Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3MCdo/15/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného M. B., bývajúceho

v B., zastúpeného M. L., advokátom so sídlom v B., proti povinnému V. F., bývajúcemu

v S.M., pre vymoženie 4 315,21 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto

nad Váhom pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 14. mája

2010 č.k. -82, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie z a m i e t a .

V. F., bývajúca v S.M. je povinná zaplatiť oprávnenému do 3 dní náhradu trov konania

o mimoriadnom dovolaní 98,44 € na účet M. L., advokáta so sídlom v B., vedený v T., číslo

účtu X..

O d ô v o d n e n i e

Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnej exekútorke JUDr. A. C. sa M. B.

ako oprávnený domáhal vykonania exekúcie na majetok V. F. ako povinného na základe

exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 24. septembra 2001

č.k. 14 C -24, ktorým bol povinný zaviazaný v lehote 3 dní zaplatiť oprávnenému

130 000 Sk s 10 % úrokom z omeškania za mesiace október až december 1999 vo výške

39 000 Sk a so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 169 000 Sk od 1. novembra 1999 do

zaplatenia, ako i nahradiť mu trovy konania vo výške 12 160 Sk.

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo 14. mája 2010 č.k.

-82 rozhodol o schválení príklepu udeleného na dražbe konanej dňa 12. októbra

2009 v sídle Exekútorského úradu súdnej exekútorky JUDr. A. C., so sídlom vo Z., na podiel

o veľkosti ¼ nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území S., zapísanej na liste

2

vlastníctva č. X. ako rodinný dom súpisného čísla X. postavený na parcele č. X.,

vydražiteľom J. V., narodenému X. a M. V., rodenej R., narodenej X., obom bývajúcim v M.

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, za najvyššie podanie vo výške 9 400 €.

V odôvodnení uviedol, že na základe návrhu oprávneného z 25. februára 2002 Okresný súd

Nové Mesto nad Váhom uznesením z 26. marca 2002 poveril exekútorku JUDr. A. C. na

vymoženie peňažného plnenia 130 000 Sk s príslušenstvom na základe exekučného titulu –

rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 24. septembra 2001 č.k. 14 C

-24. Vlastnícke právo povinného k draženému spoluvlastníckeho podielu bolo

preukázané rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 27. januára 2005 č.k. NM – 4 C 125/2003-

35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne z 8. decembra 2005 sp. zn. 4 Co

120/2005, ktorým bola dohoda o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi S. F., zomrelom

14. apríla 2002 uzavretá medzi V. F. a V. F., ktorou V. F. nadobudla spoluvlastnícky podiel

na spornej domovej nehnuteľnosti, vyhlásená voči oprávnenému za právne neúčinnú. Dospel

k záveru, že dražba spoluvlastníckeho podielu domovej nehnuteľnosti, ktorú exekútorka

JUDr. A. C. vykonala 12. októbra 2009, bola vykonaná v súlade s ustanoveniami zákona

č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších

zákonov (Exekučný poriadok), preto súd udelenie príklepu vydražiteľom J. V. a M. V.

v zmysle § 148 Exekučného poriadku schválil.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu V. F., mimoriadnym

dovolaním napadol uznesenie okresného súdu o schválení príklepu, ktoré navrhol zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Mimoriadne dovolanie odôvodnil nesprávnym

právnym posúdením veci v otázke pasívnej legitimácie v exekučnom konaní (§ 243f ods. 1

písm. c/ ). Bol toho názoru, že súd nesprávne vyložil ustanovenia , časť

vety za bodkočiarkou v spojení s ods. l Exekučného poriadku,

keď dospel k záveru, že exekúciu možno vykonať aj postihnutím majetku, ktorý nepatrí

dlžníkovi, ale osobe, ktorá tento majetok nadobudla na základe odporovateľného právneho

úkonu. Správne mal súd uvedené ustanovenia vyložiť tak, že veriteľ realizuje svoje právo

uspokojiť pohľadávku z toho, čo z dlžníkovho majetku ušlo, v exekučnom konaní vedenom

voči tej osobe, ktorá bola žalovaná v konaní o poddlžníckej žalobe (§ 42b ods. 2 Občianskeho

zákonníka), teda voči osobe, ktorej patrí majetok, ktorý má byť exekúciou postihnutý.

Exekučným titulom je rozsudok o odporovacej žalobe v spojení s exekučným titulom

osvedčujúcim pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi a exekúciu možno vykonať výlučne

spôsobom postihujúcim majetok, ktorý bol predmetom odporovaného právneho úkonu

3

(s výnimkou vymoženie trov exekúcie). V prípade, že dovolací súd dospeje k záveru, že

v exekúcii vedenej proti dlžníkovi môže veriteľ zexekvovať aj majetok, ktorý z dlžníkovho

majetku odporovaným úkonom ušiel, generálny prokurátor namietal existenciu vady konania

v zmysle , ktorej sa súd dopustil voči V. F.. Mal za to, že pri výklade, že

v exekúcii vedenej na dlžníka možno speňažiť majetok, ktorý patrí tretej osobe (osobe

uvedenej v ), potom táto tretia osoba musí mať

garantované rovnaké procesné práva, ako má povinný (možnosť podať námietky proti

exekúcii, námietky proti predbežným trovám exekúcie atď.). V danom prípade exekútorka

nedoručila V. F. upovedomenie o začatí exekúcie a nepoučila o možnosti podať proti

exekúciu námietky (§ 50 Exekučného poriadku), nedoručila jej upovedomenie o predbežných

trovách exekúcie s poučením o možnosti namietať ich výšku. Keďže súd rozhodujúc

o schválení udeleného príklepu na uvedeného procesné pochybenia exekútorky neprihliadol,

nemohol súd tvrdenia uvedené v procesných návrhoch V. F. meritórne hodnotiť.

Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť

a uviedol, že právny názor dovolateľa, že v exekučnom konaní musí v procesnom postavení

povinného vystupovať osoba uvedená v , je nesprávny.

Rovnako nesúhlasil s námietkou dovolateľa o existencii vady v zmysle

pre prípad, ak by dovolací súd neakceptoval jeho právny názor týkajúci sa otázky pasívnej

legitimácie, nakoľko V. F. v postavení povinného nebola, a preto jej nemohli prináležať

procesné práva, ktoré zákon priznáva povinnému.

Povinný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu sa v celom rozsahu stotožnil

s dôvodmi v ňom uvedenými.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

(§ l0a ods. 3 ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( v spojení s ) preskúmal napadnuté

rozhodnutie v rozsahu podľa v spojení s a dospel

k záveru, že mimoriadne dovolanie bolo podané nedôvodne.

Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej

rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným

4

rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených

záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie

( ). Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie

súdu za podmienok uvedených v , ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

V mimoriadnom dovolaní sa na prvom mieste namieta, že napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym

posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery

a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Dovolateľ v danej veci nesúhlasil s výkladom ustanovenia § 42b ods. 4, časť vety za

bodkočiarkou v spojení s ods. l Exekučného poriadku súdom

prvého stupňa, keď dospel k záveru, že exekúciu možno vykonať aj postihnutím majetku,

ktorý nepatrí dlžníkovi, ale osobe, ktorá tento majetok nadobudla na základe odporovateľného

právneho úkonu. Podľa názoru dovolateľa exekučné konanie má byť vedené voči tej osobe,

ktorá bola žalovaná v konaní o poddlžníckej žalobe ( ),

teda voči osobe, ktorej patrí majetok, ktorý má byť exekúciou postihnutý.

Dovolací súd s uvedeným názorom generálneho prokurátora nesúhlasí. Jeho názor, že

výrokom súdu o odporovacej žalobe dochádza aj k zmene subjektu povinného, nemožno

považovať za správny.

Podľa právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom

odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky

z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné,

má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

5

Vyššie citované ustanovenie umožňuje veriteľovi, aby sa v exekúcii domohol

uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky z majetku, ktorý dlžníkovi ušiel v dôsledku jeho

odporovateľného právneho úkonu. Výrok rozhodnutia, ktorým súd odporovacej žalobe

vyhovel a určil, že voči žalujúcemu veriteľovi je dlžníkom urobený právny úkon, ktorý

ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, neúčinný, zakladá iba právo, aby sa

oprávnený (veriteľ) uspokojil aj z majetku toho, kto mal z odporovateľného právneho úkonu

prospech a osoba, ktorá mala z odporovateľného právneho úkonu prospech, je povinná trpieť

exekúciu na jej majetok do výšky exekučného titulu, ktorá je však limitovaná výškou

získaného prospechu, resp. majetku.

Rozhodnutie, ktorým súd odporovacej žalobe vyhovel, nerieši, a to ani v procesnej

rovine, postavenie účastníkov exekučného konania; určuje len neúčinnosť právneho úkonu

s tými dôsledkami, že veriteľ (oprávnený) môže požadovať uspokojenie svojej vymáhateľnej

pohľadávky z toho, čo daným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho (povinného) majetku (viď

, časť vety pred bodkočiarkou ). Z uvedeného zákonného

ustanovenia možno jednoznačne vyvodiť, že neúčinnosť právneho úkonu smeruje vo vzťahu

k majetku a nie voči osobe. Preto pasívne legitimovaným v exekučnom konaní je povinný

a nie osoba, ktorá na základe právneho úkonu, ktorý bol rozhodnutím súdu v zmysle § 42b

vyhlásený za neúčinný, nadobudla od dlžníka exekúciou postihnutý

majetok. Rozhodnutím o odporovacej žalobe nedochádza k zmene subjektu povinného.

Zmena osoby povinného by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by malo dôjsť

k uspokojeniu vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v prípade uvedenom v § 42b ods. 4, časť

vety za bodkočiarkou („ak to nie je možné, má právo na náhradu voči

tomu, kto mal z tohto úkonu prospech“). Takýto postup môže nastať napr. za situácie, keď

bola vec predmetom ďalšieho predaja a už nie je vo vlastníctve osoby, na ktorú bola

povinným prevedená. Časť vety za bodkočiarkou totiž

už smeruje voči osobe a nie voči majetku, ako je tomu v časti vety pred bodkočiarkou

uvedeného ustanovenia. To znamená, že zmena osoby povinného je nutná len vtedy, ak

vymáhateľná pohľadávka oprávneného má byť uspokojená z iného majetku ako z toho, ktorý

získal odporovateľným právnym úkonom; ako povinný má už vystupovať ten, kto podľa

výroku rozsudku v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu získal nejaký prospech.

6

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno uzavrieť, že v danom prípade bolo možno

vykonať dražbu spoluvlastníckeho podielu domovej nehnuteľnosti bez toho, aby došlo

k procesnej zmene osoby povinného a bolo možno zexekvovať majetok vo vlastníctve tretej

osoby – V. F..

Pokiaľ generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta existenciu vady

konania v zmysle vo vzťahu k V. F. z dôvodu, že v konaní pred súdnou

exekútorkou jej boli upreté procesné práva ako má povinný, napr. možnosť podať námietky

proti exekúcii, námietky proti predbežným trovám exekúcie tým, že jej nebolo doručené

upovedomenie o začatí exekúcie, upovedomenie o predbežných trovách exekúcie, z ktorého

dôvodu súd nemohol tvrdenia uvedené v jej procesných návrhoch meritórne hodnotiť,

dovolací súd túto námietku považuje za nedôvodnú.

Z obsahu spisu súdnej exekútorky JUDr. A. C. sp. zn. Ex 119/2002 vyplýva, že po

vydaní tzv. všeobecného upovedomenia o začatí exekúcie zo 17. mája 2002 podľa § 47

Exekučného poriadku bolo v priebehu exekučného konania 23. novembra 2006 vydané

upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti o veľkosti podielu ¼ podľa § 135

ods. l Exekučného poriadku, ako aj o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva

na spoluvlastnícky podiel nehnuteľnosti o veľkosti ¼ podľa § 168 Exekučného poriadku.

Súčasne bolo v ten istý deň vydané upovedomenie o ďalších trovách exekúcie a vydaný

exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom ¼ spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti.

Uvedené upovedomenia ako aj exekučný príkaz boli doručené V. F. 4. decembra 2006;

námietky proti nim z jej strany neboli vznesené a nebola využitá ani možnosť postupu podľa

§ 55 Exekučného poriadku. Následne bolo V. F. 23. júna 2008 doručené upovedomenie

o vykonaní ohodnotenia nehnuteľnosti z 19. júna 2008 s termínom na 9. júla 2008 a dňa

4. augusta 2008 jej bol doručený znalecký posudok vypracovaný znalcom I. K. pod číslom X.,

proti ktorému podala spolu s povinným 21. augusta 2008 námietky. Okresný súd Nové Mesto

nad Váhom uznesením z 24. apríla 2009 č.k. -14 rozhodol tak, že námietky

proti znaleckému posudku zamietol; uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19. mája 2009. V. F.

spolu s povinným podali 27. mája 2009 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý doplnili

podaniami zo 16. a 21. septembra 2009. O tomto návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom uznesením zo 6. októbra 2009 č.k. -74

tak, že návrh zamietol; uznesenie po doručení účastníkom exekučného konania, vrátane V. F.,

nadobudlo právoplatnosť 4. novembra 2009. Vyhláška o dražbe nehnuteľnosti zo

7

4. septembra 2009 s termínom dražby na 12. októbra 2009 o 10,30 hod. bola V. F. doručená

10. septembra 2009. Ako vyplýva z obsahu zápisnice o udelení príklepu spísanej

12. septembra 2009 na dražbe sa V. F. nezúčastnila, zúčastnili sa jej iba oprávnený, povinný

a dražiteľ J. V..

Z uvedeného prehľadu úkonov vykonaných súdnou exekútorkou možno dospieť

k jednoznačnému záveru, že postavenie vlastníčky draženého spoluvlastníckeho podielu

nehnuteľnosti V. F. ako účastníčky exekučného konania v časti vykonávanej predajom

spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti, bolo zo strany súdnej exekútorky plne rešpektované,

nakoľko všetky úkony, ktoré boli vykonané proti povinnému, boli doručené aj vlastníčke

draženého spoluvlastníckeho podielu V. F., čím jej bolo umožnené realizovať všetky

prostriedky procesnej obrany, ktoré prináležali povinnému. V. F. takúto možnosť aj využila

tým, že podala námietky proti znaleckému posudku a návrh na zastavenie exekúcie, o ktorých

bolo exekučným súdom aj rozhodnuté (viď vyššie); V. F. preto nebola odňatá možnosť konať

pred súdom v zmysle

Z dôvodov vyššie uvedených vyplýva, že napadnuté uznesenie nespočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ods. l písm. c/ ) a že nevyšli najavo vady

konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť (§ 243f ods. 1 písm. a/ a b/

), preto najvyšší súd mimoriadne dovolanie zamietol ( a 243b ods. 1 ).

Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten, kto

podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania ( ). V danom prípade

podala uvedený podnet V. F.. Oprávnený vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu požiadal

o priznanie náhrady trov tohto konania a požadovanú náhradu vyčíslil. Najvyšší súd

Slovenskej republiky V. F. uložil povinnosť nahradiť oprávnenému náhradu trov dovolacieho

konania spočívajúcu v odmene advokáta (ktorý ho zastupoval aj pred súdom nižšieho stupňa)

za 1 úkon právnej služby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia k mimoriadnemu dovolaniu

z 19. októbra 2010 a pri určení jej výšky vychádzal z ustanovení § 10 ods. 1 a § 14 ods. 2

písm. e/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov. Oprávnenému priznal náhradu trov

dovolacieho konania v celkovej výške 98,44 € [75,52 € (vyjadrenie k mimoriadnemu

dovolaniu) + 7,21 € (režijný paušál) + 15,71 (DPH 19% zo súčtu 75,52 € + 7,21 €)].

8

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 13. októbra 2011

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková