Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)316/372643.e960f5.pdf
PDF · 99.07 KB
No categories available
4MCdo/16/2007
Najvyšší súd 4 M Cdo 16/2007
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Mestská časť B – D., so
sídlom v B., proti žalovanému D. Š., bývajúcemu v B., o zaplatenie 3 101,97 € (93 450,-
- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 9 C 229/2003,
o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava IV zo 7. novembra 2006 č.k. 9 C 229/2003-72 rozhodol
t a k t o :
Konanie o mimoriadnom dovolaní z a s t a v u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo 7. novembra 2006 č.k. 9 C 229/2003-72
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 75 650,-- Sk (2 511,12 €) s 25 %
úrokom z omeškania od 21.11.2000 do zaplatenia, a náhradu trov konania v sume 4 950,-- Sk
(164,31 €), všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol.
Rozsudok bol doručený do vlastných rúk advokáta žalovaného JUDr. P. A. 20.12.2006,
pričom žalovaný proti nemu nepodal odvolanie.
Na podnet žalovaného podal proti označenému rozsudku vo výroku o povinnosti
zaplatiť úrok z omeškania mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Rozsudok okresného súdu navrhol v napadnutej časti zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia
vrátiť na ďalšie konanie. Vyčítal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke
priznania úroku z omeškania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
mimoriadne dovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (§ 243e ods. 1 a § 243g
O.s.p.) skúmal predovšetkým splnenie podmienok konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré
musia byť splnené už pri jeho podaní. Dospel pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok
v prejednávanej veci nemožno považovať za splnenú.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon /§ 243f/, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom
chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je
možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu
mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).
Citované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni,
odvolacieho konania a tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných
účastníkmi konania) ďalšie tri podmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve
v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou
z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona právoplatným rozhodnutím súdu, druhou
požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických
osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi prostriedkami.
Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené
súčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.
Podľa názoru dovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov
fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym
dovolaním generálneho prokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom
predpokladané prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no
nebol úspešný. Požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,
právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o mimoriadnom dovolaní nie je daná
vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní predchádzajúcom podaniu
takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva najmä nepodaním
niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov, resp. ich
oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť. Splnenie uvedenej požiadavky ako
jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora súvisí s princípom právneho štátu a to s princípom právnej istoty, ktorého
zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti súdnych rozhodnutí, teda
ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho konania
nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci
mu v tom nebránili dôležité, resp. závažné dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné
právo zdržať sa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok),
právna istota druhého účastníka, spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne
rozhodnutie, nemôže byť narušená inštitútom mimoriadneho dovolania generálneho
prokurátora. V súvislosti s tým dovolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky z 10. septembra 1996 sp.zn. PL. ÚS 43/95, v odôvodnení ktorého sa
okrem iného poukazuje na „Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície“ prijaté
Výborom ministrov Rady Európy v roku 1984, v ktorých sa odporúča, aby sa obmedzili
dozorové opravné prostriedky, týkajúce sa najmä oprávnení generálnych prokurátorov. Tento
cieľ sa napĺňa predovšetkým možnosťou účastníkov konania podať proti rozhodnutiu súdu
riadny opravný a prípadne aj mimoriadny opravný prostriedok. Požiadavka na využití
riadnych a prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov samotným účastníkom vyplýva
aj zo zásady, podľa ktorej každý si má strážiť svoje práva (vigilantibus iura). V riešení tejto
otázky sa senát dovolacieho súdu nestotožňuje so stanoviskom publikovaným v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008, podľa
ktorého podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie je podmienené
využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Uvedené stanovisko
argumentujúce tým, že právna úprava výslovne nepodmieňuje podanie mimoriadneho
dovolania využitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania, neprihliada
na výnimočnosť mimoriadneho dovolania a na výklad rešpektujúci vyššie uvedené právne
princípy a zásady. Okrem toho nie je v súlade ani s názorom pléna Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyjadreným v uznesení z 19. júla 2000 sp.zn. PL. ÚS 57/99, v ktorom
Ústavný súd zaujal stanovisko ku kritériám prípustnosti mimoriadneho dovolania.
Vychádzajúc z výnimočnosti tohto opravného prostriedku Ústavný súd vyslovil v uvedenom
rozhodnutí názor, že kritériom akceptovateľnosti právnej úpravy mimoriadneho dovolania je,
okrem iného, povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne (procesné) prostriedky nápravy
pochybení vytýkaných v mimoriadnom opravnom prostriedku, že ochrana poskytovaná
mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha
mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne
prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov (s výnimkou dovolania –
§ 243f ods. 2 písm.c/ O.s.p.) alebo také prostriedky nemala k dispozícii alebo jej bolo
zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy, a že oprávnenie
generálneho prokurátora vzniká až vtedy, ak sa preukáže, že účastník tieto prostriedky buď
nemal, alebo mal a bol s nimi neúspešný, prípadne objektívne prekážky mu znemožnili ich
využitie.
V zmysle ustanovenia § 159 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už
nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Jeho výrok je záväzný v rozsahu stanovenom
v § 159 ods. 2 O.s.p. a je prekážkou právoplatne rozsúdenej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.).
Podľa § 206 ods. 1 O.s.p. ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací
súd. Odvolanie je teda riadnym opravným prostriedkom aj proti rozhodnutiu súdu vydanému
vo forme rozsudku. Včas podané odvolanie na to oprávnenou osobou má odkladný
(suspenzívny) účinok spočívajúci v tom, že podaním odvolania sa odkladá právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia. Okrem odkladného účinku má aj účinok devolutívny, ktorý spočíva
v tom, že po podaní odvolania je oprávnený ďalej vo veci konať a o nej rozhodnúť iba
odvolací súd.
V prejednávanej veci žalovaný, namietajúci vo svojom podnete nesprávnosť rozsudku
okresného súdu, nepodal proti nemu odvolanie ako riadny opravný prostriedok, hoci
odvolanie proti rozsudku bolo prípustné a jeho podaním mohol dosiahnuť zmenu rozsudku
okresného súdu vo výroku, ktorým bolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania. Využitím tohto
opravného prostriedku nielenže mohol, ale aj mal možnosť dosiahnuť nápravu, resp. zvrátenie
stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon. Z obsahu spisu pritom nevyplývajú žiadne
objektívne prekážky, ktoré by žalovanému znemožnili využitie tohto opravného prostriedku.
Nebola preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to že jeho podanie
vyžaduje ochrana práv žalovaného.
So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom
dovolaní pre nedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej
prekážky konania podľa § 243i ods. 2, § 243c, § 243e ods. 1 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p.
zastavil.
O trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2, § 243b
ods. 4 a § 146 ods. 1 písm.c/ O.s.p., pretože konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené
a žiadnemu z účastníkov v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. januára 2009
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová