Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/5/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. G., bývajúceho v S.,

zastúpeného Mgr. M. P., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému Mestu S., so sídlom v S.,

IČO: X., zastúpenému JUDr. Z. M., advokátkou so sídlom v P., za účasti vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného “S. G.“, s.r.o., so sídlom v S., IČO: X., zastúpeného JUDr. J. M.,

advokátom so sídlom v B., o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a uloženie povinnosti,

vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní

Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 8. júna

2009 č.k. -234, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Pezinok z 8. júna 2009

č.k. -234 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Pezinok rozsudkom z 8. júna 2009 č.k. -234 určil, že kúpna

zmluva uzavretá 28. augusta 2002 medzi Mestom S. a žalovaným, predmetom ktorej bol odplatný

prevod vlastníckeho práva k bytu č. 1, nachádzajúcemu sa v S. na 1. poschodí bytového domu na

ul. S. č. X., X., X., X., súp. č. X., zapísaného na liste vlastníctva č. X. pre katastrálne územie S., a

spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a na pozemkoch

prináležiacich k bytovému domu, je neplatná, v dôsledku čoho súd zároveň určil, že nájomný

vzťah medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom, založený zmluvou

o nájme bytu uzavretou dňa 24. mája 1992, stále trvá. Okresný súd samostatným výrokom ďalej

uložil žalovanému povinnosť ponúknuť žalobcovi na predaj vyššie uvedený byt, spoluvlastnícky

podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch

prináležiacich k vyššie uvedenému bytovému domu za podmienok podľa

o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 338,37 €. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd podľa § 157

ods. 3 uviedol iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol, pretože

rozsudok bol vyhlásený za účasti všetkých účastníkov a ich právnych zástupcov, ktorí sa vzdali

svojho práva podať odvolanie. Rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňa 17. júna 2009.

Právne významnou pre toto rozhodnutie je aj tá skutočnosť, že Okresný súd Pezinok pred

vydaním rozhodnutia vo veci samej, v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom voči

pôvodne žalovanému 2/, t.j. spoločnosti „S. G.“ s.r.o., so sídlom v S., IČO: X., konanie

smerujúce proti tejto spoločnosti uznesením z 20. apríla 2009 č.k. -219, právoplatne

zastavil.

Proti tomuto rozsudku okresného súdu na základe podnetu rozsudkom dotknutého

subjektu, spoločnosti “S. G.“, s.r.o., IČO: X., podal mimoriadne dovolanie Generálny prokurátor

Slovenskej republiky a navrhol tento rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Uviedol, že v konaní došlo k vade uvedenej v a zároveň je konanie

postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 243f ods. l

písm. b/ Naplnenie vady podľa generálny prokurátor nachádzal v tom,

že spoločnosť “S. G.“ nebola účastníkom konania napriek tomu, že bola zmluvnou stranou

kúpnej zmluvy z 28. augusta 2002, ktorej určenia neplatnosti sa žalobca v konaní domáhal.

Generálny prokurátor namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v zmysle § 157 ods. 2

nedostatočne odôvodnené, pretože neuvádza dôkazy, na ktorých súd založil svoje

rozhodnutie, aké skutočnosti mal súd za preukázané a akými úvahami sa súd pri hodnotení

dôkazov riadil. Ďalej poukázal na zmätočnosť napadnutého rozhodnutia, ktorú vzhľadal v tom, že

súd prvého stupňa napadnuté rozhodnutie naformuloval ako rozhodnutie o zmene žalobného

návrhu a nie ako rozhodnutie vo veci samej.

Žalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu Generálneho prokurátora Slovenskej

republiky uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi mimoriadneho dovolania, naopak má za to, že

napadnuté rozhodnutie bolo vydané nezávislým súdom v súlade so zákonom a

Slovenskej republiky.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že podľa jeho názoru

postupom a jednotlivými rozhodnutiami súdu neboli porušené ustanovenia Občianskeho súdneho

poriadku a ani právo spoločnosti “S. G.“, s.r.o. konať pred súdom.

Oznámením, nespochybneným ostatnými účastníkmi konania, vstúpila do konania

o mimoriadnom dovolaní spoločnosť “S. G.“, s.r.o., v postavení vedľajšieho účastníka konania na

strane žalovaného. Vo svojom vyjadrení vedľajší účastník uviedol, že bez jeho účasti bolo

v súdnom konaní rozhodnuté o jeho vlastníckom práve, porušená zásada kontradiktórnosti

súdneho konania a v konečnom dôsledku aj právo na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce

z a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i

ods. 2 v spojení s ) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa v rozsahu podľa v spojení s a dospel k záveru, že

mimoriadne dovolanie je opodstatnené, pretože súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil

otázku pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

z 28. augusta 2002.

V zmysle ods. l mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám

uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolací súd vzhľadom na svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z

v spojení s druhá veta , sa zaoberal otázkou, či konanie pred súdom prvého

stupňa nie je postihnuté niektorou z procesných vad uvedených v , alebo tzv. inou

vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po preskúmaní obsahu

spisu dospel k záveru, že konanie súdu pred súdom prvého stupňa nie je postihnuté žiadnou

z vyššie uvedených vád.

Dôvod mimoriadneho dovolania spočívajúci v tom, že účastníkom konania o určenie

neplatnosti kúpnej zmluvy nebol aj kupujúci, nie je vadou podľa ale

vadou podľa , t.j. že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa

spočíva na nesprávnom právnom posúdení.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery.

S dôvodom vytýkaným napadnutému rozhodnutiu Generálnym prokurátorom Slovenskej

republiky je na mieste súhlasiť, pretože súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal otázkou, či sú

účastníkmi súdneho konania všetci tí, ktorí boli zmluvnými stranami hmotnoprávneho úkonu,

ktorého neplatnosť mala byť súdom určená. Pokiaľ má byť podľa určená

neplatnosť kúpnej zmluvy, účastníkmi konania musia byť všetci tí, ktorí túto zmluvu uzavreli,

prípadne ich právni nástupcovia, pretože účinky rozsudku sa musia a budú vzťahovať na

všetkých účastníkov, resp. zmluvné strany predmetnej zmluvy. Žalobca, ako pán predmetu sporu

(dominus litis), v priebehu konania vykonal dispozíciu so svojou pôvodnou žalobou a navrhol

zastaviť súdne konanie voči pôvodne žalovanému 2/ - spoločnosti S. G., s.r.o. (č.l. 216 spisu),

súd tomuto návrhu vyhovel a konanie voči žalovanému 2/ zastavil (č.l. 219 spisu). V dôsledku

tejto žalobcovej dispozície prestal byť účastníkom konania kupujúci ako zmluvná strana zmluvy,

ktorej neplatnosť mala byť v konaní určená. Okruh vecne legitimovaných (povolaných)

účastníkov v konaní o určenie neplatnosti zmluvy vyplýva z hmotného práva upravujúceho

príslušnú zmluvu. Účastníkom konania, v ktorom súd má určiť, či už platnosť alebo neplatnosť

zmluvy, musia byť všetky zmluvné strany príslušnej zmluvy. Ak tomu tak nie je, tak je na mieste

daný nedostatok právne posúdiť ako nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania a žalobu

pre nedostatok vecnej legitimácie účastníkov konania zamietnuť.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku

pasívnej vecnej legitimácie účastníkov konania o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a nahradenia

prejavu vôle súdnym rozhodnutím, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dôvody v tomto

smere uvádzané v mimoriadnom dovolaní považuje za opodstatnené.

Pokiaľ Generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodil, že napadnuté rozhodnutie je

zmätočné, pretože súd prvého stupňa výrok písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku

naformuloval ako rozhodnutie o zmene žalobného návrhu a nie ako rozhodnutie vo veci samej,

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na obsah zápisnice z pojednávania z 8. júna 2009

(č.l 232 spisu), z ktorej je zrejmé, že súd prvého stupňa rozhodol najprv uznesením, ktorým

pripustil zmenu žaloby a po jeho vyhlásení ústne vyhlásil rozsudok, ktorým určil kúpnu zmluvu

za neplatnú, určil trvanie nájomného vzťahu medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako

prenajímateľom a uložil žalovanému ako predávajúcemu povinnosť ponúknuť žalovanému ako

kupujúcemu predmet tejto kúpnej zmluvy na predaj. Do výroku písomného vyhotovenia

rozsudku zahrnul ako uznesenie o pripustení zmeny žaloby tak i rozsudok vo veci samej.

Nesprávnosť, ktorej sa dopustil súd prvého stupňa v písomnom vyhotovení rozsudku,

spočívajúcu v tom, že za výrokom uznesenia o pripustení zmeny žaloby umiestnil interpunkčné

znamienko – dvojbodku (:) bez ďalšieho textu o zmenenej žalobe, táto zrejmá nesprávnosť nie je

dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale je len dôvodom pre vydanie opravného

uznesenia v zmysle

K argumentácii týkajúcej sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku Najvyšší

súd Slovenskej republiky dodáva, že v danom prípade došlo k vyhláseniu napadnutého rozsudku

za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa po vyhlásení rozsudku vzdali svojho práva

na podanie odvolania, v dôsledku čoho boli naplnené zákonné podmienky podľa § 157 ods. 3

pre vyhotovenie tzv. skrátenej verzie odôvodnenia rozsudku, pozostávajúcej iba

z vymedzenia predmetu konania a ustanovení zákona, podľa ktorých súd rozhodol. Ak totiž súd

rozhodne za prítomnosti všetkých účastníkov konania, ktorí sa zároveň vzdajú práva podať

odvolanie, tak sa predpokladá, že všetci účastníci konania sú s vyhláseným rozhodnutím spokojní

a súd následne vyhotoví (je povinný vyhotoviť) už iba skrátenú verziu odôvodnenia svojho

rozhodnutia v zmysle Ustanovenie , upravujúce podmienky

pre vydanie a náležitosti tzv. skrátenej verzie odôvodnenia rozhodnutia, je vo vzťahu

k ustanoveniu , upravujúcim náležitosti odôvodnenia rozhodnutia,

ustanovením špeciálnym, ktoré má prednosť pred úpravou všeobecnou, a preto napadnuté

rozhodnutie nemuselo obsahovať náležitosti vytýkané generálnym prokurátorom.

Keďže súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na právnych záveroch, ktoré

nepovažuje dovolací súd za správne, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

prvostupňového súdu podľa ods. l v spojení s zrušil a vec

vrátil Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d

ods. 1 v spojitosti s ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková