Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 83/2011
PDF · 125.23 KB
No categories available
III. ÚS 83/2011
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2011
predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Š., U., H., zastúpeného advokátkou P. B., N.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er/107/2007
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ľ. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára
2011 doručená sťažnosť Ľ. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er/107/2007.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 21. apríla 2007 podal oprávnený – S., a. s., B.–
súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi ako povinnému.
Okresný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie 2. júna 2007,
ktorý následne vydal 30. septembra 2008 upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 27. októbra
2008 podal sťažovateľ proti upovedomení o začatí exekúcie námietky. Okresný súd
uznesením sp. zn. 19 Er/107/2007 zo 14. apríla 2009 námietkam sťažovateľa vyhovel a
4. mája 2009 proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal oprávnený odvolanie. Dňa
30. novembra 2009 Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 26 CoE/56/2009 uznesenie
okresného súdu zo 14. apríla 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 15. marca 2010 podal sťažovateľ návrh na zastavenie exekúcie.
Dňa 18. júna 2010 okresný súd opätovne rozhodol o námietkach sťažovateľa proti
exekúcii tak, že ich zamietol. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 14. júla 2010, teda
okresný súd opätovne rozhodol až dva mesiace po zákonom ustanovenej lehote na
rozhodnutie o námietkach proti exekúcii.
Dňa 22. októbra 2010 sťažovateľ podal návrh na odklad exekúcie, o ktorom okresný
súd právoplatne rozhodol tak, že výkon exekúcie odložil do právoplatnosti rozhodnutia
okresného súdu o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.
Dňa 2. decembra 2010 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie okresného súdu
zo 16. novembra 2010, ktorým zastavil exekúciu rozhodol o zastavení exekúcie. Urobil tak
až po ôsmich mesiacoch od podania návrhu. Dňa 14. decembra 2010 podal proti
rozhodnutiu o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený.
Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu
16. novembra 2010 sťažnosť na zbytočné prieťahy, v dôsledku údajnej nečinnosti okresného
súdu v exekučnom konaní, na ktorú mu odpovedal okresný súd podaním z 15. decembra
2010, ktoré mu bolo doručené 27. decembra 2010.
Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
o sťažnosti nálezom rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er/107/2007
porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a okresnému súdu prikázal, aby konal v exekučnom konaní bez zbytočných
prieťahov. Zároveň sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €
a úhrady trov konania v sume 314,18 €.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu
pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do
takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí
relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis I. ÚS 12/01, I. ÚS 124/03, III. ÚS 263/03,
Z obsahu sťažnosti, ako aj zo sťažnostného návrhu (petitu) vyplýva, že sťažovateľ
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 19Er/107/2007.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný
súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde
uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,
I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté exekučné konanie bolo na okresnom
súde skončené 16. novembra 2010, keď okresný súd exekúciu zastavil. Samotný sťažovateľ
sa však na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až 14. januára 2011, t. j. v čase, keď
porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý označil za porušovateľa,
už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo už spôsobilé naplniť
účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03)
i právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Ústavný súd na základe uvedeného preto sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Er/107/2007, odmietol ako
zjavne neopodstatnenú.
Predmetné rozhodnutie neznamená však prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24
písm. a) v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, takže v prípade zrušenia uznesenia
okresného súdu sp. zn. 19 Er/107/2007 zo 16. novembra 2010 odvolacím súdom a vrátenia
veci na nové konanie a rozhodnutie zostáva sťažovateľovi zachovaná možnosť domáhať sa
ochrany svojich označených základných práv a slobôd kvalifikovaným a novým návrhom
na začatie konania pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. marca 2011