Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/16/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mestská časť B – D., so

sídlom v B., proti žalovanému D. Š., bývajúcemu v B., o zaplatenie 3 101,97 € (93 450,-

- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava IV zo 7. novembra 2006 č.k. -72 rozhodol

t a k t o :

Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 7. novembra 2006 č.k. -72

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 75 650,-- Sk (2 511,12 €) s 25 %

úrokom z omeškania od 21.11.2000 do zaplatenia, a náhradu trov konania v sume 4 950,-- Sk

(164,31 €), všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Rozsudok bol doručený do vlastných rúk advokáta žalovaného JUDr. P. A. 20.12.2006,

pričom žalovaný proti nemu nepodal odvolanie.

Na podnet žalovaného podal proti označenému rozsudku vo výroku o povinnosti

zaplatiť úrok z omeškania mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Rozsudok okresného súdu navrhol v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia

vrátiť na ďalšie konanie. Vyčítal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke

priznania úroku z omeškania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (§ 243e ods. 1 a § 243g

) skúmal predovšetkým splnenie podmienok konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré

musia byť splnené už pri jeho podaní. Dospel pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok

v prejednávanej veci nemožno považovať za splnenú.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom

chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je

možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu

mimoriadne dovolanie ( ).

Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,

odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných

účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve

v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou

z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou

požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických

osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.

Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené

súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.

Podľa názoru dovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov

fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym

dovolaním generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom

predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no

nebol úspešný. Požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,

právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná

vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu

takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním

niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. ich

oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie uvedenej požiadavky ako

jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora súvisí s princípom právneho štátu a to s princípom právnej istoty, ktorého

zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda

ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania

nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci

mu v tom nebránili dôležité, resp. závažné dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné

právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok),

právna istota druhého účastníka, spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne

rozhodnutie, nemôže byť narušená inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho

prokurátora. V súvislosti s tým dovolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 10. septembra 1996 sp.zn. , v odôvodnení ktorého sa

okrem iného poukazuje na „Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície“ prijaté

Výborom ministrov Rady Európy v roku 1984, v ktorých sa odporúča, aby sa obmedzili

dozorové opravné prostriedky, týkajúce sa najmä oprávnení generálnych prokurátorov. Tento

cieľ sa napĺňa predovšetkým možnosťou účastníkov konania podať proti rozhodnutiu súdu

riadny opravný a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok. Požiadavka na využití

riadnych a prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov samotným účastníkom vyplýva

aj zo zásady, podľa ktorej každý si má strážiť svoje práva (vigilantibus iura). V riešení tejto

otázky sa senát dovolacieho súdu nestotožňuje so stanoviskom publikovaným v Zbierke

stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008, podľa

ktorého podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené

využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Uvedené stanovisko

argumentujúce tým, že právna úprava výslovne nepodmieňuje podanie mimoriadneho

dovolania využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania, neprihliada

na výnimočnosť mimoriadneho dovolania a na výklad rešpektujúci vyššie uvedené právne

princípy a zásady. Okrem toho nie je v súlade ani s názorom pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 19. júla 2000 sp.zn. , v ktorom

Ústavný súd zaujal stanovisko ku kritériám prípustnosti mimoriadneho dovolania.

Vychádzajúc z výnimočnosti tohto opravného prostriedku Ústavný súd vyslovil v uvedenom

rozhodnutí názor, že kritériom akceptovateľnosti právnej úpravy mimoriadneho dovolania je,

okrem iného, povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne (procesné) prostriedky nápravy

pochybení vytýkaných v mimoriadnom opravnom prostriedku, že ochrana poskytovaná

mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha

mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne

prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s výnimkou dovolania –

) alebo také prostriedky nemala k dispozícii alebo jej bolo

zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy, a že oprávnenie

generálneho prokurátora vzniká až vtedy, ak sa preukáže, že účastník tieto prostriedky buď

nemal, alebo mal a bol s nimi neúspešný, prípadne objektívne prekážky mu znemožnili ich

využitie.

V zmysle ustanovenia a doručený rozsudok, ktorý už

nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Jeho výrok je záväzný v rozsahu stanovenom

v a je prekážkou právoplatne rozsúdenej veci ( ).

Podľa ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací

súd. Odvolanie je teda riadnym opravným prostriedkom aj proti rozhodnutiu súdu vydanému

vo forme rozsudku. Včas podané odvolanie na to oprávnenou osobou má odkladný

(suspenzívny) účinok spočívajúci v tom, že podaním odvolania sa odkladá právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia. Okrem odkladného účinku má aj účinok devolutívny, ktorý spočíva

v tom, že po podaní odvolania je oprávnený ďalej vo veci konať a o nej rozhodnúť iba

odvolací súd.

V prejednávanej veci žalovaný, namietajúci vo svojom podnete nesprávnosť rozsudku

okresného súdu, nepodal proti nemu odvolanie ako riadny opravný prostriedok, hoci

odvolanie proti rozsudku bolo prípustné a jeho podaním mohol dosiahnuť zmenu rozsudku

okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania. Využitím tohto

opravného prostriedku nielenže mohol, ale aj mal možnosť dosiahnuť nápravu, resp. zvrátenie

stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon. Z obsahu spisu pritom nevyplývajú žiadne

objektívne prekážky, ktoré by žalovanému znemožnili využitie tohto opravného prostriedku.

Nebola preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to že jeho podanie

vyžaduje ochrana práv žalovaného.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom

dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej

prekážky konania podľa , , a vety prvej

zastavil.

O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2, § 243b

ods. 4 a , pretože konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené

a žiadnemu z účastníkov v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. januára 2009

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová