Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 198/2012
PDF · 269.33 KB
No categories available
I. ÚS 198/2012
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012
predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 983/94,
sp. zn. 21 C/68/2008 a sp. zn. 21 C/176/2009, postupom Krajského súdu v Trenčíne v
bližšie neurčených konaniach a postupom Správy katastra v Trenčíne a Katastrálneho úradu
v Trenčíne v bližšie neurčených konaniach vo veci zápisu jeho vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností, a takto
rozhodol:
Sťažnosť V. S. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca
2012 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 983/94,
sp. zn. 21 C/68/2008 a sp. zn. 21 C/176/2009, postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej
len „krajský súd“) v bližšie neurčených konaniach a postupom Správy katastra v Trenčíne
(ďalej aj „správa katastra“) a Katastrálneho úradu v Trenčíne (ďalej len „katastrálny úrad“)
v bližšie neurčených konaniach vo veci zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.
2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že sa nemôže od roku 1994 dovolať
svojich zákonných práv na zápis pozemkov do katastra nehnuteľností. Ďalej v sťažnosti
uviedol: „... pochybenia nastali pri rozhodovaní Okresného súdu v Trenčíne pod č. k.:
11 C 983/94-61, keď tento rozsudok mi nebol doručený do vlastných rúk a aj napriek tomu
bola na ňom vyznačená právoplatnosť dňom 29. 12. 1994...
Opravu uvedeného rozsudku som žiadal na OS v Trenčíne podaním zo dňa 08. 11.
1995 k sp. zn.: 11 C 510/55 a 11 C 983/64-61...
Uznesením OS zo dňa 14. 04. 2000 bolo rozhodnuté, že návrh žalobcu na opravu
rozsudku OS v Trenčíne č. k.: 11 C 983/94-61 zo dňa 10. 11. 1994 sa zamieta...
Podaním na Správu katastra Trenčín zo dňa 12. 11. 2006 som urgoval zápis
rozsudku OS Trenčín č. k.: 11 C 983/94.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22. 11. 2008 rozhodol, že
v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy, v odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
KS v Trenčíne č. k.: 11 S 11/06-24 zo dňa 27. 04. 2006, odmieta.
Správa katastra Trenčín listom zo dňa 27. 11. 2006,Vec: Zápis rozsudku OS
v Trenčíne, č. k.: 11 C 983/94 mi oznámila, že viac nebude reagovať...
Dňa 21. 03. 2007 som bol nútený podať na Krajský súd v Trenčíne, ďalší návrh
žaloby, z dôvodu nečinnosti orgánu verejnej správy, Správa katastra Trenčín, u rozsudku
OS v Trenčíne č. k.: 11 C 983/94-61 zo dňa 10. 11. 1994.
Krajský súd v Trenčíne dňa 23. 04. 2007 uznesením sp. zn.: 13 S/31/2007-25...
rozhodol, že návrh zamieta...
Listom zo dňa 29. 06. 2007 som poslal na Správu katastra Trenčín urgenciu...
o zapísaní rozsudku OS v Trenčíne č. k.: 11 C 983/94-61...
Podaním na súd zo dňa 23. 4. 2008 som uskutočnil návrh žaloby na určenie
vlastníckeho práva k pozemkom... odporca Katastrálny úrad v Trenčíne...
Okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 03. 12. 2009, č. k.: 21 C/68/2008-29...
Podaniami na OS zo dňa 23.02.2010 k sp. zn.: 21 C/68/2008... som podal odvolanie.
Dňa 06. 04. 2010 mi bol doručený rozsudok OS v Trenčíne č. k.: 21 C/176/2009-24...
zo dňa 14. 01. 2010, v ktorom sa žaloba zamieta.
Proti rozsudku OS zo dňa 14. 01. 2010, č. k.: 21 C/176/2009-24 som podal odvolanie
zo dňa 12. 04. 2010.
Dňa 21. 06. 2010 mi bol doručený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
29. 04. 2010, sp. zn.: 4 Co/117/2010-49, 4 Co/118/2010, 4 Co/122/2010
Proti rozsudku KS zo dňa 29. 04. 2010 som podal v celom rozsahu dovolanie zo dňa
06. 07. 2010
Dňa 18. 08. 2010 mi bol doručený rozsudok KS sp. zn.: 17 Co/151/2010-52... zo dňa
03. 08. 2010, v ktorom potvrdzuje rozsudok OS zo dňa 14. 01. 2010, č. k.: 21 C/176/2009-
24
Dňa 31. 08. 2010 som podal v celom rozsahu dovolanie proti rozhodnutiu KS zo dňa
03. 08. 2010 sp. zn.: 17 Co/151/2010-52...
Dňa 11. 02. 2011 som podal na Správu katastra Trenčín Žiadosť o opravu
v katastrálnom operáte...
Správa katastra Trenčín listom zo dňa 09. 03. 2011 mi odpovedala na žiadosť
o opravu...
Listom zo dňa 15. 06. 2011 som poslal Správe katastra Trenčín sťažnosť na
nevybavenie žiadosti o oprave chýb v kat. operáte...
Správa katastra Trenčín listom zo dňa 11. 07. 2011 poslala mi oznámenie
o prešetrení podania.
Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 15. 07. 2011 sp. zn.: 21 C/68/2008-99...
rozhodol o zastavení dovolania podaného dňa 06.07.2010 vedené na OS pod
č. k.: 21 C 68/2008-29... proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 04. 2010
sp. zn.: 4 Co/117/2010-49, 4 Co 118/2010, 4 Co/112/2010, ktoré mi bolo doručené 21. 06.
2010.
Proti horeuvedenému uzneseniu OS sp. zn.: 21 C/68/2008-99... som podal odvolanie
v celom rozsahu.
Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28. 09. 2011 sp. zn.: 17 Co/259/2011-
106 ... potvrdil uznesenie OS zo dňa 15. 07. 2011 č. k.: 21 C/68/2008-99. Týmto
rozhodnutím mi bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo nakoniec v tej istej veci pri
podanom návrhu žaloby zo dňa 23. 04. 2008, ktorú okresný súd rozdelil na dve čísla
konania, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20. 12. 2011 sp. zn.:
6 Cdo 187/2011 tak, že rozsudok KS v Trenčíne z 03. 08. 2010 sp. zn. 17 Co 151/2010 a
rozsudok OS zo 14. 01. 2010 č. k.: 21 C 176/2009-24 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu
v Trenčíne na ďalšie konanie...
... 22. 2. 2012... som požiadal, aby OS... konal ...vo veci vedenej na OS pod sp. zn.:
21 C 176/2009... taktiež vo veci vedenej pod sp. zn.: 21 C 68/2008...“
3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd v Trenčíne a následne Krajský súd v Trenčíne spoločne so Správou
katastra Trenčín a Katastrálnym úradom Trenčín porušili základné právo V. S. na
prerokovanie veci spravodlivo efektívne a bez zbytočných prieťahov, za účelom zapísania
do katastra príslušné pozemky, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na
spravodlivé prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
2. Okresnému súdu v Trenčíne a Správe katastra Trenčín prikazuje, aby v konaniach
pod sp. zn.: 11 C 983/94-61, 21 C 176/2009-24, 21 C 68/2008 konali spravodlivo bez
zbytočných prieťahov.
3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 30.000.- eur,
ktoré Okresný súd v Trenčíne a Správa katastra v Trenčíne sú povinné každý v polovičnej
sume pod 15.000.- eur zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho
zastupovania pred ústavným súdom.“
4. Zároveň sťažovateľ podal žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred
ústavným súdom, ktorú odôvodnil takto: „....nemám dostatok finančných prostriedkov na
zaplatenie advokáta... mám nízky starobný dôchodok a ako osoba zdravotne ťažko
postihnutá so sprievodcom, nemám možnosť žiadneho iného príjmu.“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie
sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.
11 C 983/94, sp. zn. 21 C/68/2008 a sp. zn. 21 C/176/2010, postupom krajského súdu
v bližšie neuvedených konaniach, postupom správy katastra a katastrálneho úradu v bližšie
neuvedených konaniach (vo veci zápisu vlastníckeho práva sťažovateľa do katastra
nehnuteľností, pozn.) došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
pretože „... právoplatne nerozhodli, hoci od podaného návrhu uplynula lehota takmer 18
rokov...“.
8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
II.A
K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 11 C 983/94 a sp. zn. 21 C/68/2008
9. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie vedené pred okresným súdom
pod sp. zn. 11 C 983/94 bolo právoplatne skončené ešte 29. decembra 1994 (k obdobnému
záveru dospel ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 50/03 a sp. zn.
IV. ÚS 71/2010, pozn.).
10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na okresný súd a krajský
súd zistil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/68/2008 rozhodol rozsudkom
3. decembra 2009, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, a spis bol predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Proti rozhodnutiu krajského súdu
sp. zn. 4 Co/1172010 z 29. apríla 2010 sťažovateľ podal dovolanie. Okresný súd uznesením
č. k. 21 C/68/2008-99 z 15. júla 2011 konanie o dovolaní zastavil, proti ktorému sťažovateľ
podal odvolanie, a krajský súd uznesením sp. zn. 17 Co/259/2011 z 28. septembra 2011
napadnuté uznesenie potvrdil. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené
7. novembra 2011 (toto rozhodnutie tvorí prílohu sťažnosti, pozn.). Je preto nepochybné, že
sťažovateľ má vedomosť o tom, že konanie vedené pred okresným súdom pod
sp. zn. 21 C/68/2008 je právoplatne skončené a nemôže už reálne dochádzať k prieťahom
v konaní.
11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú
zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu
základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru len vtedy,
ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo
porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. II. ÚS 32/00, I. ÚS 29/02, II. ÚS 55/02,
12. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (v rovnakom
rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho,
že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom
už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
13. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaniach okresného súdu vedených pod sp. zn.
11 C 983/94 a sp. zn. 21 C/68/2008, ktorý však v okamihu podania sťažnosti ústavnému
súdu už vo veci nekonal. Z toho vyplýva, že v čase podania sťažnosti na ústavnom súde
okresný súd v označených konaniach už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom
ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať
sťažovateľom označené práva.
14. Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne
IV. ÚS 219/03, II. ÚS 197/04) sťažnosť v časti, ktorá sa týka postupu okresného súdu
v konaniach vedených pod sp. zn. 11 C 983/94 a sp. zn. 21 C/68/2008, odmietol ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
II.B
K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod
sp. zn. 21 C/176/2009
15. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti, ktorá sa týka postupu
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009, bolo potrebné odmietnuť
z dôvodu jej neprípustnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak
sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je
sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
17. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie zákona o ústavnom súde
v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V prípadoch sťažností
podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie
ktorého mal sťažovateľ právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“). Uvedeným účinným právnym prostriedkom nápravy je sťažnosť na
prieťahy v konaní pred všeobecným súdom adresovaná predsedovi okresného súdu.
18. Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nie je preukázané, že sťažovateľ
doručil sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009.
Na podaní z 26. februára 2009 označenom ako sťažnosť chýba označenie, ktorého
konkrétneho konania sa týka (nie je uvedená spisová značka, pozn.). Ústavný súd navyše
vykonal dopyt na okresnom súde, z ktorého odpovede z 26. marca 2012 vyplýva, že
sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009 nedoručil predsedovi okresného
súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.
19. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03,
I. ÚS 33/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť
na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny
stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak
sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa
zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
20. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných
práv, ktoré súvisia so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr.
IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred
zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z.
o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého
odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na
účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku
predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že
sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak
je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo
iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv
a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,
je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou
konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.
21. Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj
v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady
subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť
iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
22. Postup sťažovateľa v okolnostiach prípadu je potrebné vykladať tak, že
nepreukázal splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej
správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania
dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých
sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade
s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom
alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti
vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ (III. ÚS 44/03).
23. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009 pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by
k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť
podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.
24. Aj keby sťažnosť v tejto časti nebola odmietnutá z dôvodu jej neprípustnosti,
musel by ju ústavný súd odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ktorá môže
vyplývať aj z toho, že porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré
z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných
prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
25. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide
o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),
alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
26. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami konštatuje, že
konanie na okresnom súde sa vedie od 23. apríla 2008 a sťažnosť ústavnému súdu bola
podaná 1. marca 2012. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (takmer 4 roky)
v spojitosti s meritórnymi rozhodnutiami vo veci zainteresovaných všeobecných súdov
[okresného súdu, krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“)] však zatiaľ vylučujú, aby jeho konanie vedené pod sp. zn. 21 C/176/2009
bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, t. j. žeby uvedené prieťahy
dosahovali potrebnú ústavnoprávnu intenzitu.
27. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd nezohľadniť okolnosť, že vo veci bolo
v merite rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č. k. 21 C/176/2009-24 14. januára 2010.
V dôsledku sťažovateľom podaného odvolania krajský súd rozhodol vo veci meritórne
rozsudkom sp. zn. 17 Co/151/2010 3. augusta 2010. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal
sťažovateľ dovolanie a najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn. 6 Cdo 187/2011
20. novembra 2011 tak, že rozsudok okresného súdu a krajského súdu zrušil a vec vrátil
okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis vrátený 12. januára 2012.
28. Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania
vedeného okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom nepovažoval zatiaľ
ústavný súd postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre
vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
29. Z uvedených dôvodov by ústavný súd sťažnosť v časti, ktorá sa týka postupu
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 21 C/176/2009, odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
II.C
K namietanému postupu krajského súdu
30. Aj keď sťažovateľ v petite bližšie neoznačil, v ktorých konaniach krajský súd
porušuje jeho základné právo, z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa týkajú konaní vedených
pod sp. zn. 17 Co/151/2010 a sp. zn. 17 Co/259/2011. Takýto záver potvrdzuje samotný
obsah sťažnosti, v ktorej sťažovateľ uviedol, že „... rozhodol Najvyšší súd... uznesením zo
dňa 20. 12. 2011 sp. zn. 6 Cdo 187/2011 tak, že rozsudok KS v Trenčíne z 03. 08. 2010
sp. zn. 17 Co 151/2010 a rozsudok OS zo 14. 01. 2010 č. k.: 21 C 176/2009-24 zrušuje a vec
vracia Okresnému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie...“.
31. Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/151/2010 rozhodol vo veci
3. augusta 2010 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Spis bol vrátený
okresnému súdu 12. augusta 2010. Sťažovateľovi bol rozsudok krajského súdu doručený
18. augusta 2010, a teda mal vedomosť, že krajský súd vo veci meritórne rozhodol
(sťažovateľ k sťažnosti priložil predmetný rozsudok krajského súdu, pozn.).
32. Podobne krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/259/201 rozhodol
vo veci 28. septembra 2011 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Spis bol
vrátený okresnému súdu 13. októbra 2011. Sťažovateľ mal nepochybne vedomosť o tom, že
krajský súd vo veci meritórne rozhodol, pretože v samotnej sťažnosti uviedol, že mu bol
predmetný rozsudok krajského súdu doručený 7. novembra 2011 (sťažovateľ k sťažnosti
priložil kópiu predmetného rozsudku krajského súdu, pozn.).
33. Z obsahu už uvedeného (body 31 a 32) vyplýva, že sťažnosť, ktorá sa týka
postupu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 17 Co/151/2010
a sp. zn. 17 Co/259/2011 bola podaná oneskorene (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde),
a preto ju bolo potrebné pre oneskorenosť odmietnuť.
34. K prieťahom v konaní krajského súdu už nemôže dochádzať, lebo krajský súd
vykonal všetky potrebné úkony spojené s prerokovaním a rozhodnutím vo veci samej
v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/151/2010 a sp. zn. 17 Co/259/2011 a spisy boli vrátené
okresnému súdu.
35. Navyše, z obsahu podanej sťažnosti nie je ani preukázané, že sťažovateľ podal
v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. 17 Co/151/2010 a sp. zn. 17 Co/259/2011
sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi krajského súdu (k tomu pozri aj časť
odôvodnenia II.B). Ústavný súd vykonal dopyt na krajskom súde, ktorý spätne v liste
z 26. marca 2012 ústavnému súdu oznámil, že sťažovateľ skutočne nepodal predsedovi
krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co/151/2010
a sp. zn. 17 Co/259/2011. V dôsledku tejto skutočnosti by ústavný súd musel odmietnuť
sťažnosť sťažovateľa v tejto časti aj pre jej neprípustnosť.
III.D
K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou
správy katastra a katastrálneho úradu v bližšie neoznačených konaniach
36. Ústavný súd podľa čl. 124 ústavy je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba
vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich ( m. m. IV. ÚS 236/07).
37. Ústavný súd uznesením sp. zn. IV. ÚS 71/2010 už rozhodol o sťažnosti
sťažovateľa na porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nečinnosťou správy
katastra, v ktorom sťažovateľa poučil, „… že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne...“. Sťažovateľ všeobecne namieta, že postupom orgánu
verejnej správy dochádza k prieťahom v konaní, pričom nekonkretizuje, o ktoré konanie ide.
38. Podľa § 244 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších zmien (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej
správy. Podľa § 246 ods. 1 OSP na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne
príslušné krajské súdy. Podľa § 250t OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,
že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil
povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Podľa § 250u OSP za
nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh
účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu, a to aj opakovane.
39. Teda proti nečinnosti správy katastra a katastrálneho úradu mohol sťažovateľ
podať žalobu podľa § 250t ods. 1 OSP, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť
krajský súd. Sťažovateľ svojím konaním nevyužil právny prostriedok na ochranu svojich
práv. Je evidentné, že sťažovateľ nerešpektoval postupnosť tejto ochrany predtým, ako
podal sťažnosť ústavnému súdu, pretože nepožiadať o ochranu krajský súd, ktorého
kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu.
40. Právomoc krajského súdu rozhodovať o takýchto žalobách musí predchádzať
konaniu na ústavnom súde, a teda vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto aj
v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
41. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho
významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. mája 2012