Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 70/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. februára 2011

predbežne prerokoval sťažnosť M. F., N., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Z., N., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom súde podľa Slovenskej

republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. F. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

21. januára 2011 doručená sťažnosť M. F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom súde podľa (ďalej len

„ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

Zo sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde sa od 18. júna 2000 viedlo konanie

o zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom, ktorého je sťažovateľ účastníkom.

Po opísaní podrobnej chronológie úkonov okresného súdu a účastníkov konania

od júna 2001 sťažovateľ v závere uvádza, že mu bol 15. decembra 2010 doručený rozsudok

okresného súdu, ktorým zamietol jeho žalobu. Dlhodobá nečinnosť a neefektívne úkony

okresného súdu podľa sťažovateľa viedli „k zmareniu uspokojenia mojej pohľadávky

a k zmareniu spravodlivého rozhodnutia o nej a jej následného vymoženia o žalovaného B.,

s.r.o.“.

Sťažovateľ tvrdí, že „neexistuje právny prostriedok, na základe ktorého by som

mohol dosiahnuť zmenu alebo zrušenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III.

vo vzťahu k žalovanému B., s.r.o. z dôvodu jeho vymazania z obchodného registra a teda z

dôvodu že nastal taký nedostatok konania vo vzťahu k žalovanému B., s.r.o., ktorý nemožno

odstrániť ( )“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd konštatoval, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu jeho základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom súde podľa a na prerokovane veci bez zbytočných

prieťahov v zmysle a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a žiadal priznať aj primerané finančné zadosťučinenie

v sume 20 639,01 € a trovy konania v sume 306,34 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovený zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa ústavný súd skúmal jej zákonom

predpísané náležitosti upravené v , ako aj prípadné

dôvody na jej odmietnutie podľa . Ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti pravidelne skúma aj to, či sťažnosť nie je

zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (obdobne napr. , , ).

.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu () sa ochrana

základnému právu vrátane práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie

práva označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) trvalo alebo

ešte pretrváva. Ak v čase, keď bola podaná sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádzalo

k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný právny prostriedok na to, aby sa

predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní

týchto práv ďalej nepokračovalo.

Preto, ak je zrejmé, že v čase, keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už

k zbytočným prieťahom v konaní nedochádzalo, je daný dôvod na odmietnutie takejto

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

1. Sťažovateľ namietal porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v sťažnosti

doručenej ústavnému súdu 21. januára 2011.

Ústavný súd v rámci predbežného prerokovania sťažnosti zistil, že okresný súd

žalobu sťažovateľa zamietol rozsudkom č. k. -253 z 3. decembra 2010.

Na pojednávaní bol prítomný aj sťažovateľ. Proti rozhodnutiu okresného súdu sa

sťažovateľ neodvolal a rozhodnutie nadobudlo podľa zistenia ústavného súdu

právoplatnosť 21. januára 2011.

V čase podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ teda vedel, že jeho právna

neistota v konaní už bola odstránená a v čase doručenia sťažnosti už tvrdené porušovanie

označených práv postupom okresného súdu netrvalo.

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základom pre záver ústavného súdu,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti

odmietol už po jej predbežnom prerokovaní ( ).

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho práva domáhať sa

zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom súde podľa čl. 46 ods. 1

postupom okresného súdu, odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa

ods. 2 .

Z rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ mal možnosť podať proti

rozhodnutiu okresného súdu odvolanie, teda riadny opravný prostriedok v lehote 15 dní od

jeho doručenia, čo však nevyužil.

Ústavný súd poukazuje predovšetkým na , z ktorého vyplýva,

že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie

niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc

ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva

alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu

dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

a ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je a ani nemôže byť ďalšou opravnou

inštanciou v systéme všeobecného súdnictva. Nemôže preto nahrádzať postupy

a rozhodnutia všeobecných súdov, a tak preberať na seba ústavnú zodpovednosť

všeobecných súdov za ochranu zákonnosti.

Všeobecné súdy, ktoré v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať

a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s alebo medzinárodnou

zmluvou podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje.

Vo veci sťažovateľa okresný súd právoplatne rozhodol tak, že žalobu zamietol

ešte 3. decembra 2010 za účasti sťažovateľa. Sťažovateľovi bolo rozhodnutie okresného

súdu doručené 15. decembra 2010. Po rozhodnutí okresného súdu sa však nebránil riadnymi

opravnými prostriedkami, ktoré mu umožňoval procesný kódex, ale priamo sa obrátil na

ústavný súd so sťažnosťou na ochranu svojho označeného základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , ktorého porušenie namieta.

Právomoc všeobecných súdov poskytnúť v tomto smere ochranu sťažovateľovmu

právu na základe opravných prostriedkov, ktorá vyplýva priamo z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku [ a nasl. ], vylučuje (s ohľadom na

znenie ) právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať o sťažnosti

smerujúcej priamo proti procesnému postupu a rozhodnutiu okresného súdu ako súdu

prvého stupňa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2011