Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 139/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Marianny

Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka na neverejnom zasadnutí 21. marca

2012 prerokoval podanie JUDr. H. S., predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky, č. k. -90 z 29. novembra 2011 označené ako „Námietka

predpojatosti proti sudom Ústavného súdu Slovenskej republiky JUDr. Ladislavovi

Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci vedenej na

Ústavnom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky Ladislav Orosz, Ľudmila

Gajdošíková a Ján Luby n i e s ú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 2. decembra

2011 doručené podanie JUDr. H. S., predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „navrhovateľ“), č. k. -90 z 29. novembra 2011

označené ako „Námietka predpojatosti proti sudom Ústavného súdu Slovenskej republiky

JUDr. Ladislavovi Oroszovi, JUDr. Ľudmile Gajdošíkovej a JUDr. Jánovi Lubymu“ vo veci

sťažnosti Ing. M. T., Ing. O. F., M. Č., Ing. S. W. a T. G. (ďalej len „sťažovatelia“) proti

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vedenej ústavným súdom

pod sp. zn. . Navrhovateľ v tomto konaní namieta porušenie základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

najvyššieho súdu sp. zn. z 31. januára 2011.

Uvedené podanie navrhovateľa bolo na hlavičkovom papieri predsedu najvyššieho

súdu, ktorý bol na ňom podpísaný v zastúpení navrhovateľa.

V súvislosti s námietkou predpojatosti vznesenej proti sudcovi ústavného súdu

Ladislavovi Oroszovi navrhovateľ vo svojom podaní uviedol, že «sa vecne prostredníctvom

médií opakovane negatívne vyjadril k odbornosti a kvalifikovanosti JUDr. Š. H. – najmä v

súvislosti s legitimitou zastávania funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Z mnohých jeho vyjadrení je možno uviesť napríklad správu vydanú S. dňa 15. októbra

2000. L. Orosz uviedol, že „spôsob konania predsedu NS SR H. je podľa neho taký, že by

bolo v záujme autority sudcovského stavu, aby ho vo funkcii nahradil niekto iný. V ďalšej

správe S. uviedol: „H. mieša jablká s hruškami, a to nielen v podaní na ÚS SR, ale aj pri

písaní svojich výhrad osobitnému úradníkovi OSN P. C. H. možno odvolať aj podľa

platného právneho stavu a bude to aj v súlade s SR, zdôraznil Orosz.“

Okrem odborných schopností sudca JUDr. L. Orosz spochybnil aj osobnostné kvality

JUDr. Š. H. V rozhovore pre denník S. 6. novembra 2002 uviedol: „Ja som už počas svojho

pôsobenia v ústavnej funkcii poukázal na to, že na čele Najvyššieho súdu by bola vhodnejšia

iná osoba, než je Š. H. K tomuto názoru som dospel na základe činnosti ústavnoprávneho

výboru, keď sme veľmi často prichádzali do styku s pánom H.

Niektoré črty jeho osobnosti spôsobujú problémy pri riadení takej závažnej ústavnej

inštitúcie, akou je Najvyšší súd, a vyslovil aj mnoho pochybných právnych názorov, čo,

samozrejme, nie je dôvod na jeho odvolanie z funkcie. Pri výkone tejto funkcie však treba

mať určité osobnostné predpoklady a tieto podľa mňa pán H. nespĺňa.“».

Svoju námietku predpojatosti proti sudkyni ústavného súdu Ľudmile Gajdošíkovej

navrhovateľ v podstatnom odôvodnil tým, že „v súvislosti s rozhodovaním o ústavnosti

voľby predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako členka senátu sa bez využitia

opozitného vóta vyjadrovala aj k jeho odborným schopnostiam pri vedení tejto voľby

Súdnou radou Slovenskej republiky. Bola členkou senátu Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorý vydal rozhodnutie č. . V ňom sa na viacerých miestach

spochybňuje jeho odbornosť a kvalifikovanosť. Z toho vyplýva dôvodná obava, že JUDr.

Ľudmila Gajdošíková má vytvorené vnútorné presvedčenie o nedostatočných odborných

schopnostiach a morálnych hodnotách JUDr. Š. H.“.

Námietku predpojatosti vznesenú proti sudcovi ústavného súdu Jánovi Lubymu

odôvodnil navrhovateľ skutočnosťou, že vzhľadom na kolegiálnu previazanosť s ostatnými

členmi IV. senátu ústavného súdu „možno mať pochybnosť aj o nezaujatosti sudcu JUDr.

Jána Lubyho. Tento sudca sa bežne, minimálne v rámci plnenia pracovných povinností

stýka s oboma označenými sudcami senátu, vníma ich postoje k subjektom zúčastneným

v konaní, teda aj k osobe JUDr. Š. H. a je ich postojmi ovplyvňovaný. Daný vzťah už

nemožno považovať za neutrálny, či spoločenský, keď jeho povaha sama osebe vzbudzuje

pochybnosti o sudcovskej nezávislosti a nestrannosti.“.

V závere svojho podania navrhovateľ uviedol, že „JUDr. Š. H. je predsedom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý je v procesnom postavení porušovateľa

v danej veci. Negatívny vzťah menovaných sudcov k JUDr. Š. H. existuje nielen ako k

fyzickej osobe, ale aj ako k predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – teda k

štatutárnemu orgánu sťažovateľa. Opodstatnenosť tejto obavy akcentuje aj rozhodnutie

ústavného súdu SR z 20. 10. 2010, , ktorým senát ústavného súdu vylúčil

sudcu ústavného súdu Ladislava Orosza z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vedenom

Ústavným súdom SR pod sp. zn. vo vzťahu k JUDr. Š. H. – ako účastníkovi

sťažnosťou napadnutého konania.“

Predsedníčka ústavného súdu v zmysle rozvrhu práce ústavného súdu platného

od 1. marca 2011 do 28. februára 2012 predložila podanie navrhovateľa podľa § 28 ods. 2

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) I. senátu ústavného súdu na jeho

prerokovanie a rozhodnutie.

II.

Podľa sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej

funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo

k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nepredpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže

ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré

vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť, vznikli v priebehu prvého

ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na

neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre predpojatosť sa neprihliada a ústavný súd už

o ňom nerozhoduje. Podľa ak ide o rozhodovanie

v senáte ústavného súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát; odmietnutý

člen senátu nehlasuje. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2011 (platného v rozhodnom čase, pozn.)

o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa

rozhoduje prvý senát, ak ide o sudcov štvrtého senátu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že existenciu nestrannosti sudcu treba

posudzovať podľa subjektívneho hľadiska, to znamená na základe osobného presvedčenia

a správania konkrétneho sudcu v danej veci, a tiež podľa objektívneho hľadiska, teda

zisťovaním, či sudca poskytoval dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená

akákoľvek oprávnená pochybnosť (). Obsahom práva na nestranný súd je, aby

rozhodnutie v konkrétnej veci bolo výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že

súd musí každú vec prerokovať a rozhodnúť tak, aby voči účastníkovi postupoval nezaujato

a neutrálne, žiadnemu z nich nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre

rozhodnutia vo veci. Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké

príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má

právomoc o takomto práve rozhodnúť (napr. , ).

Sudca Ladislav Orosz k námietke predpojatosti podanej navrhovateľom uviedol, že

«1. JUDr. Š. H. námietku predpojatosti proti mojej osobe odôvodňuje v zásade identickým

spôsobom ako v iných veciach vedených Ústavným súdom (napr. sp. zn. , sp.

zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. Zn. ) pričom podstata jeho námietky spočíva v tvrdení, že som sa v

minulosti (ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky) viackrát negatívne vyjadroval

prostredníctvom médií k jeho odbornosti a osobnostným kvalitám, čo zakladá jeho obavy z

toho, že aj v konaniach pred ústavným súdom budem k jeho osobe, resp. najvyššiemu súdu,

ktorý ako štatutárny zástupca reprezentuje pristupovať negatívne. Vo všetkých uvedených

veciach som na ním uplatnené námietky predpojatosti reagoval svojimi vyjadreniami, na

ktoré v podrobnostiach odkazujem aj v tomto prípade. Pre ilustráciu uvádzam podstatné

časti môjho vyjadrenia k námietke uplatnenej v konaní vedenom pod sp. zn. PL. ÚS

93/2011, v rámci ktorého som v liste z 10. mája 2011 okrem iného uviedol:

„V súvislosti s mojím názorom, že námietka predpojatosti uplatnená JUDr. Š. H. je

nedôvodná, považujem za vhodné poukázať na ,

podľa ktorého „Dôvodom na vylúčenie (sudcu, pozn.) nie sú okolnosti, ktoré spočívajú... v

jeho rozhodovaní v iných veciach“ v spojení s ,

podľa ktorého „Ak sa námietka týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na

námietku zaujatosti neprihliada...“, ktoré treba podľa môjho názoru vzhľadom na § 31a

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním o a postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“), ako aj podstatu a účel citovanej časti

ods. 3 , primerane uplatniť aj na posúdenie námietky

predpojatosti vznesenej v konaní vedenom pod sp. zn.... Podstata a účel citovanej časti § 14

ods. 3 totiž podľa môjho názoru spočíva v požiadavke

vylúčiť, aby rozdielne právne názory sudcu a účastníka konania, ktorý zaujatosť tohto sudcu

namieta, k určitým právnym problémom, ku ktorým sa vyjadrovali v minulosti, a ktoré

nemajú priamy či nepriamy vzťah k veci, v rámci ktorej bola námietka zaujatosti vznesená,

zakladali dôvod na vylúčenie sudcu z rozhodovania predmetnej veci.

Zároveň považujem za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že dôvody, ktoré JUDr.

Š. H. uvádza ako dôvody mojej predpojatosti vo veci vedenej pod sp. zn... v konečnom

dôsledku spochybňujú kontrolnú právomoc Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len

„národná rada“), na ktorej realizácii som sa v rozhodnom čase podieľal ako poslanec a

predseda jej ústavnoprávneho výboru vo vzťahu k výkonu štátnej správy na najvyššom súde,

za ktorý v tomto období zodpovedal JUDr. Š. H. ako vtedajší predseda najvyššieho súdu.

Dôvody, pre ktoré mám byť vylúčený z rozhodovania veci vedenej pod sp. zn...,

uvádzané JUDr. Š. H., zasahujú podľa môjho názoru aj do

(ďalej len „ústava“) garantovaného práva poslancov národnej rady vyjadreného v jeho čl.

78 ods. 1 (nestíhateľnosť za výroky pri výkone funkcie poslanca), aj keď uznávam, že ide o

výklad extenzívny, ale pritom zodpovedajúci podstate a účelu tohto ustanovenia .

Rovnako tak považujem dôvody mojej predpojatosti uvádzané JUDr. Š. H. aj ako

neprimeraný zásah do článkom 26 garantovanej slobody prejavu ako základného

politického práva, ktoré v podmienkach parlamentnej demokracie požíva zvýšenú ochranu

zvlášť vo vzťahu k poslancom parlamentu.

2. Na rozdiel od námietok predpojatosti uplatnených JUDr. Š. H. v niektorých

ďalších veciach považujem vo vzťahu k aktuálnej námietke predpojatosti (obdobne ako

napr. vo veciach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ) za potrebné

navyše uviesť, že vo veci vedenej pod sp. zn. nie je menovaný účastníkom (ani

vedľajším účastníkom) sťažnosťou napadnutého súdneho konania, t. j. je na ňom len

„pracovne zainteresovaný“, keďže ju neuplatňuje osobne, ale len z pozície štatutárneho

orgánu (predsedu) najvyššieho súdu, proti ktorému táto sťažnosť smeruje. Táto skutočnosť

len posilňuje moje tvrdenie, že ide o takú námietku predpojatosti, ktorá je zjavne

nedôvodná.».

Sudkyňa Ľudmila Gajdošíková k námietke predpojatosti vznesenej navrhovateľom

uviedla, že „Ide o opakovane uplatňovanie dôvodu predpojatosti vznesenej JUDr. Š. H.

voči mojej osobe, a preto k argumentom, ktoré uplatňuje k námietke predpojatosti voči

mojej osobe, považuje za potrebné opakovane uviesť:

Nazdávam sa, tak ako som sa už v zásade k obdobnej námietke JUDr. Š. H. o mojej

predpojatosti voči jeho osobe opakovane v iných veciach vyjadrila, že takto formulovaná

námietka predpojatosti nemá opodstatnenosť.

Ja osobne som sa k odborným kvalitám a morálnym hodnotám predsedu najvyššieho

súdu nikdy nevyjadrovala a neviem, z akého zdroja získal tieto informácie a použil ich ako

argument mojej predpojatosti voči jeho osobe. Napokon v rozhodnutí označenom

predsedom najvyššieho súdu sa žiadne hodnotenie jeho odborných schopností a morálnych

hodnôt, na ktoré poukazuje nenachádza. Toto rozhodnutie ústavného súdu je verejne

prístupné a každý sa o tom môže presvedčiť.

Rovnako neviem, z akého zdroja získal predseda najvyššieho súdu v súvislosti

s rozhodnutím sp. zn. informácie o výsledku tajného hlasovania jednotlivých

členov senátu. Je nepochopiteľné, prečo chápe predseda najvyššieho súdu využitie

separátneho vóta (v námietke používa termín opozitného kvóra) a jeho zverejnenie ako

moju povinnosť, a nie ako právo, ktoré je mi priznané podľa § 32 ods. 1 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov a jeho

nevyužitie používa ako argument pri uplatnení mojej predpojatosti voči nemu.

Vzhľadom na to, že mám vo veci vedenej pod sp. zn. ako členka

IV. senátu a sudkyňa spravodajkyňa v danej veci rozhodovať, oznamujem, že námietku

predpojatosti uplatnenú predsedom najvyššieho súdu považujem za nedôvodnú

a oznamujem, že som spôsobilá a pripravená rozhodovať v predmetnej veci objektívne

a nezaujato.“

Sudca Ján Luby k námietke vznesenej navrhovateľom vo svojom vyjadrení uviedol,

že ich považuje „so zreteľom na § 27 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov za nedôvodné a nie je mi známa ani

žiadna iná skutočnosť, pre ktorú by mohli v danej veci vzniknúť pochybnosti o mojej

nepredpojatosti (nemám žiadny vzťah k predmetnej veci, jej účastníkom, ani ich právnym

zástupcom).

Napokon dodávam, že samotný kolegiálny vzťah voči ostatným členom senátu

vyplývajúci z funkcie sudcu, ktorý má byť v okolnostiach danej veci dôvodom na moje

vylúčenie, nemôže podľa môjho názoru predstavovať relevantný dôvod na takýto postup

a nemožno z neho bez ďalšieho vyvodiť, že by bol spôsobilý ovplyvniť moje nestranné

rozhodovanie.“.

Hoci sa úprava vylúčenia sudcu v základných rysoch zhoduje s úpravou obsiahnutou

v iných procesných predpisoch, v jednotlivých typoch konania pred ústavným súdom však

môžu nastať situácie, na ktoré nemožno celkom mechanicky aplikovať poňatie nestrannosti

a nepredpojatosti, tak ako je uplatňované (i) v konaniach, ktorých predmetom je ochrana

individuálnych subjektívnych práv (tak to je napr. pri abstraktnej kontrole právnych

noriem), alebo (ii) v konaniach, kde je postavenie účastníka konania (jeho zástupcu) iné ako

v klasickej procesnej schéme účastníctva (pozri napr. § 21 ods. 1, 3 a 4, § 49 a § 51 zákona

o ústavnom súde).

V okolnostiach danej veci sťažnosť sťažovateľov smeruje proti rozsudku najvyššieho

súdu sp. zn. z 31. januára 2011. Uvedenú vec v rámci dovolacieho konania

prerokoval a rozhodol o nej dovolací senát, ktorému predsedala predsedníčka senátu

JUDr. E. S. a ďalšími členmi tohto senátu boli JUDr. Ľ. Š. a JUDr. E. B. (členom

uvedeného senátu nebol predseda najvyššieho súdu JUDr. Š. H., pozn.). Predmetom

rozhodovacej činnosti tohto dovolacieho senátu najvyššieho súdu bolo rozhodnutie o

dovolaní sťažovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z

20. novembra 2007, ktorým bolo rozhodnuté o ich odvolaní proti rozsudku Okresného súdu

Považská Bystrica sp. zn. z 8. marca 2007 vo veci určenia vlastníctva

k nehnuteľnosti.

Z tohto pohľadu je potrebné vnímať aj oprávnenie „zástupcu účastníka“

(identifikovaného až na základe výzvy ústavného súdu z 22. februára 2012 v odpovedi

predsedu najvyššieho súdu doručenej 9. marca 2012) podať námietku predpojatosti proti

vec prerokúvajúcim sudcom ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. ,

najmä pokiaľ ide o dôvody uvádzané v tejto námietke. Postavenie predsedu najvyššieho

súdu JUDr. Š. H. v konaní pred ústavným súdom vedenom pod sp. zn. ,

ktorého osoby sa námietky predpojatosti uvedené v podaní navrhovateľa výlučne týkajú, je

prima facie iné/slabšie, ako je postavenie vec prerokúvajúceho dovolacieho senátu (o

ktorého vec v skutočnosti ide) alebo ako je postavenie priamych účastníkov uvedeného

konania pred všeobecným súdom. Za takejto situácie spravidla nemôže obstáť námietka

predpojatosti vznesená predsedom najvyššieho súdu (prípadne jeho zástupcom), ktorá sa

týka výlučne vzťahu namietaných sudcov ústavného súdu k osobe predsedu najvyššieho

súdu; osoba predsedu najvyššieho súdu totiž nie je účastníkom pôvodného pred ústavným

súdom napadnutého konania, nebol ani členom dovolacieho senátu, ktorý o veci

rozhodoval, a nepoukázal na také skutočnosti, ktoré potencionálne mohli nejakým

spôsobom súvisieť s predpojatosťou sudcov Ladislava Orosza, Ľudmily Gajdošíkovej a Jána

Lubyho (členov IV. senátu) vo veci ústavného prieskumu uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 31. januára 2011.

Po preskúmaní podnetu navrhovateľa I. senát ústavného súdu nezistil také

skutočnosti, ktoré by podľa viedli k vylúčeniu

uvedených sudcov z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci vedenej na ústavnom súde

pod sp. zn. . Ústavný súd aj v iných prípadoch nepripustil námietky

navrhovateľa podobného charakteru (, , ).

Výrokom svojho rozhodnutia preto vyslovil, že sudcovia ústavného súdu Ladislav Orosz,

Ľudmila Gajdošíková a Ján Luby nie sú vylúčení z výkonu sudcovskej funkcie v konaní

vedenom ústavným súdom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. marca 2012