Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 83/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. marca 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Š., U., H., zastúpeného advokátkou P. B., N.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2011 doručená sťažnosť Ľ. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že 21. apríla 2007 podal oprávnený – S., a. s., B.–

súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti sťažovateľovi ako povinnému.

Okresný súd vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie 2. júna 2007,

ktorý následne vydal 30. septembra 2008 upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 27. októbra

2008 podal sťažovateľ proti upovedomení o začatí exekúcie námietky. Okresný súd

uznesením sp. zn. zo 14. apríla 2009 námietkam sťažovateľa vyhovel a

4. mája 2009 proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal oprávnený odvolanie. Dňa

30. novembra 2009 Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. uznesenie

okresného súdu zo 14. apríla 2009 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Dňa 15. marca 2010 podal sťažovateľ návrh na zastavenie exekúcie.

Dňa 18. júna 2010 okresný súd opätovne rozhodol o námietkach sťažovateľa proti

exekúcii tak, že ich zamietol. Rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené 14. júla 2010, teda

okresný súd opätovne rozhodol až dva mesiace po zákonom ustanovenej lehote na

rozhodnutie o námietkach proti exekúcii.

Dňa 22. októbra 2010 sťažovateľ podal návrh na odklad exekúcie, o ktorom okresný

súd právoplatne rozhodol tak, že výkon exekúcie odložil do právoplatnosti rozhodnutia

okresného súdu o návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie.

Dňa 2. decembra 2010 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie okresného súdu

zo 16. novembra 2010, ktorým zastavil exekúciu rozhodol o zastavení exekúcie. Urobil tak

až po ôsmich mesiacoch od podania návrhu. Dňa 14. decembra 2010 podal proti

rozhodnutiu o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený.

Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ doručil okresnému súdu

16. novembra 2010 sťažnosť na zbytočné prieťahy, v dôsledku údajnej nečinnosti okresného

súdu v exekučnom konaní, na ktorú mu odpovedal okresný súd podaním z 15. decembra

2010, ktoré mu bolo doručené 27. decembra 2010.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

o sťažnosti nálezom rozhodol, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru a okresnému súdu prikázal, aby konal v exekučnom konaní bez zbytočných

prieťahov. Zároveň sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia v sume 3 000 €

a úhrady trov konania v sume 314,18 €.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , , ,

).

Z obsahu sťažnosti, ako aj zo sťažnostného návrhu (petitu) vyplýva, že sťažovateľ

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté exekučné konanie bolo na okresnom

súde skončené 16. novembra 2010, keď okresný súd exekúciu zastavil. Samotný sťažovateľ

sa však na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou až 14. januára 2011, t. j. v čase, keď

porušenie označeného základného práva na okresnom súde, ktorý označil za porušovateľa,

už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo už spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis )

i právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd na základe uvedeného preto sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie základného práva podľa i práva podľa dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol ako

zjavne neopodstatnenú.

Predmetné rozhodnutie neznamená však prekážku rozhodnutej veci v zmysle § 24

písm. a) v spojení s , takže v prípade zrušenia uznesenia

okresného súdu sp. zn. zo 16. novembra 2010 odvolacím súdom a vrátenia

veci na nové konanie a rozhodnutie zostáva sťažovateľovi zachovaná možnosť domáhať sa

ochrany svojich označených základných práv a slobôd kvalifikovaným a novým návrhom

na začatie konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. marca 2011