Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 123/2012
PDF · 118.46 KB
No categories available
III. ÚS 123/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. marca 2012
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. J., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. Ž., K., pre
namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 38 C 239/2008
a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 82/2010 a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. M. J. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2002
doručená sťažnosť Ing. M. J., K. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 38 C 239/2008 a postupom Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 82/2010.
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že 5. septembra 2008
sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu, o ktorej tento rozhodol rozsudkom sp. zn.
38 C 239/2008 z 11. januára 2010, proti ktorému podal odvolanie. Vec sa od 18. marca
2010 nachádza na krajskom súde, ktorý napriek tomu, že nie je zložitá, dosiaľ nerozhodol.
Celá záležitosť ako časovo, tak aj psychicky a finančne dlhodobo sťažovateľa zaťažuje,
pretože s odporcom vedie viacero súdnych sporov a má naliehavý právny záujem
na doriešení veci.
Predseda krajského súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní
sp. zn. Spr 20/2012 zo 6. februára 2012 uviedol, že podľa vyjadrenia zákonného sudcu
ukončenie odvolacieho konania možno očakávať v priebehu prvého štvrťroka 2012; zároveň
sa sťažovateľovi ospravedlnil za vniknuté prieťahy a uviedol, že vec bude sledovať do jej
skončenia.
Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že všeobecné súdy v uvedených
konaniach porušili jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a aby krajskému súdu prikázal konať vo veci bez zbytočných prieťahov; zároveň
žiadal priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov právneho
zastúpenia.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez
prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 38 C 239/2008 a postupom
krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 82/2010.
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím
súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom. Ústavný súd preto poskytuje ochranu
tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané
porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02).
Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu označeného
práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie
(II. ÚS 139/02). Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02,
I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých
mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05).
V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto
článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05,
III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
Ako bolo uvedené, napadnuté konanie bolo na okresnom súde meritórne skončené
11. januára 2010 a v súčasnosti sa vec nachádza v štádiu odvolacieho konania. V čase, keď
sa sťažovateľ obrátil na ústavný súd so svojou sťažnosťou, k porušovaniu jeho základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru zo strany okresného
súdu už nedochádzalo a konanie o jeho sťažnosti nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany,
ktorý ústavný súd vo vzťahu k označeným právam poskytuje (m. m. I. ÚS 6/03,
III. ÚS 70/2011, III. ÚS 83/2011). Ústavný súd ďalej konštatuje, že pokiaľ ide o dĺžku
odvolacieho konania (dva roky), táto sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu,
aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených
práv sťažovateľa. Okrem toho, sťažovateľ podal sťažnosť prieťahy v konaní predsedovi
krajského súdu len mesiac a pol predtým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu. Predseda
krajského súdu sťažovateľovi oznámil, že vec by mala byť v dohľadnej dobe ukončená a za
vzniknuté prieťahy sa mu ospravedlnil. Z uvedeného pohľadu sa preto podanie sťažnosti
na prieťahy v konaní javí iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré
by inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by všeobecný súd dostal primeranú lehotu na prijatie
opatrení proti zbytočným prieťahom v napadnutom konaní (m. m. IV. ÚS 74/05,
IV. ÚS 48/06, III. ÚS 126/2010). Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť
sťažovateľa ako celok odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
V prípade, ak by krajský súd, resp. v závislosti od jeho rozhodnutia aj okresný súd,
v budúcnosti nekonali plynule a svojím postupom by vykazovali určitú nečinnosť,
sťažovateľ má možnosť opakovane podať sťažnosť ústavnému súdu, v rámci ktorej bude
zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu
nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. marca 2012