Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 246/2012

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. júna 2012

predbežne prerokoval sťažnosť J. O., L., zastúpenej advokátom JUDr. P. L., , P., vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 26. januára 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. O. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. apríla

2012 doručená sťažnosť J. O. (ďalej len „sťažovateľka, v citáciách aj „navrhovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 26. januára 2012 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že

„Okresný súd Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, pozn.) rozsudkom

z 20. septembra 1999 č. k. -183 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo

navrhovateľky J. O... a odporcu M. O...

Krajský súd Trenčín (ďalej len „krajský súd“, pozn.) na odvolanie odporcu

uznesením zo 04. februára 2004 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

Okresný súd... v poradí druhým rozsudkom z 18. decembra 2008 č. k. 6 C 320/1994-

378 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. Žiadal, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne však

odporca svojím podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 22. 12. 2009 vzal svoje

odvolanie späť. Odvolací súd vzhľadom na dispozičný úkon odporcu, ktorým podané

odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa vzal späť predtým, než odvolací súd o tomto

odvolaní rozhodol, odvolacie konanie zastavil...

Dňa 05. 01. 2011 podal proti rozsudku Okresného súdu... zo dňa 18. decembra 2008

č. k. -378 na podnet odporcu generálny prokurátor Slovenskej republiky

(ďalej len „generálny prokurátor“, pozn.) mimoriadne dovolanie. Navrhol, aby najvyšší

súd vec zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K mimoriadnemu dovolaniu podala navrhovateľka prostredníctvom svojho právneho

zástupcu vyjadrenie zo dňa 14. 03. 2011 a doplnenie vyjadrenia dňa 25. 08. 2011 v ktorom

žiadala mimoriadne dovolanie zastaviť pre nedostatok jednej z podmienok konania...

Uznesením Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 26. januára 2012... bol

rozsudok Okresného súdu... zrušený a vec bola vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie.“

3. Podľa názoru sťažovateľky najvyšší súd „v rozpore so zákonom... v rozpore

s podmienkami prípustnosti mimoriadneho dovolania uvedenými v § 243e Občianskeho

súdneho poriadku rozhodol o prípustnosti mimoriadneho dovolania, čoho následkom bolo

aj vydanie uznesenia zo dňa 26. januára 2012, ktorým... zrušil rozsudok Okresného súdu...

z 18. decembra 2008... a vec mu vrátil na ďalšie konanie, čím porušil ... a

ods. 1 Dohovoru...

odporca, v prospech ktorého bolo mimoriadne dovolanie podané, k dispozícii právne

prostriedky ochrany svojich práv a právom chránených záujmov mal ale nevyužil ich

v plnom rozsahu a s náležitou starostlivosťou...

pripustenie predmetného mimoriadneho dovolania odporuje nielen § 243e

, ale aj ... ako aj Dohovoru...,

keďže účastníkovi konania, ktorý z dôvodov na jeho strane riadne a náležité nevyužil

prostriedky ochrany, ktoré mu právny poriadok poskytuje (napr. odvolanie), ponúka

možnosť zvrátiť ustanovený postup konania obchádzaním inštitútu opravných prostriedkov,

lehôt na ich podanie a náležitostí týchto opravných prostriedkov...

Najvyšší súd sa v predmetnom rozhodnutí vôbec nezaoberal odôvodnením

prípustnosti mimoriadneho dovolania, napriek tomu, že sme na jeho neprípustnosť

poukazovali vo vyjadrení k dovolaniu zo dňa 14. 03. 2011...“

4. Sťažovateľka na podporu svojich tvrdení (názorov) obšírne citovala z judikatúry

ústavného súdu (napr. , , , ,

...), ako aj z judikatúry najvyššieho súdu (napr. sp. zn. ,

sp. zn. a sp. zn. ...).

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo J. O... na súdnu ochranu zaručené v ... a

právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru... uznesením

Najvyššieho súdu... sp. zn. z 26. januára 2012 porušené bolo.

2. Ústavný súd... uznesenie Najvyššieho súdu... sp. zn. z 26. januára

2012 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd... je povinný uhradiť J. O... trovy právneho zastúpenia v sume 254,32

Eur...“

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má

právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom...

9. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľky

na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa a dohovoru

rozhodnutím najvyššieho súdu sp. zn. z 26. januára 2012 (pozri body

1 a 5), ktorému vytýka, že je „v rozpore so zákonom...“ a že sa „Najvyšší súd... vôbec

nezaoberal odôvodnením prípustnosti mimoriadneho dovolania...“ (pozri bod 3).

10. Ústavný súd zdôrazňuje, že princíp subsidiarity zakotvený v

(pozri bod 6) znamená, že ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv

sťažovateľky a vecne sa zaoberať iba tými sťažnosťami, ak sa sťažovateľka nemôže

v súčasnosti a nebude môcť ani v budúcnosti domáhať ochrany svojich práv pred iným

súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré jej zákon na to poskytuje.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že ochrany

toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže

domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne

iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným orgánom verejnej

moci, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ).

11. Zmyslom a účelom uvedeného princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti

nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou

všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré

v občianskom súdnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony

na konkrétny prípad v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

podľa , sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv

a základných slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám

zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny

mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov

verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ). Zásada subsidiarity

reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci

všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané

().

12. Z výroku uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 26. januára 2012

vyplýva, že napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu sa konanie o nároku sťažovateľky

(bod 2) neskončilo:

„Najvyšší súd... zrušuje rozsudok Okresného súdu... z 18. decembra 2008 č. k.

-378 a vec mu vracia na ďalšie konanie.“

13. Ústavný súd konštatuje, že napadnutým uznesením sp. zn.

„Najvyšší súd... ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní ( ) po

zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( v spojení s

) generálny prokurátor... ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) v spojení s preskúmal napadnutý

rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa v spojení s

a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.“.

14. Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti

rozhodnutia najvyššieho súdu (pozri body 3 a 9) ako dovolacieho súdu nemôže byť samo

osebe dôvodom na sťažovateľkou tvrdené porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa dohovoru. Najvyšší súd neodmietol sťažovateľke

poskytnutie súdnej ochrany, vecou sa zaoberal a rozhodol o nej. Sťažovateľka bude mať

možnosť v ďalšom štádiu konania pred okresným súdom uplatniť ochranu označeného

práva aj svoju argumentáciu týkajúcu skutkovej a právnej stránky predmetnej veci, z čoho

vyplýva, že má ešte k dispozícii iný prostriedok ochrany tohto práva, ktorého porušenie

namieta vo svojej sťažnosti. V danej veci sa súdne konanie nachádza v štádiu konania

na okresnom súde, ktorý bude vo veci opätovne konať v súlade s názorom dovolacieho

súdu.

15. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola podaná predčasne, čo je okolnosť, ktorá

vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v vylučuje právomoc

ústavného súdu na preskúmanie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z 26. januára

2012. Sťažovateľka bude mať/má možnosť uplatniť ochranu svojich práv v konaní pred

okresným súdom (a následne aj pred odvolacím súdom, resp. dovolacím súdom).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa sťažnosť

sťažovateľky odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (,

, , ).

16. Ústavný súd rovnako konštatuje, že dôvody uznesenia najvyššieho súdu

sp. zn. z 26. januára 2012 sú zrozumiteľné a dostatočne logické,

vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných procesných noriem. Toto

rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery

a konštatuje („z uvedeného vyplýva“), že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie

okresného súdu „je založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny

prokurátor... preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa v spojení

s , keďže to vyžadovala ochrana práv a ním chránených

záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd... preto rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

(, v spojení s ).“.

17. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľky o nezákonnosti rozhodnutia

najvyššieho súdu („... v rozpore s podmienkami prípustnosti dovolania uvedenými v § 243e

...“, pozri bod 3) poznamenáva, že podľa právneho názoru

I. senátu ústavného súdu prezentovaného napr. v náleze sp. zn. zo 4. februára

2009 „povinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky pred podaním mimoriadneho

dovolania nevyplýva zo žiadneho z ustanovení . Generálny

prokurátor je teda oprávnený napadnúť mimoriadnym dovolaním aj také právoplatné

rozhodnutie okresného súdu, proti ktorému žiaden z účastníkov nepodal prípustný, teda

riadny opravný prostriedok. Ak je právo na podanie dovolania zakotvené v právnom

predpise, požíva ústavnej ochrany, a to vzhľadom na ustanovenie “.

Pokiaľ najvyšší súd v posudzovanej právnej veci konal na základe mimoriadneho dovolania

podaného generálnym prokurátorom, neporušil tým ústavné právo dotknutého účastníka

(v danom prípade sťažovateľky) na riadny proces garantované a

ods. 1 dohovoru (pozri tiež závery v bodoch 14 a 15). Ústavný súd poznamenáva, že

analogický právny názor sa vyskytuje aj v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu, ktorý napr.

uznesením sp. zn. z 21. októbra 2010 na základe mimoriadneho dovolania

generálneho prokurátora zrušil právoplatný prvostupňový rozsudok a vec vrátil okresnému

súdu na ďalšie konanie (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. a sp. zn.

).

18. Keďže podľa rozhodovacej praxe ústavného súdu nemôžu byť sťažovateľkou

označené práva porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdu nestotožnia vo svojich

záveroch s požiadavkami účastníka konania (právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať

s jeho procesným úspechom), prípadne porušené tou skutočnosťou, že všeobecný súd nedal

odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec

podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia,

ústavný súd konštatuje (pozri tiež bod 16), že nezistil príčinnú súvislosť medzi sťažnosťou

napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a namietaným porušením označených práv, čo

zakladá tiež možnosť odmietnutia sťažnosti podľa pre

jej zjavnú neopodstatnenosť.

19. Nad rámec už uvedeného (v súvislosti s argumentáciou sťažovateľky) ústavný

súd ešte poznamenáva, že ak iný senát všeobecného súdu (v danom prípade najvyššieho

súdu) má iný právny názor (bod 17 in fine) totožný s právnym názorom sťažovateľky,

potom ústavnému súdu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov

a suplovať tak právomoc, ktorá podľa o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je zverená najmä

najvyššiemu súdu.

20. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi

sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2012