Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/187/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V. S., bývajúceho v T.,

zastúpeného JUDr. M. C., advokátom so sídlom v T., proti ţalovanému Katastrálnemu

úradu v Trenčíne, so sídlom v Trenčíne, M. R. Štefánika č. 20, o určenie vlastníckeho

práva, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 3. augusta 2010 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 3. augusta

2010 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo 14. januára 2010 č. k.

-24 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobca sa podanou ţalobou (po jej upresnení na pojednávaní pred súdom prvého

stupňa) domáhal uloţenia povinnosti ţalovanému zapísať ho ako vlastníka (spoluvlastníka)

nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre kat. úz. D. na liste vlastníctva č. X. ako

pozemok parcela č. X. a na liste vlastníctva č. X. ako pozemok parcela č. X., a to

v spoluvlastníckom podiele jednej štvrtiny z 10/16 pri pozemku parcela č. X.

a v spoluvlastníckom podiele jednej štvrtiny z 12/32 pri pozemku parcela č. X. Ţalobu

odôvodnil tým, ţe rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 10. novembra 1994 č. k.

-61 sa stal podielovým spoluvlastníkom označených nehnuteľností v uvedených

podieloch, no jeho spoluvlastnícke právo vyplývajúce z tohto rozhodnutia nebolo do katastra

zapísané.

Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 14. januára 2010 č. k. -24 ţalobu

zamietol a zároveň rozhodol, ţe ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov konania. Zamietnutie

ţaloby odôvodnil tým, ţe ţalobca sa prakticky domáhal určenia vlastníckeho práva zápisom

do katastra, no takýto spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva ustanovenie § 132 ods. 1 Obč.

zákonníka nepredpokladá. V odôvodnení rozsudku tieţ uviedol, ţe zápisy vlastníckych práv

do katastra realizuje príslušná správa katastra, preto nie je daná ani pasívna legitimácia

ţalovaného.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na odvolanie ţalobcu rozsudkom z 3. augusta

2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň vyslovil, ţe

ţalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. Potvrdenie prvostupňového

rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa s právnym záverom súdu prvého

stupňa o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaného. V súvislosti s týmto záverom poukázal

na to, ţe ţaloba o určenie vlastníckeho práva je jedným z právnych prostriedkov ochrany

vlastníctva v zmysle § 126 Obč. zákonníka, a ţe v konaní o takejto ţalobe sú pasívne

legitimovanými subjektmi tí, ktorí sú v katastri nehnuteľností zapísaní ako vlastníci,

resp. spoluvlastníci nehnuteľnosti, prípadne ktorí vlastnícke právo ţalobcu spochybňujú alebo

do neho zasahujú. Katastrálny úrad však takýmto subjektom nie je, preto v konaní o určenie

vlastníctva nemá pasívnu legitimáciu.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil odňatím moţnosti konať

pred súdom, ďalej tzv. inou vadou konania a nesprávnym právnym posúdením veci.

Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil skutočnosť, ţe súdy dostatočne nezistili jeho

zámer preskúmať nezákonné rozhodnutie správneho orgánu vydané v konaní o obnovení

evidencie pozemkov, a nepoučili ho o správnej formulácii ţalobného petitu, ale jeho ţalobu

nesprávne povaţovali za ţalobu o určenie vlastníckeho práva.

Ţalovaný sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe dovolanie podal včas

účastník konania, preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť.

Podľa ustanovenia moţno dovolaním napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

upravuje prípustnosť dovolania proti rozsudku odvolacieho

súdu v ustanoveniach § 237 a § 238.

Dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne

dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v , ktoré

spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací

súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti

( veta druhá ). Existenciu vád konania uvedených v ţalobca

tvrdil, a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/.

Podľa ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu

dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať

sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného

zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu

prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na rozhodnutie o veci

samej, teda o predmete sporu a pod.).

Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom i súdom prvého stupňa

je takouto vadou, vyplývajúcou z citovaného ustanovenia , postihnuté.

Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy rozhoduje súd o veci

samej uznesením ( ).

Citované ustanovenie upravuje nielen formu rozhodnutia, ale aj

povinnosť súdu rozhodnúť o veci samej, t. j. o predmete sporu, pre ktorý sa konanie vedie.

V sporovom konaní sa za vec samu povaţuje nárok uplatnený ţalobou, o ktorom má byť

právoplatne rozhodnuté. Uplatňovaný nárok je v sporovom konaní vymedzený ţalobným

petitom. Povinnosti súdu rozhodnúť o veci samej zodpovedá procesné právo účastníka

na rozhodnutie o uplatnenom nároku tak, ako bol tento vymedzený v ţalobnom petite.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa napriek tomu, ţe v odôvodnení svojho

rozsudku na prvej strane v prvom odseku výslovne uviedol, ţe ţalobca upresnil, ţe sa

nedomáha určenia vlastníckeho práva, ale jeho zápisu v katastri, na tretej strane odôvodnenia

vychádzal z toho, ţe ţalobca sa prakticky domáhal určenia vlastníckeho práva. Zamietnutie

ţaloby v podstatnej časti odôvodnil tak, akoby predmetom sporu bola určovacia ţaloba. Tento

nedostatok neodstránil ani odvolací súd, ktorý rovnako ako súd prvého stupňa vychádzal

z toho, ţe predmetom konania je ţaloba o určenie vlastníckeho práva. Svoj záver o nedostatku

pasívnej legitimácie ţalovaného odôvodnil argumentmi o tom, kto má byť ţalovaný v konaní

o ţalobe, predmetom ktorej je určenie vlastníckeho práva. Tým, ţe súdy v základnom konaní

(vychádzajúc z odôvodnenia ich rozsudkov) ţalobu o uloţenie povinnosti v zmysle § 80

písm. b/ , ktoré sa podľa upresneného ţalobného petitu stalo predmetom konania,

nesprávne zamenili so ţalobou o určenie vlastníckeho práva podľa , ktoré

predmetom konania nebolo, zaťaţili konanie zmätočnosťou majúcou za následok odňatie

moţnosti ţalobcovi konať pred súdom. Obsahovo totiţ rozhodli o niečom, čo predmetom

sporu nebolo, a nerozhodli o tom, čo predmetom sporu bolo a o čom mali povinnosť

rozhodnúť. Dovolaciemu súdu preto neostalo iné, neţ dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu ako i rovnakou vadou postihnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Len pre úplnosť však dovolací súd poznamenáva, ţe dôvodnou nebola dovolacia

námietka ţalobcu v časti, v ktorej vyčítal prvostupňovému i odvolaciemu súdu, ţe

ho nepoučili o správnej formulácii ţalobného petitu, ktorým sa chcel domáhať preskúmania

nezákonného rozhodnutia správneho orgánu v konaní o obnovení evidencie pozemkov.

Po upresnení ţalobného petitu ţalobcom, ktorým sa voči ţalovanému domáhal uloţenia

povinnosti zapísať ho do katastra nehnuteľností ako vlastníka (spoluvlastníka), uţ medzi

skutkovým odôvodnením takto uplatneného nároku (ţe v katastri nebolo zapísané jeho

spoluvlastnícke právo podľa konkrétne označeného rozsudku) a petitom ţaloby nebol ţiaden

rozpor. Súdy preto nemali dôvod na postup podľa a na prípadne poučenie

v tomto smere. Skutkové vymedzenie uplatneného nároku v ţalobe, ani vyjadrenia ţalobcu

v konaní pred súdom prvého stupňa, nedávali ţiaden podklad pre moţnosť posudzovania

ţaloby ako ţaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, o ktorej rozhodujú súdy

v správnom súdnictve podľa piatej časti

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. decembra 2011

JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová