len stručne a najmä neúplné uvedené to, čo namietal SŤAŽOVATEĽ vo svojom podnete

generálnemu prokurátorovi - chyba najmä to, že SŤAŽOVATEĽ namietal neexistenciu

Najvyšším súdom SR deklarovaných NEPOMERNÝCH ŤAŽKOSTÍ v súvislosti so zistením

hodnoty predmetu sporu (na str. 4, stred, UZNESENIA ). ...

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že predmetnému podnetu SŤAŽOVATEĽA nebola

venovaná náležitá pozornosť. Bolo rozhodované celkom formalistický.

Nezistenie dôvodu na postup podľa nie je relevantným spôsobom

odôvodnené. Neobsahuje dostatok dôvodov. Dôvody, ktoré sú uvedené, nie sú uvedené

zrozumiteľne.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. augusta 2009 boli porušené jej základné práva podľa čl. 20 ods. 1

a a práva podľa dohovoru a podľa dodatkového

protokolu, oznámením generálnej prokuratúry č. k. -12 z 26. februára 2010

bolo porušené jej základné právo podľa a právo podľa

dohovoru, namietané rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 445,30 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju

zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľka sa v časti sťažnosti domáhala vyslovenia porušenia základného

práva vlastniť majetok podľa , základného práva na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, práva

na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu uznesením najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. augusta 2009, ktoré v petite sťažnosti nesprávne označila ako

rozsudok.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd zistil, že namietané uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo

právoplatnosť 25. septembra 2009.

Podľa sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok na prijatie

sťažnosti podľa na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej

v , teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej

právnej skutočnosti (, , , ).

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry a s prihliadnutím na dátum

právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu (25. septembra 2009), ako aj so zreteľom na deň

doručenia sťažnosti ústavnému súdu (5. mája 2010) považoval za dostatočne preukázané

podanie sťažnosti v tejto časti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty

(obdobne napr. , , , ). Keďže

zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť

v tejto časti odmietol ako podanú oneskorene.

2. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľka namietala porušenie základného práva na

inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru oznámením generálnej prokuratúry č. k. -12

z 26. februára 2010, ktorým generálna prokuratúra nevyhovela jej podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania proti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. augusta 2009.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľka prejavila

nespokojnosť s rozhodnutím najvyššieho súdu, a preto podala generálnemu prokurátorovi

Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podnet na podanie mimoriadneho

dovolania, v ktorom tvrdila, že rozhodnutie najvyššieho súdu spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd pri rozhodovaní o náhrade

trov prvostupňového konania nesprávne aplikoval ustanovenia Vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), keď

rozhodol podľa § 11 ods. 1 vyhlášky, a nie v súlade s § 9 ods. 1 a § 10 vyhlášky. Podľa

názoru sťažovateľky právny názor najvyššieho súdu, že hodnotu predmetu sporu bolo

možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami, bol neopodstatnený a neodôvodnený, pretože

ho bolo možné určiť z predloženého znaleckého posudku.

K podnetu sťažovateľky na podanie mimoriadneho dovolania proti rozhodnutiu

najvyššieho súdu zaujala generálna prokuratúra stanovisko v oznámení č. k. VI/2 Pz 738/09-

12 z 26. februára 2010.

Z jej obsahu vyplývajú tieto skutočnosti:

«Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, generálny prokurátor Slovenskej republiky

podáva mimoriadne dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ak na základe

podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej

rozhodnutím súdu zistí, že takým rozhodnutím bol porušený zákon niektorým zo spôsobov

uvedených v a sú splnené aj ďalšie podmienky

uvedené v .

Na základe Vášho podnetu bol zabezpečený spis Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. , preskúmaním ktorého nebol zistený dôvod na postup podľa § 243e

.

V podnete na podanie mimoriadneho dovolania namietate nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom spočívajúce v nesprávnej aplikácii § 11 ods. 1 písm. a)

vyhl. č. 655/2004 Z. z, pri určení výšky tarifnej odmeny právneho zástupcu navrhovateľa za

úkony právneho zastúpenia.

Máte za to, že odvolací súd mal priznať trovy právneho zastúpenia podľa § 9 ods. 1

a vyhl. č.

Ako je zrejmé zo spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 20. augusta 2009 sp. zn.

zmenil výrok rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vo veci vylúčenia veci

z konkurznej podstaty v časti o náhrade trov konania.

V tejto súvislosti poukazujem na právny názor s ktorým sa stotožňujem, a to, že

žaloba o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky podľa § 23 ods. 2 zák.

o konkurze a vyrovnaní je určovacou žalobou podľa . Pri posudzovaní

náhrady trov konania úspešnému účastníkovi preto platí, že výška tarifnej odmeny jeho

advokáta sa určuje podľa vyhl. č. ako v spore s neoceniteľnou

hodnotou veci (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 M Obdo V 17/2006 uverejnený pod

č. 63/2008 v publikácií „Zo súdnej praxe“ zv. 5/2008 str. 174).

Som toho názoru, že v incidenčných sporoch pri určení výšky tarifnej odmeny

advokáta súd vychádza z takej istej výšky, ako v určovacích sporoch s neoceniteľnou

hodnotou veci.

Tento princíp platí aj pre určenie poplatkovej povinnosti z návrhu na začatie konania

(súdny poplatok sa platí podľa písm. b) položiek č. 1 alebo 2 o súdnych

poplatkoch v znení v čase rozhodovania) ako v prípadoch, keď nemožno predmet konania

oceniť peniazmi.

S poukazom na uvedené a nakoľko vo veci nebol zistený dôvod na postup podľa

, považujem Váš podnet na Generálnej prokuratúre SR za vybavený.»

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou

činnosťou (, , , ) takú sťažnosť, pri

predbežnom prerokovaní ktorej nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Ako je zrejmé, sťažnosť sťažovateľky v tejto časti smeruje proti označenému

oznámeniu a postupu generálnej prokuratúry, ktorým malo dôjsť k porušeniu uvedených

práv, a to z dôvodu, že generálna prokuratúra nevyhovela jej podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na

podanie mimoriadneho dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej

osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny

prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie

mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna

ochrana (, , ). Z toho dôvodu generálny prokurátor

nemôže odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho neakceptovaním,

spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľky (napr. , ,

).

Predpoklady na podanie mimoriadneho dovolania sú upravené v ustanoveniach

a nasl. (ďalej aj „OSP“). Z týchto ustanovení možno

bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, využitie

ktorého patrí iba generálnemu prokurátorovi. Citovaná právna norma neukladá povinnosť

(nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora

o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že

zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.

V namietanom prípade generálna prokuratúra podaním č. k. -12

z 26. februára 2010 oznámila sťažovateľke, z akého dôvodu nevyhovela jej podnetu na

podanie mimoriadneho dovolania. Odôvodnenie svojho právneho názoru oprela o príslušné

ustanovenia a okrem toho uviedla, že sa stotožnila

s právnym názorom najvyššieho súdu obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí. Generálna

prokuratúra súčasne vyslovila názor, že v danom prípade išlo o žalobu o určenie pravosti,

výšky alebo poradia pohľadávky podľa o konkurze

a vyrovnaní v znení neskorších predpisov účinného do 31. decembra 2005, ktorá je podľa

jej názoru určovacou žalobou podľa . Generálna prokuratúra zároveň

odkázala na judikatúru najvyššieho súdu a konštatovala, že v danom prípade pri určení

tarifnej odmeny advokáta bolo potrebné vychádzať z takých istých kritérií ako pri

určovacích žalobách s neoceniteľnou hodnotou veci. Na základe týchto skutočností

generálna prokuratúra dospela k záveru, že nebol daný dôvod na postup podľa .

Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra sa podnetom sťažovateľky riadne

zaoberala, pričom svoj postup a závery riadne zdôvodnila. Tým, že nerozhodla v súlade

s predstavami a očakávaniami sťažovateľky, ešte neznamená, že porušila jej základné právo

na inú právnu ochranu podľa .

K namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru oznámením generálnej prokuratúry ústavný súd poznamenáva, že porušenie

uvedeného práva vzhľadom na jeho obsah a aj samotné označenie možno v okolnostiach

tohto prípadu namietať len vo vzťahu k postupu alebo rozhodnutiu všeobecného súdu, nie

však vo vzťahu k orgánu prokuratúry v súvislosti s vybavovaním podnetu.

Z týchto dôvodov ústavný súd už na predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde) sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Pre odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už nerozhodoval o ďalších návrhoch

sťažovateľky v nej uplatnených.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. mája 2010