Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 50/03
PDF · 100.75 KB
No categories available
I. ÚS 50/03
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2003
predbežne prerokoval sťažnosť V. S., T., vo veci porušenia základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom a rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne z 10. novembra
1994 v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 983/94 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť V. S. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2003
doručená sťažnosť V. S. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom T., ktorou namieta porušenie
svojho práva na spravodlivý proces a na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý proces
a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkom Okresného súdu
v Trenčíne z 10. novembra 1994 v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 983/94.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že k porušeniu jeho označených základných
práv došlo tým, že „v uvedenom konaní a rozhodovaní bolo vo veci rozhodnuté
nespravodlivo a v neprimerane dlhej dobe“. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil,
že „právoplatným rozhodnutím Okresného súdu v Trenčíne sp. zn.: 11 C 983/94 zo dňa
10. 11. 1994 boli porušené práva a slobody sťažovateľa“, a aby mu priznal aj primerané
finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ k svojej sťažnosti pripojil aj fotokópiu rozsudku Okresného súdu
v Trenčíne sp. zn. 11 C 983/94 z 10. novembra 1994. Z doložky právoplatnosti na tomto
rozhodnutí vyplýva, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. decembra 1994.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127
ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú
porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Sťažovateľ namietal postup Okresného súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp.
zn. 11 C 983/94 a jeho rozsudok z 10. novembra 1994 č. k. 11 C 983/94-61, ktorý
nadobudol právoplatnosť 29. decembra 1994.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na
začatie konania (...).
Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia
sťažnosti na konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo
upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného
práva. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie
sťažnosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
V kontexte citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je v zásade „iným
zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti (I. ÚS 161/02).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Tento
účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom skončení napadnutého konania.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na
ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie práva ešte trvalo (napr. I. ÚS
22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už
nedochádza k namietanému porušovaniu práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov
skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).
Predmetná sťažnosť z 3. marca 2003 bola ústavnému súdu doručená 5. marca 2003,
teda v čase, keď už nedochádzalo k porušovaniu namietaného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote. Napadnutý rozsudok nadobudol
právoplatnosť 29. decembra 1994, teda dávno pred uplynutím dvojmesačnej lehoty
ustanovenej zákonom na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Z vyššie uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2003