Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 338/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. júla 2011

predbežne prerokoval sťažnosť S., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B., pre

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2011

doručená sťažnosť S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J. S., B.,

pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že v predmetnom konaní,

ktoré začalo doručením návrhu okresnému súdu 17. septembra 1997, sa navrhovateľ

(obyvateľ bytového domu) domáhal voči sťažovateľovi ako odporcovi zaplatenia sumy

1 745,57 € s príslušenstvom. Keďže okresnému súdu sa uvedené konanie, od právoplatného

skončenia ktorého závisel výsledok ďalších dvanástich prerušených súdnych sporov,

nepodarilo právoplatne ukončiť ani do začiatku roka 2011, sťažovateľ z dôvodu, aby

zabránil neúmernému narastaniu úrokov z omeškania, 18. apríla 2011 uzatvoril

s navrhovateľom mimosúdnu dohodu (zmier), ktorá bola v ten istý deň schválená uznesením

okresného súdu č. k. -231, ktoré bolo sťažovateľovi doručené 28. apríla 2011,

pričom právoplatnosť nadobudlo 3. mája 2011.

Podľa názoru sťažovateľa, keďže okresný súd za trinásť a pol roka nedokázal

predmetnú vec rozhodnúť, spôsobil mu tým škodu v sume 2 919,18 € rovnajúcu sa výške

úroku z omeškania, ktorú zaplatil navrhovateľovi v tomto konaní, ako aj ďalším dvanástim

fyzickým osobám v súvisiacich súdnych konaniach.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa ,

a aby mu prikázal zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 919,18 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím

súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom. Ústavný súd preto poskytuje ochranu

tomuto právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané

porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. , , ). Ak

v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu označeného

práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS

139/02).

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľa k jej podaniu viedla predovšetkým snaha vykompenzovať si

prostredníctvom finančného zadosťučinenia priznaného ústavným súdom sumu, ktorú bol

povinný zaplatiť nielen navrhovateľovi (obyvateľovi bytového domu) v posudzovanom

konaní, ale aj ďalším dvanástim fyzickým osobám v súvisiacich súdnych konaniach.

Ústavný súd poznamenáva, že tieto súdne konania neboli zahrnuté do návrhu

na rozhodnutie (petitu), ktorým je ústavný súd podľa

viazaný, a preto je bez ďalšieho právneho významu reagovať na dôvodnosť a výšku

požadovaného finančného zadosťučinenia.

Je síce pravdou, že k právoplatnému ukončeniu napadnutého konania došlo po viac

ako trinástich rokoch od jeho začatia (t. j. 3. mája 2011), a to schválením zmieru medzi

účastníkmi konania okresným súdom (uznesenie č. k. -231 z 18. apríla 2011),

avšak s ohľadom na okolnosti daného prípadu, keď sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému

súdu po viac ako dvoch mesiacoch od doručenia mu uvedeného uznesenia okresného súdu

(28. apríla 2011), pričom podanie tejto sťažnosti bolo motivované len snahou získať

finančné zadosťučinenie, ústavný súd dospel k záveru, že k porušovaniu základného práva

sťažovateľa podľa okresným súdom už nedochádza, a teda konanie

o sťažnosti podľa v súčasnosti nie je spôsobilé naplniť účel ochrany,

ktorý ústavný súd vo vzťahu k označenému právu poskytuje (podobne napr. ,

, ).

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júla 2011