Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 50/03

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003

predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne z 10. novembra

1994 v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. S. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2003

doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom T., ktorou namieta porušenie

svojho práva na spravodlivý proces a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na spravodlivý proces

a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu

v Trenčíne z 10. novembra 1994 v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že k porušeniu jeho označených základných

práv došlo tým, že „v uvedenom konaní a rozhodovaní bolo vo veci rozhodnuté

nespravodlivo a v neprimerane dlhej dobe“. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil,

že „právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: zo dňa

10. 11. 1994 boli porušené práva a slobody sťažovateľa“, a aby mu priznal aj primerané

finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ k svojej sťažnosti pripojil aj fotokópiu rozsudku Okresného súdu

v Trenčíne sp. zn. z 10. novembra 1994. Z doložky právoplatnosti na tomto

rozhodnutí vyplýva, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. decembra 1994.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ namietal postup Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.

zn. a jeho rozsudok z 10. novembra 1994 č. k. -61, ktorý

nadobudol právoplatnosť 29. decembra 1994.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom na

začatie konania (...).

Podľa ustanovenia jednou z podmienok prijatia

sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného

práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ( ).

V kontexte citovaného ustanovenia porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa je v zásade „iným

zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti ().

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento

účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie práva ešte trvalo (napr. I. ÚS

22/01, , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už

nedochádza k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Predmetná sťažnosť z 3. marca 2003 bola ústavnému súdu doručená 5. marca 2003,

teda v čase, keď už nedochádzalo k porušovaniu namietaného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote. Napadnutý rozsudok nadobudol

právoplatnosť 29. decembra 1994, teda dávno pred uplynutím dvojmesačnej lehoty

ustanovenej zákonom na podanie sťažnosti podľa .

Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2003