Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 239/2011

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. mája 2011

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. H., M, zastúpeného advokátom JUDr. P. H., R., pre

namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a podľa Listiny základných

práv a slobôd a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského riaditeľstva

Policajného zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-36/10-98,

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. apríla 2011

(po doplnení 27. apríla 2011) doručená sťažnosť Ing. J. H., M (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom JUDr. P. H., R., pre namietané porušenie jeho základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici (ďalej len „krajské

riaditeľstvo“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-36/10-98, postupom Okresného

súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vtedajšieho Krajského úradu

vyšetrovania Policajného zboru v Banskej Bystrici č. k. ČVS: KUV-36/10-98 zo 17. augusta

1998 mu bolo vznesené obvinenie za pokus trestného činu podvodu formou

spolupáchateľstva podľa , a a .

Vzhľadom na to, že v danej trestnej veci vystupovalo viacero obvinených, sťažovateľ

v priebehu vyšetrovania požiadal o vylúčenie jeho veci zo spoločného konania, ale tejto

jeho požiadavke nebolo vyhovené.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 20. októbra 2005 bola naňho na okresnom súde podaná

obžaloba za uvedený trestný čin. Podľa vyjadrenia sťažovateľa okresný súd v priebehu

rokov 2005 – 2006 neurčil žiadny termín pojednávania, pričom dodal, že okresný súd začal

konať až v roku 2007. Prvostupňový súd rozhodol až rozsudkom sp. zn.

z 24. apríla 2009 tak, že ho uznal vinným zo spáchania trestného činu podvodu formou

spolupáchateľstva v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1, § 9 ods. 2 a § 250 ods. 1 a 3 Trestného

zákona, za čo ho odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom

výkonu trestu na skúšobnú dobu 1 rok. Podľa názoru sťažovateľa o tom, že v danom konaní

dochádzalo k zbytočným prieťahom, svedčila aj skutočnosť, že rozsudok okresného súdu

bol jeho právnemu zástupcovi doručený až 21. októbra 2009.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 28. októbra 2009 odvolanie, na

základe čoho bol spis predložený na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý podľa vyjadrenia

sťažovateľa ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci nerozhodol.

Sťažovateľ uviedol, že keďže krajský súd vo veci dlhšie nekonal, 1. marca 2011

podal sťažnosť na prieťahy v konaní. Sťažovateľ dodal, že na sťažnosť reagoval krajský súd

listom zo 4. marca 2011, v ktorom ho okrem iného ubezpečil, že vo veci bude čo najskôr

určený termín verejného zasadnutia.

V rámci argumentácie sťažovateľ dodal, že dlhotrvajúce trestné konanie má

negatívny vplyv na jeho podnikateľskú činnosť, osobný život vrátane najväčšieho koníčka,

keďže mu bol odňatý zbrojný preukaz, a v neposlednom rade aj na jeho psychiku a stav

právnej neistoty, v ktorom sa nachádza.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil, že krajské riaditeľstvo v konaní

vedenom pod sp. zn. ČVS: KUV-36/10-98, okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

a krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušili jeho

základné právo podľa a podľa listiny a právo podľa

ods. 1 dohovoru, krajskému súdu prikázal v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume

10 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v súvislosti s jeho trestnou vecou namietal

prieťahy v konaní krajského riaditeľstva, okresného súdu a krajského súdu, pričom podľa

jeho udania daná trestná vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd zistil, že prípravné konanie v namietanej

trestnej veci bolo ukončené podaním obžaloby, ktorú 25. októbra 2005 podal na okresnom

súde príslušný prokurátor potom, čo krajské riaditeľstvo ukončilo vyšetrovanie trestnej

činnosti sťažovateľa vedenej pod sp. zn. ČVS: KUV-36/10-98. Následne sa vec dostala do

štádia prvostupňového konania, v rámci ktorého rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn.

z 24. apríla 2009, proti ktorému podal sťažovateľ 28. októbra 2009 odvolanie, na

základe čoho potom 1. decembra 2009 súd prvého stupňa predložil spis krajskému súdu.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

V súlade so svojou judikatúrou (obdobne , , ,

, , ) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (aj podľa

listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) len vtedy, ak bola sťažnosť na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie

v tom čase ešte trvalo.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to,

že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci

do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (napr. , ).

Ako už ústavný súd uviedol, prípravné konanie, ktorého súčasťou bol aj postup

krajského riaditeľstva vo veci vedenej pod sp. zn. ČVS: KUV-36/10-98, bolo ukončené

podaním obžaloby ešte v októbri 2005.

Okresný súd rozhodol v trestnej veci sťažovateľa rozsudkom sp. zn.

z 24. apríla 2009, pričom v súvislosti s podaným odvolaním proti tomuto rozsudku predložil

spis 1. decembra 2009 na rozhodnutie krajskému súdu, kde sa nachádza aj v súčasnej dobe.

Sťažnosť na postup krajského riaditeľstva a okresného súdu bola ústavnému súdu

doručená 4. apríla 2011, teda dávno potom, ako bolo ukončené prípravné konanie

(25. októbra 2005), potom, čo okresný súd vo veci meritórne rozhodol (24. apríla 2009), ako

aj potom, čo bol spis predložený na rozhodnutie odvolaciemu súdu (1. decembra 2009).

V čase podania sťažnosti už krajské riaditeľstvo ani okresný súd neboli oprávnení

v namietanej trestnej veci konať, pretože spis sa nachádzal na krajskom súde, a teda ani

krajské riaditeľstvo, ani okresný súd nemohli ovplyvniť priebeh konania a ani porušiť

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a podľa listiny, ako ani právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ukončením vyšetrovania a neskôr

vyhlásením rozsudku okresného súdu vo veci samej, jeho doručením procesným stranám

a predložením spisu krajskému súdu krajské riaditeľstvo a okresný súd vykonali všetky

zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa.

Z uvedeného dôvodu bolo treba vec posudzovať so zreteľom na ako vec,

v ktorej ústavná úloha týchto orgánov verejnej moci pri odstraňovaní právnej neistoty

skončila v prípade krajského riaditeľstva skončením vyšetrovania, predložením spisového

materiálu príslušnej prokuratúre, ktorá neskôr podala na okresný súd obžalobu, a zo strany

okresného súdu vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu.

Ústavný súd v tejto spojitosti poznamenáva, že proti namietanému porušovaniu

základného práva podľa a podľa listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom krajského riaditeľstva a okresného súdu sa sťažovateľ mohol

brániť podaním sťažnosti podľa v čase, keď sa vec nachádzala na

týchto orgánoch verejnej moci a tieto mohli ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy

v ňom.

Vzhľadom na to, že trestná vec sťažovateľa sa v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už dlhšiu dobu nenachádzala na krajskom riaditeľstve ani na okresnom súde, ako aj

so zreteľom na podstatu a účel základného práva podľa (aj podľa

ods. 2 listiny a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd sťažnosť v tejto časti vyhodnotil

ako zjavne neopodstatnenú, a preto ju podľa na

predbežnom prerokovaní z tohto dôvodu odmietol (obdobne napr. ,

, ).

Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ v súvislosti s prieťahmi v konaní namietal aj

postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa zistení ústavného súdu sa spis okresného súdu sp. zn. v súvislosti

s podaným odvolaním nachádza na krajskom súde od 1. decembra 2009.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ pred podaním sťažnosti ústavnému súdu bol povinný vyčerpať právny

prostriedok nápravy na ochranu práva garantujúceho konanie bez prieťahov v zmysle § 53

ods. 1 . Takýmto právnym prostriedkom nápravy je v okolnostiach

daného prípadu sťažnosť na prieťahy v konaní podaná v zmysle § 62 a násl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Takúto sťažnosť v súlade s § 63 ods. 1 citovaného

zákona vybavuje predseda príslušného súdu, ktorý ak zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme

a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, a ak je to potrebné, vyvodí za

vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky (§ 64 ods. 3 zákona o súdoch).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ síce podal 1. marca 2011 sťažnosť na prieťahy

v konaní, ale túto adresoval všeobecne krajskému súdu. Na sťažnosť sťažovateľa reagoval

krajský súd prostredníctvom predsedu senátu listom zo 4. marca 2011, v ktorom ho

informoval o rozsiahlosti danej trestnej veci a ubezpečil ho, že v blízkej dobe bude určený

termín verejného zasadnutia o odvolaní.

Uvedený postup sťažovateľa v okolnostiach daného prípadu nemožno považovať za

účinné splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu. Povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov na ochranu

základného práva podľa a podľa listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru pred podaním sťažnosti ústavnému súdu tiež vyžaduje, aby sťažovateľ

konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia. Nekonanie

týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok nesplnenie

sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv (obdobne

napr. , ).

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ nielenže pred podaním sťažnosti ústavnému

súdu nepostupoval v zmysle § 62 a násl. zákona o súdoch, ale bez toho, aby vyčkal, či jeho

právu garantujúcemu konanie bez prieťahov bude dané zadosť, vo veľmi krátkom čase

potom, čo ho krajský súd ubezpečil, že v konaní vedenom na tamojšom súde pod sp. zn.

sa bude konať, 4. apríla 2011 podal sťažnosť ústavnému súdu. K uvedenému

ústavný súd dodáva, že ak by aj sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal krajskému súdu, pripísal

účinky sťažnosti podľa § 62 a násl. zákona o súdoch, bolo by namieste konštatovať, že

sťažovateľ neposkytol krajskému súdu dostatočný priestor na to, aby bolo možné preveriť,

či tento súd na základe sťažovateľovho podnetu upravil svoj postup tak, aby korešpondoval

s jeho základným právom podľa a podľa listiny, ako aj

právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v tejto časti s poukazom na

v spojení s a násl. zákona o súdoch odmietol pre

jej neprípustnosť.

Nad rámec odôvodnenia tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné

poznamenať, že prípadná nečinnosť orgánov verejnej moci v ďalšom priebehu namietaného

konania by mohla mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (aj podľa

ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), čo nevylučuje, aby sťažovateľ v takom

prípade opätovne podal sťažnosť ústavnému súdu.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. mája 2011