Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 305/2011

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. januára 2012 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci

sťažnosti spoločnosti S. s. r. o., S., zastúpenej JUDr. R. K., pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. novembra 2010 takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti S. s. r. o., na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 25. novembra 2010 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. novembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia spoločnosti S. s. r. o., v sume 314,18 € (slovom tristoštrnásť eur a osemnásť

centov) na účet spoločnosti Advokátska kancelária K. spol. s r. o., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -17

z 28. júna 2011 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti S. s. r. o., Hlavná 138/85, S.

(ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 25. novembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že «Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu

S. s. r. o. proti žalovanému Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0350/99/08 zo dňa 05. 08. 2008,

o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 02. 06. 2009 č. k.

-38 svojim uznesením zo dňa 25. novembra 2010 č. k.

odvolanie sťažovateľa ako žalobcu odmietol ako oneskorene podané s tým, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Vyššie uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa

25. novembra 2010 č. k. bolo sťažovateľovi doručené prostredníctvom jeho

právneho zástupcu dňa 07. 01. 2011.

Najvyšší súd Slovenskej republiky svoje uznesenie zo dňa 25. novembra 2010 č. k.

odôvodnil tým, že „rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.

38 zo dňa 2. júna 2009... bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 10. júla 2009... za

posledný deň odvolacej lehoty považuje najbližší pracovný deň a tým bol pondelok 27. júla

2009. Žalobca však podal odvolanie (dané na poštovú prepravu) až 28. júla 2009, teda

zjavne oneskorene“, a teda „Vzhľadom na tieto skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací ( ) postupom podľa

odvolanie žalobcu ako oneskorene podané odmietol.“

Sťažovateľ súhlasí s tým, že rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.

38 zo dňa 2. júna 2009 bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 10. júla 2009 a že za

posledný deň odvolacej lehoty sa považuje pondelok 27. júla 2009.

Sťažovateľ však nesúhlasí s tým, že ako žalobca podal odvolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne č. k. -38 zo dňa 2. júna 2009 až dňa 28. júla 2009,

teda zjavne oneskorene, nakoľko sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne č. k. -38 zo dňa 2. júna 2009 už dňa 27. júla 2009 o 22:57 hod.

v rozsahu 2 strán FAXOM v súlade s z telefónneho čísla svojho

právneho zástupcu 048/4153177 na telefónne číslo Krajského súdu v Trenčíne

032/6582342, následne ho podal na poštovú prepravu dňa 28. júla 2009 a dňa 29. júla

2009 bolo originálne vyhotovenie predmetného odvolania doručené Krajskému súdu v

Trenčíne, a teda bolo doplnené najneskôr do troch dní predložením jeho originálu v súlade

s ..».

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 25. novembra 2010 porušil jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1

a právo podľa dohovoru, aby uvedené uznesenie najvyššieho súdu zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a aby jej priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume

1 538,46 €.

Najvyšší súd vo vyjadrení k sťažnosti č. k. -33 zo 6. apríla 2011 uviedol:

«Uznesením zo dňa 25. 11. 2010 sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej

republiky ako súd odvolací podľa (ďalej len

) odmietol odvolanie žalobcu (sťažovateľa), ktoré bolo podané oneskorene [

ods. 1 písm. a) ].

Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, č. k. -38 zo dňa 2. 6. 2009,

ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu podľa ako nedôvodná, obsahoval

správne poučenie o práve podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Rozsudok krajského súdu bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený 10. 7. 2009, o čom

svedčí jeho podpis na doručenke vrátenej súdu. Lehota na podanie odvolania takto začala

plynúť dňa 11. 7. 2009 (sobota) a keďže posledný deň lehoty pripadol na sobotu 25. 7.

2009, platí zákonná fikcia, podľa ktorej sa za posledný deň odvolacej lehoty považuje

najbližší pracovný deň, a tým bol pondelok 27. 7. 2009. Žalobca však podal odvolanie

(dané na poštovú prepravu) až 28. 7. 2009, teda zjavne oneskorene.

Z obsahu spisu krajského súdu sp. zn. ďalej vyplýva, že žalobca

(sťažovateľ) odoslal odvolanie voči rozsudku krajského súdu faxom dňa 27. 7. 2009 o 22.56

hod. Z čísla listu 44 spisu krajského súdu vyplýva, že predmetné faxové podanie došlo do

kancelárie predsedu súdu dňa 28. 7. 2009 o 7.00 hod., teda v rovnaký deň, ako bolo

odvolanie dané na poštovú prepravu, teda zjavne oneskorene.

Podľa vyhlášky MS SR č. o Spravovacom poriadku pre

okresné, krajské súdy... telefaxové podania doručené súdu mimo úradných hodín sa opatria

odtlačkom podacej pečiatky v deň ich prevzatia podateľňou; pre ďalšie súdne konanie je

rozhodujúci dátum ich skutočného doručenia súdu.

Na základe vyššie uvedeného preto Najvyšší súd SR vychádzal z údaja obsiahnutého

v spise Krajského súdu v Trenčíne (č. l. 44) z pečiatky kancelárie predsedu súdu, z ktorej

vyplýva, že predmetné faxové podanie došlo do kancelárie predsedu súdu dňa 28. 7. 2009

o 7.00 hod, teda dátumom skutočného doručenia faxovej zásielky krajskému súdu bol deň

28. 7. 2009.

V tejto súvislosti Najvyšší súd SR dáva do pozornosti, že aj podľa čl. 5 ods. 5

Registratúrneho poriadku a registrátneho plánu NS SR z 31. 8. 2008 faxy, e-maily a iné

prijaté záznamy (ďalej len „súrne záznamy“), ktoré majú úradný charakter sa označia

odtlačkom prezentačnej pečiatky, časovým údajom a podpisom.

E-mailové podania a faxové podania zaslané po pracovnej dobe alebo v dňoch

pracovného pokoja sa označia odtlačkom prezentačnej pečiatky s dátumom nasledujúceho

pracovného dňa.

Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potrebné považovať odvolanie žalobcu

(sťažovateľa) za oneskorene podané, ktoré bránilo vecnému prejednaniu veci, preto máme

za to, že sťažovateľovi nebolo uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 11. 2010, sp. zn.

porušené právo na súdnu a inú právnu ochranu garantované v čl. 46 ods.1

SR a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantované v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»

Predseda najvyššieho súdu v podaní zo 14. júla 2011 a právny zástupca sťažovateľky

v podaní z 12. decembra 2011 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ),

a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale

aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis , , ,

).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a zároveň by mali za následok porušenie

základného práva alebo slobody (mutatis mutandis , , ,

).

Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania

všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom

a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy

riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z a nasl. a

dohovoru. Všeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené

v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre

širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj

spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že práve on má

poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola

zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov [§ 1

(ďalej len „OSP“); napr. , , III. ÚS

117/07, ].

Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane

ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli

relevantné aj v danej veci.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 25. novembra 2010, ktorým odmietol jej odvolanie proti rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -38 z 2. júna 2009

ako podané oneskorene podľa , porušil základné právo zaručené

a právo zaručené dohovoru.

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že rozsudok krajského súdu

bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 10. júla 2009. Odvolanie proti tomuto

rozsudku bolo možné podať do 15 dní od jeho doručenia na krajskom súde. Lehota na

podanie odvolania začala plynúť 11. júla 2009, a keďže jej posledný deň pripadol na sobotu

25. júla 2009, platí zákonná fikcia, podľa ktorej sa za posledný deň odvolacej lehoty

považuje najbližší pracovný deň, a tým bol pondelok 27. júla 2009. Sťažovateľ odoslal

odvolanie proti rozsudku krajského súdu telefaxom 27. júla 2009 o 22.56 h a poštou 28. júla

2009, pričom originál odvolania bol krajskému súdu doručený 29. júla 2009.

Podľa podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice,

elektronickými prostriedkami alebo telefaxom... Podanie urobené telefaxom treba doplniť

najneskôr do troch dní predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote

doplnené, sa neprihliada.

Podľa lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na

súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Odvolanie ako iné podanie možno podať písomne, ústne do zápisnice, telegraficky

alebo telefaxom. Ak účastník podal odvolanie proti

rozsudku súdu prvého stupňa telefaxom v posledný deň odvolania a toto podanie do troch

dní doplnil predložením jeho originálu, má toto telefaxové odvolanie účinky riadne a včas

podaného odvolania. Preto ak odvolací súd odmietol odvolanie účastníka konania ako

oneskorene podané, ide o prípad postupu súdu, ktorým bola účastníkovi konania odňatá

možnosť konať pred súdom, keď odvolanie bolo zrejme včasné (rozsudok najvyššieho súdu

sp. zn. z 1. mája 2007).

Trojdňová lehota na doplnenie podania urobeného telefaxom ( )

je lehotou procesnou; pre jej počítanie, plynutie a zachovanie platia ustanovenia § 55 a § 57

(vrátane jeho odseku 3). Opačný výklad, t. j. interpretovať zachovanie tejto lehoty ako

výnimku zo všeobecného pravidla, nemá oporu v zákone a bol by aj v rozpore s účelom,

ktorému má táto lehota slúžiť (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.

z 26. februára 2008).

Ústavný súd sa stotožnil s argumentáciou sťažovateľky (majúcou oporu aj

v citovanej judikatúre najvyššieho súdu) a preskúmaním danej veci dospel k záveru, že

včasnosť podania opravného prostriedku (odvolania) urobeného telefaxom treba

posudzovať na základe okamihu jeho doručenia všeobecnému súdu. Pre zachovanie lehoty

na podanie opravného prostriedku preto nie je rozhodujúce, kedy sa s týmto podaním

príslušný zamestnanec všeobecného súdu oboznámil a aký dátum doručenia na ňom

vyznačil, postupujúc pritom podľa podzákonných právnych predpisov, resp. interných

predpisov všeobecného súdu.

Je zrejmé, že deň doručenia odvolania sťažovateľky telefaxom krajskému súdu (t. j.

27. júl 2009) bol posledným dňom lehoty na podanie odvolania a že sťažovateľka svoje

podanie v zákonnej trojdňovej lehote doplnila originálom odvolania. Z týchto skutočností

vychádzal aj najvyšší súd, ktorý však podanie odvolania (v rozpore s jeho vlastnou

judikatúrou) nesprávne vyhodnotil ako podané oneskorene, čo viedlo k tomu, že odvolanie

nebolo riadne prerokované.

Keďže sťažovateľke nebola poskytnutá spravodlivá ochrana jej práv a oprávnených

záujmov ako účastníčky konania, ústavný súd dospel k záveru, že uznesením najvyššieho

súdu sp. zn. z 25. novembra 2010 bolo porušené jej základné právo na

súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

III.

Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné

právo, zruší ( ) a môže vec vrátiť na ďalšie konanie [

ods. 3 písm. b) ].

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky, ktorá zároveň žiadala

zrušenie napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu a vrátenie mu veci na ďalšie konanie.

V danom prípade bolo potrebné na ochranu označených práv sťažovateľky, porušenie

ktorých namietala, toto rozhodnutie nielen zrušiť, ale aj vrátiť mu vec na ďalšie konanie

(bod 2 výroku nálezu).

V ďalšom postupe je najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí. Jeho úlohou bude poskytnúť ochranu právam

sťažovateľky, porušenie ktorých namietala, v tom zmysle, že včas podaný opravný

prostriedok (odvolanie) riadne prerokuje.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

V podaní z 12. decembra 2011 sťažovateľka požiadala ústavný súd o úhradu trov

právneho zastúpenia v sume 1 538,46 €.

Ústavný súd vychádzajúc z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania za dva

úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote

po 123,50 € za jeden úkon a dva režijné paušály v hodnote po 7,41 € za jeden paušál, plus

20 % DPH, čo spolu predstavuje sumu 314,18 €, ktorú zaviazal uhradiť najvyšší súd

(bod 3 výroku nálezu). Ústavný súd nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania za úkon

právnej služby – vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu, pretože toto vyjadrenie

neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by sťažovateľka neuvádzala už v sťažnosti.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2012