Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 198/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , postupom Krajského súdu v Trenčíne v

bližšie neurčených konaniach a postupom Správy katastra v Trenčíne a Katastrálneho úradu

v Trenčíne v bližšie neurčených konaniach vo veci zápisu jeho vlastníckeho práva do

katastra nehnuteľností, a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. S. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca

2012 doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. , postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej

len „krajský súd“) v bližšie neurčených konaniach a postupom Správy katastra v Trenčíne

(ďalej aj „správa katastra“) a Katastrálneho úradu v Trenčíne (ďalej len „katastrálny úrad“)

v bližšie neurčených konaniach vo veci zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností.

2. Sťažovateľ svoju sťažnosť odôvodnil tým, že sa nemôže od roku 1994 dovolať

svojich zákonných práv na zápis pozemkov do katastra nehnuteľností. Ďalej v sťažnosti

uviedol: „... pochybenia nastali pri rozhodovaní Okresného súdu v Trenčíne pod č. k.:

-61, keď tento rozsudok mi nebol doručený do vlastných rúk a aj napriek tomu

bola na ňom vyznačená právoplatnosť dňom 29. 12. 1994...

Opravu uvedeného rozsudku som žiadal na OS v Trenčíne podaním zo dňa 08. 11.

1995 k sp. zn.: a -61...

Uznesením OS zo dňa 14. 04. 2000 bolo rozhodnuté, že návrh žalobcu na opravu

rozsudku OS v Trenčíne č. k.: -61 zo dňa 10. 11. 1994 sa zamieta...

Podaním na Správu katastra Trenčín zo dňa 12. 11. 2006 som urgoval zápis

rozsudku OS Trenčín č. k.: .

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22. 11. 2008 rozhodol, že

v konaní proti nečinnosti orgánov verejnej správy, v odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu

KS v Trenčíne č. k.: -24 zo dňa 27. 04. 2006, odmieta.

Správa katastra Trenčín listom zo dňa 27. 11. 2006,Vec: Zápis rozsudku OS

v Trenčíne, č. k.: mi oznámila, že viac nebude reagovať...

Dňa 21. 03. 2007 som bol nútený podať na Krajský súd v Trenčíne, ďalší návrh

žaloby, z dôvodu nečinnosti orgánu verejnej správy, Správa katastra Trenčín, u rozsudku

OS v Trenčíne č. k.: -61 zo dňa 10. 11. 1994.

Krajský súd v Trenčíne dňa 23. 04. 2007 uznesením sp. zn.: -25...

rozhodol, že návrh zamieta...

Listom zo dňa 29. 06. 2007 som poslal na Správu katastra Trenčín urgenciu...

o zapísaní rozsudku OS v Trenčíne č. k.: -61...

Podaním na súd zo dňa 23. 4. 2008 som uskutočnil návrh žaloby na určenie

vlastníckeho práva k pozemkom... odporca Katastrálny úrad v Trenčíne...

Okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 03. 12. 2009, č. k.: -29...

Podaniami na OS zo dňa 23.02.2010 k sp. zn.: ... som podal odvolanie.

Dňa 06. 04. 2010 mi bol doručený rozsudok OS v Trenčíne č. k.: -24...

zo dňa 14. 01. 2010, v ktorom sa žaloba zamieta.

Proti rozsudku OS zo dňa 14. 01. 2010, č. k.: -24 som podal odvolanie

zo dňa 12. 04. 2010.

Dňa 21. 06. 2010 mi bol doručený rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

29. 04. 2010, sp. zn.: -49, ,

Proti rozsudku KS zo dňa 29. 04. 2010 som podal v celom rozsahu dovolanie zo dňa

06. 07. 2010

Dňa 18. 08. 2010 mi bol doručený rozsudok KS sp. zn.: -52... zo dňa

03. 08. 2010, v ktorom potvrdzuje rozsudok OS zo dňa 14. 01. 2010, č. k.:

24

Dňa 31. 08. 2010 som podal v celom rozsahu dovolanie proti rozhodnutiu KS zo dňa

03. 08. 2010 sp. zn.: -52...

Dňa 11. 02. 2011 som podal na Správu katastra Trenčín Žiadosť o opravu

v katastrálnom operáte...

Správa katastra Trenčín listom zo dňa 09. 03. 2011 mi odpovedala na žiadosť

o opravu...

Listom zo dňa 15. 06. 2011 som poslal Správe katastra Trenčín sťažnosť na

nevybavenie žiadosti o oprave chýb v kat. operáte...

Správa katastra Trenčín listom zo dňa 11. 07. 2011 poslala mi oznámenie

o prešetrení podania.

Okresný súd v Trenčíne uznesením zo dňa 15. 07. 2011 sp. zn.: -99...

rozhodol o zastavení dovolania podaného dňa 06.07.2010 vedené na OS pod

č. k.: -29... proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. 04. 2010

sp. zn.: -49, , , ktoré mi bolo doručené 21. 06.

2010.

Proti horeuvedenému uzneseniu OS sp. zn.: -99... som podal odvolanie

v celom rozsahu.

Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 28. 09. 2011 sp. zn.: 17 Co/259/2011-

106 ... potvrdil uznesenie OS zo dňa 15. 07. 2011 č. k.: -99. Týmto

rozhodnutím mi bola odňatá možnosť konať pred súdom, čo nakoniec v tej istej veci pri

podanom návrhu žaloby zo dňa 23. 04. 2008, ktorú okresný súd rozdelil na dve čísla

konania, rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 20. 12. 2011 sp. zn.:

tak, že rozsudok KS v Trenčíne z 03. 08. 2010 sp. zn. a

rozsudok OS zo 14. 01. 2010 č. k.: -24 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu

v Trenčíne na ďalšie konanie...

... 22. 2. 2012... som požiadal, aby OS... konal ...vo veci vedenej na OS pod sp. zn.:

... taktiež vo veci vedenej pod sp. zn.: ...“

3. Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Trenčíne a následne Krajský súd v Trenčíne spoločne so Správou

katastra Trenčín a Katastrálnym úradom Trenčín porušili základné právo V. S. na

prerokovanie veci spravodlivo efektívne a bez zbytočných prieťahov, za účelom zapísania

do katastra príslušné pozemky, zaručené v , ako aj jeho právo na

spravodlivé prerokovanie veci podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trenčíne a Správe katastra Trenčín prikazuje, aby v konaniach

pod sp. zn.: -61, -24, konali spravodlivo bez

zbytočných prieťahov.

3. V. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 30.000.- eur,

ktoré Okresný súd v Trenčíne a Správa katastra v Trenčíne sú povinné každý v polovičnej

sume pod 15.000.- eur zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Trenčíne je povinný zaplatiť advokátovi trovy právneho

zastupovania pred ústavným súdom.“

4. Zároveň sťažovateľ podal žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

ústavným súdom, ktorú odôvodnil takto: „....nemám dostatok finančných prostriedkov na

zaplatenie advokáta... mám nízky starobný dôchodok a ako osoba zdravotne ťažko

postihnutá so sprievodcom, nemám možnosť žiadneho iného príjmu.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

7. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. a sp. zn. , postupom krajského súdu

v bližšie neuvedených konaniach, postupom správy katastra a katastrálneho úradu v bližšie

neuvedených konaniach (vo veci zápisu vlastníckeho práva sťažovateľa do katastra

nehnuteľností, pozn.) došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva podľa dohovoru,

pretože „... právoplatne nerozhodli, hoci od podaného návrhu uplynula lehota takmer 18

rokov...“.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

II.A

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a sp. zn.

9. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie vedené pred okresným súdom

pod sp. zn. bolo právoplatne skončené ešte 29. decembra 1994 (k obdobnému

záveru dospel ústavný súd v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn.

, pozn.).

10. Ústavný súd z obsahu sťažnosti, jej príloh a dopytom na okresný súd a krajský

súd zistil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol rozsudkom

3. decembra 2009, proti ktorému sťažovateľ podal odvolanie, a spis bol predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Proti rozhodnutiu krajského súdu

sp. zn. z 29. apríla 2010 sťažovateľ podal dovolanie. Okresný súd uznesením

č. k. -99 z 15. júla 2011 konanie o dovolaní zastavil, proti ktorému sťažovateľ

podal odvolanie, a krajský súd uznesením sp. zn. z 28. septembra 2011

napadnuté uznesenie potvrdil. Predmetné uznesenie bolo sťažovateľovi doručené

7. novembra 2011 (toto rozhodnutie tvorí prílohu sťažnosti, pozn.). Je preto nepochybné, že

sťažovateľ má vedomosť o tom, že konanie vedené pred okresným súdom pod

sp. zn. je právoplatne skončené a nemôže už reálne dochádzať k prieťahom

v konaní.

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach, ktorými sťažovatelia namietajú

zbytočné prieťahy v konaní, vychádza zo svojej judikatúry, podľa ktorej poskytuje ochranu

základnému právu podľa a právu podľa dohovoru len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k porušeniu označeného práva došlo alebo

porušenie v tomto čase ešte trvalo (napr. , , ,

).

12. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (v rovnakom

rozsahu sa vzťahuje aj na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže preto vyplývať aj z toho,

že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom

už okresný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti podľa

().

13. Sťažovateľ namietal prieťahy v konaniach okresného súdu vedených pod sp. zn.

a sp. zn. , ktorý však v okamihu podania sťažnosti ústavnému

súdu už vo veci nekonal. Z toho vyplýva, že v čase podania sťažnosti na ústavnom súde

okresný súd v označených konaniach už nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom

ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom, a teda nemohol ani porušovať

sťažovateľom označené práva.

14. Na základe uvedeného ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou (podobne

, ) sťažnosť v časti, ktorá sa týka postupu okresného súdu

v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. , odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

II.B

K namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn.

15. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v časti, ktorá sa týka postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , bolo potrebné odmietnuť

z dôvodu jej neprípustnosti.

16. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

17. Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie

v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V prípadoch sťažností

podľa , v ktorých je namietané porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie

ktorého mal sťažovateľ právo podľa a a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“). Uvedeným účinným právnym prostriedkom nápravy je sťažnosť na

prieťahy v konaní pred všeobecným súdom adresovaná predsedovi okresného súdu.

18. Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nie je preukázané, že sťažovateľ

doručil sťažnosť na prieťahy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. .

Na podaní z 26. februára 2009 označenom ako sťažnosť chýba označenie, ktorého

konkrétneho konania sa týka (nie je uvedená spisová značka, pozn.). Ústavný súd navyše

vykonal dopyt na okresnom súde, z ktorého odpovede z 26. marca 2012 vyplýva, že

sťažovateľ v konaní vedenom pod sp. zn. nedoručil predsedovi okresného

súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

19. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , ,

), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť

na prieťahy v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny

stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa

zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

20. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr.

, ). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred

zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez

zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2

ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je

zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého

odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na

účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Napokon podľa tretieho odseku

predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že

sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak

je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov alebo

iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv

a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných predpisov,

je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda podmienkou

konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

21. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

22. Postup sťažovateľa v okolnostiach prípadu je potrebné vykladať tak, že

nepreukázal splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred orgánom verejnej

správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že „povinnosť vyčerpania

dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv a slobôd, porušenie ktorých

sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby sťažovateľ konal v súlade

s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie týmto spôsobom

alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie sťažovateľovej povinnosti

vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv.“ ().

23. Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní vedenom pod sp. zn. pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by

k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti podľa

došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jeho sťažnosť

podľa ako neprípustnú.

24. Aj keby sťažnosť v tejto časti nebola odmietnutá z dôvodu jej neprípustnosti,

musel by ju ústavný súd odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ktorá môže

vyplývať aj z toho, že porušenie základného práva podľa (resp. práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných

prieťahoch (m. m. , ).

25. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

26. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami konštatuje, že

konanie na okresnom súde sa vedie od 23. apríla 2008 a sťažnosť ústavnému súdu bola

podaná 1. marca 2012. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (takmer 4 roky)

v spojitosti s meritórnymi rozhodnutiami vo veci zainteresovaných všeobecných súdov

[okresného súdu, krajského súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“)] však zatiaľ vylučujú, aby jeho konanie vedené pod sp. zn.

bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, t. j. žeby uvedené prieťahy

dosahovali potrebnú ústavnoprávnu intenzitu.

27. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd nezohľadniť okolnosť, že vo veci bolo

v merite rozhodnuté rozsudkom okresného súdu č. k. . januára 2010.

V dôsledku sťažovateľom podaného odvolania krajský súd rozhodol vo veci meritórne

rozsudkom sp. zn. 3. augusta 2010. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal

sťažovateľ dovolanie a najvyšší súd rozhodol uznesením sp. zn.

20. novembra 2011 tak, že rozsudok okresného súdu a krajského súdu zrušil a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Okresnému súdu bol spis vrátený 12. januára 2012.

28. Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania

vedeného okresným súdom, krajským súdom a najvyšším súdom nepovažoval zatiaľ

ústavný súd postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre

vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na

prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

29. Z uvedených dôvodov by ústavný súd sťažnosť v časti, ktorá sa týka postupu

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , odmietol podľa § 25 ods. 2

aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

II.C

K namietanému postupu krajského súdu

30. Aj keď sťažovateľ v petite bližšie neoznačil, v ktorých konaniach krajský súd

porušuje jeho základné právo, z obsahu sťažnosti vyplýva, že sa týkajú konaní vedených

pod sp. zn. a sp. zn. . Takýto záver potvrdzuje samotný

obsah sťažnosti, v ktorej sťažovateľ uviedol, že „... rozhodol Najvyšší súd... uznesením zo

dňa 20. 12. 2011 sp. zn. tak, že rozsudok KS v Trenčíne z 03. 08. 2010

sp. zn. a rozsudok OS zo 14. 01. 2010 č. k.: -24 zrušuje a vec

vracia Okresnému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie...“.

31. Krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol vo veci

3. augusta 2010 tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil. Spis bol vrátený

okresnému súdu 12. augusta 2010. Sťažovateľovi bol rozsudok krajského súdu doručený

18. augusta 2010, a teda mal vedomosť, že krajský súd vo veci meritórne rozhodol

(sťažovateľ k sťažnosti priložil predmetný rozsudok krajského súdu, pozn.).

32. Podobne krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol

vo veci 28. septembra 2011 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Spis bol

vrátený okresnému súdu 13. októbra 2011. Sťažovateľ mal nepochybne vedomosť o tom, že

krajský súd vo veci meritórne rozhodol, pretože v samotnej sťažnosti uviedol, že mu bol

predmetný rozsudok krajského súdu doručený 7. novembra 2011 (sťažovateľ k sťažnosti

priložil kópiu predmetného rozsudku krajského súdu, pozn.).

33. Z obsahu už uvedeného (body 31 a 32) vyplýva, že sťažnosť, ktorá sa týka

postupu v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

a sp. zn. bola podaná oneskorene ( ),

a preto ju bolo potrebné pre oneskorenosť odmietnuť.

34. K prieťahom v konaní krajského súdu už nemôže dochádzať, lebo krajský súd

vykonal všetky potrebné úkony spojené s prerokovaním a rozhodnutím vo veci samej

v konaní vedenom pod sp. zn. a sp. zn. a spisy boli vrátené

okresnému súdu.

35. Navyše, z obsahu podanej sťažnosti nie je ani preukázané, že sťažovateľ podal

v konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn. a sp. zn.

sťažnosť na prieťahy adresovanú predsedovi krajského súdu (k tomu pozri aj časť

odôvodnenia II.B). Ústavný súd vykonal dopyt na krajskom súde, ktorý spätne v liste

z 26. marca 2012 ústavnému súdu oznámil, že sťažovateľ skutočne nepodal predsedovi

krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. . V dôsledku tejto skutočnosti by ústavný súd musel odmietnuť

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti aj pre jej neprípustnosť.

III.D

K namietanému porušeniu základného práva podľa nečinnosťou

správy katastra a katastrálneho úradu v bližšie neoznačených konaniach

36. Ústavný súd podľa je nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

V je zakotvený princíp subsidiarity, ktorý znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba

vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich ( m. m. ).

37. Ústavný súd uznesením sp. zn. už rozhodol o sťažnosti

sťažovateľa na porušenie základného práva podľa nečinnosťou správy

katastra, v ktorom sťažovateľa poučil, „… že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne...“. Sťažovateľ všeobecne namieta, že postupom orgánu

verejnej správy dochádza k prieťahom v konaní, pričom nekonkretizuje, o ktoré konanie ide.

38. Podľa v znení

neskorších zmien (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej

správy. Podľa na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne

príslušné krajské súdy. Podľa fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí,

že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným

právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil

povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Podľa za

nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh

účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu, a to aj opakovane.

39. Teda proti nečinnosti správy katastra a katastrálneho úradu mohol sťažovateľ

podať žalobu podľa , o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť

krajský súd. Sťažovateľ svojím konaním nevyužil právny prostriedok na ochranu svojich

práv. Je evidentné, že sťažovateľ nerešpektoval postupnosť tejto ochrany predtým, ako

podal sťažnosť ústavnému súdu, pretože nepožiadať o ochranu krajský súd, ktorého

kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu.

40. Právomoc krajského súdu rozhodovať o takýchto žalobách musí predchádzať

konaniu na ústavnom súde, a teda vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto aj

v tejto časti sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

41. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. mája 2012