Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 178/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2009 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť J. P., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. V., P., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 27. augusta 2007 sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. augusta 2007 sp. zn.

p o r u š i l základné právo J. P. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

.

2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. augusta 2007 sp. zn.

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. J. P. priznáva náhradu trov konania v sume 248,70 €, ktorú j e Najvyšší súd

Slovenskej republiky p o v i n n ý zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. V.

do 1 mesiaca.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca

2008 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) z 27. augusta 2007 sp. zn. , ktorým bolo konanie

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“) proti rozsudku Okresného súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“)

z 28. apríla 2006 č. k. -47 zastavené z dôvodu, že tento opravný prostriedok

možno podať len vtedy, ak sám účastník (sťažovateľ) využil všetky právom predpokladané

prostriedky na zvrátenie stavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon, no úspešný

nebol. Keďže v danej veci neúspešný účastník (sťažovateľ) nepodal odvolanie proti

rozsudku okresného súdu, nebola splnená jedna z podmienok na podanie mimoriadneho

dovolania.

2. Ústavný súd uznesením z 22. mája 2008 uvedenú sťažnosť prijal na ďalšie konanie

a preskúmal napadnuté rozhodnutie dovolacieho súdu z hľadiska trvdeného porušenia

ústavne zaručených práv. Po vykonanom konaní a potom, ako mu boli doručené súhlasy

účastníkov konaní s upustením od ústneho pojednávania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), dospel k záveru, že sťažnosť podaná ústavnému súdu

je dôvodná.

3. Ústavný súd si na posúdenie námietok a tvrdení sťažovateľa vyžiadal spis

najvyššieho súdu sp. zn. . Z pripojeného uznesenia z 27. augusta 2007

zistil, že dovolací súd konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti

rozsudku okresného súdu zastavil s odôvodnením, že ochrana poskytovaná mimoriadnym

dovolaním je prípustná len subsidiárne, t. j. len vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha

mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne

prostriedky na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov alebo takéto právne

prostriedky nemala k dispozícii, resp. boli tu objektívne prekážky, ktoré jej znemožnili ich

využitie. Neuplatnenie riadneho opravného prostriedku zo strany účastníka konania preto

považoval dovolací súd za neodstrániteľnú prekážku súdneho konania o mimoriadnom

dovolaní.

4. Predseda najvyššieho súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti podanej ústavnému

súdu uviedol, že konajúci dovolací senát v danej veci uskutočnil výklad ustanovení zákona

o prípustnosti mimoriadneho dovolania odlišne od iných senátov, a potom aj následného

stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu. Navrhoval preto tejto sťažnosti

vyhovieť.

5. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou je podľa

ochrana ústavnosti. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov a neprislúcha

mu právo dozoru nad ich rozhodovacou činnosťou. Do nej je oprávnený zasiahnuť len

vtedy, ak boli právoplatným rozhodnutím týchto orgánov porušené sťažovateľove základné

práva chránené ústavným poriadkom Slovenskej republiky.

6. O také porušenie sťažovateľových základných práv išlo aj v predmetnej veci

postupom najvyššieho súdu, ktorý bol v rozpore s ústavne namietaným právom na prístup

k súdu zakotveným v . Svojím postupom najvyšší súd zabránil

sťažovateľovi, aby jeho vec bola prerokovaná ustanoveným postupom na nezávislom

a nestrannom dovolacom súde, ako znie dikcia zmieneného ustanovenia .

7. Z dokazovania vykonaného ústavným súdom vyplynulo, že v skutkovo rovnakých

veciach najvyšší súd vyslovil celkom zreteľný právny názor (išlo o veci sp. zn.

M Cdo 57/2000, M Cdo 48/01, M Cdo 36/03, a ďalšie), podľa ktorého

zo žiadneho z ustanovení a nasl. (ďalej aj „OSP“)

nebolo možné vyvodiť záver, že právoplatný rozsudok súdu prvého stupňa nebol

spôsobilým predmetom mimoriadneho dovolania a že teda ochrana poskytovaná

mimoriadnym dovolaním bola prípustná len subsidiárne, t. j. vtedy, ak osoba, ktorá sa

domáhala podania mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené

a efektívne prostriedky na ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov, alebo

takéto právne prostriedky nemala k dispozícii.

Naproti tomu v teraz preskúmavanom rozhodnutí, ktorý bol vydaný až po prijatí

už uvedených rozhodnutí, bol akceptovaný - ako je to už známe z bodu 3 tohto nálezu -

právny záver celkom opačný.

8. Taký rozpor sám osebe ešte nemusí byť dôvodom pre kasáciu napadnutého

rozhodnutia. Judikatúra totiž nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené, aby (a to aj pri

nezmenenej právnej úprave) bola nielen doplňovaná o nové interpretačné závery, ale aj

menená. Každá zmena rozhodovacej súdnej praxe, zvlášť ak ide o prax najvyššej súdnej

inštancie povolanej aj na zjednocovanie judikatúry nižších súdov, je však javom vo svojej

podstate nežiadúcim, lebo takouto zmenou je zjavne narušený jeden z princípov

demokratického právneho štátu, a to princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho

rozhodovania. To je prioritným dôvodom, prečo platná právna úprava predpisovala

pre najvyšší súd osobitné a záväzné pravidlá prijímania rozhodnutí v situáciách,

keď nimi má byť ich doterajšia judikatúra prekonaná [porov. § 21 ods. 3 písm. a) zákona

č. ]. Dokonca aj keby takéto procedúry neboli pre uvedené prípady zakotvené

pozitívnym právom, nič by to nemenilo na povinnosti najvyššieho súdu pristupovať

k zmene judikatúry nielen opatrne a zdržanlivo (t. j. výlučne v nevyhnutných prípadoch,

opodstatňujúcich prekročenie princípu predvídateľnosti), ale tiež s dôkladným odôvodnením

takého postupu. Jeho súčasťou nevyhnutne by malo byť presvedčivé vysvetlenie toho, prečo

aj napriek očakávaniu rešpektu k doterajšej rozhodovacej praxi bolo rozhodnuté inak.

Táto časť odôvodnenia v napadnutom uznesení chýba.

9. Vyložené zásady treba osobitne a dôsledne dodržiavať vtedy, ak je dôsledkom

zmeny judikatúry - ako v prerokovávanom prípade - odopretie dovolacieho prieskumu

takého rozhodnutia nižšieho súdu, ktoré bolo založené na už prekonanom výklade určitej

procesnoprávnej otázky, alebo povedané inak, ak je týmto dôsledkom bezdôvodné odopretie

práva na prístup k dovolaciemu súdu.

10. Povinnosť vyčerpať riadne opravné prostriedky pred podaním mimoriadneho

dovolania nevyplýva zo žiadneho z ustanovení . Generálny prokurátor je teda

oprávnený napadnúť mimoriadnym dovolaním aj také právoplatné rozhodnutie okresného

súdu, proti ktorému žiaden z účastníkov nepodal prípustný, teda riadny opravný prostriedok.

11. Ak je právo na podanie dovolania zakotvené v právnom predpise, požíva ústavnej

ochrany, a to vzhľadom na ustanovenie . Pokiaľ za tejto situácie najvyšší

súd zastaví konanie o mimoriadnom dovolaní, poruší tým ústavne garantované právo

dotknutého účastníka konania na riadny proces.

12. Uvedené zistenia dostatočne opodstatňujú kasáciu uznesenia najvyššieho súdu.

Zrušením napadnutého uznesenia sa sťažovateľovi otvorí možnosť prerokovania ním

uplatnených námietok pred povolaným všeobecným súdom.

13. Pre tieto dôvody ústavný súd považoval túto sťažnosť iba za čiastočne

opodstatnenú. Primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nepriznal, lebo zásah

do jeho práv garantovaných je plne odčiniteľný zrušením napadnutého rozhodnutia

najvyššieho súdu [ a ] a o náhrade škody

neprislúcha ústavnému súdu rozhodovať.

14. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o náhrade trov konania sťažovateľovi, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym

zastupovaním advokátom JUDr. J. V. v úspešnom konaní pred ústavným súdom. Úhradu

priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti)

v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

každý úkon po 98,59 € (2 970 Sk), plus 2 x 5,91 € režijný paušál (§ 16 vyhlášky),

čo predstavuje spolu 208,99 €. Keďže advokát je platcom DPH, uvedená suma bola zvýšená

o 19 % DPH, takže celkom trovy konania predstavuje čiastka 248,70 €, ktorú najvyšší súd

zaplatí na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ).

15. Ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah zruší a vec

vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo

vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať a rozhodnúť. V tomto konaní alebo

postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu ( ).

16. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

17. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2009