Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 145/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2012

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H., M., zastúpeného advokátom JUDr. M. F., K.,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: KUV-36/10-98, postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod

sp. zn. a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. októbra

2011 doručená sťažnosť Ing. J. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a podľa Listiny základných

práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej aj

„krajské riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-36/10-98, postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti najmä vyplynulo:

«K porušeniu môjho práva ako sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov(...) došlo a dochádza v doposiaľ právoplatne neskončenom konaní pôvodne

vedenom pred Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici, ČVS: KUV-36/10-98,

a Okresným súdom v Rimavskej Sobote, č. k. , a v súčasnej dobe vedené pred

Krajským súdom v Banskej Bystrici .

Na základe Zmluvy o združení uzavretej dňa 01. 08. 1995 podnikal sťažovateľ spolu

pánom M. R. Nakoľko išlo o združenie dvoch fyzických osôb podľa , toto združenie

nemalo právnu subjektivitu. V roku 1997 sa sťažovateľ a jeho spoločník pán R. dohodli, že

si obstarajú na podnikanie motorové vozidlo. Dňa 30. 05. 1997 preto uzavrel sťažovateľ

na svoje obchodné meno leasingovú zmluvu č. LZ 97/1824, predmetom ktorej bol nájom

s právom kúpy prenajatej veci - osobného motorového vozidla zn. VW GOLF. Predmetné

motorové vozidlo im bolo dňa 18. 08. 1997 v B. odcudzené. Odcudzenie motorového vozidla

sťažovateľ bezodkladne po jeho zistení telefonicky nahlásil na linku 158 a v ten istý deň

urobil trestné oznámenie. (...)

Orgány činné v trestnom konaní odcudzené motorové vozidlo nenašli, a nenašli ani

páchateľa krádeže. Namiesto toho vydala vyšetrovateľka Krajského riaditeľstva PZ

v Banskej Bystrici - Krajského úradu vyšetrovania PZ Banská Bystrica - dňa 17. 08. 1998

pod ČVS: KUV-36/10-98 uznesenie, ktorým sťažovateľovi vzniesla obvinenie za pokus

trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2, § 250

ods. 1, 3 písm. b) .

Proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré bolo sťažovateľovi doručené dňa

24. 08. 1998, podal sťažovateľ dňa 25. 08. 1998 sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor

Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici dňa 04. 09. 1998 tak, že sťažnosť ako nedôvodnú

zamietol.

V dôsledku trestného stíhania bol sťažovateľovi odobratý cestovný pas a zbrojný

preukaz. Odobratie cestovného preukazu obmedzovalo sťažovateľa jednak v možnosti

venovať sa jeho podnikateľským aktivitám, a zároveň mu znemožňovalo tráviť dovolenky

v zahraničných destináciách.

Sťažovateľ vyštudoval strednú i vysokú lesnícku školu, pričom jeho veľkou záľubou a

koníčkom, ktorému v minulosti venoval podstatnú časť svojho voľného času bolo

poľovníctvo. Tejto záľuby sa v dôsledku odňatia zbrojného preukazu musel vzdať. (...)

Nakoľko ani po dvoch rokoch od začatia trestného stíhania vyšetrovateľ Krajského

riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici trestné stíhanie neukončil, sťažovateľ prostredníctvom

splnomocneného obhajcu listom zo dňa 11. 08. 2000 požiadal dozorujúceho prokurátora

o vylúčenie jeho trestnej veci zo spoločného konania, čo odôvodnil tým, že spáchanie skutku

od počiatku popieral, vyšetrovanie jeho prípadu trvá neúmerne dlhý čas, napriek vykonaniu

všetkých vyšetrovacích úkonov v jeho trestnej veci nebola preukázaná jeho vina, v dôsledku

trestného stíhania mu bol odobratý cestovný pas a cestovný preukaz. (...)

Napriek dôvodnosti žiadosti sťažovateľa na vylúčenie veci zo spoločného konania,

tejto vyhovené nebolo.

Po ukončení vyšetrovania vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici

predložil dozorujúcemu prokurátorovi návrh na podanie obžaloby voči sťažovateľovi, a to

napriek tomu, že výsledky vyšetrovania preukazovali, že sťažovateľ skutok, ktorý mu je

kladený za vinu, nespáchal.

Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici podala dňa 20. 10. 2005 pod sp. zn. Kv 7/03-

632 na sťažovateľa obžalobu, ktorá bola Okresnému súdu v Rimavskej Sobote doručená dňa

25. 10. 2005.

Okresný súd v Rimavskej Sobote nevytýčil v roku 2005 ani v roku 2006 ani termín

prvého pojednávania. Vo veci sa začalo konať až v roku 2007.

O podanej obžalobe v súvislosti so sťažovateľom rozhodol Okresný súd v Rimavskej

Sobote rozsudkom sp. zn. zo dňa 24. 04. 2009. Bez bližšieho odôvodnenia a

bez toho, aby sa prvostupňový súd vysporiadal s dôkazmi svedčiacimi v prospech

sťažovateľa súd uznal vinu sťažovateľa podľa obžaloby.

O prieťahoch prvostupňového súdu v tomto trestnom konaní svedčí i fakt, že písomné

vyhotovenie rozsudku bolo obhajcovi sťažovateľa doručené dňa 21. 10. 2009.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného obhajcu

dňa 28. 10. 2009 odvolanie, o ktorom by mal rozhodovať Krajský súd v Banskej Bystrici.

Nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní sťažovateľa nerozhodol a ani

nevytýčil termín verejného zasadnutia o odvolaní, sťažovateľ podal dňa 01. 03. 2011

sťažnosť na prieťahy v konaní označenú ako „Žiadosť o urýchlené rozhodnutie“.

Na toto podanie reagoval Krajský súd v Banskej Bystrici listom sp. zn.

zo dňa 04. 03. 2011, v ktorom poukázal na rozsiahlosť trestnej veci a na to, že prednostne

bolo potrebné vybavovať ďalšie zložité veci väzobného charakteru. Záver listu obsahuje

prísľub vytýčenia termínu verejného zasadnutia o odvolaní „v najbližšej možnej dobe“. (...)

Leasingová spoločnosť S., spol. s r. o. podala dňa 03. 06. 1999 na Okresný súd

v Revúcej žalobu voči sťažovateľovi, ktorou sa domáhala zaplatenia leasingových splátok

a likvidačnej hodnoty prenajatého vozidla, spolu s náhradou nákladov vo výške 5 %

z likvidačnej hodnoty a rozdiel DPH na vstupe a výstupe, spolu vo výške 355 094,50 Sk

s 0,2 % úrokom z omeškania z dlžnej sumy za každý deň omeškania a trov konania.

Nakoľko poisťovňa, v ktorej bolo vozidlo pre prípad krádeže poistené, odmietla

vzhľadom k prebiehajúcemu trestnému konaniu za sťažovateľa plniť, sťažovateľ bol nútený

uhradiť pohľadávky leasingovej poisťovne z ukončenia leasingovej zmluvy sám, pričom

poisťovňa mu vyplatenú sumu doposiaľ ani čiastočne nerefundovala.

Sťažovateľ už v súčasnosti má možnosť vycestovať do zahraničia, nakoľko jeho

žiadosti o vydanie cestovného pasu bolo vyhovené, doposiaľ však nemá vrátený zbrojný

preukaz, čím mu je znemožnené venovať sa najväčšiemu koníčku, ktorý mal.

Sťažovateľ je súkromným podnikateľom pochádzajúcim z malej obce, v ktorej nielen

býva, ale i podniká. Vzhľadom k trestnému stíhaniu bol sťažovateľ vystavovaný po dlhú

dobu perzekúciám a posmechu zo strany tých obyvateľov obce, ktorí uverili, že voči

sťažovateľovi je trestné stíhanie vedené právom.

V dôsledku dlhotrvajúceho trestného stíhania bol sťažovateľ konfrontovaný

s problémami v podnikaní, spočívajúcimi v nedôvere jeho obchodných partnerov,

v dôsledku čoho bol znevýhodňovaný v porovnaní s inými podnikateľmi podnikajúcimi v tej

istej oblasti.

Dlhotrvajúce súdne konanie sa negatívne odráža i na psychike sťažovateľa.

Nekonaním orgánov činných v trestnom konaní, resp. prieťahmi, ktoré sťažovateľ nezavinil,

bol narušený princíp právnej istoty sťažovateľa a jeho dôvera v zákonnosť a spravodlivosť

súdneho konania. (...)

Predmetom konania pôvodne pred Krajským riaditeľstvom PZ v Banskej Bystrici,

ČVS: KUV-36/10-98, a Okresným súdom v Rimavskej Sobote, č. k. ,

a v súčasnej dobe pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, č. k. , z obsahu

spisu, predložených listinných dôkazov, ako aj vykonaných znaleckých posudkov vyplýva,

že nejde o právne a ani fakticky zložitú vec. Sťažovateľ je jedným zo šiestich obvinených,

a napriek skutočnosti, že v rámci prípravného konania i v konaní pred súdom bolo potrebné

vykonať rozsiahle dokazovanie, vykonať výsluchy obvinených a viacerých svedkov

a zabezpečiť viaceré listinné dôkazy, sedem rokov trvajúce prípravné konanie a štyri roky

trvajúce konanie pred súdom prvého stupňa nemožno odôvodniť zložitosťou veci,

a príslušný súd nedospel k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej ani po 13 rokoch a 2

mesiacoch. (...)

Správanie sa ako účastníka konania, pokiaľ ide o dané kritérium pri rozhodovaní

o tom, či došlo k zbytočným prieťahom a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR, mám za to,

že zo strany sťažovateľa ako účastníka konania k žiadnym prieťahom nedošlo, keďže sa na

všetkých úkonoch zúčastňoval a to osobne, resp. prostredníctvom právneho zástupcu

a poskytoval náležitú súčinnosť.

Sťažovateľ počas celého trestného konania vystupoval aktívne, nijakým spôsobom

nebrzdil činnosť orgánov činných v trestnom konaní, dôsledne využíval všetky zákonné

možnosti obrany, zúčastňoval sa vyšetrovacích úkonov na ktoré bol predvolaný, žiadne

z vytýčených hlavných pojednávaní nebolo odročené z dôvodu neúčasti sťažovateľa.

Zo správania sa sťažovateľa nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver, že by svojím

postupom spôsobil prieťahy, alebo prispel k vzniku akýchkoľvek prieťahov v celom trestnom

konaní. Práve naopak, bol to sťažovateľ, ktorý mal záujem a v medziach svojich možností aj

presadzoval aby trestné konanie bolo vykonané v čo najkratšom čase.

Pokiaľ orgány činné v trestnom konaní mali za to, že vzhľadom k faktickej a právnej

zložitosti predmetnej trestnej veci, alebo kvôli správaniu sa spoluobvinených reálne hrozí,

že sa trestné konanie bude viesť neprimerane dlhú dobu, mali možnosť trestnú vec

sťažovateľa vylúčiť na samostatné konanie, čo však napriek žiadosti sťažovateľa neučinili.

(...)

Sťažovateľ sa domnieva, že k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 SR došlo v dôsledku nekonania KR

PZ a súdov, pričom neexistovala zákonná prekážka, aby orgány činné v trestnom konaní vo

veci nekonali, ako aj ich konaním, ktoré nesmerovalo k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľov.

Sedem rokov trvajúce prípravné konanie napriek tomu, že v priebehu každého roka

konania boli vykonávané vyšetrovacie úkony, je neprimerane dlhé, pričom dĺžka konania

bola zavinená z podstatnej časti nečinnosťou vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ

v Banskej Bystrici, resp. dlhými prestávkami medzi termínmi jednotlivých vyšetrovacích

úkonov.

Dĺžka prípravného konania je o to zarážajúcejšia, že vo veci konal vyšetrovateľ

Krajského riaditeľstva PZ, ktorý máva podstatne menej prípadov (aj keď závažnejšieho

charakteru) než sú trestné veci, v ktorých konajú vyšetrovatelia Okresných riaditeľstiev PZ,

pričom spočiatku išlo o väzobnú trestnú vec.

Okresný súd v Rimavskej Sobote vytýčil prvé pojednávanie vo veci po bezmála dvoch

rokoch od podania obžaloby, pričom i medzi jednotlivými hlavnými pojednávaniami bol

značný časový odstup.

Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci doposiaľ nekonal vôbec, napriek tomu, že

odvolanie mu bolo okresným súdom doručené pred viac než rokom. (...)

Vo veci prieťahov v konaní som podal viacero urgencií konania, ako aj následne

predsedovi Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia § 62 a nasl. zákona

č. v znení zmien a doplnkov sťažnosť zo dňa 01. 03. 2011 a zo dňa

26. 09. 2011.

Napriek vyššie uvedeným urgenciám a sťažnostiam prieťahy v konaní pokračujú,

a ani naše podania ani opatrenia prijaté predsedom Krajského súdu v Banskej Bystrici

zjavne neviedli k náprave. (...)

Mám za to, že v dôsledku prieťahov v konaniach pred Krajským riaditeľstvom PZ

v Banskej Bystrici, Okresným súdom v Rimavskej Sobote, Krajským súdom v Banskej

Bystrici došlo k následkom, ktoré sa už nedajú zásadne napraviť ani odstrániť.

Označené orgány činné v trestnom konaní, však v rozpore s princípmi právneho

štátu, resp. v rozpore s právnymi predpismi, neplní jednu zo svojich základných úloh a to

rýchlu a účinnú ochranu našich práv a chránených záujmov účastníkov súdneho konania.

Celý priebeh konania vzbudzuje u mňa silný pocit straty dôvery k súdom ako

inštitúcii, ktorého hlavnou úlohou je ochrana zákonnosti a ktorý svojím postupom hrubo

porušuje základný zákon štátu, resp. jedno zo základných práv občanov zakotveného

v článku 48 ods. ). (...)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a skutočnosť, že nečinnosťou Krajského

riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, Okresného súdu v Rimavskej Sobote, ako aj Krajského

súdu v Banskej Bystrici, a zbytočnými prieťahmi v konaní bolo porušené moje základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavného

, žiadam Ústavný súd Slovenskej

republiky, aby mi priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- EUR

(slovom desaťtisíc EUR).

Nakoľko vyššie označené konanie pôvodne vedené pred Krajským riaditeľstvom PZ

v Banskej Bystrici, ČVS: KUV-36/10-98, a Okresným súdom v Rimavskej Sobote, č. k.

, a v súčasnej dobe vedené pred Krajským súdom v Banskej Bystrici

sa vedie od 17. 08. 1998, čo predstavuje do dnešného dňa dobu 13 rokov

a 2 mesiace, pričom vo veci samej nebolo vydané právoplatné rozhodnutie a v konaní došlo

k zbytočným prieťahom v dĺžke 158 mesiacov, mám ako sťažovateľ za to, že výška mnou

požadovaného zadosťučinenia je primeraná. (...)

Na základe vyššie uvedených skutočností máme za to, že postupom Krajského

riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici v konaní ČVS: KUV-36/10-98, Okresného súdu

v Rimavskej Sobote v konaní č. k. , a v súčasnej dobe Krajského súdu v Banskej

Bystrici v konaní č. k. , t. j. ich nečinnosťou v konaní došlo k prieťahom

v konaní a tým porušeniu nášho základného práva garantovaného SR, a to práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov navrhujeme, aby Ústavný súd na základe

vyššie uvedených skutkových a právnych skutočností a vykonaného dokazovania vo veci

nálezom rozhodol:

1.) Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa článku 48 ods. 2 , ako aj jeho právo podľa článku 38 ods.

2 Ústavného , ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a

právo podľa článku 6 bod 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici v trestnom konaní vedenom

pod ČVS: KUV-36/10-98, Okresného súdu v Rimavskej Sobote v trestnom konaní vedenom

pod sp. zn. a Krajského súdu v Banskej Bystrici v trestnom konaní vedenom

pod sp. zn. porušené boli.

2.) Krajskému súdu v Banskej Bystrici sa prikazuje konať v trestnej veci vedenej pod

sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

3.) Ústavný súd sťažovateľovi priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,-

EUR (slovom Desaťtisíc Eur), ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť do

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.) Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy súdneho

konania vrátane trov právneho zastúpenia sťažovateľa v celkovej výške 314,18 € (za dva

úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti á 123,50 € ( vyhl. č. )+ 2 * RP á 7,41 € = 261,82 € +

20 % DPH (52,36 €, právny zástupca je platiteľom uvedenej DPH) na účet právneho

zástupcu sťažovateľa... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa

ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom krajského riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-36/10-

98, postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

1. Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že jej predmetom je aj

namietané porušenie základného práva sťažovateľa podľa ,

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-36/10-98 a postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. , o ktorom už

rozhodoval v konaní vedenom pod sp. zn. . V uvedenom konaní bola

predmetná časť sťažnosti sťažovateľa 31. mája 2011 odmietnutá pre zjavnú

neopodstatnenosť „vzhľadom na to, že trestná vec sťažovateľa sa v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už dlhšiu dobu nenachádzala na krajskom riaditeľstve ani na okresnom

súde, ako aj so zreteľom na podstatu a účel základného práva podľa

(aj podľa čl. 38 ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)“.

Podľa už citovaného ustanovenia návrh, o ktorom už raz

ústavný súd rozhodol, nie je prípustný, preto ani nebolo možné v tejto časti vyhovieť

sťažnosti. Vo vzťahu k postupu krajského riaditeľstva a okresného súdu bola už sťažnosť

sťažovateľa v súlade so a judikatúrou ústavného súdu

odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, pričom dôvody tejto zjavnej neopodstatnenosti aj

v súčasnosti pretrvávajú, totiž „trestná vec sťažovateľa sa v čase doručenia (aj ostatnej,

pozn.) sťažnosti ústavnému súdu už dlhšiu dobu nenachádzala na krajskom riaditeľstve ani

na okresnom súde“, pričom tento nedostatok (podmienka trvania napadnutého konania) už

odstrániteľný ani nie je.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľa

vo vzťahu k postupu krajského riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-

36/10-98 a postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. nie je

prípustná pre prekážku rozhodnutej veci podľa .

2. Odlišná je situácia, pokiaľ ide o namietaný postup Krajského súdu v Banskej

Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. , napriek tomu, že ústavný súd už aj

vo vzťahu k uvedenému postupu krajského súdu rozhodol 31. mája 2011 v konaní vedenom

pod sp. zn. , a to tak, že sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol pre jej

neprípustnosť, pretože „sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu bol povinný

vyčerpať právny prostriedok nápravy na ochranu práva garantujúceho konanie bez

prieťahov v zmysle “, avšak v tom čase tak neurobil.

Po uvedenom rozhodnutí ústavného súdu však sťažovateľ túto relatívne jednoduchú

a odstrániteľnú podmienku konania napokon splnil, čo vyplýva aj z tejto sťažnosti: „Vo veci

prieťahov v konaní som podal viacero urgencií konania, ako aj následne predsedovi

Krajského súdu v Banskej Bystrici v zmysle ustanovenia a nasl.

Z. z. v znení zmien a doplnkov sťažnosť zo dňa 01. 03. 2011 a zo dňa 26. 09. 2011.“ Ústavný

súd však pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že sťažnosť vo vzťahu

k namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. treba

považovať za zjavne neopodstatnenú.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľ teda namieta aj porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a listiny, ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa a listiny každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu (m. m. ).

Ústavný súd vychádzajúc zo sťažnosti a z jej príloh, ale najmä z obsahu súvisiaceho

spisu, ktorý si vyžiadal, zistil, že napadnuté konanie začalo na krajskom súde 3. decembra

2009 a bolo ukončené 22. novembra 2011 rozsudkom krajského súdu sp. zn. ,

ktorým bolo odvolanie sťažovateľa právoplatne zamietnuté. Krajský súd vo vzťahu

k ďalším piatim obžalovaným napadnuté rozhodnutie zrušil a zmenil, teda nevrátil vec

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nepredĺžil tým právnu neistotu účastníkov

konania. Predmetom konania bolo posúdenie rozsiahlej ekonomickej trestnej činnosti,

pričom trestný spis pozostával z približne 6000 strán, čo samo osebe signalizuje značnú

faktickú zložitosť veci. Na túto skutočnosť v okolnostiach danej veci ústavný súd nemohol

neprihliadnuť. Okrem uvedeného ústavný súd tiež zistil, že kvalifikovaná sťažnosť

sťažovateľa na prieťahy v konaní predsedovi krajského súdu „v zmysle ustanovenia § 62 a

nasl. (...) zo dňa 26. 09. 2011“ bola efektívnym prostriedkom

nápravy a v danom prípade splnil účel takejto sťažnosti, ktorým je podľa konštantnej

judikatúry ústavného súdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil

protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov (m. m. , , ). Napriek tomu, že

postup krajského súdu v napadnutom konaní nebol celkom bez prieťahov, tieto prieťahy

pred krajským súdom nevykazujú dlhodobosť, pričom po podaní sťažnosti predsedovi

krajského súdu došlo neodkladne k odstráneniu pre sťažovateľa neprijateľného stavu.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (, ,

). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem

autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom

na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými

významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (napr. ). Ústavný súd už vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

). Postup krajského súdu v danej veci sa v napadnutom konaní zjavne

nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle .

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu

v označenom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať

ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného v ,

listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2012